Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/205/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613223698
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613223698.5

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobcu
Q.. N. I.R., Y.. XX.X.XXXX, E. W., J. XX/X proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s.,
Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel
Blyšťan s.r.o., Košice, Rastislavova 68, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o návrhu žalovaného na
prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice spisovej
značky 3C/746/20l2 zo dňa l9. l. 2012.

O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41,
Košice, spisovej značky 3C/746/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného ukončenia konania vedeného
tunajším súdom pod číslom 6C/205/2013.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.7.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/746/2012, zo dňa 19.1.2012 a náhrady trov konania.

V návrhu uviedol, že uvedeným rozsudkom bol zaviazaný k zaplateniu žalovanej dlžnej pohľadávky vo
výške 102,90 eur a k náhrade trov konania vo výške 276 eur. Rozhodcovský rozsudok bol mu doručený
dňa 24.6.2013.

V návrhu na začatie rozhodcovského konania žalovaná uviedla, že účastníci rozhodcovského konania
uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku.
Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných
poistných podmienok v ich XV. časti a táto splýva s ostatnými podmienkami a k podpisu mu bola
predložená na začiatku zmluvného vzťahu s podpísaním návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, ktorá
je spotrebiteľskou zmluvou.

Rozhodcovská doložka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany,
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Jej použitie predstavuje výkon práv v rozpore s dobrými
mravmi. Rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než
v rozhodcovskom konaní. Fakticky mu bola odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom.

Ako spotrebiteľ nemal možnosť výberu vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými
podmienkami. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti po vzniku sporu, alena začiatku zmluvného vzťahu. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy obe
zmluvné strany podpísali aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovský rozsudok formálne prevzal argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi
zameranými na ochranu spotrebiteľa. Priemerný spotrebiteľ má problém porozumieť a v krátkom čase sa
zorientovať a zvážiť dôsledky vyplývajúce z rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Rozhodcovská
doložka predstavuje výrazný zásah do práv a povinnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože
nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka

vyžaduje od žalobcu, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, ktoré vopred určil dodávateľ. Zároveň
navrhol, aby bola súdom odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského konania.

Žalobca v ďalšom poukázal na ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka a ustanovenia §
40 ods. 1 a § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní na judikatúru súdneho dvora
(C-241/98, C-40/08) ako aj článek 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, výsluchom účastníkov konania, vypočul C. W. R., oboznámil sa s
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 3C/746/2012, zo dňa 19.1.2012, vydaným Arbitrážnym súdom
Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 102,90 eur
a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 28.6.2013.
Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci

rozhodnúť a dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. V odôvodnení konštatuje, že z písomného
poverenia žalobcu z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa
určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd Košice.
Z osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom
žalovaného (v tomto konaní žalobcom), ktorú nebol povinný ju v rámci zmluvy ako celku podpísať.

Žalovaný mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného
vzťahu, mal teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho
posúdil rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje
ustanovenia, ktoré by mali žalobcu (v tomto konaní žalovanú) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu
vo vzájomnom vzťahu v neprospech žalovaného.

Uvedený rozhodcovský rozsudok prevzal žalobca do vlastných rúk dňa 24.6.2013, čo je zrejme
z doručenky predloženej rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok č. 3C/746/2013, zo dňa
19.1.2012 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.6.2013.

Dňa 20.6.2007 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená poistná zmluva č. 4450290002 so
začiatkom poistenia dňa 21.6.2007 a koncom poistenia dňa 21.6.2045, teda na dobu 38 rokov. Zmluva
v závere obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobcu), že bol oboznámený so
Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy.

Všeobecné poistné podmienky žalovanej predložené žalobcom spolu s poistnou zmluvou č.
4450290002, v časti XV. s názvom „Rozhodcovské konanie“ obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa
bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom
rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu

troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje
poistník súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.Za všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané žalobcom dňa 20.6.2007 sú uvedené
„Osobitné zmluvné dojednania“ č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4450290002, kde podľa bodu 2 poistník
a poisťovňa vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými

stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia
rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Osobitné zmluvné
dojednania sú podpísané žalobcom dňa 20.6.2007.

