Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/205/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223856
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613223856.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci
navrhovateľky F. T., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XXX/XX, T. Y., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírou
Bašistovou Virovou - advokátkou, Zimná 62, Spišská Nová Ves proti odporcovi Rapid life životná
poisťovňa a.s., Garbiarska 2, Košice, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniela
Blyšťana s.r.o. so sídlom Rastislavova 68, Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, sp. zn.
3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Ľubomíry
Bašistovej Virovej trovy konania vo výške 532,74 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok

z návrhu vo výške 331,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajšom súde dňa 19.7.2013 domáhala, aby súd
zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012a
odložil vykonateľnosť tohto rozsudku. Návrh odôvodňovala tým, že rozhodcovským rozhodnutím
bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi dlžnú pohľadávku vo výške 93,90 Eur ako aj trovy
rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Návrh odôvodnila tým, že poistná zmluva č. XXXXXXXXXX

uzavretá s odporcom dňa 30.1.2008 je spotrebiteľskou zmluvou a ustanovenie časti XVII. ods.
7a všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalšou neprijateľnou
podmienkou je rozhodcovská doložka, ktorá nebola individuálne dojednaná a podľa ktorej majú
byť všetky vzájomné spory a sporené nároky z poistenia rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Jej
použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka totiž znemožňuje
spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní. Na margo novelizácie
zákona č. 233/2005 Z.z. uviedla, že táto skutočnosť nie je prekážkou tak vedenia predmetného

konania, ako ani dôvodom, aby jej návrh bol zamietnutý. Zmenou právnej úpravy totiž nedošlo k zániku
zákonného nároku navrhovateľky domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže v prípade,
ak by súd tomuto návrhu vyhovel, navrhovateľka by docielila stav, kedy by bolo možné vec týkajúcu sa
predmetného rozhodcovského rozsudku opätovne prejednať a rozhodnúť rozsudkom. Už len z dôvodu
právnej istoty, s poukazom na to, že je veľmi náročné zistiť, či bol podaný návrh na exekúciu, keďže tento
mohol byť podaný ktorémukoľvek exekútorovi, navrhovateľka sa nechce vystaviť riziku, aby v prípade

zamietnutia návrhu sa v blízkej budúcnosti stala povinnou účastníčkou exekučného konania.
Odporca žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že konanie v ktorom sa rozhoduje
o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom. Rozhodcovský rozsudok bolvydaný v skrátenom konaní a z návrhu navrhovateľky nie je možné zistiť, či navrhovateľka podala proti
doručenému rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok. Uviedol, že je daná prednosť kompetencie
rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pretože rozhodcovské konanie začalo skôr. Tvrdil,

že odporca splnil podmienky poistnej zmluvy a navrhovateľka ako poistník mala možnosť ovplyvniť
obsah zmluvného dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola medzi
navrhovateľkou a odporcom dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou a je platná.
Účastníci zmluvného vzťahu potvrdili svojim podpisom v zmluve, že v prípade akéhokoľvek sporu
sa namiesto súdneho konania podrobia konaniu pred rozhodcovským súdom. Navrhovateľka podľa

vlastnej vôle mohla a nemusela osobitne podpísať rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných
zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by doložku nepodpísala, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP
a teda na poistný vzťah. Navrhovateľka bola aj náležite poučená prostredníctvom sprostredkovateľa
poistenia, ktorý je vedený na zozname NBS a dostáva licenciu na túto činnosť. Podpisom Záznamu o
potrebách a požiadavkách klienta navrhovateľka potvrdila, že jej boli o jej poistnom vzťahu poskytnuté
odborné informácie zo strany finančného agenta. Poprel, že by dojednanie rozhodcovskej doložky

odobralo navrhovateľke možnosť brániť alebo uplatniť svoje práva. Neskôr odporca poukázal na
právnu skutočnosť, že v priebehu súdneho konania došlo k zmene právnej úpravy a predmetný
rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov zaväzovať. Zmena bola vykonaná zákonom č. 335/1995 Z.z.
Exekučný poriadok, s účinnosťou od 1.1.2015, kde podľa § 243d ods. 1, nemožno udeliť poverenie na
vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov konania zaväzovať, to znamená

