Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 9C/201/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223537
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Semanová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7613223537.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne:

U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XX, právne zastúpenej Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom
v Prešove, Hlavná 61 proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, právne
zastúpenom Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21,
IČO: 47231785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach spisovej
značky 3C/2186/2012 zo dňa 19.1.2012.

Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy konania vo výške
614,26 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50
eur a nahradiť trovy štátu vo výške 4,50 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.7.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2186/2012 zo dňa 19.1.2012. V návrhu uviedla, že dňa
9.4.2008 uzavrela so žalovanou poistnú zmluvu. Žalovaná jej doručila oznámenie zo dňa 4.10.2010

o ukončení poistného vzťahu k 10.11.2010 s oznámením, že prebytok vo výške 125,33 eur jej bude
uhradený do 14 dní po zániku poistenia. Tým považovala svoje povinnosti zo zmluvy za splnené. Dňa
18.6.2013 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým bola zaviazaná k zaplateniu sumy 154,35 eur
žalovanej a k náhrade trov konania. O existencii tejto pohľadávky nebola dovtedy žiadnym spôsobom
informovaná. Spolu s rozhodcovským rozsudkom jej bol doručený aj návrh na začatie rozhodcovského
konania, kde žalovaná uviedla, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka v
časti XV. poistných podmienok. V konaní pred rozhodcovským súdom nemala možnosť vyjadriť sa.

Rozhodcovský súd rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a tvrdení žalovanej. Bolo jej
odňaté právo konať pred súdom, Arbitrážny súd nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal žalobkyňu,
neoznámiljejtermínrozhodovaniaaneumožniljejtakriadneobhájiťsvojepráva.Rozhodcovskádoložka
nebola platne dojednaná a preto nebola daná právomoc rozhodcovského súdu.

Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že pri zrušení poistnej zmluvy mala preplatok na poistnom, ktorý
jej bol žalovaným vyplatený. Poistnú zmluvu podpisovala u nej doma, kde za ňou prišla jej známa

J. S.. Tá jej povedala, koľko bude platiť mesačne poistné, koľko po skončení poistenia jej môže
byť vyplatené, pri akej dobe poistenia. Predtým, než zmluvu podpísala, prečítala si len základné
údaje. Nespomína si, aby jej bolo vysvetlené znenie rozhodcovskej doložky. Pred podpisom zmluvy
nebola sprostredkovateľkou upozornená na to, že v prípade, že s niektorým ustanovením zmluvy alebopoistných podmienok nesúhlasí, môže odmietnuť ich podpísanie. Zmluvu zrušila z dôvodu, že nebola
schopná ďalej platiť poistné. Pred doručením rozhodcovského rozsudku nemala vedomosť o žiadnej
podlžnosti voči žalovanému, žalovaným na to nebola upozornená, ani na to, kto v prípade nejakej

podlžnosti bude o tomto rozhodovať.

Žalovaný sa na pojednávania vo veci nedostavil. Doručenie predvolania žalovanému mal súd riadne
preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u neho zachovaná. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
pojednával v neprítomnosti žalovaného. V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 24.9.2013 žalovaná

žiadala návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť ako návrh nedôvodný. Uviedla, že
rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu v
Osobitných zmluvných dojednaniach č. 01/2007, nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej
zmluve a je teda platná. Osobitné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve, obsahujú len dva body, pričom
bod 2 týchto dojednaní obsahuje rozhodcovskú doložku a odkazuje na časť XV. všeobecných poistných
podmienok. Žalobca podľa vlastnej vôle mohol a nemusel osobitne podpísať rozhodcovskú doložku

uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Jej nepodpísanie by nemalo žiaden vplyv na poistný
vzťah, ktorý by vznikol aj bez platnej rozhodcovskej doložky. Tretí subjekt, nezávislý od zmluvných strán
poistnej zmluvy tzv. finančný agent, je povinný pred uzavretím poistenia bez účasti poisťovne informovať
poistníka o podstatných okolnostiach poistného vzťahu, pričom tlačivo "záznam o požiadavkách a
potrebách klienta" preukazuje právo poistníka dokonca požiadať o dodatočné vysvetlenie a doplnenie

