Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19C/638/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234516
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113234516.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľa: S. R.,
R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXX/XX, Š., zastúpeného: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka so sídlom
Františkánska 5, Trnava, proti odporkyni: H. A., R.. XX.X.XXXX, D. C. XXXX/XX, T., zastúpenej:
PROSMAN a PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281,
Trnava, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 363,68 eur, do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám splnomocneného zástupcu odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným 17.12.2013 domáhal vydania rozhodnutia ktorým súd určí,
že je výlučným vlastníkom parcely registra ,,C“ č. XXX/X - záhrady vo výmere 1112 m2 kat. územia Š..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a
to Notárskou zápisnicou NZ 865/68, N 808/68 zo dňa 1.10.1968; Výpisom z Listu vlastníctva č. XX
katastrálneho územia Š. a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ uviedol, že určenia vlastníckeho práva sa domáha na tom skutkovom základe, že spolu s
manželkou sú podielovými spoluvlastníkmi parc. reg. „C“ č. XXX/X-zast. plochy a nádvoria o výmere 870
m2, ako i rodinného domu súp. č. XXX postaveného na tejto parcele. Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou
predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXX/X-záhrady. Formálnou vlastníčkou uvedenej parcely č. XXX/
X sa odporkyňa stala na základe darovacej zmluvy vyhotovenej vo forme notárskej zápisnice, ktorá
bola registrovaná dňa 1.10.1968 na Štátnom notárstve v Trnave. V skutočnosti však predmetom tejto
zmluvy bol dom s dvorom a záhrada, ktoré od starej matky účastníkov J. T., rod. R., dostal výlučne
on. Udialo sa tak z dôvodu, že parc. reg. „C“ č. XXX/X, ktorú stará matka účastníkov mala v úmysle
darovať odporkyni, v tom čase nebola zaevidovaná na katastri nehnuteľností ako vlastníctvo starej matky
účastníkov konania J. T.. Išlo o záhradu vo výmere 1163 m2, ktorá súvisela s parcelou č. XXX/X resp. na
ňu nadväzovala. Do držby a užívania tejto parcely č. XXX/X od uzavretia darovacej zmluvy dňa 1.10.1968
vstúpila odporkyňa, ktorá ju nerušene užíva dodnes. Ihneď po darovaní nehnuteľností vstúpil do držby a
užívania predmetných nehnuteľností vrátane parcely č. XXX/X, ktorá bola formálne darovaná odporkyni.
Od toho času dodnes tieto nehnuteľnosti užíva spolu so svojou rodinou. Spolu s manželkou prestavali
starý rodinný dom na parc. č. XXX/X, O. na parc. č. XXX/X zasadili ovocné stromy, vinič, jednoducho
v celosti túto parcelu nerušene užívajú až do dnešného dňa. Vzhľadom na blízky príbuzenský pomer
s odporkyňou, ktorá je jeho sesternicou súhlasil, aby odporkyňa prechádzala cez parcelu č. XXX/X a
XXX/X na parc. č. XXX/X.

Darovacou zmluvou zo dňa 1.10.1968 boli formálne darované dve záhrady a to parcela č. XXX/X
do užívania ktorej odporkyňa po podpise darovacej zmluvy vstúpila, táto parcela nebola formálne
predmetom daru, lebo nebola pozemnoknižne usporiadaná. V skutočnosti však darkyňa darovala
odporkyni parc. č. XXX/X a navrhovateľovi dom súp. č. XXX s dvorom a záhradou - parc. č. XXX/X a parc.
