Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/368/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203893
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414203893.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej
veci žalobkyne G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. H. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr.
Peter Rybár, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom
advokáta JUDr. Petra Rybára, proti žalovanému PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Astrová
2/A, IČO: 45 869 464, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/41/2014-77 zo dňa 12. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na zmenu subjektov z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ,
a. s., so sídlom v Bratislave, Sienkiewiczova 4, IČO: 35 862 882, sp. zn. PW-A/0513/0095 zo dňa 14.
02. 2014 (prvý výrok); žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania a zaplatiť ich do
rúk jej právneho zástupcu vo výške 906,48 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).
Vychádzajúc z § 4 ods. 1, 2, 3, § 40 ods. 1, § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom

konaní, účinného v čase vydania rozhodcovského rozsudku, § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia zmluvy, § 1 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy, konštatoval, že právny
predchodca žalovaného, Poštová banka, a. s., uzatvoril so žalobkyňou dňa 26. 01. 2006 zmluvu o
úvere, v zmysle ktorej jej poskytol finančné prostriedky vo výške 995,81 € (30 000,- Sk), ktoré sa
zaviazala splatiť v 50 mesačných splátkach po 31,13 € (938,-Sk) vždy do 28. dňa v mesiaci s dátumom
prvej platby do 26. 02. 2006; spolu s RPMN vo výške 11,32 % sa zaviazala zaplatiť celkovú výšku

nákladov na poskytnutý úver 560,43 € (16 883,71,- Sk). V bode 3.1 Úverovej zmluvy je konštatované,
že klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s Obchodnými podmienkami, súhlasí s ich
obsahom a potvrdzuje ich prevzatie. Žalovaný súdu predložil obchodné podmienky, ktoré neboli účinné
v čase uzavretia úverovej zmluvy; aktuálne obchodné podmienky predložil súdu až rozhodcovský súd
(verzia 2/2005). Z ich článku 9.2 vyplynulo, že spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných
podmienok, budú riešené dohodou a v prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh Poštovej
banky na riešenie vzájomných sporov, vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere a

obchodnými podmienkami vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere alebo obchodných
podmienok v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadenom pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., IČO: 35 862 882, podľa jej vnútorných predpisov.
Miestom rozhodcovského konania mala byť Bratislava. Túto rozhodcovskú doložku je treba posúdiť akoneprijateľnú a teda absolútne neplatnú, spotrebiteľa nezaväzujúcu zmluvnú podmienku, spôsobujúcu
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech
spotrebiteľa. Zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná

rozhodcovská doložka; podstatnou je však skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom
vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Dojednanie rozhodcovskej doložky v
prejednávanej veci nedáva možnosť spotrebiteľovi riešiť spor v rámci všeobecného súdu, je stanovený
len rozhodcovský súd; formulácia v zmysle Zmluvy o úvere v bode 3.1 sa javí pre spotrebiteľa

nezrozumiteľná v časti konštatovania, že klient svojím podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s obsahom
obchodných podmienok, súhlasí s ich obsahom a potvrdzuje ich prevzatie; spotrebiteľovi pri uzatváraní
zmluvy o úvere nemusí byť zrejmé, čo skratka OP znamená a čo z týchto skutočností pre neho
reálne vyplýva. Súd zistil, že žalobkyňa nepodpísala Všeobecné podmienky pre úver, s ich obsahom
oboznámená nebola, neboli jej ani doručené.
Súd nezistil, že by bola uzavretá zmluvnými stranami okrem zmluvy o úvere aj rozhodcovská doložka.

Nestačí iba písomná forma, ale aj preukázanie, že skutočne došlo k prejavu vôle strán. Predložené
obchodné podmienky pre úvery nielenže nie sú podpísané žiadnou zmluvnou stranou, ale ani z
ničoho nevyplýva, že skutočne sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o úvere, keďže v
zmluve to uvedené nie je; taktiež z predložených obchodných podmienok nevyplýva, že patria práve
k predmetnej konkrétnej zmluve, uzavretej so žalobkyňou. Je síce zachovaná písomná forma, avšak

