Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/639/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212223127
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4212223127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcov: 1/ B. F. H., nar. XX.XX.XXXX, 2/ G.. G. H.,
nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom T., E. XXXX/XX, žalobcovia v 1/ a 2/ rade zastúpení JUDr. Helenou
Kontrovou, advokátkou so sídlom v Semerove č. 414, proti žalovanému: G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T., Q. X, zastúpený JUDr. Róbertom Schuchmannom, advokátom so sídlom Komárno, Nám. M. R.
Štefánika 6, IČO: 14 142 279, o zaplatenie sumy 276,70 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov v 1/
a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 16. marca 2015 č. k. 8C/250/2013-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 16.03.2015 č. k. 8C/250/2013-100 pri právnom posúdení podľa

§ 663, 665 ods. 1, 671 ods. 1, 676 ods. 1 a § 451 ods. 1, 2, § 454 Obč. zák., § 6, § 7, § 7b a §
10 zák. č. 183/1993 Z. z., žalobcom v 1/ a 2/ rade zamietol ich žalobu voči žalovanému o zaplatenie
276,70 eura, pretože žalobcovia v 1/ a 2/ rade neuniesli dôkazné bremeno, ktorým odôvodňovali podanú
žalobu. Fond údržby a opráv ako aj príspevok na správu Bytkomfortu (ide spolu o sumu 515,46 eura)
netvoria platby, na ktorých by sa účastníci konania v zmluve o nájme dohodli. Zároveň v tejto súvislosti
súd poukázal na obsah ust. § 10 ods. 1, 3 zák. č. 183/1993 Z. z. Nedoplatok za elektrinu vo výške
37,48 eura uplatnený žalobcami v 1/ a 2 rade je za obdobie od 24.04.2011 do 30.04.2012. Ak uplatnené

náklady vyúčtovania za rok 2011 predstavovali sumu 1.597,54 eura - 461,46 eura fond údržby a opráv
+ správa, tak potom skutočné náklady predstavovali rozdiel medzi týmito dvomi sumami, t. j. 1.136,08
eura (1.597,54 - 461,46). Ak žalovaný žalobcom v 1/ a 2/ rade za r. 2011 uhradil 1.800,- eur, z tejto
sumy žalobcom v 1/ a 2/ rade zostala suma 663,92 eura (1.800 - 1.136,08), z ktorej bolo možné zaplatiť
ďalšie položky (napr. elektriku). Žalobcovia v 1/ a 2/ rade nepreukázali, v akých výškach a kedy uhrádzali
jednotlivé hotové výdavky (prípojka verejnej telefónnej siete, vodné a stočné, elektrika, kúrenie, atď).

2. O trovách konania si súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 151 ods. 3 OSP, vymienil právo
rozhodnúť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade, žiadajúc odvolací súd, aby o
ich odvolaní rozhodol tak, že zmení rozsudok OS Komárno č. k. 8C/250/2013 zo dňa 16.03.2015 tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 276,70 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75
% od 01.09.2012 až do zaplatenia. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nevychádzal

z ust. § 451 a nasl. OZ, ako aj zo skutočne zaplatených súm. Počas trvania nájomného vzťahu účastníci
platili všetky náklady spojené s bytom. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok (§ 323 v spojení s §
407 ods. 2, 3 Obch. zák.) platí, že takéto plnenie má účinky uznania zvyšku dlhu. Od 01.11.2010 u
žalovaného neexistoval právny dôvod na užívanie predmetného bytu. Počas celého r. 2010, t. j. počastrvania nájomnej zmluvy, sa žalovaný podieľal aj na úhrade týchto nákladov. Pokiaľ žalovaný predmetný
byt užíval od r. 2011 bez nájomnej zmluvy, tak svojim konkludentným konaním akceptoval podmienky
dohodnuté pre užívanie predmetného bytu v r. 2010.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade uviedol, že žalobcami v 1/ a 2/
rade uplatnenú žalobu považuje za neopodstatnenú a rozhodnutie súdu prvej inštancie zasa považuje
za vecne správne. So žalobcami sa nedohodol na tom, že im bude platiť aj náhradu hotových výdavkov
na fond údržby a opráv, ako aj príspevok na správu Bytkomfortu za osvetlenie. Vzhľadom k tomu, že

za r. 2011 v skutočnosti zaplatil náhradu nákladov spojených s užívaním predmetného bytu vo výške
1.800,- eur, pričom náklady spojené s užívaním boli podstatne nižšie, skôr na strane žalobcov vzniklo
bezdôvodné obohatenie, ktoré doposiaľ žalovanému nikto nevrátil.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k tomu právnemu záveru, že podané
odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade (zo dňa 20.04.2015 a 22.04.2015) voči rozsudku OS Komárno zo dňa
16.03.2015 č. k. 8C/250/2013-100 nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 43 Obč. zák., účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by malo viesť k vzniku rozporov.

7. V danom prípade odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vyhodnotil za vecne správny

v zmysle § 387 ods. 1 CSP, čo ho po procesnej stránke primälo k potvrdeniu tohto rozsudku. V ďalšom
odvolací súd odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Aj podľa názoru odvolacieho súdu zmluvné dojednania účastníkov tohto
konania obsiahnuté v ich nájomnej zmluve zo dňa 14.03.2010 neobsahovali povinnosť žalovaného
podieľať sa na krytí nákladov spojených s činnosťou fondu údržby a opráv k predmetnému bytu, resp.

prispievať na správu Bytkomfortu. Práve naopak, žalovaný za r. 2011 zaplatil titulom úhrady nákladov za
užívanie bytu sumu 1.800,- eur, ktorá suma o 663,92 eura prevyšuje skutočnú mieru nákladov spojených
sužívanímtohtobytu,pričomjejprebytok(663,92eura)zostalvosféredispozíciežalobcovv1/a2/rade.
Žalobcovia v 1/ a 2/ rade by si s poukazom na existenciu ust. § 43 Obč. zák. mali uvedomiť platnosť tej
zásady, že iba dobré zmluvy robia dobrých priateľov ako aj tej zásady, že nejasnosti idú na úkor žalobcu.

8. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa
16.03.2015 č. k. 8C/250/2013-100 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, nakoľko
žalobcovia v 1/ a 2/ rade v konaní neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že by sa žalovaný na ich
úkor za časové obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2011 obohatil o sumu 276,70 eura, resp. ani o sumu

1- eho eura.

9. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (§ 429 ods.
1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).