č. XXX/X, ktoré nehnuteľnosti tvoria jeden celok. Obaja teda on i odporkyňa s takouto vôľou starej matky
súhlasili, čoho dôkazom je to, že on vstúpil do užívania a držby parc. č. XXX/X a XXX/X a odporkyňa
vstúpila do užívania a držby parc. č. XXX/X. Túto skutočnosť uznávala i odporkyňa, všetci susedia
vedeli o tom, že nehnuteľnosti boli v takom užívaní a držbe ako uvádza, vôľu a úmysel darkyne môže
dosvedčiť žijúci priamy potomok - vnuk X.. C. Š.. Zachovalo sa tiež písomné prehlásenie dcéry darkyne
X. Š., ktorá už nežije a ktorá darkyňu dochovala o tom, že predmetnú parc. č. XXX/X skutočne darkyňa
darovala jemu. Zdôrazňuje, že stará matka J. T. bola v čase darovania formálne len vlastníčkou parciel
č. XXX/X a XXX/X v tom čase totiž nebola zapísaná ako vlastníčka parcely č. XXX/X, ale na základe
prídelu túto parcelu vydržala najneskôr v roku 1961. Stará matka mala záujem rozdeliť nehnuteľnosti
tak ako ich aj rozdelila a každému z účastníkov povedala, ktoré parcely bude užívať ako svoje. Stará
matka chcela aj formálne uspokojiť jeho i odporkyňu, avšak mohla disponovať len s parcelami č. XXX/
X a XXX/X. Pravdepodobne po porade s notárom darom previedla na neho parcelu č. XXX/X O. na
odporkyňu parcelu č. XXX/X, aby bola uspokojená aj odporkyňa. Tým, že vstúpil do užívania a držby
parcely č. XXX/X a XXX/X a odporkyňa do užívania a držby parc. č. XXX/X odo dňa uzavretia darovacej
zmluvy a doteraz nerušene tieto nehnuteľnosti užíva, keď odporkyňa sa nedomáhala vydania parc. č.
XXX/X a on sa tiež nedomáhal vydania parc. č. XXX/X od odporkyne, dokazuje, že vôľa darkyne ako i
obdarovaných bola jednoznačná. K veci ešte dodáva, že žalobou na tunajšom súde sa domáhal určenia
proti Slovenskému pozemkovému fondu v Bratislave, že je výlučným vlastníkom parc. č. XXX/X, súd v
konaní 12C/112/93 žalobe vyhovel, tohto sa domáhal len preto, aby mohol uzavrieť zámennú zmluvu s
odporkyňou, aby sa ona stala výlučnou vlastníčkou parc. reg. „C“ č. XXX/X a on výlučným vlastníkom
parc. reg. „C“ č. XXX/X, k takémuto usporiadaniu však nedošlo, lebo odporkyňa dala podnet na obnovu
konania a na základe obnovy konania súd rozhodol tak, že vlastníčkou predmetnej parc. č. XXX/X sa
stala odporkyňa. Spornú parcelu č. XXX/X nerušene užíval, avšak prednedávnom zistil, že odporkyňa
napriek dohode urobila kroky smerujúce k predaju tejto parcely, za týchto okolností je toho názoru, že
tu existuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej parcele, nakoľko jeho
oprávnené užívanie parcely je ohrozené, keďže formálnou vlastníčkou predmetnej parcely je odporkyňa.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že stará matka bola chorá a nevládna, bola u krstnej matky X. Š. a keďže už
dom ktorý bol predmetom darovacej zmluvy nikto neobýval, tak stará matka to ponúkla odporkyni ako
vnučke, že keď ju vychovávala, tak má právo kúpiť si ten dom i s parcelou, ale keďže sa odporkyňa
vtedy vyjadrila, že nemá peniaze, aby vyplatila ostatných dedičov, tak babka povedala, aby to zobral on
a vyplatil dedičov, povedala, aby zobral dom aj so záhradou a takto to aj bolo. Potom vyplatil dedičov a
vstúpil do užívania. Záhrada v tom čase nebola ohraničená, pozemok bol až po potok, všetky parcely
t. j. parc. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X tvorili jeden celok.
Na otázku súdu ako navrhovateľ vedel, čo mu chce darkyňa darovať? Navrhovateľ uviedol: ,,Darkyňa
mi už nemohla ukázať, keďže bola už chorá, čo mi vlastne daruje.“
Na otázku súdu ako navrhovateľ vedel, čo je predmetom daru? Navrhovateľ uviedol: ,,Boli tam kedysi
ohrady a boli tam bránky.“
Na otázku súdu, ako navrhovateľ vedel čo je predmetom daru, ktorá parcela? Navrhovateľ
uviedol: ,,Povedala to stará matka, že ja keď to kúpim, bude to moje, dom s dvorom a s parcelou.“
Na otázku súdu, či parcely tak ako sú označené v darovacej zmluve sú označené i v súčasnosti a neboli
následne prečíslované? Navrhovateľ uviedol: ,,Nie prečíslované neboli, neboli ani inak zamerané.“
Na otázku súdu, kedy sa navrhovateľ dozvedel, čo vlastne mu bolo darované? Navrhovateľ uviedol: ,,To
ja presne neviem. To mohlo byť v roku 1994, kedy mi odporkyňa povedala, že túto parcelu predmetnú
XXX/X bude užívať.“
Na otázku súdu, či sa zaujímal navrhovateľ, prečo sa odporkyňa domáhala užívania? Navrhovateľ
uviedol: ,,Notár, keď robil darovaciu zmluvu v 68-mom, odporkyňa ma poprosila, že keď nemá parc. č.
