Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 5T/170/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010614
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Petrušková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8713010614.2

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Máriou Petruškovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
16. marca 2015 v Poprade, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý :

Ľ. M. Y. C. X. A. D. C. - nar. XX.XX.XXXX Y. J., trvalo bytom R. Š., N..

P. Č.. XXX/XX,

j e v i n n ý

- z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona,

p r e t o ž e

- dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod. v Obci Spišský Štiavnik, okres Poprad, v tesnej blízkosti
vchodu do pohostinstva Urbársky dom pri vzájomnom fyzickom kontakte s C. Š., nar. XX.XX.XXXX, kedy
obaja boli pod vplyvom alkoholu, ktorému sa snažil zabrániť opätovne sa vrátiť do pohostinstva, tomuto

zozaduzaložilsvojupravúnohuzajehoľavúnohu,taktoC.Š.prevážildozaduaobajaspadlinavozovku,
pričom poškodený C. Š. spadol na chrbát a hlavou narazil na asfaltovú vozovku a takto mu spôsobil
ťažké poranenia a to pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby
a spodiny, ktoré boli v bezprostrednej príčinnej súvislosti so smrťou C. Š. dňa 19.04.2013 v Nemocnici
s Poliklinikou Poprad,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.

Za to mu
u k l a d á

Podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 1 /jedného/ roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. Č.. XXX, S. J. o
d k a z u j e s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal na obžalovaného Ľ. M. obžalobu pre prečin usmrtenia
podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Trestného

zákona pre skutky, ktorých sa mal dopustiť v bode I. tak, že dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod.
v Obci Spišský Štiavnik, okres Poprad, v tesnej blízkosti vchodu do pohostinstva Urbársky dom pri
vzájomnom fyzickom kontakte s C. Š., nar. XX.XX.XXXX, kedy obaja boli pod vplyvom alkoholu, ktorému
sa snažil zabrániť opätovne sa vrátiť do pohostinstva, tomuto zozadu založil svoju pravú nohu za jeho
ľavú nohu, takto C. Š. prevážil dozadu a obaja spadli na vozovku, pričom poškodený C. Š. spadol na
chrbát a hlavou narazil na asfaltovú vozovku a takto mu spôsobil ťažké poranenia a to pomliaždenie

mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, ktoré boli v bezprostrednej
príčinnej súvislosti so smrťou C. Š. dňa 19.04.2013 v Nemocnici s Poliklinikou Poprad a v bode II. tak, že
dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45 hod. v Obci Spišský Štiavnik, okres Poprad po vzájomnom fyzickom
kontakte s C. Š., kedy obaja boli pod vplyvom alkoholu, pred pohostinstvom Urbársky dom, kedy potom
čo mu podložil svoju pravú nohu za jeho ľavú nohu spadli na asfaltovú vozovku tak, že poškodený

spadol na chrbát so súčasným pádom Ľ. M. na neho a narazil zadnou časťou hlavy na asfaltovú vozovku
a následne dňa 19.04.2013 v NsP Poprad zomrel, mu ihneď po tomto fyzickom kontakte, kedy C. Š.
jednoznačne javil výrazne poruchy vedomia až bezvedomia v stave kómy, a to ochromením ovládania
celého tela, teda neschopnosťou pohybovať sa a ovládať funkcie zmyslového ústrojenstva, teda v tom
čase javil príznaky ťažkej ujmy na zdraví, tomuto neposkytol potrebnú pomoc sám a taktiež privolaním

rýchlej zdravotnej pomoci, alebo informovaním ďalších osôb, ktorí boli následne v kontakte s C. Š..

Súd predmetnú obžalobu prijal a na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy v zmysle návrhov procesných
strán ako aj pokynov odvolacieho súdu uvedených v jeho rozhodnutí sp. zn. 9To 43/2014 zo dňa
07.01.2015 a to výsluchom obžalovaného Ľ. M., svedkov F. Š., J. Š.C., H. Š., E. P., V. H., V. F., E. K.,

H. F., J. F., znalca H.. R. X., ako aj listinnými a vecnými dôkazmi zabezpečenými prípravným konaním
i súdom samotným a z vykonaného dokazovania zistil nasledovné.
Obžalovaný Ľ. M. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní zhodne uvádzal, že do pohostinstva
Urbársky dom v Spišskom Štiavniku prišiel vo večerných hodinách a s priateľmi požíval alkoholické
nápoje, že poškodený C. Š. prišiel do pohostinstva až neskôr a pod značným vplyvom alkoholu napriek

tomu spoločne požili aj ďalšie alkoholické nápoje a keď sa neskôr poškodený dostal do slovného sporu s
E. P., požiadal ho aby vyšli spolu pred pohostinstvo a dohováral mu, aby sa do pohostinského zariadenia
už nevracal, pretože nechcel aby sa poškodený dostal do konfliktov s ďalšími osobami.
Podľa tvrdenia obžalovaného sa pritom držali za ruky a vrchnú časť odevu a keďže obaja boli pod
vplyvom alkoholu dostali buď „balans“ alebo sa potkli, načo spadli na zem.

Poškodený mal podľa obžalovaného padnúť na chrbát a on tvárou k zemi, pričom on zostal kľačať na
kolene a poškodený zostal sedieť na zemi a chrbtom sa opierať o jeho ľavé koleno a ľavú ruku. Po
páde sa mu obžalovaný snažil pomôcť, zdvíhal ho zo zeme, keďže nechcel aby sa „váľali po zemi“ a
poškodený mu vtedy „mrmlotom“ povedal, že on nevládze a že si chce oddýchnuť.
Podľa obžalovaného si žiadne viditeľné zranenia či modriny na hlave a tele poškodeného nevšimol,

poškodený nekrvácal, neopuchol, nesťažoval sa ani na bolesti, iba mrmlal, že nevládze.
Obžalovaný ďalej uvádzal, že sa síce pokúšal poškodeného zdvihnúť zo zeme, nevládal však a preto ho
len odtiahol na kraj cesty - k vchodu do pohostinstva i to, že neskôr poškodeného spoločne s V. H. alebo
E. K. /obžalovaný vo svojich výpovediach síce túto osobu neoznačoval totožne a zhodne, nešlo však
podľa súdu o podstatný a relevantný rozpor v jeho tvrdeniach a preto túto skutočnosť nepovažoval za

dôležitú a rozhodujúcu/ preniesli do pohostinstva a v domnienke, že spí ho položili na lavičku, E. K. mu
pritom ešte aj zdvihol rameno a zisťoval či poškodený dýcha, nato spoločne s nimi počkal na motorové
vozidlo, ktoré malo poškodeného zaviesť domov.
Z výpovede obžalovaného vyplynulo aj to, že motorové vozidlo pre poškodeného prišlo asi za 10 až 15
minút, spoločne s E. K. C. J. F. poškodeného „naložili“ do vozidla cez ľavé dvere, pričom pri odchode

vozidla videl, že poškodený hlavou ležal na pravom sedadle a nohy mal skrčené na ľavom sedadle.
Obžalovaný ďalej tvrdil, že ani jemu ani ďalším tam prítomným osobám sa nejavilo byť podozrivým
to, že poškodený „nechodil“, pretože aj v minulosti to poškodený často „prehnal“ s požitím alkoholu
tak, ako tomu bolo aj v inkriminovaný deň, poškodený sa podľa obžalovaného „všade motal“, mal
nekoordinované pohyby a aj pri komunikácii sa vyjadroval veľmi nezreteľne.Obžalovaný vo výpovedi ďalej uvádzal, že s poškodeným sa na druhý deň pokúsil telefonicky
skontaktovať, mobilný telefón mu však zdvihol brat poškodeného, ktorý mu oznámil, že poškodený je
hospitalizovaný v nemocnici.

