Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/155/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200832
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200832.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: CHR, s.r.o., so sídlom Hlavná
52, 931 01 Šamorín, IČO: 36 679 534, právne zast.: VALIŠ LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlomMlynskéNivy45,82109Bratislava,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

správneho orgánu č. 1100307/1/468877/2013/4884 zo dňa 03.10.2013 t a k t o

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/468877/2013/4884 zo
dňa 3. októbra 2013, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská Streda č.
9210401/5/3246701/2013 zo dňa 8. júla 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a
správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom

poplatku v sume 70 eur a trovách právneho zastúpenia v sume 384,40 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu Advokátska kancelária VALIŠ LEGAL, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 23.12.2013 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava, pobočka
DunajskáStredavydanéhonazákladevýsledkovdaňovejkontrolynazistenieoprávnenostinadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za zdaňovacie obdobie jún 2011 tak, že určil rozdiel na

DPH v sume 19.331,00 eur, čo predstavovalo rozdiel medzi sumou, na ktorú si daňový subjekt uplatnil
osobitný nárok (nadmerný odpočet) vo výške 9.431 eur a sumou zistenou správcom dane vo výške
9.900 eur a zároveň zaviazal žalobcu na zaplatenie DPH vo výške 9.900 eur. Popri zrušení napadnutého
rozhodnutia žiadal aj zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

V žalobných dôvodoch namietal, že obe napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe nesprávne

použitého právneho predpisu, zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) bez
ohľadu na to, že v zmysle ust. § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku malo byť konanie začaté podľa
zákona č. 511/1992 Zb. dňom 23.08.2011 dokončené podľa toho istého zákona. Protokol o výsledku
zistenia daňovej kontroly č. 9210401/5/2120803/2012/Lelo, (ďalej len Protokol) z tejto daňovej kontroly
bol prvýkrát prerokovaný 23.08.2012 a po následnom vyrubovacom konaní bol vydaný Dodatočný
platobný výmer zo dňa 24.08.2012, ten však bol zrušený žalovaným z dôvodu porušenia procesných

ustanovení dňa 03.12.2012 a na základe opakovaného prerokovania Protokolu dňa 14.02.2013 bolo
vydané prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.07.2013. Vzhľadom na tieto skutočnosti zotrvával nastanovisku, že daňová kontrola bola ukončená až dňom 14.02.2013 a vyrubovacie konanie sa malo
uskutočniť podľa zák. č. 511/1992 Zb..

S poukazom na Nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 namietal nezákonnosť
použitia výsledkov daňovej kontroly začatej 23.08.2011 a skončenej až 14.02.2013, nakoľko trvanie
takto ohraničenej daňovej kontroly presiahlo dobu 12 mesiacov, daňová kontrola nebola ukončená v
zákonnejlehote,konaniebolozaťaženévadounezákonnostiarozhodnutievychádzajúcezjejzáverovje

nezákonné. Za ďalšiu vadu konania považoval skutočnosť, že dokazovanie bolo vykonávané až v štádiu
vyrubovacieho konania, pričom jeho priebeh sa riadil príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a
žalobcovi boli v štádiu vyrubovacieho konania ukladané povinnosti, ktoré zákon upravuje výlučne pre
štádium prípravného konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 05.03.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K
námietke použitia nesprávneho predpisu zdôraznil, že po zrušení Dodatočného platobného výmeru zo
dňa 27.08.2012 vydaného po ukončení daňovej kontroly podľa zák. č. 511/1992 Zb., postupoval správca
dane v zmysle § 165 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 30.12.2012 tak, že v súlade s
ustanovením § 165b ods. 1 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutie vydal podľa ust. § 68 ods. 6

Daňového poriadku.

K námietke neukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote uviedol, že daňová kontrola začatá
dňa 23.08.2011 bola ukončená dňa 23.08.2012 prerokovaním Protokolu s kontrolovaným daňovým

subjektom. Opätovné prerokovanie Protokolu 14.02.2013 už nemožno považovať za ukončenie daňovej
kontroly. V tejto súvislosti odkázal na rozsudok NS SR č. 6 Sžf/24/2011 zo dňa 30.05.2012, v ktorom
súd v obdobnom prípade vyslovil právny názor, že odstraňovaním nezákonnosti postupu správcu dane
v riadnom odvolacom konaní nemožno spôsobiť ďalšiu nezákonnosť a zaťažiť daňové konanie vadou,
ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť z dôvodu prekročenia trvania daňovej kontroly nad rámec zákonného

limitu.

