Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Molnárová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010156
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116010156.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu
JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obžalovaného L. W. pre prečin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.
k. 3T/10/2016-167 z 30. júna 2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného L. W., M.. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3T/10/2016 z 30.06.2016 bol obžalovaný
L. W. uznaný vinným z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, na tom skutkovom
základe, že

od presne nezisteného času od 02:00 h dňa 23.05.2015 na S. ulici v Q. pred podnikom K. M. bez
povolenia podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov, prechovával u seba v zadnom ľavom vrecku nohavíc, ktoré mal oblečené,
1 ks priesvitné plastové vrecko s tlakovým uzáverom o rozmeroch 5 x 4 cm, ktoré obsahovalo sušené
konope (Cannabis) s hmotnosťou 538 mg, s obsahom viac ako 20 mg účinnej látky tetrahydrokanabinolu

(THC), čo predstavuje jednu obvykle jednorazovú dávku drogy,

Podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona
bol obžalovanému uložený peňažný trest vo výške 200,-€ (dvesto eur) a postupom podľa § 57 ods. 3
Tr. zákona bol obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote uvedenej v ustanovení § 309 Tr. poriadku odvolanie
obžalovaný L. W., ktoré písomne v jeho mene zdôvodnil obhajca, v ktorom konštatuje absenciu
objektívnej stránky trestného činu a poukazujúc na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
1To/125/2013 a sp. zn. 4To/11/2014 zastáva názor, že v prejednávanej veci možno vyhodnotiť, že
konopa, ktorú mal obžalovaný držať nedosahovala kvalitatívny stupeň na to, aby išlo o látku v zmysle §

130 ods. 5 Tr. zákona z dôvodu nedostatočnej koncentrácie THC v rastlinnom materiáli.

Obhajca poukázal na to, že „súdu boli (zo strany obhajoby) predložené dva znalecké posudky z iných
trestných vecí kedy KEU PZ považoval za jednu dávku konopy množstvo 10-30 mg THC v sušine
o hmotnosti 100-500mg konopy, resp. iba množstvo 10-30 mg THC“, pričom dal do pozornosti, že v
prejednávanej veci bola zistená nižšia hodnota THC (len viac ako 20mg) vo väčšej hmotnosti sušiny

(538mg sušiny) a teda ide o nižšiu koncentráciu THC. Kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ
vytýka, že nevykonal kompletnú analýzu rastlinného materiálu, pretože nebola zisťovaná koncentráciaúčinnej látky THC a dôsledne nezistil váhu predloženého materiálu, v ktorej nadväznosti navrhol doplniť
dokazovanie pred odvolacím súdom o vyžiadanie údaja o tom, akú mala váha použitá pri vážení konopy
„povolenú odchýlku v presnosti merania“ a zároveň poukázal na to, že medzinárodne odborné zdroje

ako aj súdna prax považujú kvalitatívne za jednu dávku konope/marihuany množstvo 10-30 mg THC a
preto podľa obhajcu by sa v zmysle zásady in dubio pro reo mala za jednu obvykle jednorazovú dávku
drogy považovať „30 mg absolútneho (100%-ného) THC.

Prihliadajúc na rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 1To/125/2013 sa obhajca dôvodne domnieva, že až

sušina obsahujúca XXmg a viac by pre obžalovaného L. W. predstavovala jednu dávku konopy.

Tiež dal do pozornosti dôkazmi preukázané tvrdenia obžalovaného, že tento marihuanu nekúpil,
nezadovážil si ju, len ju chcel konzumovať a teda priebeh skutku popísaný obžalovaným možno
považovať za logický a celkom bežný.

V ďalšom upriamil pozornosť na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zákona ako aj súdnu prax, ktorá množstvo
500mg marihuany považuje za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, a ktoré množstvo bolo v prípade
obžalovaného prekročené len o 38mg pri nezohľadnení odchýlky merania použitej váhy (ktorú navrhol
zistiť) a na podklade aj tejto argumentácie sa domáha zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu
a aby bolo rozhodnuté o oslobodení obžalovaného L. W. spod obžaloby.

Na verejné zasadnutie sa nedostavil obhajca obžalovaného, ktorý svoju neprítomnosť riadne
ospravedlnil a obžalovaný vyslovil súhlas, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v neprítomnosti obhajcu.

Obžalovaný pridržiavajúc sa písomného zdôvodnenia odvolania, ktoré bolo súdu doručené 06.09.2016,

požiadal, aby bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v záverečnom návrhu odvolania.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, pretože
rozsudok súdu I. stupňa považuje za správny, zákonný, pričom zároveň poukázala na jeho podrobné
zdôvodnenie.

Obžalovaný záverečným návrhom vyhlásil, že sa cíti vo veci nevinný a viac nemá čo dodať.

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré
z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Tr. poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým

odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Odvolací súd pritom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil nasledovné skutočnosti: Okresnou prokuratúrou

Bratislava I bola dňa 14.03.2016 pod č.k. 2Pv 167/15/1101-24 na obžalovaného L. W. podaná obžaloba
pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom
základe v nej uvedenom.

