Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/72/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414206821
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4414206821.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613
843, proti povinným: 1./ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. N. D., V. X, a 2./ P. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. N. D., V.., o vymoženie sumy 1.149,18 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 17Er/414/2014-17 zo dňa 29. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nové Zámky ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), §
35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej

len "Zákon o rozhodcovskom konaní"). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie domáhal voči povinným vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave
vydaný pod sp. zn. II/2012-3127 dňa 28.10.2013 (správne malo byť zo dňa 07.05.2013). Vydaniu
rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o splátkovom úvere č. 0241804683 uzatvorená medzi
právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinnými ako dlžníkmi dňa 02.08.2004. Čl. V

ods. 2 zmluvy obsahoval predtlačené formulárové ustanovenie, na základe ktorého „dlžník vyhlasuje,
že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami Veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať.“ Súčasťou Zmluvy boli formulárovo predtlačené Všeobecné obchodné podmienky, pričom
podľačl.18(Rozhodcovskádoložka)sabankaaklientdohodlinauzatvorenítejtorozhodcovskejzmluvy,
a to formou rozhodcovskej doložky k Zmluve. Súd ďalej uviedol, že základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny. Súd dospel k záveru, že úver poskytnutý oprávneným spĺňal charakteristiku
spotrebiteľského úveru. Dodal, že súčasťou zmluvy o úvere boli bez pochybností všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré povinní ovplyvniť nemohli, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet
spotrebiteľov. Oprávnený mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, pričom v predmetnej
exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneným vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na základe
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, keď rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne

nevyjednal. Súd vyjadril názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej
veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňovala voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom

podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvuako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj
rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd bol pritom paušálnym
spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda

dodávateľ musel mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Súd bol toho názoru, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným
titulom. Na základe toho žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie. Uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného
titulu. Skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia
právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Okrem

toho súdy podľa oprávneného zastávajú na základe nesprávneho prekladu rozhodnutia ASTURCOM
nesprávny názor, že uvedené rozhodnutie ukladá exekučnému súdu členského štátu preskúmanie
platnosti rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí
bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmanie platnosti rozhodcovskej doložky v
exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. Súdny dvor nemal podľa oprávneného úmysel uložiť

exekučným súdom členských štátov aby zrušili rozhodcovské nálezy so silou res iudicata v prípadoch,
kedy na takýto postup podľa domáceho práva členského štátu nie je možný. V slovenskom právnom
poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe
účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Neprijateľnosť

rozhodcovskej doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice 93/13/
EHS v prílohe 1 písm. q), nakoľko interpretácia súdov vychádza z nesprávneho prekladu. Dojednanie
rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je
súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Oprávnený zastáva názor, že
namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva

oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je mu znemožňované
efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Oprávnený poukázal tiež na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa §
212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ustanovenia

§ 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 14.03.2014, kedy
bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave vydaný pod sp. zn. II/2012-3127 dňa 07.05.2013 v spojitosti
s rozhodcovským uznesením sp. zn. II/2012-3127 dňa 28.10.2013. Súdny exekútor doručil dňa
01.04.2014 súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie
exekúcie, exekučným titulom, dokladom o generálnom plnomocenstve. Na výzvu súdu oprávnený
predložil zmluvu o splátkovom úvere č. 0241804683 zo dňa 02.08.2004 a Všeobecné obchodné

podmienky. Následne súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté
uznesenie.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného

predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto
zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014, súd príslušný na
výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil

aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej
právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia §
45 Zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok
tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v
ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať,
či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský
rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie
dokladov,nazákladektorýchbolvyhotovenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýmivdanomprípadejezmluva
o splátkovom úvere.

Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinní boli zaviazaní k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Uvedené posudzuje exekučný
súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, žezmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom
je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto

zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

Vychádzajúc z obsahu spisu, predmetnú zmluvu o splátkovom úvere súd prvého stupňa správne posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods.