akobybolrozsudokzrušený.Záväznosťjepodstatnouvlastnosťoukaždéhoprávoplatnéhorozhodnutiaa
legislatívna zmena spôsobila, že v prejednávanej veci predmetné rozhodcovské rozhodnutie počnúc od
1.4.2015 nemá účinky právoplatného rozhodnutia. Právna istota je tu daná tým, že uvedená skutočnosť
jezakotvenápriamovtextezákona,ktorýjezáväznýtakpresúd,akoajpreúčastníkovkonania.Záväzok
uložený pôvodne v rozhodcovskom rozhodnutí stratou záväznosti nie je možné uplatniť, prijať ani

akokoľvek vymáhať. Ďalší postup v tomto súdnom konaní vo veci samej nielenže nie je možný, ale nie je
ani účinný a bol by aj v rozpore so zásadou efektívneho posúdenia súdnej moci, kedy súdy prejednávajú
a rozhodujú spory medzi účastníkmi iba v týchto prípadoch, kedy reálne môžu a sú spôsobilé usporiadať,
či zmeniť usporiadanie právnych vzťahov medzi týmito účastníkmi. Bez ohľadu na výsledok tohto
súdneho konania a teda či súd návrhu vyhovie ako dôvodnému alebo naopak by ho ako nedôvodný

zamietol, nič to nezmení na právnej skutočnosti, že dané rozhodcovské rozhodnutie už nezvratne
účastníkov nezaväzuje. Odporca písomne prehlásil, že exekučný návrh podaný nebol, čo je možné zistiť
aj lustráciou v registri exekučných konaní vedených na tunajšom súde, ktorý je príslušný exekučným
súdom navrhovateľky. Odporca nedokáže preukázať skutočnosť, ktorá nenastala a naopak pokiaľ túto
skutočnosť navrhovateľka spochybňuje, je jej povinnosťou preukázať, že exekučný návrh podaný bol

resp. že ďalšie konanie vo veci samej je dôvodné. Predmet konania odpadol a pre rozhodnutie súdu je
rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a aj preto je potrebné návrh zamietnuť.
K výpovedi svedka uviedol, že svedok nevyvrátil podložené argumenty a to v tom zmysle, že
navrhovateľka mala možnosť sa s každou podmienkou zmluvného vzťahu oboznámiť a to predovšetkým
aj s osobitnými zmluvnými dojednaniami, tzv. rozhodcovskou doložkou, rovnako nič nebránilo

navrhovateľke oboznámiť sa ani s VPP. Nebola žiadna skutočnosť, na ktorú by svedok navrhovateľke
neodpovedal alebo odmietol odpovedať a navrhovateľku žiadny spôsobom nenútil, aby časť zmluvy
podpísala. Z výpovedi svedka vyplýva tiež, že zo strany odporcu nedošlo k porušeniu žiadnych jeho
povinností, že žiadne informácie pred ňou neutajil, nebránil sa jej sa s akýmikoľvek informáciami
oboznámiť a neposkytol jej ani žiadne nepravdivé alebo klamlivé informácie. Vo vzťahu k navrhovateľke

nebola porušená žiadna zákonom stanovená povinnosť a odporca si splnil všetky povinnosti pri
uzatváraní poistného vzťahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka Y. P., oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav :

Odporca podal na Arbitrážny súd Košice dňa 2.1.2012 návrh a dožadoval sa ním zaplatenia sumy 93,90
Eur sodkazomnaustanoveniečastiXVII.ods.7a(resp.ods.8)ztitulunákladovpoisťovnevynaložených
na uzavretie poistenia s navrhovateľkou dňa 30.1.2008.
Rozhodcovský rozsudok 3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorý bol doručený navrhovateľke 18.6.2013,

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.6.2013. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia súd zistil,
že rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru, že
jeho právomoc je daná. Z písomného poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených
poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Zosobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom odporkyne
(v tomto konaní navrhovateľky), ktorá nebola povinná ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Mala
možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mala teda

možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský
súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali
navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu
v neprospech žalovaného.

