Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8P/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716207978
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716207978.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: C. C., U.. XX.XX.XXXX a G. C., U.. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpené
kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: R.. I. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B.. F. XX, G., zastúpenej: JUDr. Ján Repáň, advokát, so sídlom M. R. Štefánika
25, 036 01 Martin a otca: A. C., U.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, XXX XX G., zastúpeného: JUDr.

KatarínaTuranská,advokátka,sosídlomŠtúrovonámestie10520/13B,03601Martin,vkonaníonávrhu
otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/89/2014-191 zo dňa 18.11.2014 v časti výroku
o výchove maloletého C. C., U.. X.X.XXXX, a to tak, že maloletý C. C., U.. X.X.XXXX, sa zveruje do
osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého C. C., U.. X.X.XXXX, sumou 90 eur mesačne, od

právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje. Z toho sumu 60
eur je povinná poukazovať k rukám otca a sumu 30 eur, ktorá je určená na tvorbu úspor, je povinná
poukazovať na osobitný účet maloletého C. C., U.. X.X.XXXX, ktorý v prospech neho zriadi otec do
siedmych dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Číslo účtu otec bezodkladne po zriadení účtu oznámi
matke. Na nakladanie s prostriedkami na tomto účte je potrebný súhlas súdu.

III. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým C. C., U.. X.X.XXXX, nasledovne:

- každý párny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- v každom párnom roku
- cez Vianočné sviatky od 24. 12. od 9.00 hod. do 25. 12. do 16.00 hod.,
- počas jesenných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- v každom nepárnom roku

- cez Vianočné sviatky od 30. 12. od 9.00 hod. do 1. 1. do 18.00 hod.
- počas jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.

IV. Počas školského roka, po skončení vyučovania do večera je matka oprávnená stretávať sa s
maloletým C. C., U.. X.X.XXX, neobmedzene.

V. Súd mení rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/89/2014-191 zo dňa 18.11.2014 v časti
výroku, ktorým bolo určené, že styk odporcu (otca) s maloletým C. C. a G. C.Í. E. U., a to tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletým G. C., U.. XX.X.XXXX, nasledovne:

- každý nepárny týždeň od piatka od 15:00 hod. do nedele do 16.00 hod.,
- každý Veľkonočný pondelok od 8.00 hod do 18:00 hod.
- v každom nepárnom roku

- cez Vianočné sviatky od 24. 12. od 9.00 hod. do 25. 12. do 16.00 hod.,- počas jesenných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- v každom párnom roku
- cez Vianočné sviatky od 30. 12. od 9.00 hod. do 1. 1. do 18.00 hod.

- počas jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
- cez letné prázdniny:
- prvé dva kalendárne týždne v júli od 9:00 hod prvého dňa do 19:00 hod. posledného dňa
- v druhom a treťom kalendárnom týždni v auguste od 9:00 hod prvého dňa do 19:00 hod. posledného
dňa.

VI. Otec si maloletého G. C. prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku ho v mieste bydliska
matky odovzdá.

VII. Počas školského roka, po skončení vyučovania do večera je otec oprávnený stretávať sa s
maloletým G. C., U.. XX.X.XXXX, neobmedzene.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na súde dňa 13.07.2016 sa otec domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému Jakubovi a maloletému Matejovi. Navrhol, aby súd maloleté deti zveril do

striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, pričom matka by zabezpečovala osobnú starostlivosť
o deti v nepárnych týždňoch a otec v párnych týždňoch. Zastupovať deti a spravovať ich majetok by boli
oprávnení obaja rodičia, pričom výživné by sa neurčovalo. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že
od času, kedy sa rozhodovalo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k jeho deťom (november
2014), sa jeho vzťahy s maloletými zmenili. Hoci deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, trávia

s ním pomerne veľa času. Takmer každý deň po skončení vyučovania chodia deti k nemu, niekedy tam
trávia pár hodín, niekedy sú u neho až do večera. Odkedy nežijú s matkou v spoločnej domácnosti
(január 2016), trávili u neho deti každý víkend, s výnimkou času, keď bol otec chorý. V čase, keď sú
deti u neho, zabezpečuje im jednak osobnú starostlivosť a poskytuje im aj vecné plnenia (oblečenie,
stravu a iné potreby), nič im u neho nechýba. Deti boli u otca aj celé jarné prázdniny. Poukázal na

to, že o svoje deti sa veľmi rád stará, má s nimi vytvorený dobrý vzťah, rozumejú si, snaží sa im
organizovať voľný čas, chodia spolu na výlety. Poukázal na to, že u neho majú vytvorené vhodné
podmienky, majú tam svoju vlastnú izbu, sú vo svojom domácom prostredí, ktoré si pamätajú a v
ktorom vyrastali. Deťom nad rámec súdom určeného výživného prispieva nákupom oblečenia, hračiek,
drogérie, hygienických, školských potrieb a hradí iné výdavky. Podľa jeho tvrdenia s deťmi opakovane

hovoril o striedavej starostlivosti, s čím súhlasili, pričom starší Jakub ho v minulosti oslovil, že by chcel
byť v jeho starostlivosti. Uviedol, že je invalidný dôchodca a poberá invalidný dôchodok vo výške 95,70
eur. Je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti F. V., E..A..O.., E. E. L. XXX/XX, XXX XX G.,
B.: XX XXX XXX. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatil matke po
rozvode manželstva 30.000 eur.