informácií o produkte. Keďže rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, súd už nemôže
skúmať prípadnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ktorá navyše v návrhu ani
nebola zdôvodnená. Práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania sú upravené v rokovacom
poriadku , ktorý neobsahuje žiadne zvýhodnenia, takže k žiadnej nerovnosti v neprospech spotrebiteľa
v rozhodcovskom konaní nedošlo. Ďalej poukázal na to, že žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku nemožno považovať za spotrebiteľský spor. V písomnom vyjadrení zo dňa 8.10.2013 žalovaná
poukázala na Smernicu č. 93/13/EHS a to jej devätnáste odôvodnenie s tým, že všeobecné súdy
sú povinné vykladať vnútroštátne zákonodarstvo v súlade s vnútroštátnou zmluvou a teda pri svojom
rozhodovaní postupovať v súlade so zámerom smernice vyjadrenom v devätnástom odôvodnení. Pre
správne posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je podľa tohto potrebné zohľadniť hraničné

kritériá, ktoré spod vecného obsahu smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
vynímajú poistné podmienky v poistných zmluvách. V zmysle vyššie uvedenej smernice sú poistné
zmluvy výnimočné v tom, že niektoré zmluvné podmienky ovplyvňujú kalkuláciu poistného plateného
spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú potom spod predmetu smernice vylúčené. Medzi takéto
ustanovenia patrí aj dohoda o rozhodcovskom konaní a ustanovenia týkajúce sa provízie finančných

agentov.

Svedkyňa J. S. pracovala pre žalovaného ako obchodný zástupca od roku 2008 po dobu asi jedného
roka. Uviedla, že zmluvu so žalobkyňou uzatvárala u nej doma. Žalobkyni vysvetlila, akú poistku
uzatvára, na koľko rokov a to, že ak poistku zruší v priebehu jej trvania, dostane len časť z peňazí,

ktoré tam vložila. Žalobkyňa okrem zmluvy podpisovala aj všeobecné poistné podmienky, nevedela, či
pred podpisom zmluvy si tieto žalobkyňa prečítala. Nevedela uviesť, či poistné podmienky žalovanej
obsahujú aj rozhodcovskú doložku. Žalobkyni toto pred podpisom zmluvy nevysvetľovala. Tiež žalobkyni
neuviedla, že má právo odmietnuť podpísať niektoré ustanovenia poistných podmienok a aký to bude
mať dopad na uzavretie zmluvy, pretože inak by poisťovňa zmluvu nepodpísala. Školenie u žalovanej

absolvovala len jedno, kde bolo vysvetlené, ako oslovovať klienta, ako ponúknuť klientovi poistku, ako
vysvetliť poistné podmienky, t. j. trvanie zmluvy a podobne. Pokiaľ sa týka rozhodcovskej doložky, tejto
sa toto školenie netýkalo.

Súd vykonal dokazovanie, vypočul žalobkyňu, svedkyňu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to

poistnou zmluvou, oznámením o zániku poistenia, rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/2186/2012 s
doručenkouojehoprevzatížalobkyňou,návrhomnazačatierozhodcovskéhokonania,upovedomenímo
začatí konania pred rozhodcovským súdom, poistnou zmluvou, Záznamom o požiadavkách a potrebách
klienta, Všeobecnými poistnými podmienkami, Dodatkom č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam,
poverením na výber rozhodcovského súdu, vyjadrením NBS k odbornej otázke, a zistil tento skutkový

stav:

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/2186/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaným Arbitrážnym súdom
Košice bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanej sumu 154,35 eur a nahradiť trovy konania vo výške276,- eur. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo
veci rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje, že z písomného
poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa

určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola krytá samostatným podpisom žalovaného (v tomto konaní žalobkyne), ktorý nebol povinný
ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby
to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne
vylúčiť. Na základe toho posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská

doložka neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovaného) zvýhodňovať a tým
spôsobiť nerovnováhu vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného.