Obžalovaný poprel, aby chcel ublížiť poškodenému, resp. aby mal úmysel nepomôcť mu a na svoju
obranu uvádzal, že k ich pádu na zem došlo neúmyselne a v dôsledku väčšieho množstva požitého
alkoholu i to, že keby tušil, že náraz poškodeného na zem bol taký silný, že mu pritom spôsobil zranenie,
pomohol by mu.
Obžalovaný tvrdil, že v inkriminovaný čas nemal subjektívnu i objektívnu možnosť rozpoznať rozsah

zranenia poškodeného, či závažnosť jeho zdravotného stavu po páde a stav poškodeného vnímal len
ako jeho únavu spôsobenú alkoholom, nočnou hodinou či pádom preto, že pri ich spoločnom páde na
zem sa udrel aj on sám.
Svedkyňa F. Š. - matka neb. C. Š. sa k okolnostiam skutku vo svojich výpovediach vyjadriť nevedela
a uvádzala len to, že ráno na druhý deň po inkriminovanom dni počula ako jej manžel kričí a volá na
ich syna Jána, aby išli do auta „vziať“ poškodeného a videla ako ho potom spoločne prenášajú, resp.

„ťahajú“ z auta do domu a následne i jeho postele. Svedkyňa si vtedy žiadne vonkajšie poranenia na
poškodenom nevšimla, ani sa nevedela vyjadriť k tomu, či v tom čase dýchal a uviedla len to, že keď
poškodeného asi po 15 až 30 minútach prišla skontrolovať videla, že poškodený dýcha, nechrčí a mala
zato že spí, potom z domu odišla a keď sa asi po pol hodine vrátila, videla pred ich domom sanitku i to,
ako záchranári poškodenému poskytujú zdravotnú pomoc, načo ho previezli do Nemocnice v Poprade.

Svedok H. Š. - otec neb. C. Š. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, v prípravnom konaní uviedol, že
dňa 14.04.2013 okolo 06.30 hod. ráno videl pred bránou motorové vozidlo poškodeného, v ktorom na
zadnom sedadle vľavo sedel jeho syn C., hlavu a ľavé rameno mal opreté o dvere a nohy na druhej
strane vozidla, načo zavolal svojich synov J. C. E., aby mu poškodeného pomohli preniesť do jeho izby,
kde ho dali ľahnúť do postele na jeho ľavý bok a prikryli ho perinou.

Svedok ďalej uviedol, že v priebehu ďalšej hodiny poškodeného asi štyrikrát skontroloval, C. podľa neho
spal a on sa ho ani nepokúšal zobudiť aj preto, že poškodený podľa neho v tom čase riadne dýchal i
to, že si na ňom nič „zvláštne či mimoriadne“ nevšimol, videl len drobnú ranku vzadu na jeho hlave, išlo
pritom o rozseknutú kožu hlavy o dĺžke asi 1 cm, ktorú mu sám ošetril Septonexom.
Podľa výpovede svedka asi po jeden a pol hodine prišiel za ním syn J. a povedal mu, že C. ťažko

dýcha - „chrčí“, načo privolali záchranku, ktorá C. poskytla prvú pomoc v podobe injekcie, infúzie a
umelého dýchania a až vtedy mu záchranári uviedli, že Adam je v bezvedomí a že musí byť prevezený
do nemocnice.
Svedok J. Š. - brat neb. C. Š. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní uvádzal, že dňa 14.04.2013
mu okolo 01.45 hod. na jeho mobil zavolal V. H. a požiadal ho, aby prišiel von, vtedy videl ako jeho brat

C. sedí v aute zn. Renault Clio, trup a hlavu má opreté o ľavé dvere za vodičom a nohy na sedadle na
pravej strane, pred autom stál H. F. C. V. H., ktorý otvoril ľavé zadné dvere auta, na ktorých bol opretý
C., on nato skontroloval či poškodený dýcha, dal mu aj „letmú“ facku a keď videl, že jeho brat je opitý
a že to s alkoholom prehnal, iba ho prikryl bundou a nechal ho v aute aby vytriezvel aj preto, že už v
minulosti, keď sa brat riadne opil, nechával ho takto v aute „pretriezvieť“.

Svedok zároveň dodal, že poškodenému do rána ešte asi dvakrát prezvonil na jeho mobil, aby ho aj
týmto spôsobom „skontroloval“ i to, že C. videl až okolo 07.10 hod. na druhý deň ráno, kedy ho z auta
do jeho izby preniesli otec a brat Ján.
Poškodený podľa tvrdenia svedka aj vtedy dýchal, ležal na boku a keď ho kontroloval okolo 08.15 až
08.20 hod. počul ako chrčí, nerozpráva a až vtedy zbadal v jeho nosnej dierke zaschnutú krv, načo

zavolal rýchlu zdravotnícku pomoc, ktorá Adama previezla do nemocnice.
Svedok ďalej uviedol, že keby v čase keď bol C. privezený domov mal od V. H. C. H. F. informáciu, že
jeho brat predtým spadol, zavolal by rýchlu zdravotnícku pomoc ešte v noci.
Svedok V. H. vo svojich výpovediach uvádzal, že do pohostinstva Urbársky dom prišli s poškodeným
a H. F. niekedy po 22.00 hod., s ďalšími osobami i s poškodeným a obžalovaným spoločne požívali

alkoholické nápoje asi až do 00.30 hod., kedy sa on rozhodol ísť domov, čo oznámil aj poškodenému,
natoužajsobžalovanýmvyšlipredpohostinstvo,pričompoškodenýsachceleštedopohostinstvavrátiť,
v čom mu bránil obžalovaný tak, že ho chytil za bundu a tlačil z pohostinstva von na cestu, on zostal
stáť pred vchodom pohostinstva, snažil sa mobilným telefónom zavolať H. F. a vtedy počul „buchot“ a
na vzdialenosť asi 5 až 6 metrov uvidel, ako obžalovaný v strede vozovky leží alebo kľačí na alebo pri

poškodenom a drží ho.
Vtedy pribehol k ním a obžalovaného sa opýtal, čo urobil poškodenému, načo mu obžalovaný povedal,
že poškodený bol natoľko opitý, že spoločne spadli na zem a že on ho chcel udržať, aby si pri páde
nerozbil hlavu.Svedok žiadny priamy či úmyselný fyzicky útok obžalovaného na poškodeného nevidel.
Svedok V. H. ďalej tvrdil, že poškodeného sa snažil prebrať fackami, ten však iba niečo „zamrmlal“ a
začal chrápať akoby zaspal.

Či poškodený nejakým spôsobom komunikoval s obžalovaným pred jeho príchodom k ním to svedok
uviesť nevedel a nevedel sa vyjadriť ani k tomu, či poškodený komunikoval nejakým spôsobom s inou
osobou po tom, čo bol prenesený naspäť do pohostinstva.
Svedok uvádzal, že po tom zavolal H. F., aby pre nich prišiel autom a poškodeného nato „stiahli“ na
krajnicu vozovky, žiadne zranenia či krvácanie na hlave a tele poškodeného svedok nevidel.

Po krátkej chvíli ho spoločne s E. K. a obžalovaným preniesli do pohostinstva a až do príchodu H. F.
ho nechali ležať na lavici, počas tejto doby sa poškodený podľa neho nehýbal, nekrvácal však, ale iba
chrápal.
Podľa svedka potom poškodeného spoločne s obžalovaným, H. F. C. E. K. vyniesli z pohostinstva, dali
ľahnúť na zadné sedadlá vozidla zn. Renault Clio, pričom poškodený ležal na ľavom boku a hlavu mal
položenú na strane vodiča, vo vozidle po ceste k nemu domov naďalej chrápal, neprebral sa a spal aj

vtedy, keď ho doviezli pred jeho dom, načo telefonicky zavolal jeho bratovi J. a keď tento prišiel k vozidlu
a opýtal sa na C., svedok mu uviedol, že poškodený spí preto, že v tom čase riadne dýchal a iba chrápal,
dokonca tvrdil, že poškodený chrápal ešte aj vtedy, keď sa on vrátil do auta pre jeho mobilný telefón.
Svedok síce v prípravnom konaní uvádzal, že sa J. Š. - bratovi poškodeného nezmienil o páde
poškodeného na zem, na hlavnom pojednávaní tvrdil, že túto skutočnosť mu oznámil.