Žalobca v účastníckej výpovedi potvrdil, že po tom, čo mal informáciu z médií ohľadom žalovanej, v roku

2009 zrušil poistnú zmluvu a o tri roky neskôr zistil, že je žalovaný a má povinnosť vrátiť províziu, pričom
pri oznámení o zániku poistenia bol oboznámený o preplatku.
Zmluvu uzavrel štandardným spôsobom, zváži čo podpíše, ale bolo mu na príťaž čítať dlhý text písaný
drobným písmom. Nevedel sa rozpamätať, či sprostredkovateľ mu ozrejmil podstatu rozhodcovskej
doložky. Dnes má podstatne viac informácií. Odpor voči rozhodcovskému rozsudku nepodal, lebo nebol
si istý výsledkom a bolo s tým spojené ďalšie trovy.

Dodal, že zmluvu a zmluvné podmienky si len zbežne prečítal, ale zo strany sprostredkovateľa nebol
osobitne upozornený na význam rozhodcovskej doložky.

Právny zástupca žalovanej tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, preto je platná
azákonná. Poukázal navšeobecnépoistnépodmienky,ktorýchpodpisomžalobcapotvrdilichprevzatie

a následne osobitným zmluvným dojednaním č. 1/2007 ku konkrétnej poistnej zmluve č. 4450290002
žalobca osobitne podpísal vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV v časti týchto VPP a toto chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
Teda tvrdila, že rozhodcovská doložka bola individuálne medzi účastníkmi konania dojednaná, bola krytá

samostatným podpisom žalobcu a žalobca mal možnosť zmluvnú podmienku neprijať.
V dôsledku individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky nemôže súd skúmať prípadnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žalobca súhlasil so znením rozhodcovskej
doložky, a teda keby aj rozhodcovská doložka založila nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, nebol by súd oprávnený ju skúmať.

Podpisom Záznamu o potrebách klienta žalobca potvrdil, že mu boli o jeho poistnom vzťahu poskytnuté
odborné informácie zo strany finančného agenta. Žiadne vysvetlenie ani doplnenie nežiadal. Vedomosť
poistníka o uzavretí rozhodcovskej doložky resp. o poskytnutí odborných informácií o poistnom vzťahu
nemožno vyvrátiť len na základe účelových a nepodložených tvrdení poistníka.
Rozhodcovská doložka nebola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou, pretože žiadnej zo

zmluvných strán nedávala neprimerané procesné výhody, ani na úkor žiadnej zo zmluvných strán
nevytvárala značnú procesnú nerovnováhu.

Tvrdenie žalobcu o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán nie je pravdivé. Hrubý
nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán nezakladá samotné dojednanie rozhodcovskej

doložky, pretože ani zákon dojednanie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje.
Nie každá rozhodcovská doložka je teda automaticky neprijateľnou zmluvnou podmienkou a už vôbec
nie každá znamená značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Záver o nekalom charaktere rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie,
ale z konkrétnych skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré môžu spôsobiť, že procesné

postavenie spotrebiteľa môže byť v hrubom nepomere ku procesnému postaveniu dodávateľa.
V danom prípade boli práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania upravené v jeho
Rokovacom poriadku, pričom tento neobsahuje žiadne zvýhodnenie žalovanej voči žalobcovi, skôr
naopak tým, že žalobca ako spotrebiteľ má aj v rámci konania pred Arbitrážnym súdom Košice niektoré
práva priznané naviac oproti právam žalovanej, tak k žiadnej nerovnosti v neprospech spotrebiteľa v

konaní pred Arbitrážnym súdom nedošlo.
Žalovaná s podaným návrhom na odklad vykonateľnosti vyslovila nesúhlas. Povolenie odkladu
vykonateľnosti by sa malo opierať o výnimočné skutkové okolnosti riadne odôvodnené, čo žalobca
neuviedol, a preto žiadala odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamietnúť. V ďalšom
žalovaná pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom z návrhu na začatie konania navrhla konanie

zastaviť.
Poukázala na rozhodnutie I. ÚS 255/2010 v zmysle ktorého aplikáciou právnych noriem zameraných na
ochranu spotrebiteľa nemôže dôjsť k jednostrannému a neproporcionálnemu prikloneniu sa k princípuzvýšenejochranyspotrebiteľaúplnenaúkorprincípuprávejistotyanaúkorprincípuposkytovaniasúdnej
ochrany právoplatnému a vykonatelnému súdnemu rozhodnutiu.
Pre správne posúdenie neprijateľnosti zmluvných podmienok je potrebné zohľadniť hraničné kritéria