Rozhodcovský súd tak rozhodol na základe návrhu žalovanej v tomto konaní zo dňa 2.1.2012, ktorým
sa domáhala od žalobkyne v tomto konaní zaplatenia istiny 154,35 eur poukazujúc na časť XVII ods. 7a
Všeobecných poistných podmienok t.j. titulom nákladov poisťovne vynaložených na uzavretie poistenia.

Rozhodcovský súd bol určený výlučne žalovanou, čo je zrejmé z poverenia na výber rozhodcovského
súdu a výkon rozhodcovského konania zo dňa 1.1.2009, v zmysle ktorého žalovaná poverila
prejednaním a rozhodovaním všetkých sporov medzi poisťovňou a tretími osobami z právnych vzťahov
alebo právnych skutočností, kde bola dojednaná rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka

Arbitrážny súd Košice, s.r.o..

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzala žalobkyňa do vlastných rúk dňa 18.6.2013, čo je zrejme
z doručenky predloženej rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok č. 3C/2186/2012 zo dňa
19.1.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.6.2013.

Dňa 9.4.2008 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX so
začiatkom poistenia dňa 10.4.2008 a koncom poistenia dňa 10.4.2019. Zmluva v závere obsahuje
vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobkyne), že bola oboznámená so Všeobecnými
poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy. V deň uzavretia

poistnej zmluvy bol so žalobkyňou spísaný Záznam o požiadavkách a potrebách klienta, ktorý bol
žalobkyňou podpísaný a ktorý obsahuje vyjadrenie klienta k otázke, či ešte niečo k produktu, ktorý
navrhol sprostredkovateľ poistenia chce vysvetliť, doplniť, dojednať. Odpoveď na uvedenú otázku
žalobkyni je uvedená záporne.

Listom zo dňa 4.10.2010 žalovaná oznámila žalobkyni, že na základe jej žiadosti zo dňa 6.9.2010, dôjde
dňa10.11.2010kzánikupoistenia.Zároveňbolžalobkynioznámenýkonečnýstavfinančnéhoplneniazo
zmluvy so zostatkom 125,33 eur, ktorý prebytok mal byť žalobkyni vrátený do 14 dní po zániku poistenia.

Všeobecné poistné podmienky žalovaného, ako súčasť poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, v časti XV.

s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku,
poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou
úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom.

Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo
výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon
rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto
všeobecných poistných podmienkach.

Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobkyňou dňa 27.10.2008 sú uvedené
Osobitnézmluvnédojednaniakpoistnejzmluveč.XXXXXXXXXX,kdepodľabodu2poistníkapoisťovňa
vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému

konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné dojednania sú
podpísané žalobkyňou dňa 27.1.2008.Žalovaný predložil súdu Dodatok č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam zo dňa 15.12.2008. Podľa
článku 1 tohto dodatku sa časť XV. Všeobecných poistných podmienok dopĺňa o ods. 9, v zmysle ktorého
uvedenú časť môže poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy individuálne odmietnuť bez toho,

aby tým bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu. Odmietnutie
musí byť vykonané písomné a doručené poisťovni najneskôr v 30. deň od podpisu poistnej zmluvy
poistníkom.

Podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska, ústredie Bratislava zo dňa 10.10.2012 Smernica Rady

93/13/EHS sa týka nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách a poistných zmlúv sa dotýka v 19.
odôvodnení, podľa ktorého hodnoteniu nekalého charakteru podmienok nemožno podriaďovať poistné
zmluvy, ktorých podmienky jasne definujú alebo popisujú poistné riziko a zodpovednosť poisťovateľa.
Ak poisťovňa poskytujúca poistenie právnej ochrany je pri splnení podmienok podľa § 828a ods. 3
Občianskeho zákonníka povinná uzavrieť s klientom rozhodcovskú zmluvu, má prípadné efektívne
rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní vplyv na inkasné náklady súvisiace s poistením, a tým