V nadväznosti na to, nepovažoval za dôvodné spochybňovať ani zákonnosť dôkazov získaných vo
vyrubovacom konaní nariadenom rozhodnutím žalovaného, a poukázal na ust. § 3 ods. 8 Daňového

poriadku, ukladajúceho daňovníkovi povinnosť úzko spolupracovať so správcom dane a na skutočnosť,
že v nadväznosti na tvrdený nezákonný postup daňovník mal možnosť požadovať od správcu dane
nápravu, čo nevykonal.

Poukazovanie na tvrdené procesné pochybenia považuje za účelové, rozhodujúcou skutočnosťou
pre vydanie napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že tovar podľa
faktúry č. FV2011035 bol skutočne žalobcovi dodaný deklarovaným dodávateľom, ani, že bol skutočne
použitý a boli splnené zákonné podmienky pre právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a)
v spojení s ust. § 49 zák. č. 222/2004 Z.z..

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa nedostavil riadne ospravedlnený
žalovaný, ktorý vopred súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Súd preto vec
prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

Prítomný právny zástupca žalobcu vo svojom prednese zdôraznil podstatný význam skutočnosti, že
počas prvých 12 mesiacov po začatí daňovej kontroly správca dane žiadnu daňovú kontrolu reálne
nevykonával a prvé pojednávanie určené na prerokovanie Protokolu bolo nariadené v rozpore so

zákonom práve preto, aby stihol zákonnú lehotu na ukončenie daňovej kontroly. Za štyri rozhodné
momenty považuje to, že:1/ V priebehu zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, t.j. 12 mesiacov, reálne
správcadanežiadnukontrolunevykonával,čoalenebolospôsobenéneposkytnutímsúčinnostizostrany
daňového subjektu, ale len nečinnosťou správcu dane.

2/ Pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a pri procese predchádzajúcom jeho vydaniu bolo dôvodné
trvať na aplikácii zák. č. 511/1992 Zb. v nadväznosti na ust. § 165 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko
sa nestotožnil s vysloveným názorom žalovaného, že sa uskutočnili dve vyrubovacie konania. Ako
podporný argument poukázal na názor vyslovený tunajším súdom v rozhodnutí 14 S/84/2011 zo dňa
30.05. 2013, v zmysle ktorého musí po daňovej kontrole nasledovať vyrubovacie konanie, ktoré je

ukončené vydaním právoplatného rozhodnutia. Žalovaný nesprávne vo svojom vyjadrení poukazoval
na ust. § 165b ods. 1 Daňového poriadku, ktoré však podľa jeho názoru v danom období nebolo
aplikovateľné, ale daňové orgány boli viazané ust. § 165 ods. 5 Daňového poriadku a boli povinné na
celé konanie až do vydania napadnutého rozhodnutia aplikovať zák. č. 511/1992 Zb.. Ust. § 165 ods. 5
považuje lex specialis vo vzťahu k § 165b ods. 1 Daňového poriadku.
3/ Trval na námietke nedodržania zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly, nakoľko medzi žalobcom

a žalovaným je sporné, ktorým prejednaním Protokolu zo dňa 23.08. 2012 bola daňová kontrola
ukončená. Podľa jeho názoru, na ústnom pojednávaní dňa 23.08. 2012 nebol prejednaný Protokol ako
to vyžaduje zákon, ale došlo iba k zapísaniu vyjadrenia zástupcu žalobcu o tom, že Protokol nemôže byť
prerokovaný, nakoľko neuplynula zákonom stanovená lehota na vyjadrenie sa k Protokolu. K ukončeniu
daňovej kontroly došlo až dňa 14.02. 2013, o čom svedčí obsah zápisnice o prerokovaní Protokolu zo