stanovené devätnástym odôvodnením Smernice 93/13/EHS, ktoré spod vecného rozsahu Smernice
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vynímajú zmluvné podmienky v poistných
zmluvách.
PoukázalanaodbornývýkladNárodnejbankySlovenskaopierajúcisaoviaceroprekladovdevätnásteho
odôvodnenia Smernice 93/13/EHS z 5.4.1993. Podľa Smernice sú poistné zmluvy spomedzi

spotrebiteľskýchzmlúvvýnimočnévtom,ženiektorézmluvnépodmienkydohodnutémedzipoisťovňoua
spotrebiteľom ovplyvňujú kaukuláciu poistného plateného spotrebiteľom, pričom takéto ustanovenia sú
potom spod predmetu Smernice vylúčené. Medzi takéto ustanovenia patrí aj dohoda o rozhodcovskom
konaní a ustanovenia týkajúce sa provízie finančných agentov
Zo Smernice 93/13/EHS priamo vyplýva, že ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany
spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Z tohoto dôvodu je preto poistnú zmluvu potrebné preskúmať ako v

určitom zmysle výnimočnú spotrebiteľskú zmluvu z odlišných a ďalších hľadísk. Výnimočnosť poistnej
zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej vyplýva zo smernice. Z odlišného výsledku, ktorý má byť v prípade
poistných zmlúv podľa smernice sledovaný, ďalej vyplýva pre všeobecné súdy povinnosť postupovať pri
právnom posudzovaní poistnej zmluvy odlišne.
Poistné zmluvy sa spravidla uzatvárajú na dlhšiu dobu, ich uzavretie nie je výsledkom náhleho

rozhodnutia, potreby či dokonca núdze spotrebiteľa, naopak pri uzavretí poistnej zmluvy má spotrebiteľ
dostatok času si svoj krok premyslieť, nie je v núdzi a teda aj z tohoto vyplýva dôvod, prečo aj samotná
Smernica 93/13/EHS stanovila určitú výnimku pre posudzovanie nekalých podmienok v poistných
zmluvách.

Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konaním o merite veci ale je konaním o
preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne
uvedených v § 40 ods. 1, písm. a) až j) zákona č. 244/2002 Z.z.

Žalovaná zdôraznila, že predmetné konanie je osobitným konaním a to konaním o zrušenie

rozhodcovskéhorozsudku,ktoréhopredmetomjelenprieskumtoho,čibolisplnenézákladnépodmienky
pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom a v žiadnom prípade sa nejedná o spotrebiteľský spor,
resp. o spor špecifikovaný v ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona o súdnych poplatkoch.

Rozhodcovský rozsudok nie je hmotno-právnym úkonom a je celkom vzdialený od inštitútu

spotrebiteľskej zmluvy, pretože sa jedná o individuálny právny akt rozhodcovského súdu svojimi
účinkami postavený na roveň rozsudku všeobecného súdu.

Vzhľadom na formu rozhodcovskej doložky a spôsob jej verifikácie nemožno mať pochybnosti o tom,
že táto rozhodcovská doložka bola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Ak žalobca popiera

individuálnosť dojednania, tak sa jedná o ľahkovážne alebo ľahostajné konanie spotrebiteľa, ktoré
však už nie je chránené, pretože právne predpisy poskytujú ochranu len priemerne obozretnému a
vnímavému spotrebiteľovi a nedbanlivé konanie nemôže byť na ťarchu žalovanej.

Podľa ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní: „Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou

podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak ... sú
splnené podmienky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) až j). Teda samotný zákon výslovne a taxatívne
stanovuje dôvody, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť, resp. domáhať sa jeho zrušenia.
Podaná žaloba neodkazuje na konkrétne v zákone o rozhodcovskom konaní uvedené dôvody, preto je
z toho pohľadu neúplná a absentujú v nej zákonné náležitosti. V petite podanej žaloby nie je presne

uvedené, z ktorého právneho dôvodu žalobca žiada rozsudok zrušiť, čo môže podľa názoru žalovanej
mať za následok vznik právnej neistoty, a preto
žiadala žalobu zamietnuť.