2. Podaním zo dňa 05.09.2016 vyjadrila matka s návrhom otca nesúhlas. Poukázala na zhoršený
zdravotný stav otca, ktorý je invalidným dôchodcom a užíva lieky na spanie. Preto podľa názoru matky
striedavá starostlivosť nie je v záujme ich detí, má za to, že by tak neboli lepšie zabezpečené osobné
potreby detí. Matka vyjadrila presvedčenie, že otec podal tento návrh len ako reakciu na jej návrh na

zvýšenie výživného. Otec podľa nej nie je zárukou poskytovania vhodnej kvality výchovného pôsobenia,
synom nevytvára riadny režim, nepripravuje sa s nimi do školy. Upozornila na to, že otec je podnikateľ
realizujúci rozvoz pizze a predaj rôzneho tovaru na trhoch a jarmokoch, pričom tieto trhy a jarmoky často
navštevuje mimo miesta svojho bydliska, a to od piatku do nedele, preto nie je schopný zabezpečovať
osobnú starostlivosť o deti.

3. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 06.09.2016 na základe šetrenia pomerov u matky a u otca
uviedol, že hoci nie je v záujme maloletých detí, aby sa roztrhli súrodenecké väzby, vzhľadom na vekový
rozdiel maloletých detí, s prihliadnutím na to, že každé dieťa má iné záujmy, navrhol, aby bol maloletý
Jakub zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňovom intervale a maloletý Matej

aby bol ponechaný v osobnej starostlivosti matky. V správe uviedol, že v domácnosti matky majú detispoločnú detskú izbu prispôsobenú ich veku a potrebám. Matka má priateľa, ktorý však s nimi nebýva.
Matka počas šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom uviedla, že Jakub je radšej u otca, nakoľko v
domácnosti matky má určité povinnosti, ako napr. učenie, upratovanie, u otca má voľnejší režim. Podľa

jej vyjadrenia otec sa s deťmi vôbec neučí, o domáce úlohy detí sa nezaujímal ani v čase, keď bývali
v spoločnej domácnosti, deti si úlohy písali až keď prišla matka z práce. V domácnosti otca má každé
dieťa zriadenú vlastnú detskú izbu. Otec sa počas šetrenia pomerov kolíznym opatrovníkom vyjadril ,
že celé letné prázdniny boli deti u neho. Len Matej bol týždeň s matkou na dovolenke. Podľa neho
deti matku nerešpektujú, matka im všetko prikazuje, on ich však motivuje, učí ich, že keď niečo chcú,

musia si to zaslúžiť. Jakub sa pred kolíznym opatrovníkom vyjadril, že navštevuje druhý ročník SOU
Služieb, odbor informačná technológia v obchode a službách. Študijné výsledky nemá veľmi dobré,
no z ročníka do ročníka prechádza a to mu vyhovuje. Striedavú starostlivosť by si vedel predstaviť.
Vzťah má dobrý s oboma rodičmi. Nerozumie si veľmi s priateľom matky, ktorý u nich býva. S priateľkou
otca vychádza lepšie. S bratom Matejom si rozumie dobre, občas sa pohádajú, z dôvodu vekového
rozdielu nemajú spoločné záujmy. Maloletý Matej sa vyjadril, že navštevuje 4. ročník základnej školy.

Do striedavej osobnej starostlivosti zverený nechce byť. Vedel by si to predstaviť počas prázdnin, počas
školského roka mu je však lepšie u matky, ktorá mu pomáha s prípravou do školy. Uviedol, že aj v čase,
keď všetci bývali spolu, učila sa s ním matka, nakoľko otec bol zaneprázdnený povinnosťami spojenými
s pizzeriou. S bratom sa veľmi o seba nezaujímajú, každý si žije svoj život.

4. Na pojednávaní konanom dňa 09.09.2016 matka striedavú starostlivosť odmietala, rodičia sa však
zhodli na tom, že je potrebné zaviesť pravidlá, aby bolo zrejmé, kedy majú byť deti u otca a kedy u
matky. Rodičia nechceli deti rozdeľovať.

5. Po prvom pojednávaní absolvovali rodičia na základe odporúčania súdu s cieľom zlepšenia

komunikácie rodičov ohľadom ich detí a v záujme zmierneho riešenia veci konzultácie na referáte
poradensko - psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Martin. Zo správy z
absolvovaných pohovorov, predloženej súdu dňa 20.10.2016, vyplývalo, že otec ustúpil od svojho
pôvodného návrhu na striedavú starostlivosť a rodičia dospeli k dohode, že maloletý Jakub bude zverený
do osobnej starostlivosti otca, pričom vzhľadom na jeho vek, záujmy a blízkosť obydlí ponechajú styk s

matkou na báze dobrovoľných rozhodnutí. Otec sa zaviazal, že Jakuba bude podporovať v zachovávaní
vzájomného vzťahu s matkou, a to minimálne 1 x do týždňa. Ohľadom Mateja sa dohodli, že bude
zverený matke, pričom s otcom sa bude stretávať každý druhý víkend od piatku do nedele a počas
týždňa podľa dobrovoľného rozhodnutia v závislosti od potrieb a školských povinností. Konzultácií
sa zúčastnil aj maloletý Matej, ktorý opätovne potvrdil, že v súčasnosti preferuje starostlivosť zo

strany matky, opätovne vylúčil možnosť striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a nesúhlasil
so striktným určením podmienok rozšíreného styku s otcom. Vzťah s bratom Jakubom popísal ako
neutrálny a vzájomné možné odlúčenie nepovažoval za problém. Obaja rodičia sa zaviazali k podpore
a zachovávaniu vzťahu medzi súrodencami.