aj na výpočet poistného. Podľa vyjadrenia tohto subjektu zo dňa 22.11.2013 prípadná dohoda o
rozhodcovskom konaní obsiahnutá v poistnej zmluve má ako prostriedok na efektívne vymáhanie
dlžných pohľadávok z poistnej zmluvy vplyv na inkasné náklady. Náklady spojené s inkasom poistenia
ovplyvňujú výšku poistného nezávisle od toho, či ide o poistenie osôb alebo poistenie majetku. Podľa
vyjadrenia zo dňa 26.6.2014 Záznam o požiadavkách a potrebách klienta svojim obsahom spĺňa

požiadavky príslušných právnych predpisov a preto je písomným podkladom spôsobilým preukázať
splnenie povinnosti sprostredkovateľa poistenia voči finančnému spotrebiteľovi v rozsahu v ňom
uvedených a spotrebiteľom akceptovaných informácii a skutočnosti.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v

rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 73 ods. 1 až 3 zákona č. 355/2014 Z.z. o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní, ak nie je ďalej
ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na
rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právneúčinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú
zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá
začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie

§ 46 ods. 3 tým nie je dotknuté. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnom v čase uzavretia
zmluvy, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať

zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak
podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok
zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnom v čase uzavretia
zmluvy, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinnom v čase uzavretia zmluvy,
ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v

rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 9.4.2008, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z poistnej zmluvy je zrejme, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa
výpisu z Obchodného registra. Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba.
Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobkyňa

pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre
spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s
veľkýmpočtomzákazníkov,pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačivách
a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci,
pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len

vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou
ako spotrebiteľom. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa § 88 ods. 2 posledná veta za
bodkočiarkou O.s.p. účinného od 1.1.2012. Predmetom tohto konania je zrušenie rozhodcovského

rozsudku, pričom podľa ustanovenia § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. je na uvedené konanie daná
právomoc všeobecnému súdu. Táto právomoc všeobecného súdu na rozhodovanie v uvedenej veci je
daná bez ohľadu na to, či zo strany účastníkov rozhodcovského konania bol alebo nebol daný odpor
proti rozhodcovskému rozsudku. Žalobca poukázal na neurčitosť a nezrozumiteľnosť žalobného petitu v
návrhu na začatie konania. Súd mal za to, že žalobný petit tak, ako bol uvedený žalobkyňou v návrhu na

začatie konania je určitý a zrozumiteľný. Je z neho zrejme, čoho sa žalobkyňa domáha, ktorý konkrétny
rozhodcovský rozsudok žiada zrušiť, ako aj dôvody jej návrhu. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že
v konaní boli pre rozhodovanie vo veci tunajším súdom splnené všetky procesné podmienky konania.

Žalobkyňa sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z

dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky. Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom
stanovenej lehote 30-tich dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni
doručený dňa 18.6.2013 a návrh na začatie konania bol na tunajšom súde podaný dňa 17.7.2013.Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobkyne dôvodne. Dôvodom
zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/2186/2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol
vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s
názvom Rozhodcovské konanie a v Osobitných zmluvných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého
neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo

všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje
poistenému -spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo
sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam

rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,
že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom
a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto

súvislosti poukazuje aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo
svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je teda neprijateľné,
aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek
spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie § 54 ods. 4
písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Keďže rozhodcovská
doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je

aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil
svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok č.
3C/2186/2012 zrušiť.

Súd má tiež za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalovaná v
konaní poukázala na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobkyňa samostatne a slobodne podpísala.
V prvom rade súd poukazuje na to, že žalovaná nepreukázala skutočnosť, aby bola žalobkyňa
riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že žalobkyňa všeobecné poistné
podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísala ešte neznamená, že žalobkyňa sa skutočne

mala možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné
zmluvné dojednania sú písané malými písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je
nemožné, aby žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila ich
text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho,
že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli žalobkyňou podpísané v deň

uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že
jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalobkyňa
podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú
len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok, ktoré bezprostredne na ne nadväzuje.
Osobitné zmluvné dojednania pod číslom 01/2007 tak nemajú charakter individuálne dojednanej

zmluvnejpodmienky.Zostranyžalovanejnebolopreukázanéjejtvrdenie,žežalobkyňaakospotrebiteľka
mala možnosť odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah,
táto skutočnosť nevyplýva zo zmluvy, ani zo Všeobecných poistných podmienok a ani z Osobitných
zmluvných dojednaní.