rozhodcovská doložka je zahrnutá do obchodných podmienok, nie do zmluvy; v spotrebiteľskej zmluve
dojednanie rozhodcovskej doložky môže byť len súčasťou spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na
ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis).
Právny predchodca žalovaného, ktorý uzatváral zmluvu o úvere so žalobkyňou, bol povinný ponúknuť
žalobkyni neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné

spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom; z tohto zákona
síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak
z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú doložku v obchodných podmienkach, ktorých
obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže banka predložiť aj
ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať rozhodcovskú

doložku individuálne. Spotrebiteľ svojím podpisom vyjadruje súhlas tak so samotnou zmluvou, ako
aj s obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou doložkou v nich obsiahnutou, a preto
reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky bez toho, aby tým nezmaril
uzavretie zmluvy. § 93b ods. 1 citovaného zákona nezbavoval právneho predchodcu žalovaného
povinnosti predložiť žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z

neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyni sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto
návrh a aby z neho bolo zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo
znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca žalovaného takto
nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol žalovaným doložený listinami pripojenými k žalobe,
je rozhodcovská doložka neprijateľná. Rozhodcovská zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Rozhodcovská doložka v rámci obchodných
podmienok nebola individuálne dojednaná, spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto neprijateľná rozhodcovská doložka je neplatná,

nezakladá právomoc rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. Pri
rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa; preto súd rozhodcovský rozsudok, špecifikovaný vo výroku rozsudku, zrušil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte len

,,O. s. p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobkyňa
mala v konaní úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania za štyri úkony po 41,87 € a 4 x režijný
paušál po 8,04 € za prípravu a prevzatie veci, spísanie žaloby, účasť na pojednávaniach dňa 29. 09.
2014 a 12. 01. 2015 podľa vyčíslenia, hoci právny zástupca by mal v zmysle právnej úpravy za úkon na

pojednávaní konanom dňa 12.01.2015 právo na vyššiu sumu. Nepriznal mu však žiadané trovy konania
za vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.09.2015, pretože ich
nepovažoval za účelne vynaložené. Trovy konania priznal podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 11 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, spoluvo výške 279,64 € (247,48 + 32,16). Priznal právnemu zástupcovi žalobkyne aj hotové výdavky v zmysle
§ 17 ods. 1 vyhlášky, a to za stratu času, za účasť na pojednávaní dňa 29.09.2014 a dňa 12.01.2015
2 x po 187,60 €, za cestu Košice - Žiar nad Hronom a späť, t. j. v trvaní 400 min. za každú začatú pol

hodinu 13,40 € (13,40 x 14). Cestovné náklady za cestu na pojednávanie dňa 29. 09. 2014 osobným
motorovým vozidlom z Košíc do Žiaru nad Hronom a späť vo výške 130,48 € pri spotrebe 6,20 l/100 km.,
pri počte najazdených 464 km a cene za pohonné hmoty 1,584 €/l, pri paušálnej náhrade 0,183 € za km.
Cestovné za účasť na pojednávanie dňa 12. 01. 2015 priznal vo výške 121,16 € za cestu z Košíc do
Žiaru nad Hronom a späť (464 km, spotreba 6,20 l/100 km, cena PHM 1,26 €/l, paušálna náhrada 0,183

€). Spolu trovy konania právneho zástupcu žalobkyne predstavujú 906,48 €, ktoré je žalovaný povinný
zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. do rúk právneho zástupcu žalobkyne.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
[Verita, s. r. o., Advokátka kancelária so sídlom Karpatská 18, 831 03 Bratislava, IČO: 35 940 875,
ktorému odvolal plnú moc (viď č. l. 132)] odvolanie. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu

zamietnuť, alternatívne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný
súd nesprávne právne posúdil vec ohľadom priznania nároku žalobkyne za druhý úkon právnej služby,
pretože nemožno priznať náhradu trov za podanie žaloby vo veci samej, keď ide o podanie totožné s
ďalšími inými žalobami, podávanými Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár v skutkovo a právne
podobných sporoch; okresný súd nesprávne právne posúdil aj priznanie nároku žalobkyni za stratu času

na účasť na pojednávaniach celkom vo výške 906,48 €. Žalobkyňa vedela, že na konanie je podľa
bydliska príslušný Okresný súd Žiar nad Hronom; v Žiari nad Hronom je zapísaných 20 advokátov,
ktorý by boli schopní jej poskytnúť právne služby a právne poradenstvo v predmetnom spore, ktorý nie
je natoľko skutkovo a právne zložitý, že by žalobkyňa potrebovala poskytovanie právnych služieb od
advokátskej kancelárie, ktorá má sídlo 464 km od miestne a vecne príslušného Okresného súdu Žiar