Podľa tvrdenia svedka mu J. Š. povedal, že keď je C. opitý - on ho necháva spať vo vozidle asi hodinu,
aby sa prebral i to, že po „prebratí“, poškodený príde do domu sám.
Svedok ďalej uvádzal, že aj v minulosti - hlavne cez víkendy sa často stávalo, že poškodený sa opil
tak, že zaspal, resp. že pod vplyvom alkoholu zaspával aj keď pritom s niekým komunikoval, nebolo
ho možné prebudiť a že ho museli domov v takomto stave doniesť a aj preto sa mu stav poškodeného

nejavil byť „podozrivý“, resp. že z tohto dôvodu sa ani v čase skutku neobával o jeho život či zdravie a
preto on či iná tam prítomná osoba neprivolala poškodenému zdravotnícku alebo lekársku pomoc.
Svedok H. F. v prípravnom konaní uviedol, že po príchode do pohostinstva Urbársky dom sa na mieste
zdržal asi 20 minút a že do pohostinstva sa vrátil až okolo polnoci, resp. okolo 01.00 hod., kedy mu
telefonicky zavolal V. H. a povedal, že poškodený je už opitý, že spí a že chcú ísť domov.

Po príchode do pohostinstva svedok videl poškodeného ležať a spať na lavičke, načo ho obžalovaný
s V. H. naložili do auta.
Svedkovi sa stav poškodeného nejavil byť podozrivý preto, že poškodeného v takomto stave videl už
viackrát a z tohto dôvodu sa aj v čase skutku domnieval, že je len opitý a keď poškodeného doviezol
pred ich dom prišiel k ním jeho brat J., snažil sa ho prebrať, poškodený však podľa svedka iba niečo

zamrmlal alebo zachrčal a preto ho nechali ležať a spať v aute.
K ďalším okolnostiam skutku či konaniu obžalovaného sa svedok vo svojej výpovedi vyjadriť nevedel.
Svedok E. P. vo svojich výpovediach uvádzal, že v predmetný deň bol v pohostinstve Urbársky dom v
čase od 21.00 do 24.00 hod., že požil väčšie množstvo alkoholu a preto sa o okolnostiach žalovaného
skutku dozvedel až neskôr, dodal len to, že pod značným vplyvom alkoholu bol v tento deň aj on aj

poškodený.
Svedok E. K. sa vo svojich výpovediach taktiež bližšie k okolnostiam žalovaného skutku a konaniu
obžalovaného vyjadriť nevedel aj preto, že i on bol pod vplyvom alkoholu, dodal len to, že v ten deň
okolo polnoci pomáhal odniesť poškodeného z pohostinstva do auta a že ho vtedy ani nenapadlo privolať
mu sanitku či zdravotnícku pomoc aj preto, že už veľakrát ako zamestnanec pohostinstva pomáhal

zákazníkov nakladať do auta v takom stave v akom bol poškodený v inkriminovaný deň.
Svedok V. F. sa vo svojich výpovediach taktiež nevedel bližšie vyjadriť k okolnostiam skutku preto,
že okolo polnoci z pohostinstva Urbársky dom odišiel a dodal len to, že keď v čase jeho odchodu z
pohostinstva prechádzal okolo obžalovaného a poškodeného, títo stáli pred pohostinstvom a rozprávali
sa.

Podľa svedka obžalovaný dohováral poškodenému v tom smere, že „už má dosť“ a aby sa do
pohostinstva už nevracal.
Svedok J. F. v prípravnom konaní uviedol len to, že v pohostinstve Urbársky dom aj on v inkriminovaný
čas požíval alkoholické nápoje a že na požiadanie V. H. pomohol poškodeného, ktorý ležal na lavičke
v pohostinstve naložiť do jeho auta.

Aj tento svedok sa domnieval, že poškodený je iba opitý a preto mu bližšiu pozornosť nevenoval.

Zo záverov znaleckého posudku o súdnej pitve vypracovaného MUDr. C. D. a MUDr. R. X., ako i z
výpovedí znalca MUDr. R. X., vypočutého opakovane aj v zmysle pokynov odvolacieho súdu vyplynulo,že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného C. Š. bola centrálna mozgová smrť po pomliaždení
mozgu a vnútrolebečnom krvácaní pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny.
Poranenie hlavy a mozgu poškodeného vzniklo pri jeho páde dňa 14.04.2013 okolo 00.30 hod. na

cestu pred vchodom do pohostinstva Urbársky dom v obci Spišský Štiavnik a bolo v príčinnej súvislosti
so smrťou poškodeného, pri vonkajšej prehliadke tela poškodeného boli podľa znalcov zistené krvné
podliatiny na vnútorných plochách obidvoch predlaktí až zápästí, oblúkovitá čerstvá operačná rana
v temennospánkovozáhlavnej oblasti vpravo po chirurgickom odstránení krvácania pod tvrdú plenu
mozgu, zvislá čerstvá operačná rana v čelovej oblasti vľavo po zavedení merača vnútrolebkového tlaku,

drobná čerstvá operačná ranka na rozhraní v čelovej oblasti vľavo až čela vľavo, šikmá čerstvá operačná
rana v ľavej slabine po chirurgickom kontrastnom vyšetrení ciev, priečna čerstvá operačná rana na
bruchu po chirurgickom vložení časti lebečnej klenby do podkožia, čerstvý chirurgický vytvorený otvor na
prednej ploche krku po tracheostómií, viaceré injekčné vpichy na hrudníku a čerstvé drobné preležaniny
na obidvoch pätách. Pri vnútornej obhliadke tela poškodeného bolo podľa znalcov zistené prekrvácanie
mäkkých pokrývok lebečných v celom rozsahu lebečnej klenby s maximom čelovotemennozáhlavnej

oblasti vpravo, zlomenina pravej temennej kosti pokračujúcu dopredu cez šípový a vencový švík
do čelovej kosti uprostred až vpravo a dozadu doprava s pokračovaním na lebečnú spodinu v
zadnej lebečnej jame vpravo, ľahké zakrvácanie pod tvrdú plénu mozgu v čelovotemennej oblasti
vpravo, v temennej oblasti vľavo a na lebečnej spodine v prednej lebečnej jame vpravo, ohraničené
ľahké zakrvácanie nad tvrdú plénu mozgu v temennej oblasti uprostred, difúzne zakrvácanie medzi

mäkké pleny mozgu na zaobline aj na spodine mozgových pologúľ, sploštenie pravej pologule mozgu
tlakom krvácania pod aj nad tvrdú plenu mozgu, pomliaždenie mozgu na zaobline aj na spodine
obidvoch čelových lalokov, spodine prvého spánkového laloku s lemom zmäknutia mozgu v okrajoch
pomliaždenia, povlak krvi v komorách mozgu a chirurgický vytvorený otvor v čelovej kosti vpravo a v
pravejtemennejkostipoodstráneníkrvácaniapodtvrdúplenumozgu,drobnýchirurgickývytvorenýotvor

v čelovej kosti vpravo po zavedení merača vnútrolebkového tlaku, začínajúci lalôčkový zápal dolných
lalokov pľúc, pasívne prekrvenie vnútorných orgánov a opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým
kužeľom.
V dôsledku pomliaždenia mozgu a vnútrolebečného krvácania došlo podľa znalcov k porušeniu riadiacej
činnosti centrálneho nervového systému, čo bezprostredne viedlo k smrti poškodeného neb. C. Š..