Čo sa týka Dodatku č. 2 k Všeobecným poistným podmienkam, tieto neboli doručované klientom
žalovanej, ale len zverejnené na jej internetovej stránke. Pokiaľ aj podľa bodu 7. tohto Dodatku je
daná možnosť poistníka odmietnuť XV. časť Všeobecných poistných podmienok v lehote do 30 dní
od vydania Dodatku, žalovaná nepreukázala ich doručenie žalobkyni resp. skutočnosť, že žalobkyňabola s uvedeným oboznámená. Žalovaná v konaní teda nepreukázala ani tú skutočnosť, že žalobkyňa
mohla uzavretie rozhodcovskej doložky vylúčiť, resp. zmeniť obsah tohto zmluvného dojednania, pričom
dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Okrem

toho súd poukazuje na rozpor vo vyjadreniach žalovanej, ktorá na jednej strán tvrdí, že rozhodcovská
doložka bola uvedená a dojednaná v rámci Osobitných zmluvných dojednaní č. 1/2007 v bode 2 a
ktorý len odkazuje na časť XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sa vzťahujú na poistný vzťah
len v prípade súhlasu poistníka s Osobitnými zmluvnými dojednaniami, na strane druhej poukazuje
na Dodatok č. 2 Všeobecných poistných podmienok, ktorý sa však týka len doplnenia časti XV.

Všeobecných poistných podmienok a nie Osobitných zmluvných dojednaní, v ktorých bola podľa
vyjadrenia žalovanej dojednaná rozhodcovská doložka.

Za dôkaz o individuálnosti dojednanej rozhodcovskej doložky nemožno považovať ani Záznam o
požiadavkách a potrebách klienta k predmetnej poistnej zmluve, keďže v danom prípade opäť ide
o predtlačený formulár, kde žalobkyňa nemala na výber možnosť individuálne dohodnúť jeho obsah.

Táto skutočnosť nie je v rozpore s vyjadrením Národnej banky Slovenska zo dňa 26.6.2014 o tom, že
tento Záznam je v súlade so zákonom č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní
zaistenia, avšak v Zázname sa rozhodcovské konanie spomína len v jednej vete, podľa ktorej v prípade
vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie
využiť inštitút rozhodcovského konania. Vyjadrenie klienta t.j. žalobkyne v závere tohto Záznamu sa týka

pritom produktu poistenia a nie vysvetlenia rozhodcovského konania resp. rozhodcovskej doložky.

Z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, aby žalobkyni bol vysvetlený význam rozhodcovskej doložky a
aby mala následne možnosť výberu medzi rozhodcovským a všeobecným súdom. Žalobkyňa uvedenú
skutočnosť poprela.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo Všeobecných poistných podmienkach je neplatnou aj z
dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne žalovaný.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v
neprospechspotrebiteľa.Vprípadetakéhovýberu,ktorýniejedohodouobochstrán,totižzvlášťvznikajú

pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. V danej veci sa rozhodcovské
konanie uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu žalovanej bez toho, aby tento výber mala
žalobkyňa možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.

Žalovaná poukázala vo svojom vyjadrení na devätnáste odôvodnenie Smernice 93/13/EHS, v zmysle

ktorého, spod vecného rozsahu Smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sú
vyňaté zmluvné podmienky v poistných zmluvách. Súd má za to, že devätnáste odôvodnenie Smernice
č. 93/13/EHS možno aplikovať iba na poistné vzťahy a nie na časť poistných zmlúv a všeobecných
poistných podmienok, ktoré obsahujú zmluvné dojednania o rozhodcovskej doložke. Preto poistná
zmluva v časti týkajúcej sa podmienok rozhodcovskej doložky podlieha preskúmaniu súdu v zmysle

smernice č. 93/13/EHS, ale aj v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka.