6. Pred pojednávaním dňa 21.10.2016 súd v neprítomnosti účastníkov konania vypočul maloletého
Jakuba, ktorého prítomnosť zabezpečili rodičia. Jakub sa jednoznačne vyjadril v tom zmysle, že
preferuje, aby bol zverený do starostlivosti otca. Ako hlavný argument pritom uviedol skutočnosť, že na
bývanie u otca je zvyknutý, nakoľko tam bývali ako rodina, kým sa s matkou neodsťahovali. U otca má
svoju izbu a všetko potrebné. V novom byte u matky zdieľa izbu s bratom, pričom kvôli tomu vznikajú

medzi súrodencami časté konflikty. Uviedol, že veľa času trávi s otcom, že je s ním veľmi rád, rád mu
pomáha aj počas jarmokov. Striedavú starostlivosť výslovne odmietol, lepšie by mu vyhovovalo bývanie
u otca s tým, že matku by navštevoval.

7. V nadväznosti na konzultácie absolvované na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny otec na

pojednávaní dňa 21.10.2016 svoj návrh, rešpektujúc názor maloletých detí, upravil tak, že navrhol, aby
bol maloletý Jakub zverený do osobnej starostlivosti otca a maloletý Matej aby bol zverený do osobnej
starostlivosti matky. Styk matky s maloletým Jakubom by sa neupravoval. Stretávanie otca s maloletým
Matejom navrhol upraviť takým spôsobom, že otec by bol oprávnený sa stretávať s maloletým Matejom
každý druhý týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 19:00 hod. Ohľadom stretávania otca s

Matejom v priebehu týždňa by bola možná dohoda medzi rodičmi. Výživné navrhol určiť v sume 100 eur
mesačne na každé maloleté dieťa, majúc za to, že táto suma výživného je adekvátna, a to vzhľadom
na to, že maloletý Jakub je starší, má zvýšené potreby na štúdium a svoju osobu, naproti tomu Matej
je na prvom stupni základnej školy. Stretávanie maloletého Jakuba s matkou nenavrhol upraviť z tohodôvodu, že vzhľadom na vek Jakuba sú schopní sa s matkou na stretávaní dohodnúť aj bez výslovného
určenia súdom.

8. Matka na pojednávaní konanom dňa 21.10.2016 nepotvrdila, že na referáte poradensko -
psychologických služieb došlo k rodičovskej dohode. Potvrdila, že sa zhodli na tom, že Matej ostane
v osobnej starostlivosti matky s tým, že stretávanie by bolo upravené každý nepárny týždeň v čase od
piatku od 15:00 hod. do nedele. Navrhla, aby čas, kedy bude otec povinný odovzdať maloletého Mateja
matke, bol z dôvodu prípravy Mateja do školy posunutý na skoršie hodiny. Navrhla čas medzi 15:00 hod.

až 16:00 hod., aby mal Matej dostatok času si splniť svoje školské povinnosti a svedomite sa pripraviť
na vyučovanie. Ďalej navrhla, aby bolo upravené stretávanie aj počas sviatkov a prázdnin, a to takým
spôsobom, že každý nepárny rok v čase Vianočných sviatkov by mal otec právo stretávať sa s Matejom
od 24.12. od 09:00 hod. do 25.00 do 16:00 hod., každý párny rok v čase od 30.12. od 09:00 hod. do
01.01. do 18:00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov každý Veľkonočný pondelok v čase od pondelka od
08:00 hod. do pondelka večera do 18:00 hod. a každý párny rok jarné prázdniny vyhlásené MŠ SR aby

bolMatejumatkyajesennéprázdninyvyhlásenéMŠSRabybolMatejuotcaavnepárnomrokunaopak.
Čo sa týka veľkých letných prázdnin, navrhla, aby prvé dva kalendárne týždne v júli mal otec možnosť
stretávať sa s maloletým Matejom nepretržite. V mesiaci august navrhla druhý a tretí augustový týždeň.
Čo sa týka výživného, navrhla ponechať takú úpravu, ako bola určená v rozsudku sp. zn. 16P/54/2015
zo dňa 14.09.2016. Čo sa týka maloletého Jakuba, za vhodnejšiu považovala striedavú starostlivosť

oboch rodičov, a to z toho dôvodu, aby nedošlo k pretrhnutiu rodinných väzieb a aby boli ďalej budované
vzťahy medzi rodičmi a medzi súrodencami. Vyjadrila obavu, že keby bol Jakub zverený len do osobnej
starostlivosti otca, došlo by k odcudzeniu s matkou a taktiež s jej rodinnými príslušníkmi. Čo sa týka
výživného vo vzťahu k Jakubovi, navrhla, aby bolo výživné znížené na polovicu oproti rozsudku sp.
zn. 16P/54/2015 zo dňa 14.09.2016, t.j. navrhla, aby bol otec povinný prispievať na výživu maloletého

Jakuba sumou 90 eur mesačne, s ponechaním šetrenia, t.j. aby bol otec naďalej zaviazaný plniť výživné
v sume 30 eur mesačne na osobitný účet maloletých detí, pričom toto výživné by slúžilo na tvorbu úspor.
Má za to, že je v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca takéto výživné uhrádzať,
pričom možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca sú podľa jej názoru lepšie ako majetkové pomery,
možnostiaschopnostimatky.Vprípade,žebysúdrozhodol,žemaloletýJakubbudezverenýdoosobnej

starostlivosti otca, navrhla, aby bol v tomto prípade upravený styk takým spôsobom, ako bol upravený
u Mateja s tým, že v párnych týždňoch by bol Jakub od piatku do nedele u matky, a to z toho dôvodu,
aby boli v tomto čase súrodenci spolu v jednej domácnosti. Takýmto spôsobom by bolo zabezpečené,
že by sa realizoval styk súrodencov tak u otca, ako aj u matky.

9. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 26.10.2016, prihliadnuc na opätovne zisťovaný názor
maloletého Jakuba prostredníctvom súdu, odporúčal úpravu, ktorá je obsiahnutá v správe zo záverov
stretnutí na referáte poradensko - psychologických služieb, hoci pôvodne navrhoval, aby bol maloletý
Matej zverený do osobnej starostlivosti matky a maloletý Jakub aby bol zverený do striedavej
starostlivostiobochrodičov.KzvereniuJakubadoosobnejstarostlivostiotcasapriklonilajztohodôvodu,

že takéto riešenie bolo vyhodnotené ako najlepšie aj počas stretnutí rodičov, ktoré prebehli na referáte
poradensko - psychologických služieb. Otázku výživného ponechal na zvážení súdu.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom otca, písomným vyjadrením matky,
výsluchom rodičov, oboznámením s listinami týkajúcimi sa príjmov a výdavkov rodičov, výdavkov detí,

ako aj s obsahom celého spisového materiálu a spismi tunajšieho súdu sp. zn. 16P/54/2015 a sp. zn.
20P/89/2014, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

11.ZrozsudkuOkresnéhosúduMartinč.k.20P/89/2014-191zodňa18.11.2014súdzistil,žemanželstvo
rodičov bolo rozvedené, pričom maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný

prispievať na výživu maloletého Jakuba sumou 70 eur mesačne a na výživu maloletého Mateja sumou
50 eur mesačne. Styk otca s deťmi upravený nebol, nakoľko v čase rozhodovania súdu žili účastníci
konania v spoločnej domácnosti.

12. Otec je poberateľom invalidného dôchodku, ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z rozhodnutia

Sociálnej poisťovne zo dňa 18.11.2014. Lustráciou Sociálnej poisťovne súd zistil, že poberá invalidný
dôchodok v sume 99,40 eur mesačne a je dobrovoľne nemocensky a dobrovoľne dôchodkovo poistený,
pričompoistnésihradízvymeriavaciehozákladu600eur. Vmesiacochdecember2015ažoktóber2016
bolo otcovi Sociálnou poisťovňou vyplácané nemocenské v sume okolo 230 eur mesačne, čo vyplýva zpotvrdeniaSociálnejpoisťovnezodňa05.8.2016.Včasevydaniatohtorozhodnutiaužotecnemocenské
dávky nepoberal (na pojednávaní uviedol, že od 23.10.2016 mu nemocenské nie je vyplácané).

13. Výsluchom otca bolo zistené, že mesačne 180 eur platí do bytového fondu, 170 eur za plyn, 30 eur
za elektrinu. Zo záväzkov otec uviedol pôžičku v sume 25.000 eur, ktorú si v súvislosti s vyporiadaním
BSM zobral od známeho a ktorú spláca sumou 40 eur mesačne a splátky leasingu v sume 298 eur. Na
lieky vynakladá mesačne sumu 40 - 50 eur. Jakubovi dáva vreckové v sume 20 eur mesačne a platí
mu telefón. Taktiež mu mesačne sporí na sporiacom účte po 30 eur. Mesačne si platí úrazovú poistku v

sume 28 eur a okrem toho platí 140 ročne za poistenie bytu a majetku. Na zakúpenie vecí potrebných
pre deti vynakladá podľa jeho tvrdenia mesačne v priemere okolo 200 eur. Deťom zakupuje ošatenie,
školské pomôcky, športové potreby, výživové doplnky atď..

14. Z verejne dostupného výpisu zo živnostenského registra mal súd zistené, že otec je živnostník,
podnikajúci pod obchodným menom Rudolf Janíček - KUBČO, s miestom podnikania Kuzmányho

544/35, 036 01 Martin, IČO: 40 447 855. Z daňového priznania otca za rok 2014 súd zistil, že príjmy
zo živnosti mal 1.848,19 eur a výdavky 10.072,12 eur. V daňovom priznaní na rok 2015 uvádzal otec
príjmy zo živnosti spolu vo výške 3.230,12 eur a výdavky vo výške 30.404,67 eur.

15. Z verejne dostupného výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina súd zistil, že otec

je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti F. V., E..A..O.., E. E. L. XXX/XX, XXX XX G., B.: XX
XXX XXX, pričom v tejto obchodnej spoločnosti vykonáva funkciu konateľa. Z účtovnej závierky tejto
obchodnej spoločnosti za rok 2015 vyplýva, že spoločnosť je predlžená (§ 3 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnené niektorých zákonov v znení neskorších prepisov),
prihliadnuc na hodnotu majetku - 8.004 eur, hodnotu záväzkov - 219.768 eur a členenie záväzkov.

16. Výsluchom matky bolo zistené, že matka hradí mesačne 205 eur ako inkaso, 32 eur za elektrinu
a 10 eur za plyn. Deťom mesačne sporí - každému po 20 eur s tým, že v prípade, že v aktuálnom
mesiacinemádostatokfinančnýchprostriedkov,tietopeniazepoužije.Zozáväzkovmáhypotéku,pričom
mesačná splátky hypotéky je 176 eur a hradí splátky leasingu v sume 128 eur. Stavebný úver, ktorý

splácala mesačnými splátkami 27 eur, je už v súčasnosti splatený. Má výdavky spojené so štúdiom - cca
77 eur mesačne. Mesačné náklady na benzín má 30 eur. Mesačne si hradí kapitálové životné poistenie
v sume 23,22 eur. Matejove úrazové poistenie činí 50 eur ročne, Jakubove úrazové poistenie činí ročne
25 eur. Ďalšie úrazové poistenie je 49,70 eur ročne. Jej životná poistka je vo výške 33 eur štvrťročne.
Okrem toho má životné poistenie, ktoré musela uzavrieť kvôli úveru, ročne sa uhrádza 48,60 eur. Za

poistenie bytu hradí ročne 92 eur. Za internet platí mesačne 21 eur a za mobilný telefón 80 eur, v rámci
poplatku za mobilný telefón je už zahrnutá aj platba za mobilný telefón Mateja v sume 10 eur. Matejovi
uhrádza mesačne poplatok za družinu v sume 17 eur.

17. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.11.2015 sa matka domáhala zvýšenia výživného

určeného súdom rozsudkom č.k. 20P/89/2014-191 zo dňa 18.11.2014, pričom navrhla, aby súd zaviazal
otca na úhradu výživného vo výške 250 eur mesačne na maloletého Jakuba a výživného vo výške 200
eur mesačne na maloletého Mateja. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16P/54/2015-151 zo dňa
14.09.2016, ktorý z dôvodu podania odvolania otcom do dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia nenadobudlo
právoplatnosť, tak že zmenil rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/89/2014 zo dňa 18.11.2014

v časti bežného výživného tak, že otca zaviazal prispievať na výživu maloletého Jakuba zvýšeným
výživným od 01.11.2015 do 31.01.2016 vo výške 100 eur mesačne a od 01.02.2016 vo výške 180 eur
mesačne a na maloletého Mateja zvýšeným výživným od 01.11.2015 do 31.01.2016 vo výške 80 eur
mesačne a od 01.02.2016 vo výške 160 eur mesačne. Zároveň zaviazal otca prispievať na tvorbu úspor
na maloletého Jakuba sumou vo výške 30 eur mesačne a na maloletého Mateja sumou vo výške 30 eur

mesačne, a to na osobitný účet maloletých detí.

18. Z potvrdenia zamestnávateľa matky o príjme matky vyplýva, že priemerný mesačný príjem matky
za obdobie od júna 2015 do mája 2015 bol 867,92 eur. Tento údaj je vrátane daňového bonusu v sume
42,82 eur mesačne, ktorý si matka uplatňuje na dve deti. Matka je poberateľkou prídavkov na dve deti

v sume 47,04 eur mesačne. V príjme matky sú zohľadnené nadčasy.

1. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť oúprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže

upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

2. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

3. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

4. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

5. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom inak je nevykonateľná.

6. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

7. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

8. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

9. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.10. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

12. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj

názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

14. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

16. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

19. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

20. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

25. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

26. Primárne súd skúmal, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na zmenu súdneho rozhodnutia o
výkone rodičovských práv a povinností, nakoľko súd môže zmeniť predchádzajúce právoplatné súdne

rozhodnutie, príp. rodičovskú dohodu o výkone práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom len ak
došlo k zmene pomerov, ktoré súd pri rozhodovaní zohľadňuje. Pritom sa musí jednať len o zásadnejšiu
zmenu pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšia úprava je vhodná alebo nie, pretože inak by
išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Výkon rodičovských práv a povinností
k obom maloletým deťom bol upravený v rozhodnutí, ktorým bolo rozvedené ich manželstvo. V čase

konania o rozvode žili rodičia maloletých v spoločnej domácnosti, a to v byte, v ktorom naďalej býva
otec. Obe deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu.
Styk otca s maloletými z dôvodu spoločného bývania upravený nebol. Matka s deťmi opustila spoločnú
domácnosťvjanuári2016(manželstvorodičovbolorozvedenérozsudkomvyhlásenýmdňa18.11.2014),
čím podľa názoru súdu došlo k zmene pomerov, ktorá je spôsobilá vyvolať potrebu zmeny úpravy práv

a povinností rodičov k ich deťom. Súd pripúšťa, že prvotnou motiváciou otca na podanie návrhu na
zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností k jeho deťom mohlo byť konanie o zmenu
výživného, ktoré začalo na návrh matky, napriek tomu však súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že súdne rozhodnutie zo dňa 18.11.2014 je potrebné zmeniť, pričom obaja rodičia sa
zhodli na tom, že ohľadom úpravy výchovy a stretávania rodičov s deťmi je potrebné zaviesť pravidlá.

27. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov. Ak to
nie je možné, potom toho z rodičov, u ktorého sú lepšie predpoklady, ktorý okrem iného uznáva rolu a
dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa. Aby súd pristúpil k úprave výchovy dieťaťa formou striedavej
starostlivosti, musia byť splnené určité objektívne podmienky. Medzi ne patrí napríklad blízkosť bydlísk

rodičov, aby bola naplnená praktická stránka pri dochádzke dieťaťa do školy či za záujmami. Ďalšou
podmienkou je aj vek dieťaťa, nakoľko súd rešpektuje, že dieťa v útlom veku je svojimi potrebami viac
naviazané na matku, ktorej rola je v danom období vo výchove dieťaťa dominantnejšia, vo vyššom veku
tomu tak nie je. Dôležité tiež je, či v predchádzajúcom období žilo dieťa v spoločnej domácnosti s oboma
rodičmi, či je na ich prítomnosť a starostlivosť navyknuté. Súd môže ďalej prihliadnuť aj k pracovnému

režimu rodičov a teda k tomu, či fakticky bude starostlivosť vykonávaná osobne. Zákonné podmienky pre
úpravu výchovy dieťaťa formou striedavej starostlivosti je jednak obojstranný záujem rodičov, záujem
dieťaťa a lepšie zaistenie jeho potrieb, resp. v prípade nesúhlasu jedného z rodičov súd je povinný
skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