Vyššie popísané prekrvácanie mäkkých pokrývok lebečných bolo spôsobené podľa znalcov tupým
predmetom o širšej kontaktnej ploche, ktorý na pravú temennozáhlavnú oblasť hlavy nebohého pôsobil
veľkou silou a prudkosťou.
Vznik zlomeniny lebečnej klenby a spodiny je podľa znalcov možné vysvetliť buď aktívnym pôsobením
tupého predmetu o širšej kontaktnej ploche, napr. úderom širokou latou, lopatou do hlavy spôsobené

druhou osobou, alebo pasívne pri páde, náraze temennozáhlavnou oblasťou hlavy na široký, plochý,
tupýpredmet,napr.chodník,cestu,podlahualebonárazomhlavynaplochučasťnábytkuvstaveopitosti,
prípadne po potencovanom páde, resp. pádom a nárazom hlavy na široký plochý tupý predmet pri
chorobných zmenách, napr. pri epileptickom záchvate atď.
V dôsledku tupého poranenia hlavy podľa znalcov vo všeobecnosti dochádza k pretrhnutiu

premosťujúcich žíl medzi tvrdou plenou mozgu a mäkkými plenami mozgu, alebo k roztrhnutiu ciev
medzi tvrdou plenou mozgu a kosťou, z ktorých dochádza ku krvácaniu a nahromadeniu krvi aj nad
tvrdou plenou mozgu buď v mieste zlomeniny alebo na protiľahlej strane lebečnej dutiny. Podľa znalcov
krvácanie a hromadenie krvi pod tvrdou plenou je pomerne rýchle /1 až 2 hodiny/ a vedie v krátkom
čase k vzniku poruchy vedomia.

Pri veľkom násilí môže dôjsť aj k roztrhnutiu vnútromozgových tepničiek s následným deštruktívnym
krvácaním do tkaniva mozgu pod obrazom pomliaždenia tkaniva mozgu.
Pri pomliaždení a stlačení mozgového tkaniva dochádza k porušeniu cirkulácie mozgovo-miechového
moku, vyvíja sa opuch mozgu, dochádza vo veľmi krátkom časovom intervale k poruche vedomia rôznej
hĺbky až k bezvedomiu, pri ktorom sú ochromené riadiace centrá, pri naplnenom žalúdku môže dôjsť k

zvracaniu a k vdýchnutiu obsahu žalúdka do pľúc.
Zbiomechanickéhohľadiskaznalcikonštatovali,žeobžalovanýapoškodenýbolivovzpriamenejpolohe,
rukami sa dotýkali a pretláčali.
Z DVD záznamu priemyselnej kamery bola u poškodeného evidentne viditeľná porucha motoriky,
spôsobená ťažkým stupňom opitosti, pri pretláčaní došlo k podloženiu nôh poškodeného pravou nohou

obžalovaného, kedy došlo k pádu poškodeného na chrbát /s následným úderom záhlavia o tvrdú
asfaltovú podložku/ a so súčasným pádom obžalovaného na poškodeného /z posudku je teda zrejme,
že znalci mali k dispozícii tento dôkaz už pri jeho vypracovaní, čo nakoniec potvrdil aj znalec MUDr. R.
X. vo svojej výpovedi zo dňa 16.03.2015/.K pádu poškodeného došlo podľa znalcov v dôsledku podrazenia nôh obžalovaným a
nekontrolovateľným pádom poškodeného v ťažkom stupni opitosti bez jeho obranných mechanizmov
napr. vystretie rúk, dvihnutie hlavy poškodeným, za účelom zabránenia jeho kontaktu s asfaltovou

vozovkou.
Podľa znalcov v priebehu incidentu nedošlo zo strany obžalovaného k prudkému soteniu poškodeného,
ktoré by mohlo vyvolať jeho pád.
Pri páde na asfaltový povrch vozovky poškodený podľa znaleckého posudku nekontrolovane narazil
pravou temennozáhlavnou oblasťou hlavy, nárazom mohla podľa znalcov vzniknúť zlomenina lebečnej

klenby a spodiny s následným pomliaždením mozgu a vnútrolebečným krvácaním, znalci súčasne
vylúčili aby pri tomto mechanizme úrazu došlo k takémuto pádu s následným poranením hlavy u mladej
a zdravej osoby, neovplyvnenej alkoholom, keďže pády na rovine v ťažkom stupni opitosti bývajú časté,
nakoľko je výrazne ovplyvnená riadiaca činnosť centrálneho nervového systému s následným výrazným
ovplyvnením motoriky postihnutého, čo sa prejavuje výrazne potácajúcou sa chôdzou, častými pádmi
až neschopnosťou samostatnej chôdze, takáto osoba s hladinou alkoholu v krvi nad 3 %o môže padať

nekontrolovane, bez akýchkoľvek obranných mechanizmov, dokonca k takýmto pádom podľa znalcov
dochádza aj pri nižších hladinách alkoholu v krvi, aj bez zásahu druhej osoby a takto vzniknuté poranenia
pri týchto pádoch a neposkytnutí adekvátnej pomoci spravidla končia smrteľne.
Ostatné zranenia poškodeného - krvné podliatiny na vnútorných plochách obidvoch predlaktí až zápästí
boli spôsobená tlakom rúk a mohli vzniknúť pri prenášaní poškodeného druhými osobami. Znalcami

vyššie uvedené skutočnosti boli v súlade aj s pitevným nálezom, podľa ktorého poškodený v dôsledku
vyššie popísaných poranení hlavy a mozgu zomrel dňa 19.04.2013 o 9.20 hod. v Nemocnici Poprad, a.s.
Znalci súčasne konštatovali, že pri vyšetrení krvi odobratej poškodenému dňa 14.04.2013 o 11.00 hod.
na prítomnosť etylalkoholu bolo v nej zistené 1,30%o, pričom poškodenému ešte pred týmto odberom
vzorky krvi boli podané náhradné roztoky v množstve 1000 ml, čo znalci zhodnotili ako skutočnosť, ktorá

objektívne, v dôsledku zriedenia krvi poškodeného znamenala, že hladina alkoholu v krvi poškodeného
v čase úrazu bola ešte vyššia, pričom pri prepočte odbúravacích schopností organizmu znalci zhodnotili
na 2,56 až 3,40%o a z medicínskeho hľadiska ako ťažký stupeň opitosti.
Ťažký stupeň opitosti sa podľa znalcov vo všeobecnosti prejavuje v psychickej sfére stratou miestnej
a časovej orientácie, veľmi spomalenou až utlmenou výbavou predstáv a v pohybovej sfére silne

potácajúcou sa chôdzou spojenou s častými pádmi až neschopnosťou samostatnej chôdze, pričom pri
hladinách alkoholu nad 3 %o v krvi sú tieto príznaky u takýchto osôb výraznejšie. Vyššie popísané
pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny s následnou
priamou poúrazovou komplikáciou - ťažkým opuchom mozgu z medicínskeho hľadiska znalci hodnotili
ako poranenie ťažké až život ohrozujúce a pri neposkytnutí včasnej a odbornej medicínskej pomoci

spravidla končiace smrteľne.
Podľa záverov znaleckého posudku smrti poškodeného by bolo možné zabrániť včasnou a odbornou
medicínskou pomocou /do jednej až dvoch hodín po úraze/, aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou by
poranenie mohlo u poškodeného zanechať trvalé následky.
Zo záverov znaleckého posudku i z výpovedí znalca MUDr. R. X. vyplýva, že pri chýbaní zjavných

známok vonkajšieho násilia laická osoba teda osoba bez medicínskeho vzdelania nie je vo všeobecnosti
schopná posúdiť či k závažnej poruche vedomia došlo v dôsledku ťažkého stupňa opitosti alebo v
dôsledku nejakého úrazu hlavy či mozgu.
Podľa znaleckého posudku ale aj výpovedí znalca MUDr. R. X. ani osoba obžalovaného v tejto trestnej
veci nebola schopná posúdiť či k závažnej poruche vedomia poškodeného došlo v dôsledku jeho