nad Hronom. Keďže si zvolila práve spomínanú advokátsku kanceláriu, je to jej slobodná vôľa a úhradu
nákladov za cestu, vynaložených v súvislosti s účasťou na pojednávania, musí znášať sama. Súd má
priznávať len náhradu trov konania, ktoré boli vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti druhému účastníkovi konania.
Okresný súd nesprávne právne posúdil aj vec zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku. Právny

predchodca žalobcu, spoločnosť Poštová banka, a. s., zverejňuje svoje obchodné podmienky v súlade
s ust. § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré boli žalobkyni dostupné k nahliadnutiu v
akomkoľvek formáte písma a mohla preštudovať kedykoľvek pred uzavretím predmetnej zmluvy o úvere
a aj po jej uzavretí. Poukázal na znenie rozhodcovskej doložky v čase, kedy došlo v dôsledku porušenia
povinností žalobkyňou k zosplatneniu celého úveru, keď veriteľ mohol svoje právo na uplatnenie si

pohľadávky využiť po prvýkrát, teda ku dňu 17. 12. 2008. Okresný súd nesprávne konštatoval, že
rozhodcovská doložka platná a účinná v aktuálnom čase spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán a že táto rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť riešiť
spor na všeobecnom súde.
Zmluvný formulár bankového produktu - zmluvy o úvere - je vyhotovený tak, že na jednej strane papiera

formátu A4 sú uvedené podmienky zmluvy o úvere a na druhej strane toho istého listu sú pretlačené
obchodné podmienky, ktoré sú technicky neoddeliteľné od zmluvy o úvere, a preto obchodné podmienky
tvoria neoddeliteľný celok ku zmluve o úvere. Zmluva o úvere bola absolútnym obchodom, a preto bolo
potrebné pre tento zmluvný typ aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje časť
obsahu zmluvy určiť odkazom na obchodné podmienky a všeobecné obchodné podmienky, v súlade so

zásadou ,,čo nie je zákonom výslovne zakázané, je dovolené“.
V konkrétnom prípade je zrejmé, že žalobkyňa dňa 25. 01. 2006 podpísala zmluvu a banka až dňa
26. 01. 2006, kedy došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy o úvere. Žalobkyňa mala k dispozícii tak
obchodné zmluvné podmienky, keďže svojím podpisom na zmluve o úvere potvrdila v súlade s čl. 3 v
bode 1 skutočnosť, že si ich prevzala, preštudovala a vyjadrila s nimi súhlas.

Okrem toho právny predchodca žalovaného, Poštová banka, postupovala v súlade s §93b zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky
s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To,
že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Poštová banka, a. s., bola zo zákona
povinná klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky; pokiaľ by tak nerobila, došlo by k porušeniu

Zákona o bankách.
Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou
bol poskytnutý úver bankou zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniamiZákona o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska; nejde teda o žiadny nebankový
subjekt mimo dohľadu Národnej banky.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodcovská doložka bola účastníkmi v predmetnej zmluvy

dohodnutá platne. V prípade, ak by žalobkyňa plnila riadne a včas svoj záväzok voči právnemu
predchodcovi žalovaného, rozhodcovská doložka by nebola bývala vôbec uplatnená. Žalobkyňa si sama
svojím konaním, resp. nekonaním, spôsobila uplatnenie rozhodcovskej doložky zo zmluvy tým, že
porušila zmluvné podmienky, vyplývajúce jej zo zmluvy, ku ktorým sa sama, slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne zaviazala.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v
texte len ,,C.s.p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2
C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a rozsudok prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný, pri
posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu
prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k
vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Odvolací súd sa v

celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v ďalšom len
poukazuje. Okresný súd vec správne právne posúdil a podľa príslušných ustanovení zákona č. 244/2002
Z.z.orozhodcovskomkonaní(§40ods.1písm.j/)nazákladeriadneadostatočnezistenéhoskutkového
stavu veci o návrhu rozhodol.