28. Na základe vykonaného dokazovania nemal súd pochybnosť o tom, že obaja rodičia sú schopní
zabezpečovať starostlivosť o obe deti a že sú spôsobilí deti vychovávať, majú na to splnené objektívne
aj subjektívne predpoklady (osobnostné, sociálne, zdravotné). Obaja rodičia prejavujú o výchovu detí
skutočný nepredstieraný záujem. Hoci matka v konaní pôvodne spochybnila schopnosť otca riadne
sa starať o deti, neuviedla žiadne relevantné okolnosti, ktoré by tomu nasvedčovali, pričom zdravotný

stav otca nebránil otcovi riadne zabezpečovať starostlivosť o deti počas letných prázdnin, preto tieto
tvrdenia matky súd nezohľadnil. Súd nemal pochybnosť o tom, že obe deti prechovávajú pozitívny vzťah
kobomrodičom.VpriebehukonaniadošlokdohodeohľadomvýchovymaloletéhoMateja,keďsarodičia
zhodli na tom, že pre Mateja bude lepšie, pokiaľ ostane vo výlučnej starostlivosti matky a s otcom bude
upravený styk, k čomu sa priklonil aj kolízny opatrovník. Súd túto dohodu rešpektoval, prihliadnuc na

potreby maloletého Mateja spojené s prípravou do školy a zohľadniac názor maloletého Mateja, ktorý
sa v prítomnosti kolízneho opatrovníka aj počas stretnutia na referáte poradensko - psychologického
poradenstva vyjadril, že matka sa s ním na rozdiel od otca učí, a preto chce ostať u matky.29. Maloletý Jakub má 16 rokov. Preto je úplne prirodzené, že má potrebu vlastného priestoru a
súkromia, ktorú má zabezpečenú u otca, pričom viazanosť na matku sa v tomto veku už neprejavuje
tak silno ako pri mladšom dieťati. U otca má detskú izbu, v ktorej vyrastal, v okolí má kamarátov, cíti

sa tam ako doma. Naopak bývanie u matky vníma ako obmedzujúce. Musí tam zdieľať izbu s bratom,
kvôli čomu sa s bratom často hádajú. Je pravdepodobné, že Jakubove jednoznačné rozhodnutie bývať
u otca je spojené najmä s tým, že u otca má zabezpečený lepší komfort, má tam viac priestoru, pohodlia
a zrejme z jeho pohľadu tam má aj „väčší kľud“. Matka na pojednávaní poukázala na to, že toto jeho
rozhodnutie je podmienené najmä tým, že si myslí, že u otca bude mať zabezpečený vyšší životný

štandard ako u matky. Napriek týmto možným motiváciám Jakuba však súd vnímal zverenie Jakuba do
starostlivosti otca ako súladné s jeho záujmom. Jakub je na prahu dospelosti, preto je dôležité, aby mu
rodičia vštepovali potrebu dodržiavania pravidiel, plnenia povinností, aby dbali na jeho vzdelanie, viedli
ho k riadnemu životu, naučili ho hospodáriť atď.. Na to si rodičia vedia nájsť priestor aj bez toho, aby bolo
dieťa v ich prítomnosti každý deň. Taktiež je potrebné, aby mu zabezpečili pravidelný režim a stabilné
domáce prostredie, kde sa bude cítiť dobre a kde bude mať svoj priestor. Jakub sa jednoznačne pred

sudkyňou vyjadril, že chce žiť u otca, pričom súd nezistil žiadnu objektívnu ani subjektívnu prekážku,
ktorá by tomu bránila. Preto súd na tento jeho názor prihliadol, pričom vzhľadom na jeho vek a rozumovú
vyspelosť akékoľvek iné rozhodnutie považoval súd za kontraproduktívne. Nariadiť mu, aby sa každý
týždeň sťahoval z bytu matky do bytu otca, považoval súd za zbytočne zaťažujúce, berúc do úvahy,
že ani jeden z rodičov nebráni synom stretávať sa s druhým rodičom, pričom ich bydliská sú od seba

pomerne blízko. Preto mal súd za to, striedavá starostlivosť obidvoch rodičov nie je z hľadiska záujmu
maloletého Jakuba lepšou alternatívou ako riešenie, ktoré sa javilo ako priechodné aj na stretnutí rodičov
nareferáteporadensko-psychologickýchslužieb,apretosasúdpriklonilkuzvereniumaloletéhoJakuba
do starostlivosti otca. Ponechanie Jakuba v starostlivosti matky súd s prihliadnutím na názor Jakuba
taktiež nepovažoval za súladný s jeho záujmom, pričom uvedené by mohlo zbytočne narušiť vzťahy v

rodine. Matka vyjadrila v priebehu konania obavu, že zverením Jakuba do starostlivosti otca dôjde k
ochladnutiu vzťahov medzi ňou a Jakubom. Súd sa uvedeného neobáva, nakoľko Jakub matku určite
nechce zo svojho života vylúčiť. Aby však bolo zachované právo oboch rodičov na stretávanie s deťmi,
súd napriek tomu, že Jakub aj otec úpravu stretávania s rodičmi odmietol, upravil stretávanie matky s
Jakubom, a to každý druhý víkend. Keďže bydliská rodičov nie sú od seba vzdialené, súd nemal dôvod

pochybovať o tom, že stretávanie sa bude realizovať aj nad rámec určených víkendov, čo obaja rodičia
vítajú. Je však potrebné, aby obaja rodičia viedli deti k tomu, že je dôležité udržiavať a ďalej budovať
tak súrodenecké väzby, ako aj väzby medzi rodičmi a deťmi a taktiež väzby medzi ďalšími príbuznými.

30. Súd rozhodol o tom, že maloletý Matej ostáva v starostlivosti matky a otázku vhodnosti striedavej

starostlivostiďalejneskúmal,nakoľkosamirodičianazákladevzájomnejdohodydospelikzáveru,žepre
neho je táto forma osobnej starostlivosti vhodnejšia. Ohľadom maloletého Jakuba rodičia ku konsenzu
nedospeli, preto musel rozhodnúť o tejto otázke súd, zohľadniac všetky skutočnosti, ktoré mu boli v
čase rozhodovania známe. Vo všeobecnosti platí, že pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a
povinností nie je vhodné rozdeľovať súrodencov, aby tak nedošlo k pretrhnutiu súrodeneckých väzieb.