ťažkého stupňa opitosti alebo v dôsledku úrazu hlavy a mozgu po páde poškodeného, pretože po jeho
páde na zem absentovali prejavy hybnosti poškodeného v podobe napr. samovoľného pádu ruky po jej
nadvihnutí, odtiahnutie poškodeného z vozovky pred budovu pohostinstva a jeho bezvládnosť.
Aj keď znalci konštatovali, že bolo vhodné uvažovať o vyhľadaní lekárskej pomoci pre poškodeného,
súčasne však osobu obžalovaného označili ako laickú osobu teda osobu bez medicínskeho vzdelania,

aj keď v pracovnom postavení policajta a služobne zaradeného na dopravný inšpektorát, ktorá podľa
nich nemohla sama vyhodnotiť nijaké vonkajšie zranenia poškodeného, v dôsledku čoho by obžalovaný /
ale aj iná tam prítomná osoba/ uvažoval o vhodnosti privolania či zabezpečenia lekárskej pomoci pre
poškodeného, keďže u poškodeného C. Š. ani podľa záverov znaleckého posudku a ani podľa výpovedí
znalca MUDr. R. X. takéto vonkajšie zranenia po jeho páde na zem neboli prítomné a viditeľné, dokonca

podľa výpovede znalca MUDr. R. X. tieto vonkajšie zranenia neboli viditeľné a zistené ani pri samotnej
pitve poškodeného a tieto závery znalcov a výpovede MUDr. R. X. ostali nezmenené aj po vykonaní
dôkazu - prehratí DVD záznamu v konaní pred súdom znalcovi MUDr. R. X. aj preto, že znalci tentodôkaz mali k dispozícií už pri vyhotovovaní samotného znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvie súdne lekárstvo a čo potvrdil MUDr. R. X. na hlavnom pojednávaní.
Znalec MUDr. R. X. zároveň vo svojej výpovedi konštatoval aj to, že z medicínskeho hľadiska sa vo

všeobecnosti nedá konštatovať kedy dochádza k poruche vedomia a bezvedomí poškodených osôb
a že táto skutočnosť sa ani v tejto konkrétnej trestnej veci nedala s istotou konštatovať aj preto, že
je podľa neho málo pravdepodobné, aby u poškodeného došlo k okamžitému bezvedomiu a poruche
vedomia po jeho páde na zem, keďže znalec pripustil, že k okamžitému bezvedomiu a poruche vedomia
u poškodeného mohlo dôjsť až neskôr a to v dôsledku stlačenia jeho mozgu alebo krvného výronu alebo

zakrvácania pod tvrdú mozgovú plenu.
Znalec túto skutočnosť nevylúčil aj preto, že pripustil, že poškodený po páde na zem mohol zrozumiteľne
či v dôsledku alkoholu nezrozumiteľne hovoriť a uviesť zrozumiteľné či nezrozumiteľné slová, čo
nakoniec potvrdzujú aj dôkazy získané z výpovede obžalovaného ale aj ďalších vyššie uvedených
svedkov.
Znalec súčasne potvrdil aj to, že je málo pravdepodobné až vylúčené, aby k takémuto mechanizmu

úrazu, aký vznikol u poškodeného v dôsledku jeho pádu na zem, došlo u mladej a zdravej osoby
neovplyvnenej alkoholom.

Záverom znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie súdne lekárstvo a
výpovediam MUDr. R. X. i predbežnému pitevnému nálezu /čl. 136 vyšetrovacieho spisu/ zodpovedali aj

dôkazy získané z fotodokumentácie vyhotovenej pri pitve poškodeného C. Š., i z lekárskych potvrdení
o jeho ošetrení a prijatí v Nemocnici Poprad, a.s. zo dňa 15.04.2013 a 16.04.2013 /čl. 184 a čl. 185
vyšetrovacieho spisu/.
Zo zápisnice o ohliadke miesta činu /čl. 125 až čl. 129 vyšetrovacieho spisu/ a fotodokumentácie z nej
vyhotovenej /čl. 131 až čl. 132 vyšetrovacieho spisu/ je zrejme samotné miesto činu, na ktorom neboli

nájdené a zaistené ďalšie použiteľné stopy súvisiace s miestom činu či samotným skutkom.
Vecný dôkaz - DVD nosič z Urbárskeho domu /príloha č. 1/ a fotografie z DVD nosiča /príloha č. 2/,
zabezpečeného prípravným konaním jeho vydaním, spolu s odborným vyjadrením KEÚ PZ Košice
zachytáva priebeh incidentu, ide o kamerový záznam z kamery umiestnenej v obci Spišský Štiavnik,
okres Poprad na budove pohostinstva Urbársky dom, Hasičskej zbrojnice, resp. budove Obecného

úradu Spišský Štiavnik, jeho legálnosť je zdokumentovaná vyjadrením obce Spišský Štiavnik a naň
nadväzujúcimi listinnými dôkazmi - protokol o zaradení majetku do používania obce, inventúrna karta
hmotného a nehmotného investičného majetku obce, súhlas urbárskeho pozemkového spoločenstva,
uznesenie obecného zastupiteľstva a výpis z predmetného uznesenia a zmluva č. 98/2010, ktoré si súd
vyžiadal a zabezpečil po podaní obžaloby, vzhľadom na námietky obhajoby o nelegálnosti získania tohto

vecného dôkazu aj vzhľadom na zákon č. 166/2003 Zb. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným
použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o
ochrane pred odpočúvaním/ a ktorý súd na hlavnom pojednávaní vykonal v súlade s ustanovením §
270 ods. 1 Trestného poriadku konštatujúc pri tom, že ide o dôkaz získaný v súlade s príslušnými
ustanoveniami uvedenými v IV. hlave a IV. diely Trestného poriadku.

Takto vykonané dôkazy dali podľa názoru súdu jednoznačný a spoľahlivý podklad pre jeho rozhodnutie
o žalovanom skutku, pretože bol nimi dostatočným spôsobom zistený skutkový stav kladený za vinu
obžalovanému Ľ. M..
Všetky vyššie uvedené a citované dôkazné prostriedky súd vyhodnotil jednotlivo i v ich vzájomných

súvislostiach a dospel k záveru, že žalovaný skutok, ktorého skutkový stav uviedol súd vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia sa stal i k záveru, že ho spáchal obžalovaný Ľ. M., čím súčasne konštatoval, že
obžaloba pri tomto skutku a skutkových tvrdeniach uniesla svoje dôkazné bremeno v plnom rozsahu a
že nie je na druhej strane objektívne možné stotožniť sa s tvrdeniami obhajoby, že obžalovaný nie je
trestnoprávne zodpovedný za spôsobenie následku v podobe smrti poškodenej osoby, ktorá si tento

následok spôsobila sama tým, že sa predtým uviedla do ťažkého stupňa opitosti.
Pri uznaní viny a skutkových zisteniach uvedených vo výroku tohto rozsudku súd vychádzal
predovšetkýmzozáverovznaleckéhoposudkuzodboruzdravotníctva,odvetviesúdnelekárstvoznalcov
MUDr. C. D. a MUDr. R. X., ale aj z výpovedí samotného obžalovaného Ľ. M., svedkov V. H., H. F., E.
P., E. K., V. F., J. F., J. Š., F. Š.C., H. Š. a výpovedí znalca MUDr. R. X., ako aj z vykonaných listinných

a vecných dôkazov citovaných v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia.
Po ustálení týchto základných skutkových zisteniach súd dospel k záveru, že obžalovaný Ľ. M.
tým, že inému z nedbanlivosti spôsobil smrť, spáchal po všetkých stránkach znaky trestného činu
kvalifikovaného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, pretože dňa 14.04.2013 včase okolo 00.45 hod. v Obci Spišský Štiavnik, okres Poprad, v tesnej blízkosti vchodu do pohostinstva
Urbársky dom pri vzájomnom fyzickom kontakte s C. Š., nar. XX.XX.XXXX, kedy obaja boli pod vplyvom
alkoholu, ktorému sa snažil zabrániť opätovne sa vrátiť do pohostinstva, tomuto zozadu založil svoju

pravú nohu za jeho ľavú nohu, takto C. Š. prevážil dozadu a obaja spadli na vozovku, pričom poškodený
C. Š. spadol na chrbát a hlavou narazil na asfaltovú vozovku a takto mu spôsobil ťažké poranenia a to
pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, ktoré boli v
bezprostrednej príčinnej súvislosti so smrťou C. Š. dňa 19.04.2013 v Nemocnici s Poliklinikou Poprad.

