Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/28/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210010702

Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2210010702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Daniely Šramelovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému C. L.,
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a zločin sexuálneho násilia v štádiu pokusu

podľa § 14 ods. 1 k § 200 ods. 1 Trestného zákona, prejednal odvolanie okresného prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 25.01.2016, sp. zn. 3T/186/2010, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 20. septembra 2016 v Trnave, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 odsek 3 Tr.por. sa

obžalovaný C. L., nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom L. číslo XX, okres Veľký Krtíš,

o d s u d z u j e

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného
zákona, § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v

trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. určuje probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní
3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze

nepriblížiť sa k poškodenej V. U. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia
poškodenej.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný C. L. uznaný v bode bode I/, v bode II/ zo zločinu vydierania
podľa § 189 odsek 1 Trestného zákona a zločinu sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 200 odsek
1, § 14 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, žev bode I)
dňa 24. decembra 2006 v obci L., okres veľký Krtíš, v rodinnom dome č. XX, v mieste svojho trvalého
pobytu hrozbou násilia nútil v tom čase svoju priateľku V. U., aby ho neopustila, tak, že jej uviedol slová,

že ak ho opustí tak ju zabije, v dôsledku čoho od tej doby menovaná žila v neustálej obave,

v bode II)
v presne nezistený deň v letných mesiacoch v roku 2007 v meste Šamorín, okres Dunajská Streda,
na ulici v jednom prípade s motorovým vozidlom zn. Škoda 120, hnedej farby, nezisteného EČ, ktoré

viedol, sa zastavil pri V. U., ktorú pod rôznymi zámienkami vlákal nasadnúť do vozidla, čo ona aj urobila,
následne s vozidlom odišiel na odľahlé miesto, kde menovanej povedal, aby mu ho „vyfajčila“, po
odmietnutí jej chytil hlavu, ktorú tlačil do svojho rozkroku, kedy už mal rozopnuté nohavice a vybratý
pohlavný úd, k orálnemu styku nedošlo z dôvodu aktívneho odporu poškodenej, ktorá sa bránila krikom,
kopaním a škrabaním, v dôsledku čoho sa jej podarilo vyslobodiť a z miesta ujsť.

Za to mu bol

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h)
Trestného zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch)
rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona určená skúšobná doba s probačným dohľadom
na 3 (tri) roky.

Podľa§51ods.4 písm.a)Trestnéhozákonabolaobžalovanémuuložená povinnosťspočívajúcu najmä
v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej V. U. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa
v blízkosti obydlia poškodenej.

Okresný súd k výroku o treste uviedol, že pri výmere výšky a druhu trestu vychádzal z ustanovenia §

34 Trestného zákona a nasl., ako aj skutočnosti, že od vykonania skutkov uplynula už dlhšia doba,
pričom podľa § 2 ods. 7 každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom, zvážiac aj novozaloženú rodinu obžalovaného, ktorá podľa všetkých okolností
funguje riadnym spoločenským spôsobom o čom svedčia aj predložené rodné listy maloletých detí na

čl.240 a čl. 241, prihliadajúc pritom aj na morálne odsúdenie páchateľa ako aj na tú okolnosť, že trest
má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby, prihliadajúc pritom aj na spôsob vykonania činu, následok, zavinenie a pohnútku, ale aj
pomery, ktoré pretrvávali medzi obžalovaným a poškodenou a dospel k záveru, že uložený podmienečný
trest odňatia slobody pri mimoriadnom znížení trestnej sadzby s probačným dohľadom a s primeraným

obmedzením postačí na nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor, a to proti
výroku o treste v neprospech obžalovaného.

V písomne podanom zdôvodnení odvolania z č. l. 255 - 259 uviedol, že okresný súd pochybil, keď
u obžalovaného aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a znížil mu trest pod zákonom
stanovenú trestnú sadzbu a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom a obmedzením nepriblížiť
sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia

poškodenej. Taktiež poukázal na to, že okresný súd pochybil, keď obžalovanému neuložil úhrnný trest
odňatia slobody za dva zločin v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona. V závere konštatoval,
že okresný súd neprihliadol na tú skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil dvoch zločinov, pričom samotná
spoločenská nebezpečnosť uvedených zločinov je natoľko závažná, že aplikáciou ustanovenia § 39 ods.
1 Trestného zákona nemôže byť odôvodnené tými skutočnosťami, ktoré uvádzal vo svojom odôvodnení

pri uložení trestu. Zároveň mal za to, že vzhľadom na minulosť obžalovaného, ktorý bol 5-krát súdne
trestaný, aj keď sa hľadí na neho akoby nebol odsúdený, ako aj na nebezpečnosť uvedených zločinov na
ochranu spoločnosti, nepostačuje trest kratšieho trvania, a teda nemôže byť naplnená ďalšia obligatórna
podmienka § 39 ods. 1 Trestného zákona. Z toho dôvodu navrhol, aby krajský súd v zmysle ustanovenia§ 321 ods. 1 písmeno d/, písmeno e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného
súdu Dunajská Streda vo výroku o treste a aby v zmysle ustanovenia § 322 ods. 3 Trestného poriadku
obžalovanému uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so

zaradením obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný sa prostredníctvom svojho obhajcu písomne vyjadril k odvolaniu prokurátora z č. l. 261
- 268 spisu, keď uviedol, že rozsudok súdu pri súčasnej aplikácii ustanovení o mimoriadnom znížení
trestu a ustanovení o jeho podmienečnom odklade obžalovaný vníma ako akceptovateľný v zmysle

