Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. apríl 2011

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 3C/22/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105234332
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2011:3105234332.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci

navrhovateľa LANAP, s.r.o. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou Inovecká č. 975/21, IČO 34 138
668, právne zastúpený JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom so sídlom v Trenčíne, M. R. Štefánika 120,
proti odporcovi Ľ. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v R. U. R., ul. X. K. Č.. XXX/XX, právne zastúpený
JUDr. Viliamom Vaňkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Radlinského č. 578/11 o
zaplatenie 65.723,96 € (1.980.000,- Sk) s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 16.009,76 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 12 % ročne od 23.10.2004 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2005 žiadal navrhovateľ, aby súd zaviazal odporcu k úhrade
sumy vo výške 1.980.000,- Sk, t.j. 65.723,96 € s tým odôvodnením, že odporca ako spoločník
a konateľ spoločnosti navrhovateľa bez súhlasu a bez vedomia ostatných spoločníkov a konateľov

spoločnosti previedol z majetku navrhovateľa nehnuteľnosti parc. č. 243 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 733 m2, zapísané na LV XXXX pre k. ú. R. U. R. za cenu 250.690,- Sk, pričom uvedená
nehnuteľnosť mala v roku 2004 trhovú hodnotu minimálne 2.100.000,- Sk. O predaji vopred nerozhodlo
valné zhromaždenie spoločnosti navrhovateľa a nebol odporcom predložený ani znalecký posudok ani
kúpnu zmluvu a do pokladne neboli odvedené peniaze. Pri vyčíslení výšky náhrady škody navrhovateľ
vychádzal z ponúk, ktoré dostali na odkúpenie, pričom ponuky sa hýbali od 900,- - 1.200,- Sk za
m2. Obdobným spôsobom odporca postupoval pri odpredaji motorového vozidla ťahač LIAZ 110 471,

EČV BN 982 AF modrej farby, ktorý odporca odpredal za 100.000,- Sk, pričom účtovná hodnota tohto
vozidla bola 338.690,- Sk. Navrhovateľ mal záujem riešiť spor rokovaním na valnom zhromaždení dňa
22.10.2004, odporca sa však na ňom nezúčastnil a nereagoval ani na pokus o zmier. Navrhovateľ
si v zmysle platných právnych predpisov uplatnil návrhom nárok i na úrok z omeškania a nárok na
náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s uhradeným súdnym poplatkom a trovami právneho
zastúpenia.

Navrhovateľ pripojil k návrhu vyjadrenie zo dňa 27.07.2005, pokus o zmier zo dňa 11.07.2005, zápisnicu
z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 22.10.2004, príjmový pokladničný doklad,
faktúru zo dňa 09.09.2002, úplné znenie spoločenskej zmluvy, kúpnu zmluvu zo dňa 05.05.2004.V priebehu konania zástupcovia navrhovateľa uviedli, že na výške škody za ťahač netrvajú, zotrvali len
na náhrade škody vzniknutej z titulu predaja označenej nehnuteľnosti.

V konaní bol vydaný platobný rozkaz č. k. 18C/256/2005-28 zo dňa 13.03.2006, proti ktorému podal
odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. V odpore uviedol, že nesúhlasí s
návrhom navrhovateľa na náhradu škody. Poukázal na to, že sporný pozemok v R. U. R. bol predaný
za kúpnu cenu podľa znaleckého posudku 42/2004, pričom kúpna cena bola určená ako všeobecná
hodnota so zohľadnením trhovej hodnoty. Získaná kúpna cena bola poukázaná na účet spoločnosti.

Pokiaľ ide o predaj motorového ťahača, tento bol predaný spoločnosťou potom, ako skončila možnosť
jeho využívania pre činnosť spoločnosti. Príjem za predaj bol príjmom spoločnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu navrhovateľa, vyjadrenia odporcu zo dňa 27.07.2005,
zápisnicou z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 22.10.2004, spoločenskou
zmluvou spoločnosti navrhovateľa, kúpnou zmluvou zo dňa 05.05.2004, znaleckým posudkom znalca