dňa 07.08. 2012 a je teda nepochybné, že zákonná lehota 12 mesiacov bola prekročená.
4/ Až v priebehu vyrubovacieho konania správne orgány získali podstatnú časť dôkazov, o ktoré
opreli svoje rozhodnutie, pričom ale účelom vyrubovacieho konania nie je vykonávanie dokazovania, z
toho vyplýva, že nie je povinnosťou daňového subjektu poskytovať súčinnosť, rovnako ani svedkovia
nie sú povinní na túto súčinnosť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôkazy získané vo vyrubovacom

konaní je treba považovať za nezákonné. V konečnom dôsledku však aj dôkazy získané pred začatím
vyrubovacieho konania sú nezákonné lebo daňová kontrola trvala dlhšie ako 12 mesiacov. Jediný
zákonný postup, ktorý mal žalovaný prijať bolo ukončenie daňovej kontroly z vyššie uvedených dôvodov
a v prípade, ak by to považoval za potrebné môže začať opakovanú kontrolu.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Podľa § 165 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), účinného od 01.01.2012
(1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú
zachované.

(2) Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa

doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.
decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak
je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

(4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
predpisov.

(5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa
vykoná podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 165b) daňového poriadku v znení platnom a účinnom od 30.12.2012 do 30.09.2014
(1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a
poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov.

(2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.Podľa § 15 ods. 17 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov
Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím

primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých
osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.
Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je
ministerstvo.

Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku
Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

Podľa § 49 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na

dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

Podľa § 51 ods.1 zák.č. 222/2004 Z.z. o DPH
Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že na základe daňového priznania na DPH
za obdobie jún 2011 si žalobca ako daňovník uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH vo výške 9.431
eur. Podaním zo dňa 22.08.2011 doručeným právnemu zástupcovi žalobcu 24.08.2011 Daňový úrad

Šamorín upovedomil daňovníka o začatí daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 dňom 23.08.2011. Na žiadosť správcu dane
(Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda) zo dňa 26.01.2012 bola predĺžená lehota na vykonanie
daňovej kontroly začatej 23.08.2011 o 6 mesiacov.

Dňa 07.08.2012 bol vypracovaný Protokol, v zmysle ktorého bol zistený rozdiel DPH (vlastná daňová
povinnosť daňovníka) vo výške 19.331 eur s poukazom na závery, že predložená faktúra č. FV 2011035
zo dňa 30.06.2011 na celkovú sumu 115.986 eur, z toho základ dane 96.655 eur, DPH 19.331 eur, za
dodanie stavebného materiálu sanita, zákazka „chata 1-10“ v obci D. C., nebola spôsobilá preukázať

uskutočnenie dodávky stavebného materiálu a preto nemohla byť uznaná na účely odpočítania dane z
prijatých dodávok. Zároveň bol určený termín prorokovania Protokolu na deň 23.08.2012.

Výzva na vyjadrenie k Protokolu v lehote 8 dní od doručenia a oznámenie jeho prerokovania bola

doručená štatutárnemu zástupcovi žalobcu dňa 14.08.2012. Štatutárny zástupca žalobcu sa dostavil na
základe výzvy správcu dane dňa 23.08.2012 a do záznamu uviedol, že vzhľadom na neuplynutie lehoty
8 pracovných dní na vyjadrenie sa k Protokolu nie je možné Protokol prerokovať.Dňa 24.08.2012 bol vydaný Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Trnava, pobočka Dunajská
Streda č. 9210401/5/2319222/2012, ktorým na základe výsledkov daňovej kontroly obsiahnutých v

Protokole žalobcovi nebol priznaný nárok na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume
9.431 eur a bola mu určená vlastná daňová povinnosť vo výške 9.900 eur.

Dňa 28.08.2012 bolo správcovi dane doručené vyjadrenie k Protokolu o daňovej kontrole, v ktorom

štatutárny zástupca žalobcu namietal nedostatočne vykonané dokazovanie ohľadne uplatneného
odpočtu dane z titulu prijatých dodávok stavebného materiálu.

Dňa 19.09.2012 žalobca podal odvolanie proti Dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 24.08.2012 a
namietal procesné pochybenia a následnú nezákonnosť rozhodnutia.