Na hlavnom pojednávaní súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, ktorý
urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku, prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov z
prípravného konania postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku a to: L.. art. Q. M., L.. L. W., L..
J. P., N. F. a C. F., prečítaním znaleckých posudkov so súhlasom obžalovaného a prokurátora a to:
znaleckéhoposudkuKEUPZzodňa19.06.2015,č.PPZ-KEU-BA-EXP-2015/8987,znaleckéhoposudku

KEU PZ zo dňa 17.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536, znaleckého posudku KEU PZ zo dňa
25.06.2015, č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536, znaleckého posudku KEU PZ zo dňa 09.01.2016, č.
PPZ-KEU-BA-EXP-2015/9536, prečítaním listinných dôkazov, konkrétne: príkazu na osobnú prehliadku,
zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky, prepisu - D., zápisnice o vydaní/odňatí veci, zápisnice o
ohliadke miesta činu, jej opisu vrátane pripojenej fotodokumentácie, aktuálneho odpisu registra trestov

obžalovaného, lustrácie v systéme J., výpisu z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, odpovede na lustráciu v STA, odpovede na lustrácie v GP, pričom súd v rámci dokazovania
prečítal ako listinný dôkaz aj časť znaleckého posudku KEU PZ č. PPZ-KEU-BA-EXP-2014/2995,
znaleckého posudku KEUPZ č. PPZ-KEU-BA-EXP-2012/6821 (znalecké posudky vyhotovené v inejtrestnej veci) a informáciu z toxikologického informačného strediska kliniky Lekárskej fakulty Univerzity
Karlovy a rozhodol napadnutým rozsudkom.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti
ako aj pri rešpektovaní práva obžalovaného na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu
a následne i vyhodnotené v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. poriadku.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom
zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako
aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa ustanovením § 168 Tr. poriadku podrobne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami

sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s produkovanými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny a trestu. Krajský súd sa preto v týchto smeroch
stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom prvostupňového súdu.

Krajský súd považuje za významné uviesť, že námietky prezentované obhajcom v odôvodnení odvolania
(okrem návrhu na doplnenie dokazovania) sú identické s argumentáciou obsiahnutou v záverečnej reči
obhajcu, ktorú aj v písomne podobe založil do spisu (čl. 153) a tieto prvostupňový súd mimoriadne
dôkladne a zodpovedne posúdil, vyhodnotil a sa s nimi vysporiadal, pričom svoje právne úvahy
zrozumiteľným a jasným spôsobom vysvetlil v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 ods. 1 Tr.

poriadku.

Úvahy a závery prvostupňového súdu, ktoré vyústili do prijatia výroku o vine obžalovaného L. W. sú
správne a akceptovateľné a krajský súd si ich v celom rozsahu osvojuje a na ne odkazuje. Zhodne
so závermi súdu prvého stupňa konštatuje, že množstvo sušenej konope zaistenej u obžalovaného o

hmotnosti 538mg je množstvom, ktoré možno považovať za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy
pri znaleckým skúmaním ustáleného množstva účinnej látky THC viac ako 20mg. Pri rastlinách rodu
Cannabis (konopa) sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného kritéria a skúmania obsahu
THC, ktorá je určujúcou psychoaktívnou látkou v tejto rastline, pričom má vyznám len pre zistenie, či
skutočne ide o omamnú látku podľa § 130 ods. 5 Tr. zákona, nakoľko ak by zaistená látka nedosahovala

aspoň minimálne množstvo THC schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a
nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že
prechovávanie rastlín rodu Cannabis (konopa) nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce
množstvo účinnej látky THC, pretože nejde o omamnú látku a rovnako nie je trestné v prípadoch,
ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky THC, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by

bolo možné považovať za obvyklú jednorazovú dávku. Obvykle jednorazovú dávku omamnej látky
rodu Cannabis (konopa) pre vlastnú potrebu je potrebné určiť podľa hmotnosti zaisteného sušeného
materiálu rastliny Cannabis (konopa) a koncentrácie účinnej látky tetrahydrokanabinol (THC) v konope
(v zaistenom materiáli). Podľa hmotnostného kritéria rastliny rodu Cannabis (konopa) je potrebné za
obvykle jednorazovú dávku Cannabis (konopa) pre vlastnú potrebu považovať množstvo omamnej

látky zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g), ktorá z hľadiska kvalitatívneho obsahuje minimálnu
koncentráciu THC 10 mg.

Odvolací súd nenachádza žiaden priestor na akceptovanie a osvojenie si úvah obhajcu, že z hľadiska
kvalitatívneho by sa mala za jednu obvykle jednorazovú dávku drogy považovať 30 mg absolútneho

(100%-ného) THC.