1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvárania zmluvy o splátkovom úvere, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o
dobrovoľných dražbách a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a od účinnosti tohto zákona, t.j.
1. januára 2008 podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie § 879j
zák. č. 568/2007 Z.z. výslovne uvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy

vzniknuté pred 1. januárom 2008; treba posudzovanú zmluvu o splátkovom úvere považovať za zmluvu
spotrebiteľskú a vzťah za spotrebiteľský, a to i napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497
a nasl. Obchodného zákonníka.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení

spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní
skúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj
musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady
93/13/EHS. Článok 6 ods.1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území
a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a

spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v
neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo
platí aj pre daný prípad. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj
to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Teda exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky
(zmluvy) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011).
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie

vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať".
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom vZbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd
poukazujenarozsudokSúdnehodvoravoveciC-40/80,AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristina

RodríguezNogueirazodňa6.októbra2009.Zvýrokuuvedenéhorozsudkuvyplýva,ževnútroštátnysúd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto

posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nesúhlasí s námietkou oprávneného, že súd prvého
stupňa preskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedený postup súdu prvého stupňa
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k "zrušeniu" alebo

k"zmene"tohtorozhodnutia;súdprvéhostupňa sitaktiežneosvojovalanipostavenieodvolacieho
súdu. Skúmal iba, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul,
medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky
nebol súd prvého stupňa viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Súd prvého stupňa
bol oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z

hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, ktoré
bolo uznesením občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené
článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a
domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k
zneužitiu práv dodávateľom.

Odvolací súd dodáva, že aj keď v čase uzavretia zmluvy medzi neprijateľnými podmienkami v
Občianskom zákonníku nebolo zahrnuté také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky,
nakoľko uvedené ustanovenie bolo doplnené až zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára
2008, bolo potrebné uzatvoriť rozhodcovskú doložku tak, aby bola v súlade s ustanovením § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa názoru odvolacieho súdu dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy) tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu

medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka
nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ očividne nemal reálnu možnosť ju
ovplyvniť,resp.totodojednanievylúčiť.Predmetnározhodcovskádoložkanebolaindividuálne(zmluvne)
dojednaná,alebolavsunutádoVšeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorésúneoddeliteľnousúčasťou
zmluvy o splátkovom úvere. Povinní nemali iný výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s

ostatnými štandardnými podmienkami, ako zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým
všeobecným podmienkam zmluvy, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka - z dôvodov
vysvetlených už súdom prvého stupňa - je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je
vykonateľný exekučný titul.

Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu

osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahurozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.

Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Odvolací súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR (3Cdo/146/2011, 6Cdo/143/2011) poukazuje,
že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných aj podmienku
písomnej formy. Má za to, že písomná forma rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v bode 18

Všeobecných obchodných podmienok, nie je splnená. V zmysle ustanovenia § 4 zák. č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone

o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy je v § 4 striktná, bez možnosti
extenzívneho výkladu, z čoho vyplýva, že formálna podmienka písomnej formy v danom prípade
dodržaná nebola. Odvolací súd mal za to, že z obsahu Zmluvy o splátkovom úvere, z pripojených
Všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že rozhodcovská doložka nespĺňa náležitosti, ktoré
vyžadujezákon,nakoľkonedošlokpodpisuuvedenýchVšeobecnýchobchodnýchpodmienokobidvoma

sporovými stranami, čím rozhodcovská doložka založená nebola. Na platné založenie rozhodcovskej
doložky nestačí iba ustanovenie v zmluve o tom, že sa klient oboznámil s Všeobecnými obchodnými
podmienkami a že s nimi súhlasí. Nie je možné posúdiť, či Všeobecné obchodné podmienky boli
súčasťouzmluvyoúvereabolisňoutechnickyspojené,avšakanizichsamotnéhotechnickéhospojenia
by nebolo možné vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou

oboznámení a či s nimi súhlasia. Zmluvné strany musia bezpodmienečne so Všeobecnými obchodnými
podmienkami obsahujúcimi rozhodcovskú doložku vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany
záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim Zmluvu o úvere známe alebo, aby boli
priložené k návrhu zmluvy a podpísané obidvomi zmluvnými stranami. V prípade sporu je potrebné
predpokladanú znalosť Všeobecných obchodných podmienok preukázať. Štandardná rozhodcovská

doložka má byť správne uvedená priamo v konkrétnej zmluve ako jej článok alebo ustanovenie.

Odvolací súd považoval za jednoznačné, že ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok, preto exekučný súd nebol viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Keby

súd akceptoval rozhodcovský rozsudok pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského
súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o
akceptáciu nevykonateľného rozhodnutia majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník konania -
povinná osoba nenamietala neexistenciu rozhodcovskej zmluvy v konaní a nevyužila možnosť domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku návrhom podaným na príslušnom súde, je irelevantná.

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.