Žalovaný rozhodnutím č. 1100307/1/1296777/2012 zo dňa 03.12.2012 zrušil napadnutý Dodatočný
platobný výmer a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu, že po preverení procesného
postupu správcu dane bolo zistené nedodržanie lehoty v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., a

dôvodnosť námietky daňovníka poukazujúcej na toto pochybenie. Zároveň vzhľadom na nedostatočné
odôvodnenie nepriznania práva na odpočet dane z dodania fakturovaného tovaru uložil správcovi dane
nové rozhodnutie náležite odôvodniť a podložiť relevantnými dôkazmi zabezpečenými vo vyrubovacom
konaní.

Výzvou zo dňa 10.11.2013 správca dane, Daňový úrad Trnava, pobočka Dunajská Streda, vyzval
žalobcu na vyjadrenie sa k Protokolu a účasť na prerokovaní Protokolu, ktoré sa uskutoční dňa
14.02.2013. Podľa zápisnice č. 9210401/5/612857/2013 zo dňa 14.02.2013 štatutárny zástupca
žalobcu namietal nedostatočné vykonanie dokazovania - miestne zisťovanie ohľadne zabudovania

deklarovaných dodávok. Namietal, že len skutočnosť, že u dodávateľa sanity, toho času došlo k zmene
vlastníkov a títo nie sú schopní potvrdiť dodávky, nemôže viesť k jej neuznaniu.

Dňa01.03.2013správcadanepožiadalžalovanéhoopredĺženielehotyvyrubovaciehokonaniazdôvodu

potreby dokazovania v zmysle námietok žalobcu uvedených dňa 14.02.2013, následne boli v konaní
predvolávaní svedkovia a žalobca bol vyzvaný na doloženie dôkazov. Rozhodnutím žalovaného zo dňa
11.03.2013 bola lehota na vydanie rozhodnutia predĺžená o 120 dní.

Rozhodnutím č. 9210401/5/3246701/2013 zo dňa 08.07.2013 správca dane určil žalobcovi rozdiel v
sume 19.331 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 s tým, že sumu zistenú správcom dane
vo výške 9.900 eur ho zaviazal zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia poukázalo na predchádzajúci priebeh konania a odôvodnilo záver o nepreukázaní
dôvodnosti uplatnenia nároku na nadmerný odpočet DPH na základe faktúry č. FV2011035 zo dňa

30.06.2011 a určenie daňovej povinnosti v rozsahu 9.900 eur.

V odvolaní doručenom správcovi dane 01.08.2013 žalobca namietal dôvody čiastočne zhodné so
žalobou (trvanie daňovej kontroly, nesprávne použitie právneho predpisu), ako aj neprihliadnutie na

relevantné dôkazy vzťahujúce sa k záverom o uskutočnení zdaniteľného plnenia.

Napadnutým rozhodnutím č. 1100307/1/468877/2013/4884 zo dňa 03.10.2013 žalovaný prvostupňové
rozhodnutie potvrdil s tým, že k otázke trvania daňovej kontroly, správnosti použitia právneho predpisu

a zákonnosti použitých dôkazov uviedol skutočnosti zhodné s vyjadrením k podanej žalobe. K námietke
pochybení pri dokazovaní a nepostupovania v úzkej súčinnosti so žalobcom pri zisťovaní informácií
odôvodňujúcich záver o preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH
poukázal na výsledky dokazovania výsluchom svedkov - bývalého konateľa dodávateľa Erostav, s.r.o.,vyjadrenie bývalého konateľa žalobcu ohľadne stavu stavby, jej kolaudácie, stavebného povolenia a
znaleckého posudku, odôvodnil nemožnosť preverenia dodania sanity miestnym zisťovaním vzhľadom
na zmenu vlastníctva chatiek a zároveň skutočnosť, že rozsah dodaného tovaru, ktorý mal byť spornou

faktúrou nadobudnutý, nebol jednoznačne konkretizovaný.

V prvom rade súd uvádza, že nepovažuje za dôvodnú námietku použitia nesprávneho právneho
predpisu pri rozhodovaní vo vyrubovacom konaní po 30.12.2012. Nestotožňuje sa ani s právnym

názorom žalovaného, že prebehli dve daňové konania, najskôr daňová kontrola začatá 23.08.2011,
ukončená prerokovaním Protokolu dňa 23.08.2012 a následné vyrubovacie konanie ukončené vydaním
Dodatočného platobného výmeru zo dňa 24.08.2012, druhé konanie začaté po zrušení tohto výmeru
na základe právne záväzného názoru žalovaného vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí zo dňa
03.12.2012, ktoré vrátilo vec do štádia vyrubovacieho konania.