Ing. Daniša č. 9/2009 v znení jeho doplnenia, znaleckým posudkom č. 85/2004, výsluchom účastníkov
konania, výsluchom znalca Ing. Ľubomíra Daniša, výsluchom svedkov - B.. C. D., G. U., B.. Y. C., ako i
ostatných listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Odporca ako jeden z konateľov spoločnosti navrhovateľa kúpnou zmluvou zo dňa 5.5.2004 previedol na

kupujúceho R. C. nehnuteľnosť - pozemok parc. č. 243 zastavané plochy a nádvoria o výmere 733 m2
nachádzajúci sa v k. ú. R. U. R. zapísaný Správou katastra Bánovce nad Bebravou na LV č. XXXX za
kúpnu cenu 250.690,- Sk určenú podľa všeobecnej hodnoty uvedenej v znaleckom posudku č. 42/2004.
Vklad kúpnej zmluvy bol Správou katastra Bánovce nad Bebravou povolený dňa 03.06.2004.

Zo znaleckého posudku č. 9/2009 v konaní vypracovaného znalcom Ing. Ľubomírom Danišom z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných
prác vyplýva, že všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti (pozemkov) - parc. č. 243 v k. ú. R. U. R.
bola vypočítaná polohovou diferenciáciou a určená vo výške 11.588,73 €, t.j. po zaokrúhlení 11.600,-
€ (349.461,60 Sk).

Z vyjadrenia Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 21.01.2011 vyplýva, že mesto odpredalo parc. č. 78/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, parc. č. 78/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
31 m2 v k. ú. R. U. R. v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 22.02.2005 za 1.200,- Sk
za m2 a parc. č. 963 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.017 m2 v zmysle uznesenia mestského

zastupiteľstva zo dňa 14.12.2004 za cenu 900,- Sk za 1 m2.

Zo znaleckého posudku č. 85/2004 vypracovaného znalcom Jánom Hrebíčkom vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty majetku Daňového riaditeľstva, a to - pozemku parc .č. 215/1, 215/2, 215/3 a 215/4
na ul. K. L. v k. ú. R. U. R. vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola vypočítaná polohovou

diferenciáciou vo výške 2.802.292,56 Sk. Jednalo sa pritom o pozemky - zastavané plochy a nádvoria -
215/1 o výmere 599 m2 za cenu 1.239.714,36 Sk, zastavané plochy a nádvoria - 215/2 o výmere 232 m2
za cenu 480.156,48 Sk, zastavané plochy a nádvoria - 215/3 o výmere 511 m2 za cenu 1.057.586,04
Sk a zastavané plochy a nádvoria - 215/4 o výmere 12 m2 za cenu 24.835,68 Sk.

Svedok G. U. v konaní pred súdom uviedol, že jeho firma robí klimatizácie a v danom období v r. 2003
chcel rozšíriť pôsobnosť firmy a urobiť nejaký polyfunkčný objekt aj v Bánovciach nad Bebravou. V
tom čase zistil, že je voľný v centre mesta lukratívny pozemok, ktorý vlastnila spoločnosť navrhovateľa.
Zavolal konateľovi firmy pánovi M. a rokovali spolu ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy. Bolo to v marci
2003. On navrhoval za m2 cenu 800,- Sk avšak táto cena sa konateľom firmy nepozdávala, a preto

ponuku zvýšil na 1000,- Sk m2, ani na tejto cene sa však nedohodli. On bol ochotný za pozemok
ponúknuť aj viac, ale keďže ostatní spoločníci s kúpou nesúhlasili a neboli ochotní zaplatiť za pozemok
viac, pozemok nakoniec nekúpili a kúpili priestory v Bratislave.

Svedok B.. Y. C. v konaní pred súdom uviedol, že v období r. 2004 pracoval v spoločnosti Omega

Plus, s.r.o., v ktorej bol zamestnancom. Niekedy na jar alebo v lete 2004 rokoval s pánom D. -
konateľomspoločnostinavrhovateľa,ohľadneodkúpeniapozemkuvširšomcentremestazaSlovenskou
Sporiteľňou. V tomto období potrebovala firma voľné pozemky a zisťovali aj iné ponuky. Nakoľko malina kúpu pozemku voľných 500tisíc Sk, a preto navrhovateľovi ponúkli 700,- Sk za m2. Navrhovateľ
požadoval za pozemok viac, a preto kúpu nezrealizovali.

