Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Tdo/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010582
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Kliment
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:8713010582.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr.
Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného F.Q. pre účastníctvo na zločine falšovania,
pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 21 ods. 1 písm. b/, § 270
ods. 2 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 22. októbra 2015 v Bratislave dovolanie
obvineného F.Q. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka proti rozsudku Krajského súdu

v Prešove z 22. januára 2015, sp. zn. 2 To 38/2014, a rozhodol

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného F.Q. sa o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom zo 7. apríla 2014, sp. zn. 5 T 161/2013, uznal obvineného F.Q. za
vinného z prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20, § 221 ods. 1 Tr. zák., z prečinu marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a z účastníctva na zločine falšovania,

pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 21 ods. 1 písm. b/, § 270 ods.
2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za to ho odsúdil podľa § 270 ods. 2 s použitím §§ 42 ods. 1, 41 ods. 2, 38 ods. 2, ods. 7, 37 písm. h/, m/
Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu Poprad z
15.októbra2013,sp.zn.4T110/2010,ktorýmbolzároveňzrušenývýrokotresteuloženýmurozsudkom
Okresného súdu Poprad z 3. novembra 2008, sp. zn. 5 T 99/2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 22. januára 2015, sp. zn. 2 To 38/2014, na podklade odvolania
okresného prokurátora podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obvineného F.Q. podľa § 270 ods. 2
Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 7, 41 ods. 2 Tr. zák. odsúdil na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Nakoniec podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného

F.Q. zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený F.Q. prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Miloša Kaščáka
dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda s odôvodnením,
že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia, keďže krajský súd na podklade odvolania prokurátora si osvojil

nesprávny právny názor a uložil mu namiesto súhrnného úhrnný trest odňatia slobody.K dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Poprad, ktorá navrhla dovolanie obvineného
F.Q. odmietnuť ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti,
či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu, ktorým bola vec
právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu

v Prešove ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie
bolo podané obvineným F.Q. prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou podľa § 369 ods. 2
písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Poprad, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370
Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné.

Obvinený v dovolaní uplatnil dôvod dovolania podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,

podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť
zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Obvinený primárne namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov, nevyrovnanie sa s jeho argumentáciou

a odmietnutie rekonštrukcie.

Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia
tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v
Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale

len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie
dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými
v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný

prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.
Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a
dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie.

Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z
ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v
ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého
rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania
uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.

V rámci posudzovania existencie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. súd
skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod
príslušnúskutkovúpodstatutrestnéhočinuupravenúvTrestnomzákone.Lenopačnýprípadodôvodňuje
naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne

kvalifikovaný ako iný trestný čin alebo, že skutok nie je trestným činom.

Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia
sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr.

zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného trestu,
súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Tr. zák.) a pod. i ukladania
trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj
na nesprávne použitie iných právnych predpisov než Trestného zákona, napr. Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, zákona o konkurze a reštrukturalizácii a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah

k právnej kvalifikácii skutku.Pokiaľ ide o námietku obvineného ohľadom neuloženia súhrnného trestu vo vzťahu ku konaniu na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 4 T 110/2010 a 5 T 99/2008, Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje nasledovné:

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Odsudzujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa za iný trestný čin sa rozumie prvý odsudzujúci rozsudok
o inom trestnom čine toho istého páchateľa bez ohľadu na to, či tento rozsudok bol prípadne v riadnom
alebo mimoriadnom opravnom konaní zrušený, pokiaľ aj po tomto opravnom konaní vec skončila
právoplatným odsúdením páchateľa za uvedený trestný čin.

Uloženie súhrnného trestu prichádza do úvahy len v prípade viacčinného súbehu trestných činov, a to len

vtedy, ak bol páchateľ za časť trestnej činnosti odsúdený, ak je možné k takémuto odsúdeniu prihliadať.

Viac trestných činov je v súbehu len vtedy, pokiaľ medzi spáchaním časovo prvého z nich a časovo
posledného z nich nebol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci (hoci neprávoplatný) rozsudok,
resp. doručený trestný rozkaz za nejaký trestný čin toho istého páchateľa. O súbeh v uvedenom zmysle

nepôjde,pokiaľbolďalšítrestnýčinspáchanýpovyhláseníodsudzujúcehorozsudku(doručenítrestného
rozkazu). V tomto prípade je potrebné uložiť za trestný čin spáchaný po vyhlásení prvého odsudzujúceho
rozsudku (doručení trestného rozkazu) samostatný trest.

V danom prípade spáchanie všetkých trestných činov uvedených v napadnutom rozsudku predchádzalo

rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 4 T 110/2010 z 15. októbra 2013, avšak predmetné trestné
činy neboli spáchané pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5 T 99/2008, z 3.
novembra 2008, ktorý rozsudok bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 4 T 110/2010.
Teda trestná činnosť obvineného F.Q., z ktorej spáchania bol prvostupňovým súdom odsúdený v
predmetnom trestnom konaní, nepredstavuje viacčinný súbeh trestných činov vo vzťahu k rozsudku

Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 5 T 99/2008, ale ide o recidívu. A keďže výrok o treste z rozsudku
Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5 T 99/2008, bol zrušený rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn.
4 T 110/2010, uloženie súhrnného trestu by pripadalo do úvahy iba v prípade, keby predmetné trestné
činy boli spáchané ešte pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5 T 99/2008.

Správne preto postupoval Krajský súd v Prešove, keď obvinenému F.Q. uložil úhrnný trest ako trest
samostatný, keďže v jeho prípade išlo o recidívu.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
i/ Tr. por. nie sú dané, preto dovolanie obvineného F.Q. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením na

neverejnom zasadnutí odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.