Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/82/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201154
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815201154.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Z. V.,

J.. XX. XX. XXXX, G. XXX XX S. X, zastúpený JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, M. R. Štefánika
2465, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanej: S. Ž., V.. V., J.. XX. XX. XXXX, G. XXX XX Y. XX,
zastúpená JUDr. Pavelom Čičmanecom, advokátom, Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, o vrátenie
daru a vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd z a v ä z u j e žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania vo výške 2.072,62 eur, a to všetko do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej vrátenia daru, vypratania - vydania nehnuteľností
zapísaných na LV číslo XXX k. ú. S. ako dom súpisného čísla X na parcele číslo XXX a parcely
registra C a to parcely číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 490 m2, parcely číslo XXX
- záhrady vo výmere 966 m2, všetko v 1/2 podiele ako aj náhrady trov konania. Takéhoto rozhodnutia
sa domáhal z toho dôvodu ako uviedol vo svojej žalobe a vo svojej výpovedi, že darovacou zmluvou
uzavretou do notárskej zápisnice dňa 29. 10. 2010 pod spisovou značkou N 247/2010, Nz 40536/2010
na notárskom úrade JUDr. Valérie Zahojranovej daroval žalovanej - svojej sestre spoluvlastnícky podiel

k nehnuteľnostiam zapísaným na LV číslo XXX k. ú. S. ako dom súpisného čísla X na parcele číslo XXX
a parcely registra C a to parcele číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 490 m2, parcelu
číslo XXX - záhrady vo výmere 966 m2 pod B2 v jednej polovici. V darovacej zmluve bola uzavretá aj
dohoda o zriadení vecného bremena - užívanie nehnuteľností pre ich matku X. V., V.. S.. Pred uzavretím
darovacej zmluvy žalovaná ubezpečovala žalobcu, že dom si môže opraviť, zrekonštruovať a naďalej v
ňom bývať ako vo vlastnom. Do rekonštrukcie žalobca investoval finančné prostriedky a vykonal práce
v hodnote 25.000 eur. Po rekonštrukcii rodinného domu mala matka účastníkov v dome vytvorené

samostatné bývanie, avšak nedôvodné sťažnosti a výhrady voči žalobcovi viedli k tomu, že vzťahy
žalobcu tak s matkou ako aj žalovanou sa zhoršili a matka sa z domu vysťahovala. Táto vyvolávala
hádky, mala výhrady voči manželke žalobcu, tejto bezdôvodne nadávala a účelovo sa snažila vyvolávať
konflikty. Po odsťahovaní sa matky z rodinného domu žalovaná sústavne a opakovane vyvolávala
hádky a konflikty, svojím správaním narušila dobré vzťahy tak so žalobcom ako aj s jeho manželkou,
ktorú urážala, nadávala jej počas neprítomnosti žalobcu, ktorý pracuje v zahraničí, prišla za manželkou
žalobcu so svojím manželom, ktorý sa vyhrážal tým, že rozreže zámok na dome a dom zamkne. Asi

dva mesiace pred vysťahovaním sa matky z domu žalovaná prišla za žalobcom domov, vyvolala ďalší
konfliktažalobcu,jehomanželkuvyháňalazdomunadávajúcmanželkežalobcu.Správaniesažalovanej
považuje za hrubý nevďak voči svojej osobe, členom jeho rodiny, porušovanie dobrých mravov, a preto
opakovane vyzval žalovanú vrátiť nehnuteľnosti, ktoré jej daroval, alebo aby mu vyplatila finančnéprostriedky za vykonané práce na rekonštrukcii rodinného domu. Žalovaná však na výzvy reagovala
negatívne, odmietla mu dar vrátiť. Vo svojej výpovedi uviedol, že k dohode o tom, že daruje žalovanej
svoj podiel z predmetných nehnuteľností, došlo iba za prítomnosti žalobcu, žalovanej a tieto daroval z

dôvodu, že sa chcel ženiť a bola obava, aby v prípade rozvodu s manželkou (ktorú nechcela tak matka
žalobcu ako ani sestra žalobcu - žalovaná) nepripadli tejto nehnuteľnosti. Žalovaná v čase uzavretia
darovacej zmluvy bývala v Topoľovke s tým, že po narodení dcéry I. začalo medzi manželkou žalobcu a
žalovanou - jeho sestrou dochádzať k nezrovnalostiam z toho dôvodu, že sestra nesúhlasila, že si svoju
manželkuF.V.bralakoslobodnúmatku.Potvrdil,žežalovanásúhlasilasvykonanímopráv,úpravtvrdiac,