8. Žalobkyňa podala žalobu na začatie konania v zákonom stanovenej lehote. Z pripojeného
rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn. PW-A/0513/0095 zo dňa 14. 02. 2014, právoplatného 28.
02. 2014, vykonateľného 31. 03. 2014, súd zistil, že žalobkyňu (žalovanú v rozhodcovskom konaní)
rozhodcovský súd zaviazal zaplatiť v prospech žalovaného (žalobcu v rozhodcovskom konaní) istinu vo

výške 529,61 € spolu s úrokom vo výške 7,50 % ročne, počítaným od 16. 12. 2010 do zaplatenia istiny,
úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 529,61 € od 16. 12. 2010 do zaplatenia istiny, dlžné
úroky a úroky z omeškania, vyčíslené ku dňu 15. 12. 2010 vo výške 384,53 €, sumu dlžných poplatkov
vo výške 7,03 €, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 46,06 € a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 101,98 €, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku;

v prevyšujúcej časti žalobný návrh rozhodcovský súd vo veci samej zamietol; priznanú sumu povolil
žalobkyni splatiť v 40 € mesačných splátkach; rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 28.
02. 2014.
Vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka o
nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu,

že podľa ustanovení zákona o bankách žalobkyňa nemala povinnosť prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
a že o tejto možnosti mala vedieť. Uvedené ustanovenie nijako nezbavovalo právneho predchodcu
žalovaného povinnosti predložiť žalobkyni návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom,
aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že žalobkyni sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh
na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že

jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo vlastne znamená výlučné riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca žalovaného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto
postup nebol žalovaným doložený listinami, pripojenými k vyjadreniu k žalobe vo veci samej, okresný
súd správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva, uzavretá sospotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Zmluvná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa svojej

zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohol zbaviť ani poukazom na
princíp „neznalosť zákona neospravedlňuje“, uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým
rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa
- podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj

v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa
dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov odporuje požiadavka podrobnej až detailnej znalosti právnych predpisov, akým je v
danej veci Zákon o bankách, spotrebiteľom v realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.

9. Pokiaľ žalovaný namietal, že v zmysle §93b ods. 1 Zákona o bankách sú banky povinné ponúknuť
svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, je potrebné uviesť, že žalovaný
neuzatvoril so žalobkyňou osobitnú rozhodcovskú zmluvu, ani jej nedal osobitný návrh na uzatvorenie
a príslušné poučenie, ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravenej zmluvy, resp.

do všeobecných obchodných podmienok. Stanovenie povinností banky ponúknuť klientom návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také
znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako je to aj v prejednávanej veci. Ak veriteľ uzatvára
zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj príslušné zákonné normy, chrániace spotrebiteľa.

Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola pri uzatváraní zmluvy o úvere v postavení, že buď zmluvu aj s príslušnými
všeobecnými obchodnými podmienkami príjme ako celok a úver dostane, alebo zmluvu ako celok
odmietne a úver nedostane.

10. Krajský súd uzatvára, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah, teória aj prax označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak
je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije,

v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24. 02. 2011 sp. zn. IV.ÚS 55/2011).

11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu,
vrátane výroku o trovách konania potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 C.s.p.). Neobstoja tvrdenia žalovaného o

neúčelnostivynaloženýchtrovprávnehozastúpenianastranežalobkynevýberomadvokátazKošíc,keď
v Žiari nad Hronom pôsobí 20 advokátov, z ktorých mala možnosť si vybrať. Medzi ústavne garantované
práva patrí i právo na právnu pomoc, ktoré v sebe zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si, či sa
nechá a kým zastúpiť v konaní. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli účastníka. Odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 M Cdo 16/2008 zo dňa 29.