Vzhľadom na veľký vekový rozdiel medzi maloletým Matejom a Jakubom, s prihliadnutím na absenciu
spoločných záujmov, súd napriek tomu rozhodol tak, že každé dieťa bude zverené do starostlivosti iného
rodiča. V záujme zachovania súrodeneckej súdržnosti pritom súd dôsledne nastavenou úpravou styku
detí s rodičmi zabezpečil, aby maloleté deti napriek tomu trávili spolu čo najviac času. Pretrhnutie
súrodeneckých väzieb súd v nadväznosti na túto úpravu, majúc za to, že deti sa tak ako doteraz budú

pravidelne stretávať u otca, nepredpokladá. Styk otca s Matejom súd upravil takým spôsobom, aby obe
deti boli cez víkend buď u matky alebo u otca, a to spolu.

31. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti matky voči maloletému Jakubovi vychádzal súd zo zásady
rovnakej životnej úrovne rodičov a ich oboch detí. Táto zásada, ktorá je rešpektovaná ako jedna z

určujúcichpravidiel,ktorésúdmusípristanovovanívýškyvýživnéhozohľadňovať,mázacieľzabezpečiť,
aby bola výživným deťom zabezpečená približne taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu
postaveniu rodičov a ktorú by deťom zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Maloletý Jakub
bol zverený do osobnej starostlivosti otca, preto matka si voči nemu musí plniť vyživovaciu povinnosť. Vo
výlučnej starostlivosti matky je maloletý Matej. Rozsudkom č.k. 20P/89/2014-191 zo dňa 18.11.2014 bol

otec zaviazaný na výživu Mateja prispievať sumou 50 eur mesačne. Rozsudkom č.k. 16P/54/2015-151
zodňa14.09.2016bolatátosumavýživnéhood01.02.2016zvýšenánasumu160eurmesačne.Napriek
tomu, že tento rozsudok č.k. 16P/54/2015-151 zo dňa 14.09.2016 do dňa vydania tohto rozhodnutia
z dôvodu podaného odvolania zo strany otca nenadobudlo právoplatnosť, súd je ním v zmysle § 219ods. 4 CSP viazaný. Preto súd musel výživné maloletého Jakuba, ktoré bude povinná hradiť matka,
stanoviť tak, aby nebola ohrozená životná úroveň Mateja (najmä vo vzťahu ku kvalite bývania, výžive,
stravovaniu, voľno-časových aktivít), ktorú je za prispenia otca schopná zabezpečiť Matejovi matka a

zároveň tak, aby mali obe deti životný štandard takmer totožný, a to bez ohľadu na to, že jeden bude
žiť u otca a druhý u matky. V konaní vedenom pod sp. zn. 16P/54/2015 vychádzal súd z toho, že
životná úroveň otca je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň matky, preto otca zaviazal povinnosťou
prispievať na výživné maloletých detí v takom rozsahu, aby bol tento nepomer medzi rodičmi vykrytý.
Rozsudok č.k. 16P/54/2015-151 zo dňa 14.09.2016 nepatrí medzi rozhodnutia vymedzené v § 193

CSP, a preto na zistenie pomerov rodičov vykonal súd samostatné dokazovanie, hoci nie tak rozsiahle
ako bolo vykonané v konaní sp. zn. 16P/54/2015. Z listinných dôkazných prostriedkov, nachádzajúcich
sa v spise sp. zn. 16P/54/2015 a v spise sp. zn. 8P/6/2016, a to najmä z daňového priznania otca
(fyzická osoba podnikateľ) za rok 2014 a za rok 2015 súd zistil, že otec, ktorý má okrem invalidného
dôchodku v sume 99,40 eur mesačne aj príjmy z podnikania, vykazoval v roku 2014 a v roku 2015
niekoľkonásobne vyššie výdavky ako príjmy (rok 2014 - príjmy 1.848,19 eur, výdavky 10.072,12 eur;

rok 2015 - príjmy 3.230,12 eur, výdavky 30.404,67 eur). Uvedené je v príkrom rozpore s princípom
hospodárnosti (snaha o maximalizáciu výstupu, minimalizáciu vstupu a optimalizácia vzťahu medzi
vstupmi a výstupmi). Podľa názoru súdu, údaje o príjmoch a výdavkoch podnikateľa, pokiaľ výdavky
presahujú príjmy z podnikania, nemožno bez ďalšieho skúmania považovať za relevantné údaje na
zistenie príjmu povinnej osoby (§ 63 ods. 2 Zákona o rodine). Otec tvrdil, že jeho príjem je takmer

rovnaký ako príjem matky. Uvedené tvrdenie v konaní nebolo preukázané, pričom príjmový nepomer
rodičov nasvedčovali jednak vyššie výdavky otca spojené s uspokojovaním jeho osobných potrieb a
potrieb jeho blízkych osôb, ako aj výdavky spojené s podnikaním. Okrem uvedeného bolo potrebné
zohľadniť aj potenciálne príjmy spojené s jeho viacerými podnikateľskými aktivitami (prevádzkovanie
pizzerie, činnosť spojená s podnikateľskými aktivitami na trhoch a jarmokoch), s prihliadnutím na jeho

schopnosti a skúsenosti s podnikaním. Po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov ostal
otcovi byt, pričom matku vyplatil sumou 30.000 eur. Matka si preto musela zakúpiť byt na hypotéku, ktorú
spláca sumou 176 eur mesačne. Taktiež hradí mesačne leasingové splátky v sume 128 eur. Náklady
spojené s bývaním má vo výške 247 eur. Odhliadnuc od toho, že súd výdavky matky spojené s úhradou
splátok úveru a leasingu, rovnako ako bolo konštatované aj v konaní sp. zn. 16P/54/2015, nepovažoval

