Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 6Cb/124/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3213201507
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2015:3213201507.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu pred

samosudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o. so
sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1 - Nové Město, Česká republika, IČO 264 29 705,
zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGr?sslingova4,81109Bratislava,
proti odporkyni: G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, XXX XX U. Q. U., o zaplatenie zmenkovej
sumy 131,00 eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 0,44 eur takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti zmenkového úroku presahujúcej 0,06 % denne z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.03.2013 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na uplatnenie pohľadávky na tlačive podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenie č. 861/2007"). Navrhovateľ sa uvedeným
návrhom domáhal voči odporkyni (v ďalšom texte aj ako "odporca") zaplatenia zmenkovej sumy 131,00
eur so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 131,00 eur od 17.8.2009 do zaplatenia, s

úrokom 6 % ročne zo sumy 131,00 eur od 2.11.2009 do zaplatenia, ako aj zaplatenia zmenkovej odmeny
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,44 eur, a náhrady trov konania. Uviedol, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 15.4.2009 na zmenkovú sumu
131,00 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17.8.2009.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou s doložkou "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
Indosant predložil zmenku na zaplatenie, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil nič.

Súd príslušným tlačivom podľa nariadenia č. 861/2007 vyzval odporcu na odpoveď na návrh. Odporca
v odpovedi na návrh uviedol, že konečnou sumou 131 + 1440 x 0,25 % nepatrí spor k veciam s nízkou
hodnotou sporu. Ďalej na tlačive zaškrtol, že nežiada o ústne pojednávanie ani nežiada o náhradu trov
konania.

K tomuto tvrdeniu odporcu súd uvádza, že pre posúdenie, či ide o vec s nízkou hodnotou sporu v zmysle
nariadenia č. 861/2007 je relevantná výška istiny, nie úrok prípadne úrok z omeškania. Vzhľadom k

tomu, že istina v tomto prípade predstavuje 131,00 eur + zmenková odmena 0,44 eur, ide o vec s nízkou
hodnotou sporu, a teda toto konanie patrí do rozsahu pôsobnosti nariadenia č. 861/2007.Súd vyhlásil dňa 18.12.2013 rozsudok, ktorý Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľa zrušil
z dôvodu, že súd prvého stupňa nepoučil účastníkov konania o dôkaznej povinnosti. Súd prvého
stupňa následne poučil účastníkov konania o ich procesných právach. Súčasne im oznámil, že vykoná

dokazovanieoboznámenímzmluvyoúveremedzispoločnosťouPohotovosť,s.r.o.,aodporcomvrátane
všeobecných podmienok.

Dňa23.12.2015bolosúdudoručenépodanienavrhovateľaoznačenéakoČiastočnéspäťvzatienávrhov.
Uviedol v ňom, že berie svoj návrh na začatie konania čiastočne späť, a to v rozsahu zmenkového úroku

vo výške 0,19 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.
Ostatné časti návrhu a petitu ponecháva bez zmeny. Vzhľadom na dispozičný úkon navrhovateľa súd
v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) konanie v späťvzatej časti
zastavil.

Keďže ide o cezhraničný spor, bolo potrebné určiť rozhodné právo, ktorým sa daný spor má riešiť. Súd

dospelkzáveru,žebezohľadunato,čibudetotokonaniepovažovaťzasporsúvisiacisospotrebiteľskou
zmluvou - v takom prípade je potrebné aplikovať čl. 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) - alebo výlučne za spor zo zmenky -
a vtedy určí rozhodné právo podľa § 10 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (keďže nebolo preukázané ani tvrdené, že by

si navrhovateľ a odporca zvolili rozhodné právo) -, daný právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom
Slovenskej republiky, nakoľko zmenka bola vystavená v Slovenskej republike, platobné miesto bolo v
Slovenskej republike a aj sídlo pôvodného remitenta bolo v Slovenskej republike. Až indosamentom sa
dostal do tohto právneho vzťahu cudzí prvok, čo však nemôže zmeniť uplatňované rozhodné právo,
ktorým bolo od začiatku právo Slovenskej republiky.