XXX/X stará matka, že aby som jej zatiaľ ja daroval parc. č. XXX/X, že keď sa dokáže a zistí parc. č.
XXX/X, že urobíme zámenu.“
Na otázku súdu, či mal vedomosť, že darovacia zmluva je urobená tak, že odporkyni je darovaná parcela
č. XXX/X? Navrhovateľ uviedol: ,,Ona ma požiadala a ja som s tým súhlasím, že urobíme zámenu a
nič sa s tým nedialo.“

Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sa zachovalo písomné prehlásenie dcéry darkyne
X. Š. o tom, že predmetnú parcelu č. XXX/X fakticky darkyňa darovala navrhovateľovi. X. Š. darkyňu

dochovala je toho názoru, že o skutočnostiach darovania vypovedala X. Š., poukazuje opätovne na
fakt, že darovacia zmluva bola len formálna a len z toho dôvodu bola odporkyni formálne darovaná
parcela č. XXX/X lebo chcela byť v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka, nakoľko parcelu,
ktorú jej v skutočnosti darkyňa mala v úmysle darovať č. XXX/X nebola v tom čase pozemnoknižne
usporiadaná. Len na základe dobrej vôle navrhovateľa, ktorý s takýmto riešením súhlasil je do dnešného
dňa odporkyňa vedená ako vlastníčka spornej parcely č. XXX/X. Trvá na tom, že skutočným vlastníkom
tejto parcely je v súlade so skutočnou vôľou dnes už nebohej darkyne práve navrhovateľ.

Splnomocnený zástupca odporkyne uviedol, že nárok navrhovateľa nie je žiadnym spôsobom
preukázaný, navrhovateľ nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení, navrhovateľom navrhovaní svedkovia
by potvrdili len tú skutočnosť, ktorá nebola sporná a to, že predmetný pozemok užíval a nepreukázal
tým dobrú vieru o tom, že by bol vlastníkom predmetného pozemku. Poukazuje i na tú skutočnosť,
že sám navrhovateľ bol účastníkom darovacej zmluvy, sám potvrdil, že s jej obsahom súhlasil, čím
má za to, že darovacia zmluva vyjadruje skutočnú vôľu jej účastníkov. Poukazuje tiež na skutočnosť,
že navrhovateľ by mal preukázať, že s prihliadnutím na všetky okolnosti, je dobromyseľný v tom, že
mu vlastnícke právo patrí, pričom tieto skutočnosti je potrebné hodnotiť objektívne nie len z pohľadu
osobného presvedčenia držiteľa, alebo osoby, ktorá sa domáha vlastníckeho práva, ako bolo povedané
nebolo spochybnené užívanie to znamená detencia predmetného pozemku v žiadnom prípade však nie
držba v zmysle oprávnenia vydržať vlastnícke právo.

Odporkyňa uviedla, že 13.6.1968 sa jej narodila dcéra, stará matka J. T. ich navštívila pri tejto príležitosti,
priniesla jej i listiny týkajúce sa parcely č. XXX/X a žiadala ju, aby si to vybavila, keď túto parcelu v
minulosti zaplatila a nadobudla a nebola zapísaná ako vlastníčka. Vtedy sa vyjadrila, že jej chce darovať
aj parc. XXX/X a napokon aj tak urobila, aj jej doniesla všetky tie doklady ohľadom týchto parciel. Žila s
ňou 22 rokov, opatrovali ju s babkou i dedka, jej manžela, ktorý bol takmer slepý.
Na otázku súdu ako vedela o ktoré parcely sa jedná na mieste samom? Odporkyňa uviedla: ,,Ja som
tam žila, vždy som tie parcely videla, aj viem, odkiaľ parcela bola, podľa babky, je pravdou, že boli v
celku tie parcely, ale od babky som vedela, odkiaľ pokiaľ je tá ktorá parcela.“
Na otázku súdu, či mala vedomosť o tom, ako chcela stará matka naložiť s domom a záhradou?