za nevyhnuté, dospel k rovnakému zisteniu, k akému dospel súd v konaní sp. zn. 16P/54/2015, a to že
životná úroveň otca je neporovnateľne vyššia ako životná úroveň matky. Na životnú úroveň matky majú
vplyv aj tieto záväzky matky, nakoľko v ich plnení musí matka pokračovať. Preto podľa názoru súdu je
dôvodné, aby sa na zabezpečovaní potrieb maloletých detí finančne podieľal vo väčšom rozsahu otec
ako matka. Čistý príjem matky za obdobie od júna 2015 do mája 2016 bol 867,92 eur. Výživné nemožno

vyčísliť na základe žiadneho všeobecne platného vzorca. Vzhľadom na to, že príjem otca nebolo možné
presne ustáliť, pričom zároveň výdavky matky sú neprimerane vysoké vo vzťahu k jej príjmom, pričom
len na bývanie (bez nákladov na domácnosť, hygienu, stravu, ošatenie, poistenie) a záväzky vynakladá
mesačne sumu okolo 578 eur, pri stanovení výživného si súd osvojil ustálenú prax niektorých súdov
Slovenskej republiky a pri výpočte výživného vychádzal z výšky priemerného čistého príjmu matky, z

ktorého cca 20 % by malo byť určené na uspokojovanie potrieb detí. To je vo finančnom vyjadrení cca
174 eur. Matka má vyživovaciu povinnosť voči dvom deťom, pričom mladší Matej bude v jej osobnej
starostlivosti a starší Jakub bude v starostlivosti otca. Túto sumu je tak potrebné rozdeliť s prihliadnutím
na vek a potreby oboch detí a zároveň rešpektujúc princíp približne rovnakej životnej úrovne, t.j. takým
spôsobom, aby bolo zamedzené tomu, že Matej, ktorý bude bývať u matky, bude mať horšie životné

podmienky ako Jakub, ktorý bude žiť u otca. Súd ustálil sumu určenú na výživné na Jakuba na 90 eur.
Pritom určil, že suma 60 eur bude hradená k rukám otca a sumu 30 eur bude matka poukazovať na
osobitný účet, ktorý bude otcom zriadený v prospech maloletého Jakuba a ktorý bude slúžiť na tvorbu
úspormaloletéhoJakuba,zohľadniacskutočnosť,žeajvprospechmaloletéhoMatejamábyťnazáklade
rozsudku č.k. 16P/54/2015-151 zo dňa 14.09.2016 zriadený sporiaci účet, na ktorý bude prispievať

otec. Podľa názoru súdu, úhrada výživného matkou v prospech maloletého Jakuba v sume, ktorú súd
takýmto spôsobom stanovil, je v možnostiach a schopnostiach matky a zároveň rešpektuje aj ďalšie
pravidlá stanovené v Zákone o rodine. Podľa presvedčenia súdu je v možnostiach a schopnostiach otca
zabezpečiť potreby maloletého Jakuba zo svojich príjmov v rozsahu, v ktorom nebudú pokryté výživným
hradeným matkou, a to napriek tomu, že v auguste 2016 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

32. Záverom súd uvádza, že toto konanie, hoci začalo na základe návrhu otca, je konaním, ktoré mohlo
začať aj bez návrhu, a preto súd návrhom otca nebol viazaný. Preto mohol rozhodnúť aj inak, ako otec
pôvodne navrhoval, prihliadnuc na záujem maloletých detí a zohľadniac návrhy všetkých účastníkovkonania.Predmetomkonaniabolazmenaúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností,vrámciktorého
možno rozhodovať najmä o výchove maloletých (otázka, či bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti
otca alebo matky, príp. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov), o ich výžive (o vyživovacej

povinnosti rodičov k maloletým deťom) a o styku rodičov s deťmi. Súd v tomto konaní rozhodol o
zmene výkonu rodičovských práv a povinností týkajúcich sa maloletého Jakuba, a to tak, že Jakub
bol zverený do osobnej starostlivosti otca, v nadväznosti na ktorú skutočnosť rozhodol o výživnom,
ktoré je povinná uhrádzať na maloletého Jakuba matka a o stretávaní matky s Jakubom. Zároveň súd
rozhodol o úprave stretávania otca s maloletým Matejom, nakoľko rozsudok zo dňa 18.11.2014 styk otca

s maloletými neupravoval. V tomto smere súd formuloval výrok rozhodnutia, pričom zmenu dotknutých
častí predchádzajúceho rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo výrokovej časti
presne vymedzil. Nakoľko nedošlo k zmene rozhodnutia týkajúcej sa výchovy maloletého Mateja, ktorý
ostal v osobnej starostlivosti matky, posledné rozhodnutie o výživnom maloletého Mateja, a to rozsudok
č.k. 16P/54/2015-151 zo dňa 14.09.2016, ktorým bolo zmenený rozsudok č.k. 20P/89/2014-191 zo dňa
18.11.2014, nie je týmto rozhodnutím dotknuté.

33. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

34. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

35. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

36. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
nakoľko nezistil splnenie podmienok pre aplikáciu § 55 CMP. Tento typ konania je konaním, ktoré môže
začať aj bez návrhu, a preto ku priznaniu náhrady trov konania pristupuje súd len výnimočne, za splnenia
podmienky,žetopovažujesprihliadnutímnaokolnostivecizaspravodlivé.Vtomtokonanímaliprávneho
zástupcu aj otec aj matka, preto obom rodičom vznikli v súvislosti s týmto konaním trovy právneho

zastúpenia. Matka si náhradu trov konania uplatnila v podaní zo dňa 05.09.2016. S prihliadnutím na to,
že obaja rodičia sa obrátili na advokáta, súd nepovažoval za spravodlivé, aby jeden z rodičov znášal
okrem svojich trov aj trovy konania druhého rodiča.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, na Okresnom súde Martin.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.