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ESD) je súd v každom štádiu konania a
v každom druhu konania povinný ex offo, t. j. z úradnej povinnosti skúmať, či sa nejedná v danej
veci o spotrebiteľský právny vzťah a teda či sa na konkrétny právny vzťah použijú právne normy
spotrebiteľského práva za účelom zabezpečenia ochrany spotrebiteľa (napr. rozsudok ESD vo veci C

168/05, rozsudok ESD vo veci C-76/10 a pod.). Teda aj v tomto konaní bol súd povinný z úradnej moci
skúmať,čisanejednáospotrebiteľskývzťahatobezohľadunato,žesavdanomkonaníuplatňujeprávo
zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.,
v prospech ktorého odporca zmenku vystavil a ktorý predmetnú zmenku od odporcu prijal, sa zaoberá
aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných

veriteľov,ktorývedieNárodnábankaSlovenskaakoináspoločnosťposkytujúcaspotrebiteľské/inéúvery.
Preto súd vyzval navrhovateľa na doloženie zmluvy o úvere, na základe ktorej bola predmetná zmenka
vystavená. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ súdu túto listinu nepredložil, súd ex offo vyhotovil kópiu
zmluvy o úvere z exekučného spisu tunajšieho súdu, zaslal ju aj účastníkom konania a písomne im
oznámil, že vykoná dôkaz oboznámením tejto zmluvy.

V písomnej odpovedi na toto oznámenie súdu navrhovateľ uviedol, že mu nie je zrejmé, prečo konajúci
súd nepostupuje podľa procesných pravidiel nariadenia č. 861/2007 a aplikuje prednostne vnútroštátne
právo. Ďalej uviedol, že podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie

dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Navrhovateľ tiež uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok odporcu, že za
zmenku zaplatí. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné
ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Zmenkový záväzok je priamy,
bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej

pohľadávky.

Také isté vyjadrenie doručil navrhovateľ súdu aj dňa 26.11.2014 po tom, čo súd poučil účastníkov o
ich procesných právach a povinnostiach podľa § 120 O.s.p. a opätovne im oznámil, že vykoná dôkaz
zmluvou o úvere a všeobecnými podmienkami k tejto zmluve.

Kargumentáciinavrhovateľa,žesúdmalpostupovaťpodľaprocesnýchpravidielnariadeniač.861/2007,
súd uvádza, že toto nariadenie v čl. 9 ods. 1 ustanovuje, že súd určí spôsob a rozsah vykonávania
dôkazov potrebných na rozhodnutie podľa pravidiel, ktoré sa vzťahujú na prípustnosť dôkazov. Keďženariadenie č. 861/2007 žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, v súlade s ustanovením čl.
19 nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o prejednaciu
zásadu podľa § 120 ods. 1 O.s.p., na ktorú ďalej odkazoval navrhovateľ, súd opätovne pripomína, že

povinnosťou súdu je ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Žiadne ustanovenie nariadenia
č. 861/2007 (ani jeho čl. 7 ods. 3) nevylučuje takéto skúmanie spotrebiteľského charakteru právneho
vzťahu, ktorý je predmetom konania, a to aj v prípade, ak je odporca prípadne nečinný a nedoručí súdu
odpoveď na žalobný návrh. Pre taký prípad čl. 7 ods. 3 nariadenia ustanovuje len toľko, že súd má aj
napriek nečinnosti odporcu konať a vydať rozsudok; to však neznamená, že vydaniu rozsudku nesmie

predchádzať ex offo preskúmanie, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Cieľom nariadenia č. 861/2007 je
zjednodušiť a zrýchliť cezhraničné konania s nízkou hodnotou sporu a na ne nadväzujúce vykonávacie
konania (porov. čl. 1 nariadenia), ale v žiadnom prípade nie vylúčiť v konaniach s nízkou hodnotou sporu
ochranu spotrebiteľa, keďže vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov je jedným zo základných princípov
Európskej únie a je ustanovená aj v primárnom práve (čl. 12, čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie, čl. 38 Charty základných práv Európskej únie). Súd preto dospel k záveru, že aj v európskom

konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu je potrebné zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa,
a to aj prostredníctvom vykonávania dôkazov ex offo na zistenie, či predmet konania nesúvisí so
spotrebiteľskými vzťahmi, ak to vnútroštátny procesný predpis umožňuje. Aj pri nečinnosti spotrebiteľa
ako účastníka konania musí súd v spotrebiteľských veciach dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa
nebola na jeho úkor a poskytnúť tak obom stranám nielen formálnu, ale faktickú rovnosť ich práv a

povinností (porov. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012). Práve
pri spotrebiteľských vzťahoch je potrebné aplikovať ustanovenie tretej vety § 120 ods. 1 O.s.p., teda
výnimku z prejednacej zásady.