Odporkyňa uviedla: ,,Najskôr stará matka chcela dať dom mne, ale jednému bratovi mojej matky, keďže
išlo o rodičovský dom mojej matky sa to nepáčilo, mal narážky, že ja budem mať dva domy, v čase
uzavretia darovacej zmluvy som ja v predmetnom dome, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy, som už
dva roky nebývala, bývala som inde, potom som bývala v Špačinciach, ja neviem o čom potom jednali
títo bratia mojej matky, ja som sa o to nezaujímala, keďže babka povedala, že mi chce dať tieto dve
parcely, pýtala sa ma, či som spokojná. Ako povedala stará matka tak aj urobila.“
Na otázku súdu kto následne ktoré parcely užíval po uzavretí darovacej zmluvy? Odporkyňa uviedla: ,,Ja
som dovolila navrhovateľovi užívať parc. č. XXX/X s tým, že pokiaľ tam nebude urobená ulica medzi
parcelou č. XXX/X O. XXX/X, ja nebudem nič podnikať.“
Na otázku súdu, kedy sa navrhovateľ presťahoval do predmetného domu, ktorý mu bol darovaný?
Odporkyňa uviedla: ,,Ja presne neviem, on pôvodný starý dom zbúral a postavil tam nový. Za domom
je záhrada parc. XXX/X a za tým je parc. č. XXX/X, ktorú užíval s mojim dovolením on sa ma pýtal,
či si tam môže posadiť a ja som s tým súhlasila, neviem kedy to už bolo, bolo to vtedy, keď sa tam
nasťahoval, možno v roku 1970, ale neviem to uviesť. Ja som tam nemala prístup, nemohla som si s
mojim dedičstvom robiť čo som chcela, lebo prístup kým nebola vybudovaná cesta bol len odpredu cez
dvor navrhovateľa. Cesta medzi parcelami bola vybudovaná v roku 1997 alebo 1998.“
Na otázku súdu, či žiadala navrhovateľa o to, aby jej umožnil prístup na tú parcelu? Odporkyňa
uviedla: ,,Ja som nežiadala, bolo mi nepríjemné chodiť cez jeho dvor.“
Na otázku súdu, kto užíval parcelu č. XXX/X a odkedy? Odporkyňa uviedla: ,,Ja som ju užívala asi od
roku 1969, nasadila som tam rôzne plodiny, túto parcelu som stále takto užívala.“
Na otázku súdu či navrhovateľ vedel, že parc. č. XXX/X je vaša? Odporkyňa uviedla: ,,Pravdaže vedel,
veď si ju chcel odkúpiť, bolo to v roku 2013 kedy som dala vypracovať geometrický plán na odčlenenie
časti parc. č. XXX/X. Riešila som to cez realitnú kanceláriu, nakoľko som nebola ani na území SR,
navrhovateľ sa však odmlčal, následne k dohode nedošlo.“
Na otázku súdu, či je pravdou, čo uvádzal navrhovateľ , že súhlasil s tým, že parc. č. XXX/X bude
formálne darovaná jej s tým, že následne si zamenia uvedené s parc. č. XXX/X? Odporkyňa uviedla: ,,A
za čo som si mala zameniť, svoje za svoje? Nie je to pravdou.“
Na otázku splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa či teda nie je pravdou, že požiadala pred
podpísaním darovacej zmluvy, že by chcela mať na svoje meno napísanú aspoň nejakú parcelu a z toho

dôvodu jej bola formálne darovaná parc. č. XXX/X s čím navrhovateľ súhlasil? Odporkyňa uviedla: ,,Mne
babka chcela dať dva pozemky, čo aj urobila. Nie je pravdou, že by ma navrhovateľ o niečo žiadal.“
Na otázku súdu prečo babka by jej darovala parcelu bez prístupu? Odporkyňa uviedla: ,,Pretože tam
už v tom čase bolo zrejmé, že sa tam má robiť ulica. Ja som chcela stavať aj na parc. XXX/X, keďže
tam mala byť ulica.“
Na otázku súdu, či medzi účastníkmi nie sú sporné hranice parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X? Účastníci
konania zhodne uviedli: ,,Nie to nie je sporné.“
Na otázku súdu, či nie je sporná identifikácia týchto parciel? Účastníci zhodne uviedli: ,,Nie toto nie je
sporné.“

Z Notárskej zápisnice NZ 865/68, N 808/68 napísanej štátnym notárstvom v Trnave na mieste samom
v Š. v dome č. XX, dňa 1. októbra 1968 pred štátnym notárom Dr. V. I. za účasti J.É. T., rod. R., S. R.
a H. A.J., rod. R., účastníci urobili Darovaciu zmluvu ktorou J. T., rod. R. darovala svojmu vnukovi S.