Spôsobenie smrti inej osobe podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona je vo svojej povahe rýdzo
nedbanlivostný trestný čin a môže byť spáchaný aktívnym konaním inej trestne zodpovednej osoby
alebo opomenutím konania takýmto páchateľom, aktívne konanie i opomenutie konania sú si z právneho
hľadiska navzájom rovné a nie je rozhodujúci spôsob konania páchateľa.
Medzi konaním páchateľa a následkom na ľudskom tele musí byť však preukázaná príčinná súvislosť,
teda, že k usmrteniu poškodenej osoby došlo práve konaním páchateľa.

Z hľadiska času dostavenia sa následku od okamihu dokončenia konania je príčinná súvislosť pri
trestnom čine usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona zachovaná aj v prípade, keď smrť
poškodenej osoby nasleduje v krátkom či dlhšom časovom slede po konaní páchateľa.
Pri dlhšom časovom slede od konania páchateľa po smrť poškodenej osoby - ako bolo v tomto
konkrétnom prípade /obžalovaný Ľ. M. konal dňa 14.04.2013 okolo 00.45 hod. a k smrti poškodeného

C. Š. došlo dňa 19.04.2013 o 9.20 hod./ musí ísť stále o hlavnú príčinu smrti poškodenej osoby.
Z okolností spáchania skutku bolo vykonaným dokazovaním objektívne preukázané, že obžalovaný Ľ.
M. konal aktívne - prejavil aktívny telesný pohyb, keď poškodenému zozadu založil svoju pravú nohu
za jeho ľavú nohu, čím došlo k preváženiu poškodeného dozadu a jeho následnému pádu na vozovku,
čomu nasvedčuje tak výpoveď obžalovaného, ako aj vecný dôkaz - DVD kamerový záznam, ďalej závery

znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo a výpovede znalca MUDr. R. X..
Vykonané dokazovanie síce preukázalo, že na následku v podobe smrti poškodeného C. Š. sa
spolupodieľalo aj samotné konanie poškodeného tým, že sa vlastným pričinením dostal do ťažkého
stavu opitosti - 2,56 až 3,40%o, táto skutočnosť však nebola pre súd a jeho rozhodnutie o posúdení
príčinných súvislostí s týmto následkom v podobe smrti poškodeného rozhodujúca a relevantná.

Rozhodujúcou a relevantnou skutočnosťou bolo podľa súdu konanie obžalovaného Ľ. M., pretože bez
tohto konania obžalovaného by k predmetnému následku na živote poškodeného C. Š. nedošlo a to aj
napriek tomu, že aj obžalovaný bol v čase skutku taktiež pod vplyvom alkoholu, čo i sám uvádzal a
čo vierohodne potvrdzovali i ďalší vypočutí svedkovia, aj keď v prípravnom konaní nebol zabezpečený
objektívny dôkaz o prítomnosti alkoholu v jeho krvi napr. prostredníctvom zápisu o dychovej skúške.

K vzájomnému fyzickému kontaktu obžalovaného s poškodeným tak ako ho súd popísal vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia došlo na vozovke teda na mieste, kde reálne v prípade pádu osoby hrozí
ohrozenie jej zdravia alebo života, keďže vozovka má tvrdý podklad a o týchto skutočnostiach
obžalovaný musel vedieť, pretože sám vo svojej výpovedi uviedol, že po páde poškodeného sa mu
snažil pomôcť tak, že ho zdvíhal z cesty na ktorej ležal, aby nedošlo k ďalšej možnej kolízii poškodeného

napr. s autom.
Predmetný následok nebol podľa súdu vyvolaný výlučne nevypočítateľným alebo neodvrátiteľným
konaním poškodeného, načo poukazovala obhajoba v súvislosti s jeho stavom ťažkého stupňa opitosti,
aj keď sa stav ťažkého stupňa opitosti podľa záverov znaleckého posudku a výpovedí znalca MUDr.
R. X. okrem iného prejavuje aj silne potácajúcou sa chôdzou takejto osoby a s jej častými pádmi až

neschopnosťou samostatnej chôdze.
Tento následok bol spôsobený práve obžalovaným, keďže tento sa nesprával spôsobom upraveným
vo všeobecne záväznom právnom predpise a tak, aby nedošlo ku škode na zdraví či živote iného, čím
porušil všeobecné povinnosti uvedené v § 415 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka je každý povinný správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, majetku, prírode či životnom prostredí.
Z tohto dôvodu súd konštatoval, že konanie obžalovaného bolo výlučne v príčinnej súvislosti s
neodstrániteľným a nenapraviteľným následkom v podobe smrti neb. C. Š. a že nebolo prerušené inou
dôležitou príčinou z hľadiska tohto následku.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného Ľ. M. kvalifikoval ako konanie trestne
zodpovednej osoby a vo forme vedomej nedbanlivosti podľa § 16 písm. a/ Trestného zákona, pretože
obžalovaný vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujemchránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie
nespôsobí.
Svojím konaním porušil záujem spoločnosti na riadnom dodržiavaní všeobecných povinností platných

pre všetky osoby ako občanov tohto štátu a na ktorých sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Obžalovaný Ľ. M. nebol doposiaľ súdne trestaný, nemá záznam vo všeobecnej evidencii priestupkov,
z miesta trvalého bydliska je hodnotený kladne, kladne ho hodnotí aj jeho súčasný zamestnávateľ OR
PZ Spišská Nová Ves, kde obžalovaný pracuje ako starší referent oddelenia výkonu služby ODI OR PZ
v Spišskej Novej Vsi.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému Ľ. M. vzal súd do úvahy všetky všeobecné
aj individuálne zásady pre ukladanie trestov, t. j. predovšetkým to, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných
činov i to, že trest má postihnúť iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu, prihliadajúc pri tom na spôsob spáchania činu, jeho následok, formu zavinenia, samotnú osobu

páchateľa,jehopomery,možnosťnápravyiprevažujúcipomerpoľahčujúcichokolnostívpodobevedenia
riadneho spôsobu života podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a po takto vyhodnotených zásadách
dospel k záveru, že u obžalovaného Ľ. M. sa dosiahne tento účel uložením podmienečného trestu
odňatia slobody vo výmere 1 /jedného/ roka, s odkladom výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú
dobu v trvaní 2 /dvoch/ rokov, pretože bolo podľa jeho názoru nebolo nevyhnutnou podmienkou, aby

obžalovanému bol uložený iný druh a výmera trestu, keďže si to vyžadovali aj konkrétne okolnosti
prípadu, ako aj individuálna a generálna prevencia takto uloženého trestu.
O nároku poškodenej strany F. Š. súd v adhéznom konaní nerozhodoval a odkázal ju s jej nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže rozhodovanie o jej nároku by presiahlo rámec
tohto konania.