Svedkyňa, W. R., potvrdila, že žalobcu oslovila, keďže potrebovala napĺňať kvótu na uzatváranie zmlúv,

vysvetlila mu druhy produktov, spýtala sa či má uzatvorené životné poistenie, keďže nemal tento druh
poistenia, ponúkla mu túto možnosť. Na prvýkrát sa nerozhodol. Svedkyňa mala pripravené všetky
formuláre, ktoré sa vyžadovali na uzavretie zmlúv a následne zmluvu odosielala na odobrenie.Potvrdila, že absolvovala školenie, ale či školenie bolo aj ohľadom poistných podmienok na to sa
nevedela rozpamätať, rovnako nevedela uviesť, či poučovala klientov, že nemusia podpísať poslednú
časť Všeobecných podmienok týkajúcu sa rozhodcovskej doložky. Svedkyňa nevedela vysvetliť význam

rozhodcovskej doložky. Potvrdila, že žalobca si priebežne zmluvu prečítal, ale nevedela uviesť, či mal
výhrady k poistnej zmluve.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,
b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 8 ods. 1, 2 cit. zákona zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe
rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany nedohodli
ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,
a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu

a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,
b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.Podľa § 12 ods. 6 cit. zákona zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie
určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho
rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred

týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.

Podľa § 33 ods. 2 cit. zákona rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe
alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však
prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre
ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len
tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy

predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) cit. zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov
rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j) cit. zákona účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa 40 ods. 2 cit. zákona ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde,
napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh
účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 cit. zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote

30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany
spotrebiteľa“.

Podľa č. 3 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá,
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Prílohaobsahujeindikatívnyanevyčerpávajúcizoznampodmienok,ktorésamôžupovažovaťzanekalé.
Podľa bodu 1 písm. g/ prílohy podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradnearbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 20.6.2007, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Z poistnej zmluvy je zrejme, že žalovaná ako poisťovateľ konala v rámci predmetu svojej činnosti podľa
výpisu z Obchodného registra.

Žalobca je spotrebiteľom, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy,
ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy
konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričomnávrhytýchtozmlúvsúpripravenénavopredpredtlačenýchtlačiváchaspotrebiteľnemámožnosť
zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola

vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa
žalobcu.

Žalovaná v konaní namietala nesplnenie procesných podmienok na rozhodnutie v tejto veci tunajším
súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve

a návrh bol podaný žalobcom ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov žalobca oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie
a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti žalobcom uplatnená žalovanou nie je dôvodná.

Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh žalobcu je v plnom rozsahu opodstatnený.

V prvom rade súd skúmal, či žalobca si svoj nárok uplatnila včas.
Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 24.6.2013, prevzal ho osobne a návrh
bol doručený súdu dňa 18.7.2013 z čoho vyplýva, že nárok žalobcu bol uplatnený v zákonnej lehote.
Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/746/2012 je skutočnosť, že rozhodcovský súd
rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Je nesporné, že účastníci (žalovaná s predchádzajúcim obchodným menom Prvá česko-slovenská
poisťovňa Rapid, a.s.) uzavreli dňa 20.6.2007 poistnú zmluvu XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú i
Všeobecné poistné podmienky, prevzatie ktorých žalobca podpísal dňa 20.6.2007. Súčasťou týchto
Všeobecných poistných podmienok je i osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve č.

4450290002, na základe ktorého účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z
dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto VPP.
Zároveň prehlásili, že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

Rozhodcovská zmluva môže byť uzavretá ako samostatná zmluva (samostatný zmluvný dokument)
alebo ako rozhodcovská doložka k zmluve.

V danom prípade rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania dojednaná ako rozhodcovská
doložka v rámci Všeobecných poistných podmienok k poistnej zmluve č. 4450290002.

Súd skúmal, či rozhodcovská doložka (napriek podpisu oboch zmluvných strán) bola medzi stranami
dojednaná jednotlivo.

Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, ktorý sa k týmto skutočnostiam jednoznačne vyjadril, dospel súd k

záveru, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a to i napriek predloženému listinnému
dôkazu - Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4450290002, zo dňa
20.6.2007, pretože ide opäť o predtlačený formulár, kde žalobca nemal na výber možnosť individuálne
dohodnúť obsah podmienky. Tento formulár sa týka len obsahu samotnej zmluvy, nie zmluvných
podmienok. Stanovisko súdu podporuje aj výpoveď svedkyne, W. R., ktorá o obsahu rozhodcovskej

doložky v podstate nemala prehľad ani dostatočnú vedomosť.

V čl. XV Všeobecných poistných podmienok v súlade s osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007
k poistnej zmluve č. 4450290002 sa účastníci dohodli na riešení ich sporov v rozhodcovskom konaní,pričom nešpecifikovali osobu rozhodcu, nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v
zmysle § 8 ods. 1 cit. zák. a tiež sa nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému
stálemu rozhodcovskému súdu.

Podľa Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice účinného od 10.3.2011 - prvej vety preambuly,
Arbitrážny súd Košice je stálym rozhodcovským súdom.

Súd teda konštatuje, že osobitným zmluvným dojednaním č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4450290002

účastníci spoločne a každý zároveň samostatne vyjadrili svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle čl. XV týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany
ako rozhodcovskú doložku.
Zároveňvčl.XV Všeobecnýchpoistnýchpodmienoksaúčastnícikonanianedohodlinaosoberozhodcu,
nedohodli sa ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia v zmysle § 8 ods. 1 cit. zákona a tiež sa

nedohodli na tom, že svoj spor predložia na rozhodnutie určitému - t.j. konkrétne vymedzenému stálemu
rozhodcovskému súdu.

Citované ustanovenie tak hodnotí súd ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 Občianskeho
zákonníka neplatný a zároveň ako právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. (pokiaľ

sa týka ustanovenia § 8 ods. 1 a § 12 ods. 6)- je teda i podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatným
úkonom, pričom v oboch prípadoch ide o absolútnu neplatnosť.

Samotná Smernica Rady 93/13/EHS má nepriamy účinok, čo znamená, že je potrebné, aby bola
zakomponovaná do vnútroštátneho práva, čo sa udialo novelizovaním ustanovenia Občianskeho

zákonníka s účinnosťou od 1.1.2008.

V zmysle § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle tohto ustanovenia je jednoznačne formulované, kto je dodávateľom, kto je spotrebiteľom,
preto neobstojí tvrdenie žalovanej o neaplikácii Smernice Rady 93/13/EHS s poukazom na bod 19-tej
preambuly.

Kým Smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnejkontrolyneprijateľnýchpodmienokvspotrebiteľskýchzmluváchnazákladeindikatívnehovýpočtu
neprijateľných podmienok. Kritériom neprijateľných podmienok, že ide o podmienky, ktoré sú obsiahnuté
v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a

nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Z tohto uhla pohľadu súd jednoznačne konštatuje, že povinnosti spotrebiteľa - žalobcu, ktoré sú
predmetom rozhodcovského rozsudku, nekorešponduje žiadna povinnosť dodávateľa, t.j. žalovanej.
Tiež je nezanedbateľná ani tá skutočnosť, že ak by mal spotrebiteľ riešiť spory výlučne v rozhodcovskom

konaní a ak by sa podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu.
Podľa dôvodovej správy k § 5 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka „spotrebiteľ môže svoje právo
uplatňovať nie iba v zmysle rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom
konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia

považovaná za neprijateľnú“.

O typovú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v danej veci.Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia

formulárovej povahy a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu vrátane rokovacieho
poriadku rozhodcovského súdu. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo
odmietnuť.

Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno

presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie. Ani výsluchom svedkyne, Oľgy Krokusovej, nebolo
preukázané individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky už i s dôrazom na to, žalobca nemal žiadnu
vedomosť, čo tento inštitút znamená.

Na základe týchto skutočností považoval súd rozhodcovskú zmluvu (rozhodcovskú doložku) za neplatnú
v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.

Žalobca namietal i neplatnosť doložky s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j) zákona č.
244/2002 Z.z.