Súd má za to, že od začatia daňovej kontroly dňa 23.08.2011 do vydania právoplatného napadnutého
rozhodnutia prebehlo iba jedno konanie, ukončené vydaním (pri aplikácii procesnej úpravy zvolenej
žalovaným) rozhodnutia v zmysle § 63 Daňového poriadku, čo je výklad korešpondujúci s účelom
zákonnej úpravy v zmysle § 2 písm. c) Daňového poriadku, v danom prípade vydaním rozhodnutia o

daňovej povinnosti.

Daňové konanie začaté dňa 23.08.2011 sa do 31.12.2011 riadilo právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z.
ako všeobecného predpisu upravujúceho daňové konanie. Po nadobudnutí účinnosti čl. I. Daňového

poriadku dňom 01.01.2012 do nadobudnutia účinnosti § 165b zák. č. 511/1992 Z.z. dňom 30.12.2012 sa
daňové konanie právoplatne neukončené pred účinnosťou Daňového poriadku, s výnimkou ukladania
sankcií podľa priaznivejšej neskoršej právnej úpravy (§ 165 ods. 1), daňová kontrola (§ 165 ods. 2) aj
vyrubovacie konanie (§ 165 ods. 3) riadili právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z..

Dňa 30.12.2012 nadobudlo platnosť a účinnosť ustanovenie § 165b Daňového poriadku, v zmysle
ods. 1, ktorého došlo k zmene právneho predpisu upravujúceho vedenie (celého) daňového konania
pozostávajúceho z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na Daňový poriadok. Ustanovenie ods. 2
výslovne vylučuje použitie "doterajších predpisov" (s odkazom na § 165 ods. 1) na celé daňové konanie

začaté a neukončené právoplatne pred nadobudnutím účinnosti daňového poriadku. Na druhej strane
ust. § 165b) Daňového poriadku na rozdiel od § 165 neobsahuje duplicitnú úpravu procesného predpisu
pre jednotlivé štádiá daňového konania (vyrubovacie konanie a daňová kontrola), ani nevylučuje
aplikáciuust.§165ods.4a5Daňovéhoporiadku,čomôževiesťkzáveru,žeajponadobudnutíúčinnosti
zák. č. 440/2012 Z.z., ktorým bolo do Daňového poriadku zakomponované ust. § 165b Daňového

poriadku, sa výkon daňovej kontroly a vyrubovacie konanie v daňových konaniach začatých podľa zák.
č. 511/1992 Z.z. riadi vzhľadom na platnú právnu úpravu § 165 ods. 4 a 5 zákonom č. 511/1992 Z.z..

Takýto výklad však podľa názoru súdu nekorešponduje s logikou vylúčenia aplikácie zákona č. 511/1992

Z.z. v zmysle § 165b ods. 1 Daňového poriadku zo všetkých prípadov konania a rozhodovania, s
výnimkou ukladania sankcií v stanovených prípadoch. Je zrejmé, v rozpore s účelom novely zák. č.
440/2012 Z.z. zákonodarca pre prípady rozhodovania po 30.12.2012 opomenul vylúčiť aplikovateľnosť
úpravy § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku. Aplikáciou procesnej úpravy Daňového poriadku na
prebiehajúce daňové konania teda nedošlo k pochybeniu a dokonca v prípade ak by tak aj bolo,

nemusela by byť nevyhnutným dôsledkom ujma na právach žalobcu.