že žalovaná chcela, aby platil nájom. Ako ďalej dodal, nemôže povedať, že by sestra - žalovaná ho
napadla s tým, že porušovanie dobrých mravov videl v tom, že keď sestra zavolal, táto sa ozvala, avšak
mu nezavolala pri príležitosti narodením, mením a podobne, proste ako keby naňho celkove zabudla.
Je síce pravdou, že nepozýval sestru teda žalovanú, aby ho prišla navštíviť.

Žalovaná žiadala žalobu žalobcu zamietnuť udávajúc, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde,

žalobcom opísané správanie žalovanej je účelové, zavádzajúce, nekorešpondujúce s výzvami na
vrátenie daru. Dodala, že jej matka asi pol roka pred uzavretím darovacej zmluvy sa odsťahovala
do podnájmu a teda v čase uzavretia darovacej zmluvy už v rodinnom dome nebývala s tým, že k
uzavretiu darovacej zmluvy došlo nie z dôvodov uvádzaných žalobcom, ale z toho dôvodu, že mal dlhy,
a keďže mali dôvodné obavy, aby sa jeho podiel nestal predmetom exekúcie, z toho dôvodu žalobcovi

požičala peniaze a aby sa predišlo exekúcii, žalobca teda jej brat jej daroval svoj podiel z predmetných
nehnuteľností. Jej matka, ktorá mala zriadené vecné bremeno, sa odsťahovala kvôli nezhodám s
manželkou žalobcu. Konkrétne medzi ňou a žalobcom k nezrovnalostiam nedošlo s tým, že poprela
tvrdenia žalobcu o tom, aby od neho žiadala nájom, aby tvrdila, že vymení zámok. Ona po uzavretí
darovacej zmluvy v podstate do domu nechodila, a keďže žalobca pracuje v zahraničí, v podstate

s ním ani neudržiavala žiadny kontakt. Do toho, čo robí žalobca na predmetných nehnuteľnostiach
nezasahovala a už vôbec nie je pravdou, aby sa dostala do nejakého vážneho konfliktu s manželkou
žalobcu.

Svedkyňa X. V. - matka účastníkov uviedla, že ona nemá žiadnu vedomosť o nejakých nezrovnalostiach

medzi synom - žalobcom a dcérou - žalovanou, nebola ani svedkom nezrovnalostí medzi nimi s
tým, že ona potom, čo určitú dobu bývala v dome, ktorý obýva žalobca spolu s rodinou, odišla po
nezrovnalostiach, nezhodách medzi ňou a manželkou žalobcu, ktorá ju mala fyzicky napádať. Potvrdila,
že v čase uzavretia darovacej zmluvy nebývala v dome, ktorý bol predmetom zmluvy, a vecné bremeno
jej bývania v predmetnom rodinnom dome bolo dojednané vlastne v dôsledku poistky v tom slova

zmysle,žeonadomstavala,apretodcéra-žalovanátrvalanatom,abymalaprávodoživotnéhobývania.
Ona pri jednaniach ohľadne uzavretia darovacej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou nebola s tým, že
keď prišla so žalovanou do rodinného domu, keďže manželka žalobcu volala, že prišli nejaké papiere,
táto ich nechcela pustiť tým, že nevytiahla kľúč, a preto čakali, a keď manželka žalobcu zavolala tomuto,
kľúč vytiahla, oni vošli dnu, avšak boli len na chodbe, zobrali papiere, ktoré boli pri elektromeri a odišli

preč. Manželka žalobcu tam vlastne ani nebola.