Vzhľadom k tomu, že podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia č. 861/2007 je konanie písomné a navrhovateľ ani

odporca netrvali na nariadení ústneho pojednávania, súd pojednávanie nenariadil a rozhodol na základe
predloženýchlistinnýchdôkazovobsiahnutýchvsúdnomspise.Súdvykonaldokazovanieoboznámením
sa s návrhom, vlastnou zmenkou vystavenou odporcom dňa 15.4.2009, odpoveďou navrhovateľa na
žiadosť súdu o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu, odpoveďou navrhovateľa na oznámenie súdu o
vykonanídokazovaniaoboznámenímzmluvyoúvere,zmluvouoúvereč.3920148vrátanevšeobecných

podmienok poskytnutia úveru, a zistil tento skutkový stav:

Dňa 15.4.2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., s odporcom na predtlačenom formulári
zmluvu o úvere, podľa ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 100 eur (ďalej len "zmluva o
úvere"). Odporca podpisom v osobitnom rámčeku formulára zmluvy o úvere potvrdil prevzatie peňažnej

hotovosti uvedenej v zmluve o úvere v ten istý deň. V bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia
úveru je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej
niesúvyplnenézmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Zmluvnéstranysadohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite,

zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

Zo zmenky vystavenej odporcom dňa 15.4.2009 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že zmenka bola

splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia". V ľavom dolnom rohu zmenky sa nachádza kolónka "číslo zmluvy", ktorá je vyplnená
číslom 3920148. Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na navrhovateľa.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere a vystavenia zmenky, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 4 písm. k), l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku;
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa čl. I § 77 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového a šekového v znení neskorších

predpisov, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu
zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre
neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§
69),premlčaní(§§70a71),dňochpracovnéhopokoja,počítanílehôtazákazudníodkladu(§§72až74).

Podľa čl. I § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb. pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o
úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8) a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 191/1950 Zb. v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas
po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka
za nenapísanú. Úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 bod 2 zákona č. 191/1950 Zb. majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné úroky
odo dňa zročnosti.

V súlade so zjednocujúcim stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia) č. 93/2015 z 20.10.2015, aj keď navrhovateľ ako

dôkaz uplatneného nároku doložil zmenku, súd ex offo preskúmal nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ, keďže z okolností prejednávanej veci vyplynula možná
súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku.

Vzhľadom na vyššie citované ustanovenia bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda

o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o
úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi
v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere súd
dospel k jednoznačnému záveru, že zmenka predložená navrhovateľom bola vystavená odporcomako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, pričom bola vystavená v súlade s bodom 17
všeobecných podmienok poskytnutia úveru ako blankozmenka. Zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy bol do zmenky doplnený dodatočne, o čom svedčí aj iný spôsob vyplnenia

týchtoúdajov(písacímstrojom)vporovnanísúdajmiovystaviteľovi,miesteadátumevystaveniazmenky
(písané rukou).

Predmetom tohto konania je teda nárok navrhovateľa vyplývajúci z vlastnej vistazmenky vystavenej
odporcom pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o., zo zmluvy o úvere. V prvom rade súd považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe
ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie
blankozmenky.

Uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy
uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej

spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah. Zmluvnými stranami sú POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako
veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a odporca
ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, je teda spotrebiteľom. Podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná
o spotrebiteľský úver, upravený zákonom č. 258/2001 Z. z., a to napriek tomu, že v zmluve o úvere

je zaznačená kolónka účelu úveru "na výkon povolania". Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy
uvedeného veriteľa (v počte niekoľkých desiatok) a takmer v každej takejto zmluve uzatváranej v
danom období (2009-2010) je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedený účel na výkon povolania
alebo zamestnania. Pritom v iných konaniach (najmä v exekučnom konaní) boli mnohé tieto zmluvy
už právoplatnými rozhodnutiami súdu označené za zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto má súd