čoho uvádza, že tento možno pokladať za súladný so zásadami ukladania trestu podľa § 34 Trestného
zákona, je absolútnym právom príslušného súdu rozhodnúť aký druh trestu a v akej výmere v rámci
zákonom ustanovenej trestnej sadzby s prihliadnutím na zásady ukladania trestu je pre obžalovaného
primeraný. Ak by v danom prípade naopak nedošlo k aplikácii ustanovení o mimoriadnom znížení trestu,
či ustanovení o podmienečnom odklade, bol by nútený naďalej hájiť svoje práva voči predmetnému
rozsudku a prišlo by k ďalšiemu predlžovaniu sporu, ktorý má zásadný vplyv na pokojný život

obžalovaného a jeho rodinu vo všetkých sférach. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku vyrovnal
najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, prihliadol na záujmy
spoločnosti a jeho ako obžalovaného, ako i na záujmy jeho rodiny a blízkych osôb, na časový odstup od
údajného spáchania trestného činu, na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu, jeho následku,
zavinenia, priťažujúcej a poľahčujúcej okolnosti, ako i na pomery a možnosti nápravy obžalovaného.

Napokon možno konštatovať, že okresný súd za daných okolností vo svojom rozsudku správne zistil
podmienky na mimoriadne zníženie trestu obžalovaného pod jeho dolnú hranicu, keď prihliadol na
špecifické okolnosti prípadu v súlade so zákonným? základným? výpočtom trestných sadzieb vyhodnotil
dĺžku trestu a oprávnenosť podmienečného odkladu výkonu trestu. Vzhľadom k uvedenému navrhol,
aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolaniu prokurátora nevyhovel a toto zamietol ako

nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí prokurátora sa pridržiaval písomne podaného odvolania.

Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý písomne požiadal, aby

odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v jeho neprí-tomnosti.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k
odvolaniu prokurátora, ktoré podal 25.4.2016, v závere uviedol, že odvolanie nepodal z toho dôvodu,
že od skutku uplynulo 10 rokov. Od tej doby si obžalovaný založil rodinu, má dve maloleté deti, má

zdravotné problémy, hrozí mu amputácia dolnej končatiny, má za to, že rozhodnutie okresného súdu má
oporu v zákone. V závere navrhol, aby krajský súd odvolaniu prokurátora nevyhovel, toto zamietol ako
nedôvodné a rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por.

alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, že odvolanie
proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým
odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote stanovenej zákonom.

Je potrebné uviesť, že krajský sa predmetnou vecou zaoberal už vo svojom predchádzajúcom

rozhodnutí, a to v uznesení zo dňa 23.12.2013, sp. zn. 6To/111/2013, kedy rozsudok okresného súdu
zrušilvcelomrozsahuavecvrátilsúduI.stupňa,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.
Úlohou okresného súdu po vrátení veci bolo doplniť dokazovanie predovšetkým potrebným výsluchom
samotnej poškodenej V. U. a zákonne akceptovateľným spôsobom odstrániť rozpory vo výpovediach
jej samotnej. Obdobne bolo potrebné, aby v tomto smere okresný súd postupoval aj vo vzťahu k

bodu II/ rozsudku, keďže skutkové závery obsiahnuté v tomto zjavne nekorešpondujú s dokazovaním
počas prípravného konania a hlavne počas dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci doplneného
dokazovaniaúlohouokresnéhosúdubolovysporiadaťsasovšetkýmidôkazmimajúcimipodstatnývzťah
k veci, a to v smere tých, ktoré trestnú činnosť obžalovaného preukazujú, resp. jeho zavinenie vyvracajú.Skutkové závery bolo potrebné odôvodniť tak, aby bolo zrejmé na základe akých konkrétnych dôkazov
mala byť trestná činnosť obžalovaného v jednotlivých prípadoch preukázaná a v rámci doplneného
dokazovania pritom sa nevylučuje vykonať aj ďalšie dôkazy, ktorých potreba vyvstane v rámci došetrenia

veci.

Okresný súd v intenciách rozhodnutia krajského súdu sp. zn. 6To/111/2013, pokiaľ ide o skutkový stav,
tento správne zistil a zákonným spôsobom aj vyhodnotil.