Odporca s predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. a
navrhovateľka uzavreli dňa 30.1.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX ktorej súčasťou sú i všeobecné
poistné podmienky. Všeobecné poistné podmienky spolu s poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, v časti
XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku,
poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.
Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon

rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto
všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľom sú uvedené Osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde podľa bodu 2 poistník a

poisťovňa vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok.

Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že proti navrhovateľke nie je tunajším súdom vedené konanie

na základe návrhu odporcu, kde exekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012.

Svedok Y. P.Š. uviedol, že s navrhovateľkou nemá bližšie vzťahy a pokiaľ ide o odporcu, v minulosti
bol jeho sprostredkovateľom. S navrhovateľkou uzavrel poistnú zmluvu, ale oboznámil ju len s jej

obsahom, informácie ohľadom arbitrážneho súdu navrhovateľke nepodával, pretože ani on sám nebol o
arbitrážnom súde poučený a nevie sa vyjadriť ani k tomu, čo znamená rozhodcovská doložka. Väčšinou
sa klient pýtal na to, čo z poistnej zmluvy získa. Nebránil navrhovateľke, aby sa oboznámila s obsahom
poistnejzmluvyskôrnežjupodpíše.Nespomínalsi,čisanavrhovateľkastýmitolistinamioboznamovala,
či si ich čítala, ani či žiadala od neho nejakú informáciu, na ktorú by nevedel odpovedať. Poprel, že by

podpísal záznam o požiadavkách a potrebách klienta a VPP ale podpis na poistnej zmluvy zo 6.2.2008
je jeho podpisom. Nepamätal si, že by si on sám alebo navrhovateľka prečítali osobitné dojednania,
ale nevie ani o žiadnej skutočnosti, ktorá by im bránila, aby sa s týmito listinami oboznámili. Ohľadom
poistných zmlúv si vzdelanie nedopĺňal.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského

rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 243d ods. 1 z. č. 335/1995 Z. z. Exekučný poriadok, prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. januára 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného
v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na

základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 54 ods. 1 z. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, spory o neplatnosť rozhodcovskej
zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do

nadobudnutie účinnosti tohto zákona právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na
konanie podľa doterajších predpisov.

Podľa § 40 ods. 3 z. č. 244/2002 Z. z. prvá veta, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na
príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný.

Podľa § 372w O.s.p. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015), spory o
neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore
spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1.
januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších

predpisov.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 30.1.2008, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z poistnej zmluvy je zrejme, že odporca ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa

výpisu z Obchodného registra. Navrhovateľka je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická
osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, že by
navrhovateľka pri uzatváraní poistnej zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatváranéopakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive,

do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa navrhovateľky.

Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku mala navrhovateľka právo podať v prekluzívnej 30
dňovej lehote od kedy jej bolo rozhodcovské rozhodnutie doručené. Pod preklúziou rozumieme
neuplatnenie práva v stanovenej dobe, v dôsledku čoho subjektívne právo navrhovateľka zaniká.

Uplynutie prekluzívnej doby má teda bezprostredný vplyv na samotnú existenciu subjektívneho práva
navrhovateľky. Nezáleží na tom z akých príčin sa právo neuplatnilo, či oprávnená osoba neuplatnila v
stanovenej lehote právo preto že o tom nevedela alebo že o tom vedela a pre nejakú subjektívnu alebo
objektívnu prekážku právo nemohla uplatniť. Ak sa právo neuplatní v stanovenej dobe, zaniká, pričom
na preklúziu je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Návrh na začatie konania bol z jej strany
podaný v zákonom stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok

bol navrhovateľovi doručený dňa 18.6.2013 a návrh na súd navrhovateľka podala dňa 18.7.2013 faxom.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany navrhovateľky dôvodne.
Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/1817/2012 zo dňa 19.1.2012 je skutočnosť, že
rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s
názvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými
písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach.

Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa
výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na
smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa
písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby
riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup

k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvnývzťah,malospočívaťnainejzmluvnejstrane.Podľatohojetedaneprijateľné,abyrozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.

Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil
odporca, ktorý pritom poukázal na osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľka samostatne
podpísala.Vprvomradeodporcanepreukázalskutočnosť,žebynavrhovateľkabolariadneoboznámená
so všeobecnými poistnými podmienkami. Túto skutočnosť nepotvrdil ani Y. P., ktorý poistnú zmluvu

s navrhovateľkou ako sprostredkovateľ odporcu uzatváral a uviedol, že ju o arbitrážnom súde ani o
rozhodcovskej doložke neinformoval, pretože on sám o nich nemal vedomosť. Tiež to, že navrhovateľka
všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že sa
skutočne mala možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj
osobitné zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie.

Je nemožné, aby navrhovateľka ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila
ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho,
že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľkou podpísané v deň
uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej
súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že navrhovateľka

podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú
len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok.Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v

neprospech spotrebiteľa. V prípade takého výberu, ktorý nie je dohodou oboch strán, zvlášť vznikajú
pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou

podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd
preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto
návrhu navrhovateľky vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Zároveň súd poukazuje na to, že ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku sa týka konania

exekučného, nakoľko uplynutie lehoty troch mesiacov od účinnosti tohto zákona je prekážkou následnej
vymožiteľnosti nároku z exekučného titulu (nemožnosť udelenia poverenia na vykonanie exekúcie).
Exekučné konanie, na rozdiel od konania o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, je regresívnym
následkom ignorovania dobrovoľného plnenia uloženej povinnosti vyplývajúcej z právne záväzného
rozhodnutia. S poukazom na túto skutočnosť, ale najmä na to, že medzi účastníkmi konania ide o

spotrebiteľský vzťah, je v záujme právnej istoty a ochrany navrhovateľky ako spotrebiteľa, aby súd
pokračoval v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktoré by tak zostalo nezmeniteľné, čo by do
budúcna nevylučovalo, že by sa odporca mohol dožadovať od navrhovateľky plnenia mimo exekučného
konania. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že novelizácia zákona č. 233/1995 Z. z. nie je prekážkou
vedenia tohto konania, ani dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľky pre nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie a preto v konaní pokračoval a rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 3C 1817/2012 zo dňa 19.1.2012 zrušil. Nemožno tiež opomenúť, že
v dôsledku zmeny právnej úpravy k zániku zákonnej možnosti navrhovateľky domáhať sa zrušenia
rozhodcovského rozsudku nedošlo, keďže v prípade vyhovenia návrhu by navrhovateľka docielila
opätovné prejednanie veci a meritórne rozhodnutie súdom.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo
výške 443,95 eur plus 20 % DPH 88,79 eur, t.j. 532,74 eur. Pri vyčíslení hodnoty úkonu právnej služby
súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm.b/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. V roku 2013 1/13-ina
výpočtového základu činila 60,08 eur, v roku 2014 61,85 eur, v roku 2015 64,54 eur. Súd priznal právnej

zástupkyni žalovaného v zmysle § 14 ods. 1 cit. vyhl. odmenu za 3 úkony vykonané v roku 2013 á 60,08
eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 18.7.2013, podanie návrhu na začatie konania dňa 18.7.2013,
účasť na pojednávaní 28.10.2013) plus 3 x režijný paušál á 7,81 eur, za 1 úkon vykonaný v roku 2014
vo výške 61,85 eur (účasť na pojednávaní dňa 16.1.2014) plus 8,04 eur režijný paušál a odmenu za 2
úkony vykonané v roku 2015 á 64,54 eur ( účasť na pojednávaní dňa 3.9.2015, záverečné vyjadrenie

k veci zo dňa 3.9.2015) plus 2 x režijný paušál 8,39 eur. Za účasť na pojednávaní dňa 21.5.2015 súd
priznal odmenu vyčíslenú v súlade s ustanovením § 13a ods. 4 cit. vyhl. vo výške 1/4- iny, t.j. 16,14
eur plus 8,39 eur režijný paušál.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.