Svedkyňa B.. C. D. v konaní pred súdom uviedla, že v r. 1997 založila spoločnosť Omega Plus s.r.o.,
preto k rokovaniu s firmou LANAP muselo dôjsť niekedy v rokoch 2002-2003. V tom čase chcela kúpiť
hotové priestory alebo pozemok, na ktorom chcela vybudovať obchodné centrum. Preto zisťovali, kde
sa nachádzajú voľné pozemky v Bánovciach nad Bebravou. Tento pozemok mal výhodnú polohu, lebo
bol v centre mesta. Rokovania sa zúčastnila spolu s B.. C. v budove Technických služieb s konateľom

spoločnosti B.. D. a bola jej ponúknutá kúpna cena 1.200 Sk m2. Pre ňu to bola neprijateľná cena a zdala
sa jej premrštená, nakoľko mala vedomosť, že v tom čase sa v okolí centra mesta predávali pozemky za
700,- Sk m2. Svoju ponuku zvýšila na 900,- Sk m2, avšak ani túto ponuku navrhovatelia neakceptovali.
Svedkyňa ďalej uviedla, že má vedomosť, že v tom čase sa predávali ešte pozemky v širšom centre
mesta (na Dubničke v oblasti garáží) za 700,- Sk m2 a v časti kde stojí teraz obchodné centrum Kaufland
za 700,- Sk m2.

Znalec Ing. Ľubomír Daniš v konaní pred súdom uviedol, že vykonal dňa 7.10.2009 obhliadku pozemku.
Obhliadka sa urobila, požiadal zástupcov navrhovateľa, aby mu poskytli doklady a to - účtovnú
evidenciu, kúpnopredajnú zmluvu, výpis z účtovnej evidencie, z ktorých by bolo zrejmé, aká to
bola cena. Ďalej ich požiadal, že v prípade, ak existuje nejaká stavebná dokumentácia, ohľadne

súčastí a príslušenstva, ktoré by sa mali nachádzať na tomto pozemku, aby mu tieto poskytli. Urobil
fotodokumentáciu, vypracoval znalecký posudok na základe vyhlášky 492/2004 o stanovení všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti a zároveň popri tejto vyhláške zisťoval ceny pozemkov, za ktoré boli v r. 2004
reálne predané na území širšieho centra mesta. Jediným relevantným dokladom, kde sa dala zistiť
cena na základe realizovaného predaja boli uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Bánovce nad

Bebravou. Na základe týchto údajov, uvedenú cenu zistil metódou polohovej diferenciácie, vzhľadom
k tomu, že ju nemohol zistiť na základe porovnávacej metódy jednotlivých ponúk skutočného predaja,
nakoľko k tejto metóde by musel mať aspoň 3 ponuky predaja v rovnakej lokalite mesta a tieto sa mu
nepodarilozohnať.Kdispozíciimallenjednurelevantnú ponuku,ktorásazrealizovala-mestopredávalo
pozemok vedľa Sporiteľne v r. 2004, pozemok pod FARBY-LAKY a bol odpredaný za 500,- Sk m2. Našiel

len túto jednu porovnateľnú ponuku, ostatné boli mimo centra mesta, preto ich nemohol zohľadniť. Pokiaľ
ide o ponuky uvádzané svedkami v tomto konaní, tak sa mohlo o nich rozprávať, ale sa nezrealizovali.
Na základe poznania a posúdenia danej lokality určil povyšujúci aj redukujúci faktor na štandardnú
hodnotu 1. K znaleckému posudku, doručenému zo strany Daňového riaditeľstva SR znalec uviedol, že
podstatné je, či sa pozemok za danú cenu skutočne predal alebo nie a nie jeho ohodnotenie. Pozemok

mesta bol zaujímavejší z toho pohľadu, že ľudia tadiaľ prechádzajú peši a pozemok navrhovateľov je
v uličke a ľudia ho obchádzajú. Osobne sa pridržiaval pri vypracovávaní posudku predpisov a metód
ako i poznania konkrétnych skutočností prípadu. Kúpnopredajná zmluva bola realizovaná na základe
posudku, kde cena bola stanovená ešte nižšie ako ním ohodnotená cena.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, konatelia
sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti
a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné
informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a
skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť

jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje
záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci, konatelia,
ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť

škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.

Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka účinného v čase rozhodnom pre posúdenie veci,
konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

Podľa čl. IV bod 2 písm. e) a p) úplného znenia spoločenskej zmluvy valné zhromaždenie rozhoduje
najmä o schvaľovaní majetkových dispozícií vyhradených na schválenie valnému zhromaždeniu a o
predaji nehnuteľností alebo ich zaťažení vecným bremenom.Podľa čl. XI bod 4 úplného znenia spoločenskej zmluvy, konateľ je povinný konať vo všetkých
záležitostiach s náležitou starostlivosťou. Je povinný postupovať v súlade so spoločenskou zmluvou a

rozhodnutiami valného zhromaždenia. Ak má byť určitá majetková dispozícia vopred alebo dodatočne
schválená valným zhromaždením je konateľ vždy povinný vyžiadať si takého schválenia. Inak sa vzťah
medzi konateľom spoločnosti a spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve podľa
Obchodného zákonníka.

Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o

10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba
Národnej banky Slovenska, platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k
omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,ženávrhnavrhovateľajedôvodný.Základnou
podmienkou výkonu funkcie konateľa je výkon tejto funkcie s odbornou starostlivosťou a v súlade so
záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov. Konateľ musí pritom pri rozhodovaní zohľadniť všetky
dostupné informácie, ktoré sa týkajú predmetu rozhodovania. Predpokladom vzniku zodpovednosti
konateľa za škodu je vznik samotnej škody, porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa a príčinná

súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť konateľa za škodu je založená
na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ zodpovedá za vzniknutú škodu bez ohľadu na to
či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Vo všeobecnosti možno vyvodiť záver, že štatutárny
orgán zodpovedá za vzniknutú škodu spoločnosti, ak konal neodborne, ak postupoval v rozpore s
pokynmi spoločnosti a svojím nesprávnym postupom spôsobil spoločnosti škodu. Zároveň musí byť

splnená podmienka, že jeho konanie nebolo v záujme spoločnosti a všetkých spoločníkov. V danom
prípade súd vykonaným dokazovaním zistil, že odporca porušil svoju povinnosť tým, že v rozpore
s jeho povinnosťou uvedenou v spoločenskej zmluve uskutočnil predaj nehnuteľnosti, ktorý vopred
neoznámil valnému zhromaždeniu a konal bez jeho súhlasu a vedomia. Priamo v spoločenskej zmluve
je pritom rozhodovanie o predaji nehnuteľností vyhradené valnému zhromaždeniu. Súd potom skúmal

či týmto protiprávnym konaním konateľa vznikla navrhovateľovi škoda a v akej výške. V konaní vypočutí
svedkovia súdu potvrdili, že v rozhodnom období mali vedomosť o tom, že navrhovateľ zamýšľa
odpredať spornú nehnuteľnosť a za týmto účelom vyvolali s ním rokovania. Každý zo svedkov potvrdil,
že navrhovateľom núkali za predaj nehnuteľnosti od 700,- - 1000, - Sk za m2, avšak navrhovatelia
danú nehnuteľnosť napriek týmto ponukám odmietli predať z dôvodu, že žiadali za nehnuteľnosť vyššiu

kúpnu cenu. Z uvedeného dôvodu potom súd vyvodil záver, že odporcovi muselo byť zrejmé pri
zachovaní aspoň minimálnej starostlivosti, ktorú od neho možno požadovať z titulu jeho funkcie, že
predaj nehnuteľnosti za kúpnu cenu tak, ako bol odporcom zrealizovaný, nie je v súlade zo záujmami
spoločnosti, a preto súd neuznal dôvody liberácie odporcovho konania spočívajúce v tom, že predal
nehnuteľnosť za cenu určenú podľa znaleckého posudku. Podstatné je, že nehnuteľnosť mohla byť

odpredaná za vyššiu cenu, tak ako to vyplýva z ponúk, ktoré realizovali pred predajom nehnuteľnosti
minimálne v konaní vypočutí svedkovia. Odporca ako jeden z konateľov odporcu si mal možnosť
z dostupných informácií, ktorými spoločnosť disponuje zistiť, že nehnuteľnosť môže byť odpredaná
za vyššiu sumu ako je suma zistená znaleckým posudkom, aby tak nekonal v rozpore so záujmami
spoločnosti. Uvedená informácia by mu musela byť zrejmá, ak by o zamýšľanom predaji vopred