Pokiaľ ide o výrok o vine v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil
žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a zachovanie práva obžalovaného na
obhajobu. Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplne
dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní tak, že z hľadiska
dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že
neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Následne okresný súd I. stupňa všetky zákonné vykonané dôkazy v intenciách § 2 ods. 12 Trestného
poriadkusprávnevyhodnotiljednotlivoivcelomichsúhrne,atakdospelkúplnýmasprávnymskutkovým
záverom. Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými
v ustanovení § 168 ods. 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za

preukázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú, alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov, najmä pokiaľ si niektoré vzájomne odporovali, tiež ako sa vyrovnal s obhajobou
obžalovaného.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaný C. L. spáchal skutky v rozsahu skutkových
zistení napadnutého I. stupňového rozsudku. Z tohto dôvodu si všetky skutkové závery I. stupňového
súdu osvojuje, keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne aj odkazuje.

Okresný súd správne právne kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločinu vydierania podľa § 189

odsek 1 Trestného zákona a zločinu sexuálneho násilia v štádiu pokusu podľa § 200 odsek 1, § 14 odsek
1 Trestného zákona.

Okresný súd však pochybil vo výroku o uloženom treste obžalovanému, keď obžalovanému neuložil
úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojim konaním

spáchal dva zločiny.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k
orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho
bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

Podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje

k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k
dokonaniu trestného činu.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac
trestných činov.

Podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac
úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými

skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 odsek 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písmeno d/ Trestného zákona Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej <. časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov.

Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a

procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, alebo súdu výrazne a neprimerane presahuje
dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní
trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a
uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom ( Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10/2011 ).

Rozlišovacím kritériom obmedzenia mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody, ustanoveným v §
39 ods. 3 písm. b/ až e/ Trestného zákona je dolná hranica sadzby trestu odňatia slobody, uvedená v
ustanovení osobitnej časti Trestného zákona, nie dolná hranica tejto sadzby, upravená (zvýšená) podľa
§ 38 ods. 4 až 6 alebo § 41 ods. 2 Trestného zákona, čo však neplatí pre obmedzenie mimoriadneho

zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona (v konaní o uznaní viny a prijatí
trestu) ( Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 13/2013).

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom prokuratúry v tom, že použitie ustanovenia § 39 ods. 1
Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu neprichádza u obžalovaného do úvahy vzhľadom na

jeho predchádzajúcich 5 odsúdení, ktoré sú už zahladené a spoločenskú nebezpečnosť uvedených
zločinov.

Vo všeobecnosti je potrebné konštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca, a to stanovením rozpätia trestnej

sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď
možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych nespojených s odňatím slobody
alebo povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody.

Trest uložený páchateľovi trestného činu je sankcia smerovaná výlučne proti páchateľovi trestného činu,
a teda má výlučne postihovať páchateľa a to tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na jeho rodinu.
Ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného zákona prikazuje súdom pri ukladaní konkrétnych trestov, aby
prihliadli aj na záujmy rodiny páchateľa a ďalších jemu blízkych osôb, samozrejme, v rámci zákonných
podmienok pre uloženie konkrétneho trestu.

Nakoľko okresný súd neuložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 2 Trestného
zákona, krajský súd toto pochybenie okresného súdu napravil a uložil obžalovanému úhrnný trest
odňatia slobody podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona pri použití § 37 písm. h) Trestného zákona,§ 38 ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Trestného zákona v trvaní 3
rokov. Zároveň podľa § 49 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. určil probačný dohľad nad správaním

obžalovaného v skúšobnej dobe v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a) Trestného zákona
uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej V. U. na vzdialenosť
menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, odvolací súd prihliadol na všetky významné skutočnosti v

zmysle § 34 ods. 1 až ods. 4 Trestného zákona ako aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, keď v danom
prípade prevyšovali priťažujúce okolnosti a dospel k záveru, že najprísnejší z trestných činov v tomto
prípade podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona predpokladá trest odňatia slobody v rozmedzí 5 až 10
rokov odňatia slobody a s použitím § 38 odsek 4, § 41 ods. 2 Trestného zákona, by bolo rozpätie 6
rokov a 8 mesiacov až 11 rokov a 8 mesiacov, čo by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a to
s ohľadom na dobu ( 10 rokov), ktorá uplynula od spáchania trestných činov ( na dĺžku konania, na

ktorej mal podiel aj okresný súd), skutočnosť, že obžalovaný nie je v kontakte s poškodenou, má dve
maloleté deti, hľadí sa na neho ako na netrestaného a nepodmienečný trest by mal nepriaznivé následky
na jeho rodinu, najmä maloleté deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, preto s použitím § 39 odsek
1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 39 odsek 3 písmeno d) Trestného zákona ( keď vychádzal
z trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona a nie upravenej podľa § 38 odsek 4, §

41 odsek 2 Trestného zákona) uložil obžalovanému vyššie uvedený podmienečný trest odňatia slobody
s probačným dohľadom nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby. Vzhľadom na charakter
trestnej činnosti uložil obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenej V.
U. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.