Za zásadný nedostatok konania vedúci k záveru o nezákonnosti podkladov použitých pri vydávaní
rozhodnutia a následného záveru o nezákonnosti rozhodnutia však súd považuje namietanú dĺžku

trvania daňovej kontroly, prekračujúcu zákonom stanovenú maximálnu dobu jedného roka, pričom
takúto maximálnu dobu trvania upravuje tak zák. č. 511/1992 Zb. v § 15 ods. 17, ako aj Daňový
poriadok v § 46 ods. 10. Žalovaný považoval túto dĺžku za akceptovateľnú vzhľadom na právny názor
vyslovený v rozsudku NS SR 6 Sžf/24/2011, v zmysle ktorého nemožno odstraňovaním nezákonnostipostupu správcu dane v riadnom odvolacom konaní spôsobiť ďalšiu nezákonnosť a zaťažiť daňové
konanie vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť z dôvodu prekročenia trvania daňovej kontroly
nad rámec zákonného limitu. Súd považuje v tejto súvislosti za podstatný rozdiel spočívajúci v tom,

že vo veci 6 Sžf/24/2011 síce tiež došlo k situácii, keď dodatočný platobný výmer bol zrušený pre
nedodržanie lehoty v zmysle § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., avšak v zrušujúcom rozhodnutí odvolací
orgán uložil správcovi dane zaslať novú výzvu na prerokovanie protokolu a následne vydať dodatočný
platobný výmer, na rozdiel od toho vo veci prejednávanej pod sp. zn. 14 S/155/2013 bolo dôvodom
pre zrušenie dodatočného platobného výmeru okrem nedodržania procesných lehôt v súvislosti s

prerokovaním protokolu aj nariadené doplnenie náležitého odôvodnenia a podloženie rozhodnutia
relevantnými dôkazmi zabezpečenými vo vyrubovacom konaní, pričom z rozhodnutia, ani z obsahu
spisového materiálu nevyplynulo, že by nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutočností a dôkazov bolo
spôsobené odopretím súčinnosti zo strany žalobcu. Súd si je vedomý účelu daňového konania, potreby
udržania rovnováhy medzi fiškálnymi záujmami štátu a limitmi výkonu práv daňových úradov, na druhej
strane vzhľadom na právne závery vyslovené v Náleze ÚS SR III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 má

za to, že trvaní daňovej kontroly v rozsahu, v akom bola vykonávaná u žalobcu, t.j. od 23.08.2011
do prerokovania Protokolu dňa 14.02.2013 došlo k porušeniu nielen ust. § 46 ods. 10 Daňového
poriadku, ale aj k porušeniu zásady primeranosti a zásady zákonnosti v daňovom konaní. Protokol, na
základe ktorého bolo vo vyrubovacom konaní vydané rozhodnutie zo dňa 30.07.2013 nadobudol povahu
nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť.

Len na doplnenie súd uvádza, že v žiadnom prípade za moment ukončenia daňovej kontroly
začatej 23.08.2011 nie je možné považovať pojednávanie na prerokovanie Protokolu uskutočnené
dňa 23.08.2012, na ktorom žalobca iba namietol neuplynutie lehoty na predloženie námietok, teda

nesplnenie procesných podmienok pre prejednanie Protokolu, čo bolo žalovaným akceptované.

K námietke, že vynucovanie si plnenia povinností patriacich do štádiu daňovej kontroly v rámci štádia
vyrubovacieho konania, je dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti takto zistených dôkazov, súd uvádza,

že postup preukázaný obsahom administratívneho spisu bol v súlade s ust. § 68 ods. 3 Daňového
poriadku.

Vzhľadom na vyššie uvedený záver o prekročení maximálnej zákonom prípustnej doby trvania daňovej

kontroly a následnej nezákonnosti zistených dôkazov súd obe napadnuté rozhodnutie zrušil postupom
v zmysle § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému

žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania spolu v sume 454,40 eur pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 70 eur a trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z.z.vsume384,40eur,čopredstavujetarifnúodmenuza1úkonprávnej službypo130,16eur(prevzatie
a príprava zastúpenia), režijný paušál po 7,81 eur, tarifnú odmenu za 1 úkon právnej služby (účasť na
pojednávaní dňa 18.09.2014 v sume 134 eur, režijný paušál 8,04 eur, náhrady cestovného v súvislosti

s účasťou na pojednávaní dňa 18.09.2014 v zmysle predloženej špecifikácie v sume 40,33 eur, DPH z
priznanej náhrady trov právneho zastúpenia v sume 60,07 eur.

Celú náhradu trov konania spolu v sume 454,40 eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu žalobcu Advokátska kancelária VALIŠ LEGAL, s.r.o., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. vo U. C.,
a.s., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004

Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.