10. 2009, podľa ktorého pre voľbu advokáta zákon neustanovuje žiadne obmedzenia, je teda len a
len na účastníkovi, ktorého z advokátov, zapísaných v zozname advokátov, vedeného Slovenskou
advokátskou komorou, si zvolí. Dôležitým kritériom pritom nie je len povesť advokáta, jeho odborné
zameranie, ale aj osobný faktor dôvery danému advokátovi, vedomosť, že sa naňho môže spoľahnúť,
a že advokát si preňho nájde čas. Účastník konania si musí byť pritom vedomý toho, že v prípade

neúspechu ponesie náklady konania, prípadne aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Na druhej
strane mu však príslušné procesné predpisy garantujú, že jeho náklady budú v prípade úspechu
nahradené.Právonaprávnupomocvkonanípredsúdmimusíbyťzaručenénielenprávne,aleajfakticky.
Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania.
Nepriznaním náhrady trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci a hotových výdavkov s tým

súvisiacich, hoci na to mal podľa zákona nárok, by strane konania bol sťažený prístup k právnej pomoci
v konaní na súde, pretože aj za priaznivého výsledku sporu by bol nútený hradiť si náklady na právne
zastupovanie v konaní sám.12. V dôsledku úspechu žalobkyne v odvolacom konaní jej krajský súd priznal aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p..

13. V priebehu odvolacieho konania dňa 29. 02. 2016 bol krajskému súdu doručený návrh na
zmenu účastníka konania na strane žalovaného spoločnosťou OMIKRON-TRADING-LIMITED, so
sídlom Nerine - Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, British - Virgin - Islands, zapísanou v
Registri spoločností British Virgin Islands pod č. 1503447, na ktorú zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 18.12.2015, uzatvorenej medzi spoločnosťou žalovaného ako postupcom a spoločnosťou

OMIKRON-TRADING-LIMITED ako postupníkom, došlo ku postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere
č. 3266173606, ktorá je predmetom konania, a preto v súlade s § 92 O.s.p. navrhla zmenu účastníka
konania na strane žalovaného a súhlasila so vstupom do konania; oznámila svoju korešpondenčnú
adresa na Slovenku - Bratislava, Vajnorská 100/A, 831 04.
O tomto návrhu krajský súd rozhodol v prvom výroku rozsudku tak, že návrh na zmenu subjektov
zamieta, a to z nasledovných dôvodov: podľa § 80 ods. 1 C.s.p., ak po začatí konania nastala právna

skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže
žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli
tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Zo súdneho spisu vyplýva, že vo veci samej sa žalobkyňa proti žalovanému PRO CIVITAS s.r.o. domáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku; žalovaný je právnym nástupcom Poštovej banky, a. s., Bratislava.

Okresný súd žalobe vyhovel. Na odvolacom súde prebieha odvolacie konanie na základe odvolania
žalovaného. V priebehu odvolacieho konania - 29.02.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku - podala spoločnosť OMIKRON-TRADING-LIMITED návrh na zmenu účastníka konania na
strane žalovaného z dôvodu § 92 O.s.p. s tým, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere,
ktorá je predmetom tohto konania. Podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna

skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorý sa
koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho
prešli, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva
alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí
konania nastala právna skutočnosť uvedená v ods. 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť namiesto

navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto sa nevyžaduje. Právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Z uvedeného je zrejmé, že právo podať návrh na zmenu účastníka konania má len žalobca alebo
subjekt, ktorý má na základe singulárnej sukcesie vstúpiť do konania namiesto žalobcu. Žalovaný, ani
ten, na koho boli povinnosti z označeného žalovaného v žalobe na začatie konania prevedené, alebo

na koho prešli, nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu na zmenu subjektov, resp. účastníkov
podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p.. Iba žalobca určuje, proti komu chce viesť spor a jedine žalobca môže svojim
dispozitívnym úkonom v konaní ovplyvniť zmenu subjektov konania na základe právnej skutočnosti, s
ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností. Na návrh tretej osoby, ktorá
chcela vstúpiť namiesto žalobcom označeného žalovaného do konania, súd pripustiť zmenu účastníka,

resp. subjektu podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p., ale ani podľa § 80 ods. 1, 2, C.s.p. nemohol. Krajský súd
nerozhodoval o návrhu žalovaného, ale o návrhu tretej osoby OMIKRON-TRADING-LIMITED, pričom
ani žalovaný, ani táto tretia osoba nie je oprávnená určovať okruh strán v sporovom konaní.

14. Pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že žalovaný odvolal plnú moc spoločnosti Verita, s. r. o. a túto

skutočnosť súdu oznámil (č. l. 132), preto v záhlaví tohto rozsudku už na rozdiel od rozsudku súdu prvej
inštancie uvedený právny zástupca žalovaného nie je.
15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).