K tomu súd dodáva, že v súlade s dôvodovou správou k zákonu č. 71/2009 Z.z. (t.j. poslednou novelou

zák. č. 244/2002 Z.z.) s odkazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora mal rozhodca pri svojej
rozhodovacej činnosti zohľadniť i konkrétnu judikatúru, najmä:
- Océano Grupo Editorial SA - C-240/98 - oprávnenie (povinnosť) vnútroštátneho súdu zhodnotiť z
úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného
efektu súdneho rozhodnutia;

-Elisa María Mostaza Claro - C 168/05 - povinnosť vnútroštátneho súdu skúmať neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v konaní o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, hoci spotrebiteľ nekalosť
rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní nenamietal;
- Cofidis - C 473/00 - povinnosť súdu neaplikovať vnútroštátne procesné pravidlo týkajúce sa možnosti
namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky

predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný
nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
I ustanovenie § 33 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje úpravu, podľa ktorej nemožno

rozhodcovským rozsudkom prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Z tohto pohľadu sa mal rozhodca vo svojom rozhodnutí zaoberať
samotným predmetom rozhodcovského konania, a to požiadavkou žalovaného na zaplatenie sumy
102,90 eur uplatnenej na základe časti XVII ods. 7a (resp. 8) Všeobecných poistných podmienok.

V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 71/2009 Z.z. ak voči spotrebiteľovi boli použité nekalé
praktiky, alebo ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je možné vôbec uvažovať, aby
rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie. Zároveň ide aj o prevenčné
ustanovenie, aby sa dodávatelia zdržiavali používania nekalých praktík alebo neprijateľných zmluvných
podmienok. Nejaké zužovanie dopadu neprijateľnej zmluvnej podmienky a nekalej praktiky by sa míňalo

cieľom, ktorý sleduje návrh zákona. Nijako pritom nie sú dotknuté nároky dodávateľov uplatniť svoj nárok
pred sudcom a novela Občianskeho súdneho poriadku poskytuje veľmi efektívne nové mechanizmy
poskytnutia spravodlivosti, vrátane prvkov ochrany spotrebiteľa. Ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy,
bez ďalšieho pôjde o dôvod na podanie žaloby na okresnom súde, ak pri rozhodovaní boli porušené
ustanovenia určené na ochranu spotrebiteľa. Už len z dôvodu, že neprijateľné zmluvné podmienky

uvedené v ustanovení § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú len demonštratívne vypočítané, nie je
možné vypočítať všetky ustanovenia, porušenie ktorých bude dôvodom na podanie žaloby na zrušenia
rozhodcovského rozsudku.

Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu posudzoval či neposudzoval

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, či toto ustanovenie Všeobecných poistných podmienok bolo
individuálne dojednané a súd zároveň poukazuje na to, že z predloženého Záznamu o požiadavkách
a potrebách klienta k poistnej zmluve č. 4450290002 nevyplýva, že by o predmete rozhodcovského
konania žalobcu touto formou žalovaná vôbec poučovala.Súd považuje za potrebné dodať, že na prejednanie veci je daná miestna príslušnosť procesného súdu,
a to s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p. na konanie o zrušení rozhodcovského

rozsudku je však vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania;
ak je navrhovateľom spotrebiteľ, je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého má bydlisko.
Z dikcie zákona teda vyplýva, že miestna príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves je daná,
pretože rozhodcovské konanie vychádzalo zo spotrebiteľskej zmluvy - podľa zmluvy totiž jednoznačne
vyplýva, že žalobca bol žalovanou identifikovaný na základe rodného čísla (nie na základe DIČ) a z

obsahu zmluvy nevyplýva, že žalobca pri uzatváraní zmluvy so žalovanou nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

Zároveň poukazuje na to, že v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. (ďalej Zákon o súdnych
poplatkoch) je žalobca ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu
oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Žalobca je teda jednoznačne ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva oslobodený od
platenia súdnych poplatkov v tomto konaní.