R. svoju nehnuteľnosť zapísanú v kat. úz. Š., ktorá je vedená v SG na LV XX, parc. č. XXX/X dom s
dvorom vo výmere 870 m2, pop. č.d. XXX, Ďalej darovala svojej vnučke H. A. rod. R. svoju nehnuteľnosť
v kat. území Š. zapísanú v SG na LV XX, parc. č. XXX/X záhradu vo výmere 13 á, 30 m2. Obdarovaní
S. R. a H. A.Í., rod. R. tieto dary od svojej starej matky s vďakou prijali. Ako dôvod tohto právneho úkonu
zmluvné strany uviedli, že darujúca sa chce vnukom zavďačiť za ich opateru v jej starobe. Zmluvné
strany brali na vedomie, že zmluva je platná a vlastníctvo k nehnuteľnosti prechádza na obdarovaných
registráciou zmluvy na štátnom notárstve. Účastníkom bola notárska zápisnica prečítaná a vysvetlená,
na čo účastníci notársku zápisnicu pred notárom vlastnoručne podpísali.
Zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve v Trnave dňa 1.10.1968 pod č. Reg. RI XXXX/XX.

Z Výpisu z listu vlastníctva č. XX katastrálneho územia Š. súd zistil, že ako vlastník nehnuteľnosti
- parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 1112 m2 je zapísaná H. A., titulom nadobudnutia je R I
1016/68-34/68.

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
Navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníctva k nehnuteľnosti - parcele č. XXX/X, ktorá je vo
vlastníctve odporkyne na základe darovacej zmluvy zo dňa 1.10.1968, s poukazom na skutočnosť, že
skutočnou vôľou darkyne - starej matky navrhovateľa a odporkyne, bolo predmetnú parcelu zanechať
navrhovateľovi.
Súd mal za preukázané, že predmetom darovacej zmluvy z 1.10.1968 bola parcela XXX/X dom s
dvorom o výmere 870m2, pop. č. d. XXX, zapísané na LV č. XX, ktoré nehnuteľnosti darovala J. T.
navrhovateľovi S. R.É. a nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XX parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 13 árov
30m2 (predmetná nehnuteľnosť), ktorú darkyňa darovala odporkyni.
Tvrdenie navrhovateľa, že skutočnou vôľou darkyne bolo predmetnú nehnuteľnosť darovať
navrhovateľovi odporkyňa v konaní poprela. Dôkazné bremeno - preukázanie nezhody vôle darkyne
s jej prejavom zaťažovalo v danom prípade navrhovateľa. Navrhovateľ na preukázanie svojho
tvrdenia navrhol vypočuť svedkov - susedov, ktorí mali dosvedčiť nerušené užívanie parcely č. XXX/X
navrhovateľom od začiatku, ďalej navrhol vypočuť Ing. Š., ktorý mal dosvedčiť aká bola v skutočnosti
vôľa darkyne, nakoľko jeho matka X. Š. darkyňu dochovala.
Súd uvedené dôkazy výsluchom svedkov nepripustil, keď skutočnosť, že navrhovateľ užíval predmetnú
nehnuteľnosť nebola vôbec v konaní sporná. Výsluch svedka Š. súd nepripustil nakoľko nebol prítomný
pri predmetnom úkone - uzavretí darovacej zmluvy, preto nemôže mať vedomosť o tom aká bola vôľa
darkyne v okamihu uzavretia darovacej zmluvy.
Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vážnosť vôle súvisí s
tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej
kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou,
simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod. Aj
keď posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba zdôrazniť, že adresát
nevážneho právneho úkonu sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti právneho

úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa inak
spájajú s platným právnym úkonom. Vo vzťahu k nemu je teda právny úkon v celom rozsahu platný.
V takomto hraničnom prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal
bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej
sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba
vážnosť ako základná náležitosť vôle.