Obžaloba obžalovanému Ľ. M. súčasne kládla za vinu aj ďalší samostatný skutok uvedený pod bodom
II. obžalobného návrhu, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak, že dňa 14.04.2013 v čase okolo 00.45
hod. v Obci Spišský Štiavnik, okres Poprad po vzájomnom fyzickom kontakte s C. Š., kedy obaja boli
pod vplyvom alkoholu, pred pohostinstvom Urbársky dom, kedy potom čo mu podložil svoju pravú nohu

za jeho ľavú nohu spadli na asfaltovú vozovku tak, že poškodený spadol na chrbát so súčasným pádom
Ľ. M. na neho a narazil zadnou časťou hlavy na asfaltovú vozovku a následne dňa 19.04.2013 v NsP
Poprad zomrel, mu ihneď po tomto fyzickom kontakte, kedy C. Š. jednoznačne javil výrazne poruchy
vedomia až bezvedomia v stave kómy, a to ochromením ovládania celého tela, teda neschopnosťou
pohybovať sa a ovládať funkcie zmyslového ústrojenstva, teda v tom čase javil príznaky ťažkej ujmy na

zdraví, tomuto neposkytol potrebnú pomoc sám a taktiež privolaním rýchlej zdravotnej pomoci, alebo
informovaním ďalších osôb, ktorí boli následne v kontakte s C. Š. a ktorý právne kvalifikovala ako prečin
neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Trestného zákona.
Po vyššie uvedenom i doplnenom dokazovaní, aj v smere naznačenom odvolacím súdom v jeho
rozhodnutí zo dňa 07.01.2015, súd však nedospel k záveru, že obžalovaný Ľ. M. sa svojim konaním

dopustil žalovaného trestného činu.
Trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto osobe,
ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví neposkytne potrebnú
pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, čo obžalovanému objektívne
nepreukázal žiadny z vykonaných dôkazov.

Páchateľom takéhoto trestného činu môže byť prakticky ktokoľvek, kto je v dosahu osoby v
nebezpečenstve smrti alebo javiacej príznaky ťažkej ujmy na zdraví, kto jej zároveň má možnosť i
schopnosť pomôcť a to bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.
Objektívna stránka tohto trestného činu je z hľadiska konania čisto omisívnym deliktom, spočívajúcom
iba v opomenutí konania /nie v aktívnom konaní/, teda v neposkytnutí potrebnej pomoci.

Subjektívna stránka tohto trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie a to či už úmysel priamy /§ 15
písm. a/ Trestného zákona/ alebo úmysel nepriamy /§ 15 písm. b/ Trestného zákona/, ktorý sa vzťahuje
na všetky znaky skutkovej podstaty, najmä na to, že ide o osobu v nebezpečenstve smrti alebo javiacu
príznaky ťažkej ujmy na zdraví a na to, že takejto osobe neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže
urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, teda

- osoba, ktorej je potrebné pomôcť, musí byť buď v nebezpečenstve smrti alebo v stave, v ktorom javí
príznaky ťažkej ujmy na zdraví,
- nebezpečenstvo smrti, v ktorom sa takáto osoba nachádza, môže spočívať buď v takej situácii alebo v
zdravotnomstave,ktorýsamusíjaviťakopríznakyťažkejujmynazdravíačobolovkonkrétnomprípade,- stav, v ktorom osoba javí príznaky ťažkej ujmy na zdraví je taký stav, v ktorom osoba môže aj nemusí
byť postihnutá ťažkou ujmou na zdraví, stačí však, že zo všetkých okolností vyplýva, že by ňou mohla
byť postihnutá.

Závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo vyhotoveného MUDr.
C. D. a MUDr. R. X., všetky výpovede MUDr. R. X. i výpovede obžalovaného a vyššie uvedených
svedkov, či listinné a vecné dôkazné prostriedky, ktoré súd citoval a podrobne popísal v predchádzajúcej
časti tohto rozhodnutia, nedali súdu po ich vykonaní a vyhodnotení žiadny relevantný dôkaz o tom,
aby obžalovanému bolo možné klásť za vinu aj tento úmyselný trestný čin a aby mohol uznať jeho

trestnoprávnu zodpovednosť za žalovaný skutok a konanie uvedené pod bodom II. obžalobného návrhu,
podľaktoréhoobžalovanýdňa14.04.2013včaseokolo00.45hod.vObciSpišskýŠtiavnik,okresPoprad
po vzájomnom fyzickom kontakte s C. Š.C., kedy obaja boli pod vplyvom alkoholu, pred pohostinstvom
Urbársky dom, kedy potom čo mu podložil svoju pravú nohu za jeho ľavú nohu spadli na asfaltovú
vozovku tak, že poškodený spadol na chrbát so súčasným pádom Ľ. M. na neho a narazil zadnou
časťou hlavy na asfaltovú vozovku a následne dňa 19.04.2013 v NsP Poprad zomrel, mu ihneď po

tomto fyzickom kontakte, kedy C. Š.C. jednoznačne javil výrazne poruchy vedomia až bezvedomia
v stave kómy, a to ochromením ovládania celého tela, teda neschopnosťou pohybovať sa a ovládať
funkciezmyslovéhoústrojenstva,tedavtomčasejavilpríznakyťažkejujmynazdraví,tomutoneposkytol
potrebnú pomoc sám a taktiež privolaním rýchlej zdravotnej pomoci, alebo informovaním ďalších osôb,
ktorí boli následne v kontakte s C. Š..

Odvolacím súdom v jeho rozhodnutí zo dňa 07.01.2015 bolo konštatované, že nejde o dve samostatné
konania tak ako to pôvodne prokurátor žaloval vo svojom obžalobnom návrhu.
Na základe vykonaného a vyhodnoteného dokazovania nebolo možné aby súd objektívne, spoľahlivo a
jednoznačne konštatoval existenciu dôkazu svedčiaceho o tom, že obžalovaný, po zohľadnení všetkých
okolností prípadu, naplnil subjektívnu stránku tohto trestného činu, ktorá je jedným z obligatórnych

znakov skutkovej podstaty úmyselného trestného činu a to ani vo forme priameho či nepriameho úmyslu
v zmysle § 15 Trestného zákona.
Dôkazy vyplývajúce z vyššie uvedených dôkazných prostriedkov nesvedčili pre to, že poškodený C. Š.
sa v čase skutku nachádzal v nebezpečenstve smrti, poškodený nebol ohrozovaný napr. ohňom, vodou
či iným živlom, predmetom či zvieraťom, pretože pre toto nebezpečenstvo smrti poškodeného nesvedčil

ani jeden zo súdom vykonaných dôkazov.
Dôkazy zároveň nesvedčili ani pre to, že poškodený bol v čase skutku preukázateľne v takom stave, v
ktorom by objektívne javil príznaky ťažkej ujmy na zdraví, t. j. aby poškodený po páde, resp. v krátkom
časovom odstupe po páde na zem krvácal z viditeľných miest na hlave či iných častiach svojho tela, čo
je objektívne preukázané tak závermi znaleckého posudku o odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho

lekárstva, závermi vyplývajúcimi z pitevného nálezu poškodeného, ako aj výpoveďami znalca MUDr.
R. X. či výpoveďami obžalovaného, svedkov, ale aj listinnými a vecnými dôkazmi, ktoré súd uvádzal v
predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.
Rovnako tak žiadny z týchto dôkazov objektívne a spoľahlivo nesvedčil ani preto, aby sa poškodený
dostal do stavu bezvedomia ihneď alebo vzápätí po jeho páde na zem.