dôvodné pochybnosti o skutočnom účele poskytnutia úveru. Keďže pri pochybnostiach o obsahu
zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší, súd musel dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že úver bol v danom prípade poskytnutý na výkon povolania zaťažuje toho, kto
takúto skutočnosť tvrdí. Keďže účel vyznačený v zmluve ("na výkon povolania") súdu preukázaný nebol,
súd vychádza z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely (teda na iný účel ako na

výkon povolania, zamestnania, podnikania). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Krajského
súdu v Trnave z 23.2.2010 sp. zn. 10CoE/5/2010-46) či na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 4CoE/206/2012 zo dňa 28.6.2013, v ktorom odvolací súd okrem iného uviedol: Účel poskytnutých
peňažných prostriedkov na povolanie nebol v konaní spoľahlivo preukázaný. V prípade pochybností o
tom,čiideospotrebiteľskúzmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteru

zmluvy dodávateľ (veriteľ). Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné
konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne -
spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie
je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je povolanie odberateľa a aký konkrétny súvis s

takýmto povolaním či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má.

Súd je taktiež názoru, že v danom prípade sa nejedná pojmovo o zmluvu o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka, keďže zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky boli veriteľom
dlžníkovi fakticky odovzdané a prevzaté pri podpise zmluvy, teda sa jedná o zmluvu o pôžičke.

Zámer zosnovateľa zmluvy uzavrieť túto zmluvu výslovne podľa Obchodného zákonníka a dať jej
režim "absolútneho obchodu" podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka je vedený úmyslom, aby sa
nemohli uplatniť ustanovenia chrániace spotrebiteľa, či už v zákone o ochrane spotrebiteľa, zákone o
spotrebiteľských úveroch alebo Občianskom zákonníku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 25.1.2011, sp. zn. 5 MCdo 20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku

môže považovať aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka.

Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel súd
k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, a to najmä (ale nielen) v ustanoveniach o zabezpečovacích

prostriedkoch (dohoda o zrážkach zo mzdy, niekoľkonásobné zmluvné pokuty, záväzok dlžníka uhradiť
veriteľovi všetky náklady v súvislosti s uplatnením práva, uznanie dlhu, blankozmenka) a zároveň sú
celá zmluva a všeobecné podmienky koncipované výlučne na prospech veriteľa, obsahujú prakticky len
povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvyvyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým
mravom. Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom, spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z toho
dôvodunemohlospoločnostiPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,akoveriteľovizuzatvorenejzmluvyoúverevzniknúť

ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z čoho
vyplýva, že ak zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo), nie
je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Pri konštatovaní
nemožnosti vzniku práva na vyplnenie blankozmenky na základe neplatnosti zmluvy o úvere z vyššie
uvedených dôvodov súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.5.2008 sp. zn. 4 Obo

161/2007.

Súd je toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie blankozmenky
nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu, že dohoda o vyplnení zmenky (ako súčasť všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktorých obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne
dohodnuté) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a z toho dôvodu je neplatná. Hoci použitie zmenky

ako uhradzovacieho aj ako zabezpečovacieho prostriedku v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi bolo
zákonom o spotrebiteľských úveroch zakázané až s účinnosťou od 1.1.2011, to neznamená, že v
spotrebiteľských zmluvách uzavretých pred týmto dátumom nemožno konkrétne zmluvné ustanovenie o
použití zmenky vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade považuje súd dojednanie
dohody o vyplnení zmenky za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho

zákonníka, pretože ide o podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa domáhať
sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (úrok 0,25 % denne) ako sankciu spojenú s
nesplnením záväzku. Aj keď navrhovateľ vzal návrh vo vzťahu k zmenkovému úroku čiastočne späť,
kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok je abstraktná, preto postačuje, že zmluvná podmienka
je spôsobilá neprimerane znevýhodniť spotrebiteľa, aj keď si prípadne dodávateľ resp. jeho právny

nástupca uplatňuje nárok vyplývajúci z tejto zmluvnej podmienky v rozsahu, ktorý by prípadne (ak by bol
takto formulovaný priamo v zmluvnej podmienke) nebol považovaný za neprimerane znevýhodňujúci
spotrebiteľa. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho
zákonníka, pretože dodávateľ tým, že si vyhradil vypĺňacie právo zmenky umožňujúcej indosament,
preniesol povinnosť niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (napr. v súvislosti s čl. I § 10, § 17 zákona č.