Svedkyňa F. V. - manželka žalobcu uviedla, že žalovaná „oblbla“ žalobcu, keďže sa bála, že ho ona
pripraví o dom, hoci to nie je pravdou udávajúc, že matka účastníkov odišla z domu, ktorý bol predmetom
daru, na dvakrát s tým, že medzi matkou účastníkov X. V. a ňou dochádzalo k nezrovnalostiam. Vo

svojej výpovedi uviedla, že nebola svedkom hádok medzi žalobcom a žalovanou, pretože žalovaná
škaredo rozprávať nevie. Nemala vedomosť, aby nejaké nezrovnalosti medzi žalobcom a žalovanou
riešila polícia. Došlo ku konfliktu avšak nie medzi žalovanou a ňou, ale medzi matkou účastníkov.
Nedošlo ku konfliktu ani medzi svedkyňou F. V. a žalovanou. Keď prišla žalovaná s manželom a matkou
účastníkov, ona s týmito nebola. Dvere otvorila po rozhovore s manželom, ktorý bol v tom čase v cudzine.

Svedkyňa O. P., ktorá ako uviedla, že žalobca je jej otčimom, uviedla, že sa na žalovanú hnevá, pretože
pripravila otčima o dom využijúc jeho slabú chvíľku s tým, že nepamätá sa, aby došlo k nejakej hádke
medzi žalobcom a žalovanou, a taktiež ako uviedla, nevie uviesť, že by došlo k hádke medzi jej matkou
a žalovanou s tým, že žalovaná iba neustále hovorila jej matke - matke žalobcu, že ona tu bývať nebude,

že chce otca okradnúť udávajúc, že tento nakoniec skončí na ulici.

Z darovacej zmluvy a dohody uzavretej o zriadení vecného bremena vyplýva, že táto bola uzavretá
do notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade JUDr. Valérie Zahorjanovej dňa 29. 10. 2010, nazáklade ktorej terajší žalobca terajšej žalovanej daroval nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby
s tým, že súčasne bola uzavretá aj dohoda o zriadení vecného bremena v prospech X. V. v tom slova
zmysle, že teraz žalovaná umožní svojej matke X. V. ako oprávnenej dokonca užívať nehnuteľnosti,

ktoré boli predmetom darovacej zmluvy v takom rozsahu, v akom ich v čase uzavretia darovacej zmluvy
a dohody o zriadení vecného bremena užíva.

Podľa § 630 OZ darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom
jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania

zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému a týmto okamihom sa obnoví pôvodný
stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom jeho konaní,
ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide o porušenie značnej intenzity alebo
o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho konania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo
členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným

porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, hrubé urážky a podobne. K uvedenému správaniu
obdarovaného môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Právo darcu
domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej
významom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného.

V ustanovení § 132 OSP sa uvádza, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného hmotnoprávneho ako aj procesnoprávneho ustanovenia mal súd v

danom prípade za to, že žaloba žalobcu je neopodstatnená, pretože neboli splnené hmotnoprávne
podmienky vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, pretože pri hodnotení dôkazov v zmysle vyššie
uvedeného procesnoprávneho ustanovenia žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, aby sa
žalovanáalebojejblízkipríbuzní-manželapodobnevočižalobcovisprávalitak,žehruboporušujúdobré
mravy alebo že by ho nejakým spôsobom napádali. Totiž vykonaným dokazovaním bolo nepochybne

preukázané, že medzi žalobcom resp. jeho manželkou a matkou žalobcu dochádzalo k vzájomným
hádkam, nezrovnalostiam, ktoré nakoniec viedli k zhoršeniu vzájomných vzťahov aj medzi žalobcom
a žalovanou. Toto zhoršenie sa v podstate prejavilo iba tým, ako to uviedol aj sám žalobca vo svojej
výpovedi, že mu žalovaná pri príležitosti mením, narodením nevolala, nenavštevovala ho, avšak sám
nepoprel, že ju ani nepozýval na návštevy. V tom v podstate, ako uviedol žalobca, videl hrubý nevďak