Obžaloba síce v obžalobnom návrhu i v ďalších jej vyjadreniach poukazovala na dôkaz, ktorý mal podľa
nej vyplývať z vecného dôkazného prostriedku - DVD kamerový záznam a ktorý mal podľa nej svedčiť
aj pre vedomosť obžalovaného o znakoch ťažkého ublíženia na zdraví a bezvedomí poškodeného
ihneď po jeho páde na zem a z tejto vedomosti pre obžalovaného vyplývajúcu povinnosť privolať
poškodenému pomoc alebo oznámiť ďalším osobám okolnosti jeho pádu, súd však tieto tvrdenia

obžaloby za hodnoverne a objektívne preukázane považovať nemohol, pretože takémuto názoru
obžaloby o vedomosti obžalovaného a z nej vyplývajúcej povinnosti poskytnúť osobe v nebezpečenstve
smrti a javiacej súčasne aj príznaky ťažkej ujmy na zdraví odporovali tak závery znaleckého posudku
o odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva ako aj výpovede znalca MUDr. R. X., ďalej
tvrdenia obžalovaného i priamych či nepriamych svedkov, výpovede ktorých súd podrobne citoval v

predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia.
Hodnotenie tohto dôkazu spôsobom akým DVD - kamerový záznam hodnotila obžaloba, bez súvisu s
ďalšími priamymi či nepriamymi dôkazmi a výlučne v neprospech obžalovaného je podľa názoru súdu
vzhľadom na zásady uvedené v § 2 ods. 10 a 12 Trestného poriadku neprípustné a názor obžaloby je
potrebné považovať len za jej domnienku, keďže všetky ďalšie dôkazy získané zo záverov znaleckého

posudku odboru zdravotníctva, odvetvie súdneho lekárstva, protokolu o pitevnom náleze, výpovedí
znalca MUDr. R. X., ale aj z výpovedí obžalovaného, svedkov a ďalších listinných dôkazov objektívne
svedčia pre skutočnosť, že poškodený nielen po páde, ale ešte aj následne po jeho prenesení do
pohostinstva, preložení a naložení do auta a i potom, čo bol dovezený domov inými osobami dýchala reagoval „hmkaním, mrmlaním a chrápaním“, teda tak ako to popisoval obžalovaný a svedkovia,
dôkazy ďalej svedčia pre objektívnu skutočnosť, že poškodený sa viditeľne nejavil tomu, aby mu napr.
išiel zapadnúť jazyk, aby sa sťažoval na bolesti či zranenia, znalci dokonca konštatovali, že ani z

predbežného pitevného nálezu nevyplýva aby pri pitve poškodeného vykonanej až dňa 19.04.2013 boli
objektívne zistené nejaké konkrétne vonkajšie zranenia poškodeného alebo pomliaždenia či hematómy
na jeho tele, s výnimkou vonkajšej malej ranky na hlave a ktoré by mali svedčiť pre vedomosť
obžalovaného o tom, že sa poškodený ihneď po páde na zem nachádzal v nebezpečenstve smrti a
že javil príznaky ťažkej ujmy na zdraví v dôsledku čoho mu mala vyplynúť aj povinnosť poskytnúť

poškodenému potrebnú pomoc.
Pomliaždenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie pri zlomenine lebečnej klenby a spodiny, ktoré boli
bezprostrednou príčinou smrti poškodeného boli totiž zistené až pri jeho pitve dňa 19.04.2013 a
bezvedomie poškodeného bolo zistené až dňa 14.04.2013 o 9.40 hod. a to odborným lekárskym
personálom teda osobami s medicínskym vzdelaním pri privolaní RLP Nemocnica Poprad, a.s. a po
jeho transportovaní do zdravotníckeho zariadenia na CT vyšetrenie hlavy poškodeného, čo potvrdzujú

aj lekárske správy na čl. 184 a 185.
Navyše nielen obžalovaný, ale aj ostatní svedkovia - všetko kamaráti a známi poškodeného, dokonca
prítomní na mieste činu krátko po jeho páde na zem a dokonca zainteresované aj na jeho odvoze domov
i osoby poškodenému blízke - matka, otec, bratia potvrdzovali, že stav poškodeného aj oni považovali
len za únavu spôsobenú nadmerným množstvom vypitého alkoholu, pretože v obdobnom či podobnom

stave mali možnosť vidieť poškodeného už aj v minulosti.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že obžalovaný ale aj iné osoby, či už priami alebo nepriami svedkovia
nemohli podľa súdu objektívne i subjektívne pociťovať a vnímať daný stav poškodeného ako ohrozenie
jeho života či zdravia.
Poškodený síce po páde javil absenciu prejavov hybnosti tak ako to popisoval obžalovaný i svedkovia a

tak ako to popisoval v znaleckom posudku a vo svojich výpovediach znalec MUDr. R. X. nemôže to však
jednoznačne a spoľahlivo svedčiť aj pre vedomosť obžalovaného o príznakoch ťažkej ujmy na zdraví aj
preto, že poškodený sa nachádzal v ťažkom stupni opitosti, ktorý sa vo všeobecnosti prejavuje okrem
iného buď silne potácajúcou chôdzou spojenou s častými pádmi alebo neschopnosťou samostatnej
chôdze a pohybu, čo objektívne mohlo podľa súdu ovplyvniť úsudok a následne konanie obžalovaného

spočívajúce v tom, že právom sa mohol domnievať, že poškodený je pod silným vplyvom alkoholu v
dôsledku ktorého nie je schopný pohybu a chôdze.
ZnaleckýposudokaopakovaneajznalecMUDr.R.X.vosvojichvýpovediachkonštatoval,žepriabsencii
zjavných známok vonkajšieho násilia u poškodenej osoby laická osoba, teda osoba bez medicínskeho
vzdelania nie je schopná posúdiť či k závažnej poruche vedomia u poškodenej osoby došlo v dôsledku

úrazu hlavy a mozgu alebo v dôsledku ťažkého stupňa opitosti tak, ako to bolo v tomto konkrétnom
prípade.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nebol získaný
nespochybniteľný, dôveryhodný a objektívny dôkaz svedčiaci pre konštatovanie, že konaním
obžalovaného boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného úmyselného

trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 177 ods. 1 Trestného zákona a to tak v podobe subjektívnej
i objektívnej stránky a preto nebolo možné konštatovať, že predmetný skutok je trestným činom a že
obžalovaný je za neho trestnoprávne zodpovedný a preto aj vzhľadom na vyslovený názor odvolacieho
súdu, že nejde o dve samostatné konania, tak ako to uvádzal prokurátor vo svojom obžalobnom návrhu,
súd tento skutok zo svojich skutkových i právnych záverov vypustil a do svojho rozhodnutia ho nepojal,

na rozdiel od svojho pôvodného rozhodnutia, kedy obžalovaného spod tohto skutku oslobodil v zmysle
§ 285 písm. b/ Trestného poriadku vzhľadom na vyššie uvedený názor odvolacieho súdu.
Záveromsúdpovažujezapotrebnéuviesťajto,ževtomtokonkrétnomprípadeprávoaspravodlivosťboli
a sú dve rozdielne veci a že tento rozsudok vo vzťahu k tomuto skutku je dôkazom neviny obžalovaného
len z hľadiska trestnoprávneho a dôkazom toho, že vinu obžalovaného z morálneho hľadiska nie je

možné odsúdiť v trestnoprávnej rovine.
Obžalovaný, ako osoba prichádzajúca do styku s trestnoprávnymi predpismi a konaniami vzťahujúcimi
sa na rozhodnutie o vine a treste, aj keď len v správnom konaní, bude niesť podľa názoru súdu morálnu
zodpovednosť za svoje konanie i naďalej.
Podľa názoru súdu rovnako tak morálnu zodpovednosť za následok v podobe smrti nebohého by

mali niesť aj ostatné osoby, predovšetkým jeho priatelia a kamaráti, pretože nie o všetkom je možné
spravodlivo rozhodnúť v trestnom konaním a predovšetkým nie prípady ľahostajnosti a nerozvážnosti k
svojmu či konaniu inej osoby, vedúce k zbytočnej smrti mladého človeka.
- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto
osoby oznámením bolo až doručenie rozsudku.