V danom prípade odporkyňa poprela, že vôľa darkyne bola iná, v konaní nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že odporkyňa ako adresát tohto úkonu - obdarovaná na základe uzavretej darovacej
zmluvy mohla na základe niečoho pochopiť, že chýba vážnosť ako základná náležitosť vole darkyne,
keď neexistuje nič, čo by tomu čo i len nasvedčovalo. Práve naopak, pri tomto úkone bol prítomný
štátny notár, ktorý v notárskej zápisnici potvrdil, že obsah darovacej zmluvy bol účastníkom prečítaný a
vysvetlený, zmluvné strany brali na vedomie, že zmluva je platná a vlastníctvo k nehnuteľnosti prechádza
na obdarovaných registráciou zmluvy na štátnom notárstve.
Napokon navrhovateľ neuviedol nič, z čoho by vyplývalo, že skutočná vôľa darkyne nebola taká ako je
to uvedené v darovacej zmluve, neuviedol dôvod prečo a akým spôsobom by mal byť prejav darkyne
iný ako jej vôľa, neuviedol, z čoho usúdil, že tomu tak bolo. Navrhovateľ uviedol, že: ,, Pravdepodobne
po porade s notárom darom previedla na neho parcelu č. XXX/X a na odporkyňu parcelu č. XXX/X,
aby bola uspokojená aj odporkyňa.“ Uvedené ale nesvedčí o nezhode vôle darkyne s jej prejavom. Ani
skutočnosť, že následne on bol tým kto užíval predmetnú parcelu nesvedčí o to, že darovanie predmetnej
parcely odporkyne nebolo skutočnou vôľou darkyne, keď odporkyňa uviedla, že dovolila navrhovateľovi
užívať parcelu č. XXX/X s tým, že pokiaľ tam nebude urobená ulica medzi parcelou č. XXX/X O. XXX/
X nebude nič podnikať.
Výpoveď navrhovateľa súd považoval za rozpornú, keď určenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti
sa domáhal z dôvodu, že skutočná vôľa darkyne bola iná ako jej prejav, tvrdil, že vôľa darkyne bola
predmetnú parcelu darovať jemu. Uvedenému však nezodpovedajú tvrdenia navrhovateľa v konaní keď
na jednej strane tvrdil, že odporkyňa ho poprosila, o takýto spôsob vyporiadania s čím on súhlasil,
čo vyplýva z výpovede navrhovateľa: ,,Notár, keď robil darovaciu zmluvu v 68-mom, odporkyňa ma
poprosila, že keď nemá parc. č. XXX/X stará matka, že aby som jej zatiaľ ja daroval parc. č. XXX/
X, že keď sa dokáže a zistí parc. č. XXX/X, že urobíme zámenu.“ Na druhej strane však navrhovateľ
tvrdí, že takýto spôsob rozdelenia majetku urobila darkyňa pravdepodobne po porade s notárom, keď
navrhovateľ uviedol: ,, Pravdepodobne po porade s notárom darom previedla na neho parcelu č. XXX/
X a na odporkyňu parcelu č. XXX/X, aby bola uspokojená aj odporkyňa.“
Z uvedeného potom vyplýva, že navrhovateľ si odporuje v tvrdeniach kto mal darkyňu ovplyvniť pri jej
rozhodovaní, čo spochybňuje a vyvracia tvrdenie navrhovateľa, že prejav darkyne nebol v súlade s jej
vôľou.
Navrhovateľ nemohol nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť ani vydržaním, nakoľko nebol
dobromyseľný v tom, že mu patrí, keď od začiatku vedel, že nehnuteľnosť vlastnícky patrí odporkyni,
nakoľko bol osobne prítomný pri predmetnom úkone - uzavretí darovacej zmluvy, ktorú do notárskej
zápisnice podpísal. ( § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka - ,,Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom
veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť.“ § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka -,,Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako
s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.“)
Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná priznal náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia
vo výške 363,68 eur za 4 úkony - prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 8.4.2014; písomné podanie
- vyjadrenie k žalobe zo dňa 30.6.2014; porada s klientom v rozsahu 1 a 1 hodiny dňa 10.11.2014;
zastupovanie na pojednávaní dňa 8.12.2014 podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c), b), d)
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov á 61,85 eur (správne malo byť 61,87 eur) + 1
úkon - zastupovanie na pojednávaní dňa 8.10.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci podľa §
11 ods. 1 písm. a) s použitím § 13a ods.4 citovanej vyhlášky á 15,47 eur, t.j. 1 základnej sadzby 61,87
eur + 5x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v roku 2014 á 8,04 eur = 40,20 eur t.j. spolu
trovy právneho zastúpenia 303,07 eur + 20% DPH, t.j. 60,61 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.