informoval valné zhromaždenie, i keď je zarážajúce, že mu táto skutočnosť nebola zrejmá ako konateľovi
aj bez toho. Výšku škody súd ustálil na sumu 16.009,76 € vzhľadom k tomu, že na podklade vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že reálna cena nehnuteľnosti, ktorí boli ochotní reálni kupcovia (v
konaní označení svedkovia) za nehnuteľnosť v tom čase zaplatiť sa pohybovala v rozpätí od 700,- -
1000,- Sk za m2. Súd za nosnú zobral pritom sumu 1000,- Sk za m2, keďže táto ponuka bola najvyššia

a svedok G. U. prehlásil, že túto sumu bol ochotný navrhovateľovi vyplatiť, avšak k dohode nedošlo,
nakoľko navrhovateľ nesúhlasil ani s takto stanovenou cenou. Súd preto uvedenú ponuku vyhodnotil
ako reálny podklad pre výpočet kúpnej ceny, keďže v konaní nebola preukázaná vyššia cenová ponuka,
ktorá by bola v tom čase reálna. Súd nemohol vychádzať z predstáv navrhovateľa o výške kúpnej ceny,nakoľko podstatná na trhu s nehnuteľnosťami je vždy reálna ponuka a dopyt a nie predpokladaná. Kúpna
cena tak bola potom vyčíslená na sumu 733.000,- Sk, od ktorej bola odpočítaná výška kúpnej ceny
skutočnepoukázanejnaúčetnavrhovateľa(250.690,-Sk).Výškaškodytakpredstavujesumu16.009,76

€ (t. j. 482.310,- Sk). Pokiaľ ide o vyjadrenia znalca v konaní a ním vypracovaný znalecký posudok, súd
z takto stanovenej ceny nehnuteľnosti nevychádzal pri svojom rozhodovaní vzhľadom k tomu, že znalec
použil na vypracovanie znaleckého posudku metódu polohovej diferenciácie a súd za podstatné pre
výpočet výšky kúpnej ceny považoval reálne ponuky a dopyt. Súd sa nestotožňuje s názorom znalca,
že ponuka sa stáva reálnou len vtedy, keď je zrealizovaná, vzhľadom k tomu, že svedkovia v konaní

potvrdili, že mali vážny záujem o predmetnú nehnuteľnosť a nimi ponúkanú sumu za nehnuteľnosť v
danom čase vyplatiť, k dohode nedošlo len preto, že navrhovateľ s takouto kúpnou cenou nesúhlasil.

Z uvedených dôvodov súd priznal navrhovateľovi sumu vo výške 16.009,76 € a vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľa zamietol. Je treba poukázať na to, že navrhovateľ pôvodne žiadal priznať škodu aj za
odpredaný ťahač, avšak v priebehu konania uviedol, že na výške škody v tejto časti netrvá (vzhľadom

na vykonané znalecké dokazovanie), preto súd konanie aj v tejto časti zamietol (navrhovateľ nezobral
návrh v tejto časti späť).

Keďže odporca sa dostal do omeškania so zaplatením škody, ktorá vznikla navrhovateľovi jeho
protiprávnym konaním v období júna r. 2004, súd priznal navrhovateľovi aj právo na úrok z omeškania

v súlade s § 369 Obchodného zákonníka (nakoľko si navrhovateľ uplatnil nižší úrok, súd priznal úrok v
takto uplatnenej výške - t.j. 12%). I keď ku vzniku škody došlo v júni r. 2004, teda navrhovateľ by mal
nárok na úrok z omeškania z takto vzniknutej škody od tohto momentu, navrhovateľ však uplatnil svoj
nárok až od 22.10.2004 a súd nemôže ísť vo svojom rozhodovaní nad rámec návrhu, preto mu priznal
nárok na úrok z omeškania až od tohto dátumu.

Súd v konaní nevykonal dokazovanie v intenciách návrhu právneho zástupcu odporcu - t.j. predložením
pôvodnej kúpnej zmluvy na podklade ktorej navrhovateľ nehnuteľnosť nadobudol, zistením ceny
susedného pozemku dopytom na mesto, predložením podnikateľského zámeru navrhovateľa na
podnikanie s danou nehnuteľnosťou, vypočutím kupujúceho pozemku, oboznámením sa zo znaleckým

posudkom vypracovaným ku kúpnej zmluve, nakoľko ich považoval z hľadiska dôkazného za
nepodstatné.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v
akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,

čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.