V súvislosti s námietkou žalovanej ohľadne správnosti prekladu smernice Rady 93/13/EHS súd uvádza,
že príloha smernice obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. jednotlivé

štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách. Vo veci tunajší súd rozhodoval podľa našej platnej právnej úpravy,
smernicu priamo neaplikoval na svoje rozhodnutie. Ustanovenie § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka jednoznačne upravuje, že spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Rozhodcovská doložka vo

všeobecných poistných podmienkach žalovanej spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná preto, že nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
Všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach vspotrebiteľských zmluvách, ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd preto
nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu
žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.

Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku súd v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní, bude pokračovať v konaní vo veci návrhu žalovaného podaného na
rozhodcovskom súde z dôvodu, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodov podľa §
40 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní. Skutočnosť, že všeobecný súd bude v tomto konaní

pokračovať vyplýva priamo zo zákona a preto nebolo potrebné uvedené vysloviť vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
3C/2186/2012. O odklade vykonateľnosti bolo súdom právoplatne rozhodnuté uznesením sp. zn.
9C/201/2013-136 zo dňa 12.11.2013.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola
úspešná žalobkyňa a preto súd zaviazal žalovanú nahradiť jej trovy konania, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Hodnota jedného úkonu právnej služby

bola určená podľa § 11 ods. 1 uvedenej vyhlášky t.j. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Žalobkyni bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby, ktoré súd považoval za účelne
vynaložené:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 11.7.2013 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky),
- podanie žalobného návrhu dňa 15.7.2013 (§ 13a ods. 1 písm. c/),

- účasť na pojednávaní dňa 8.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d/),
- účasť na pojednávaní dňa 24.10.2013 (§ 13a ods. 1 písm. d/),
- účasť na pojednávaní dňa 30.4.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/),
t.j. spolu odmena spolu vo výške 304,81 eur (štyri úkony krát 60,07 eur plus plus jeden úkon 64,53 eur).
Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného paušálu (§ 16 ods. 3) za štyri úkony v roku

2013 vo výške po 7,81 eur a jeden úkon v roku 2015 vo výške po 8,39 eur t.j. spolu režijný paušál vo
výške 39,63 eur.

Odmena a režijný paušál neboli priznané za vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania zo dňa 7.1.2014,
keďže na takéto vyjadrenie žalobkyňa vyzvaná nebola a takýto úkon súd nepovažoval za účelný.

Cestovné na pojednávania na tunajšom súde za cestu Prešov - Spišská Nová Ves a späť bolo priznané
vovýške109,82eur.Zacestunapojednávaniedňa8.10.2013adňa24.10.2013pripočtekilometrov130,
priemernej spotrebe 6,9 l na 100 kilometrov, cene pohonných hmôt 1,48 eur za liter a základnej náhrade
0,183 eur, za cestu na pojednávanie dňa 30.4.2015 pri počte kilometrov 130, priemernej spotrebe 6,9

l na 100 kilometrov, cene pohonných hmôt 1,33 eur za liter a základnej náhrade 0,183 eur t.j. dvakrát
po 37,05 eur plus 35,72 eur.

Trovy ďalej pozostávajú z náhrady straty času (§ 17 ods. 1) za 4 polhodiny za jednu cestu Prešov -
Spišská Nová Ves a späť a to za dve cesty v roku 2013 po 13,01 a jednu cestu v roku 2015 po 13,98

eur, t.j. 160,- eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 614,26 eur (odmena 304,81 eur plus režijný
paušál 39,63 eur plus cestovné 109,82 eur plus náhrada straty času 160,- eur).

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.Trovy štátu pozostávajú zo svedočného vo výške 4,50 eur, ktoré bolo priznané vypočutej svedkyni v
tomto konaní. K úhrade týchto trov súd zaviazal žalovanú, ktorá v konaní nebola úspešná a u ktorej nie
sú dané predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Žalobkyňa ako spotrebiteľka je pre toto konanie oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2
písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného
zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky
3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov t.j. vo výške 331,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).