resp. hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovanej. Podľa názoru súdu však táto skutočnosť
v žiadnom prípade nie je hrubé porušenie dobrých mravov, a preto súdu nezostávalo nič iné, iba žalobu
žalobcu pokiaľ sa týka vrátenia daru a vypratania nehnuteľností ako neopodstatnenú zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mala žalovaná úspech v celom rozsahu, a preto súd tejto priznal trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR číslo 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátskej tarify). Predmetom konania je

vrátenie daru, vypratanie nehnuteľností a v zmysle § 1 ods. 3 advokátskej tarify výpočtovým základom
za rok 2015 je priemerná mesačná mzda s tým, že výpočtový základ za tento rok činil sumu 839 eur a za
rok 2016 sumu 858 eur. Jedna trinástina z 839 eur predstavuje čiastku 64,53 eur a za rok 2016 čiastku
66 eur. Súd priznal žalovanej trovy konania za dva úkony po 64,53 eur - prevzatie a príprava zastúpenia
(§ 13a ods. 1 písm. a) ako aj za písomné podanie vo veci samej na súd (§ 13a ods. 2 písm. c), ako aj za

účasť na konaní pred súdom dňa 22. 12. 2015 a to v zmysle § 13a ods. 1 písm. d), ods. 4 jednu štvrtinu
t. j. 16,13 eur, ako aj dvakrát za účasť na pojednávaní po 66 eur a to dňa 10. 03. 2016 ako aj 26. 05.
2016 (§ 13a ods. 1 písm. d), teda celkove za úkony súd priznal žalovanej 277,19 eur spolu s režijným
paušálom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a to za rok 2015 trikrát po 8,39 eur a za rok 2016 dvakrát po 8,58
eur teda spolu režijný paušál vo výške 42,33 eur. Okrem toho priznal náhradu za stratu času podľa §

17 ods. 1 advokátskej tarify vo výške 1/60-tiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu, kde
za rok 2015 to predstavuje sumu 13,98 eur a to za deň 21. 08. 2015 za stratu pri ceste z Bratislavy do
Vranova a späť, kde pri 455 km ide o 11 polhodín po 13,98 eur je strata 153,78 a podobne je to aj za
deň 22. 12. 2015, kde ide podobne o sumu 153,78 s tým, že dňa 10. 03. 2016 strata času za každúpolhodinu pri ceste z Bratislavy do Vranova a späť za 11 polhodín po 14,30 eur je to suma 157,30 a dňa
26. 05. 2016 taktiež za 11 polhodín suma 157,30. Celkove náhrada za stratu času činila sumu 622,16
eur. Ďalej súd priznal cestovné výdavky zástupcovi žalovaného, ktoré predložil, listinné dôkazy pokiaľ

sa týka uskutočnenia služobnej cesty motorovým vozidlom Volkswagen Passat evidenčného čísla G.-
XXX-A. vychádzajúc jednak z ustanovenia § 16 ods. 4 advokátskej tarify ako aj § 1 ods. 1, ods. 2 písm.
a), ako aj § 7 ods. 1 až 5, § 7 ods. 6 písm. a), b) zákona číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
vychádzajúc pritom aj z opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny číslo 632/2008, kde výška
základnej sadzby za používanie osobného motorového vozidla od 01. 01. 2009 je 0,183 eur za jeden

kilometer a súd v danom prípade priznal za cestu z Bratislavy do Vranova a späť (dvakrát 455 km =
910 km x 0,183 eur) a tak za jednu cestu tam a späť priznal cestovnú náhradu 166,53 eur, za účasť v
dňoch 21. 08. 2015, 22. 12. 2015, 10. 03. 2016 ako aj 26. 05. 2016 teda spolu podľa § 7 ods. 2 zákona o
cestovných náhradách čiastku 666,12. Súčasne priznal aj sumu náhrad za spotrebované pohonné látky
podľa § 7 ods. 4 písm. c) zákona o cestovných náhradách pri preukázanej hodnote za jeden liter a to za
deň 21. 08. 2015 náhradu vo výške 110,06, 22. 12. 2015 vo výške 116,94, 10. 03. 2016 vo výške 114 a

26. 05. 2016 vo výške 123,82 teda spolu 463,82 eur. Celková výška náhrady trov konania činila sumu
2.072,62 eur tak, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42

ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.