191/1950 Zb.). Pritom dodávateľ mohol zabrániť tomuto účinku zmenky, ak by do zmenky (ktorej tlačivo
pochádzaloodneho,ajkeďformálnymvystaviteľomzmenkyjeodporca,očomsvedčídohodaovyplnení
zmenky ako súčasť zmluvy) pojal slová "nie na rad". Súd pripomína, že vyhlásenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky - dohody o vyplnení zmenky v tomto konkrétnom znení neznamená úplné vylúčenie
použitia zmenky vo vzťahu zo spotrebiteľského úveru do 30.12.2010, iba zohľadňuje, že dodávateľ v

tomto konkrétnom právnom vzťahu mal pri koncipovaní zmluvných podmienok prihliadať na špecifické
postavenie spotrebiteľa, čo pri tejto zmluvnej podmienke neurobil.

Na rozdiel od situácie, ktorú predvída ustanovenie čl. I § 10 zákona č. 191/1950 Zb. (vyplnenie zmenky
v rozpore s tým, čo bolo dojednané) v danom prípade je celá dohoda o vypĺňacom práve blankozmenky

neplatná, čo má taký istý právny dôsledok, ako keby nebolo dojednané vôbec nič. Za takýchto okolností
vôbec nevzniklo pôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky, a teda blankozmenka sa
vôbec nestala zmenkou a pôvodný remitent nemal práva a povinnosti zo zmenky, preto ich ani nemohol
indosamentom previesť (čl. I § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.) na navrhovateľa. Ak by súd pripustil,
že neexistencia dohody o vypĺňacom práve blankozmenky nemá takéto právne dôsledky, ale naopak

znamená právo majiteľa zmenky vyplniť blankozmenku ľubovoľne bez akýchkoľvek obmedzení, potom
by súd musel konštatovať, že konanie veriteľa (ktorý je spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním
úverov v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda spoločnosťou, ktorá by mala poznať právo v tejto
oblasti a mala by tiež postupovať s náležitou starostlivosťou), keď od spotrebiteľa prijme zmenku
s vedomím, že ju môže vyplniť bez akýchkoľvek obmedzení a bez ohľadu na skutočnú výšku dlhu

spotrebiteľa, nie je možné nepovažovať za zlomyseľnosť alebo aspoň za hrubú nedbanlivosť (čl. I § 10
zákona č. 191/1950 Zb.).

Súd poukazuje i na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16CoE/164/2011-24 z 29.2.2012, v
ktorom sa už zaoberal dohodou o vyplnení zmenky uvedenou vo všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a v ktorom vyslovil, že táto dohoda je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. k) a o) Občianskeho zákonníka, ktorá stavia spotrebiteľa do
výrazne nevýhodného postavenia a sleduje cieľ obísť právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
Predmetná dohoda poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu v tom, že hoci je limitovaný vo výškezmenkovej sumy, je len na ňom, aby určil, aká je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia
zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby
bolatátovýškapreskúmateľná,keďžezmenkajeabstraktnýprávnyúkon,čosúdpovažovaljednoznačne

za bezdôvodné zvýhodnenie veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa
v spotrebiteľských právnych vzťahoch.

Vzhľadom k tomu, že pôvodnému remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať ani právo zmenku vyplniť,
nevzniklo mu z takejto zmenky ani právo na žiadne plnenie. Preto ani navrhovateľ, ktorý nadobudol

rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá,
sa nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Na základe všetkých vyššie
uvedených dôvodov súd dospel k jednoznačnému záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Pokiaľ ide o trovy konania, odporca ako účastník, ktorý bol úspešný vo veci samej, by mal podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Tieto mu však

priznané neboli, nakoľko odporca právo na ich náhradu neuplatnil. Navrhovateľ bol síce úspešný v
odvolacom konaní (keď odvolací súd na odvolanie navrhovateľa zrušil pôvodný rozsudok súdu prvého
stupňa), avšak pokiaľ sa rozhoduje o trovách konania ako celku (nie samostatne o jednotlivých úsekoch
konania), je potrebné vychádzať z konečného úspechu alebo neúspechu účastníkov konania, preto
nebolo možné priznať navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predchádzalo

vydaniu tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do
15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak

odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods.
3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.