Naopak v naznačenom smere sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou okresného súdu, ktorú
tento podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku na str. 9-11 a preto krajský súd nevidí dôvod na zmenu
resp. korekciu prijatého záveru. Opätovné rozobratie a vysporiadanie sa s námietkami uvádzanými v

odvolaní obhajcu, by bolo len zopakovaním resp. v plnom rozsahu prevzatím správnych úvah súdu
prvého stupňa, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a preto odvolací súd tak ako
už vyššie naznačil odkazuje na str. 9-11 napadnutého rozsudku, kde obhajca nachádza veľmi podrobné
odpovede na svoje námietky.V nadväznosti na uvedené potom návrh obhajcu na doplnenie dokazovania vyžiadaním údajov z
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ o tom, akú mala váha použitá pri vážení zaisteného konope

povolenú odchýlku v presnosti merania, krajský súd na verejnom zasadnutí zamietol nepovažujúc ho
za nevyhnutný na to, aby mohol rozhodnúť. Žiada sa dodať, že počas prípravného konania kedy
bol posudok č. PPZ-KEU-BA-EXP-2015/8987 do spisu dodaný (vypracovaný bol 19.06.2015) a ani
počas celého konania pred súdom prvého stupňa nebol údaj o hmotnostnom množstve sušenej rastliny
spochybňovaný a vykonania takéhoto dôkazu sa strana obhajoby nedomáhala. Bolo tak učinené až pred

vykonaním verejného zasadnutia nadriadeným súdom.

Konajúci súd je presvedčený, že nie je namieste s odstupom času viac ako jeden rok (od vyhotovenia
posudku - 19.06.2015 do termínu verejného zasadnutia - 08.11.2016) spochybňovať znaleckým
ústavom zistené a namerané hmotnostné množstvo predloženej sušiny zaistenej u obžalovaného.
Je potrebné dodať, že znalecký ústav vo všeobecnosti je špecializovaným vedeckým a odborným

pracoviskom a aj v konkrétnom prípade bol Kriminalistický a expertízny ústav PZ odbor kriminalistika
odvetvie kriminalistická toxikológia pribratý do predmetného konania, pretože prípad si vyžadoval
osobitné vedecké posúdenie, a preto nie je priestor na akékoľvek pochybnosti ohľadne nameraného
hmotnostného množstva sušiny ako aj spochybňovanie meracích zariadení na takéto zistenie použitých.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného
nepochybil okresný súd, keď konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa
§ 171 ods. 1 Tr. zákona a takto uznal obžalovaného L. W. za vinného.

K úvahám obhajoby, že v prejednávanom prípade možno prihliadnuť na ustanovenie § 10 ods. 2
Tr. zákona a aplikovať tzv. materiálny korektív, krajský súd po posúdení aj týchto dôvodov odvolania
konštatuje, že už vo svojej záverečnej reči obhajca takýto postup dával do pozornosti, na čo reagoval
súd prvého stupňa jeho neakceptovaním a dôvody takéhoto postupu rozviedol na str. 12 rozsudku a
aj v tejto časti sa s týmito závermi možno jednoznačne stotožniť, pretože u obžalovaného podľa jeho

vlastného vyjadrenia sa nejednalo o vyskúšanie marihuany po prvýkrát resp. zo zvedavosti, nakoľko
uviedol, že vedel, že sa jedná o marihuanu a s jej fajčením už párkrát skúsenosť mal a sám sa uvedený
večer rozhodol, že si z nej zafajčí. Nemožno preto, pri posúdení spôsobu vykonania činu, následku,
okolností za akých bol spáchaný, miery zavinenia a pohnútky obžalovaného, hovoriť o nepatrnom stupni
závažnosti.

Odvolací súd vo vzťahu k výroku o treste dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa a preto
si osvojil dôvody a úvahy, ktorými tieto svoje zistenia a závery rozviedol a vysvetlil, pričom dôsledne
hodnotil všetky okolnosti významné pre rozhodnutie o treste, nepochybil ani pri úvahách súvisiacich s
výrokom o treste a prihliadol na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) a v odôvodnení rozsudku sa

dôsledne a konkrétne vyrovnal najmä s kritériami uvedenými v § 34 ods. 4 a 5 Tr. zákona.

Vzal do úvahy spôsob spáchania činu, motív, spôsobený následok a pohnútku, ako aj jeho pomery
a možnosť nápravy obžalovaného, keď s prihliadnutím na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j/ Tr. zákona - tj. viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, nezistenie žiadnej priťažujúcej

okolnosti a ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zákona, postupom podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložil
obžalovanému peňažný trest vo výške dvesto eur a pre prípad že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere dva mesiace. Uložený trest
považuje krajský súd nielen za zákonný, ale aj za spravodlivý, ktorý zodpovedá nielen zmyslu trestného
konania, vrátane spravodlivého potrestania páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení

§ 34 ods. 1 Tr. zákona a ostatným rozhodným kritériám podľa ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona

S poukazom na vyššie uvedeného odvolací súd nezistiac dôvod na zmenu rozsudku prvostupňového
súdu, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a odvolanie obžalovaného L. W. ako
nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.