V predchádzajúcich sporoch právny zástupca žalovanej namietal i nedostatok právomoci súdu na
rozhodnutie o tejto veci a navrhol konanie zastaviť podľa § 106 O.s.p. Súd udáva, že takýto postup by

bolomožnézvoliťlenpreprípad,akbysavecmalapodľazmluvyúčastníkovprejednaťvrozhodcovskom
konaní. Toto ustanovenie nie je pre daný prípad použiteľné, pretože ustanovenie § 40 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. odkazuje na prejednanie návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku príslušným
súdom a nie rozhodcom. Teda ani táto námietka zástupcu žalovanej neobstojí.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom
Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu
písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému -
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam

rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,
že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy.
Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade dosiahnuť, aby všetky
prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom a tým znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé
podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,

nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok
riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na
citované ustanovenie § 54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je

neplatná.Keďžerozhodcovskádoložkavdanejvecinútispotrebiteľapodrobiťsavprípadesporuvýlučne
rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia §
39 Občianskeho zákonníka. Už len vzhľadom na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že
rozhodcovský súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej doložke.
Zo strany žalovanej nebolo preukázané jej tvrdenie, že žalobca ako spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť

podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah, táto skutočnosť
nevyplývazozmluvy,anizoVšeobecnýchpoistnýchpodmienokaanizosobitnýchzmluvnýchdojednaní.Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o

spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a
teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu žalobcu vyhovel a predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušil.

Žalobca v žalobnom návrhu žiadal o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn.
3C/746/2012. Lustráciou súd nezistil prebiehajúce exekučné konanie medzi účastníkmi konania a
ani z výsluchu žalobcu či zástupcu žalovanej súd túto skutočnosť preukázanú nemal. S poukazom
na ustanovenie § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. však rozhodol súd i o odklade vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku, keďže ide o zákonné právo žalobcu.

V súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa a keďže zatiaľ nie je zaistená účinná kontrola zo strany
súdov a vzhľadom na porušenie č. 2012/4165 konštatované Európskou komisiou Generálny sekretariát
v Bruseli v roku 2013 (stále zastúpenie Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruxelles) je treba
prísne dodržiavať smernicu 93/13/EHS a pre budúcnosť zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred
nekalými zmluvnými podmienkami v zmysle čl. 3 tejto smernice a okrem toho pre budúcnosť je treba,

aby rozhodcovské súdy uplatňovali sankcie stanovené v § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. za neuvedenie
RPMN (ročná priemerná miera nákladov v zmluvách o spotrebiteľskom úvere) ako sa to vyžaduje v
§ 9 ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z., toto neuplatnenie sankcie je v rozpore s účinným uplatňovaním čl.
23 a čl. 24 ods.1 smernice 2008/48/ES. Aj keď sa komisia zaoberá v rozsiahlom odbornom materiáli
chybami rozhodcovských konaní, kde bola účastníkom spol. POHOTOVOSŤ, všeobecne konštatuje,

že Slovenské orgány okrem zásad uvedených v príslušnej judikatúre súdneho dvora by mali zohľadniť
aj odporúčania Európskej komisie o mimosúdnom urovnávaní spotrebiteľských sporov ako aj návrh
Európskej komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o alternatívnom riešení spotrebiteľských
sporov, ktorou sa mení a dopĺňa nariadenie ES č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, avšak tieto návrhy
vylučujú mimosúdne riešenie sporov na urovnanie spotrebiteľských sporov. Situáciu spotrebiteľov však

treba zlepšiť okamžite. Účelom spomínanej smernice je, aby sa dodržal čl. 288 ods. 3 ZFEU (zmluvy o
fungovaní Európskej únie). V časti materiálu sa spomína aj smernica o uplatňovaní pravidiel týkajúcich
sa nekalých obchodných praktík (smernica 2008/29/ES) v závislosti na povinnosti Slovenskej obchodnej
inšpekcie vo vzťahu k spotrebiteľom a spoločnostiam, ktoré uzatvárajú zmluvy so spotrebiteľmi. Keďže
Súdny dvor vo veci C 76/10 POHOTOVOSŤ zistil, že neexistujú dostatočné záruky zo strany najvyššieho

súdu, lebo nejde o jasné rozsudky, že Slovenské súdy budú odteraz vykladať § 45 ods.1 písm. c) zákona
o rozhodcovskom konaní a pravidlá Exekučného poriadku v súlade so zásadou ekvivalencie ako ju
chápe Súdny dvor, budú musieť posudzovať ex offo nekalé zmluvné podmienky pred vydaním povolenia
na vykonanie rozhodcovského rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia. Žalobcovi trovy konania nevznikli, preto
súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaná bola zaviazaná k zaplateniu súdneho poplatku z návrhu vo výške 99,50 eur vzhľadom na
výsledok v spore.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.