Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. október 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/409/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515204132
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2515204132.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS

a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom: JUDr. Vratislav
Šteffek, Námestie Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému: V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XXX, o zaplatenie 546,00 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 337,40 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50%
ročne zo sumy 337,40 € od 9.8.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu zamieta.

Súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 11.6.2015 domáhal zaplatenia
istiny vo výške 546,00 € s úrokom z omeškania z istiny vo výške 9,0 % ročne od 11.7.2009 do zaplatenia
titulom uzavretej zmluvy o úvere a náhrady trov konania.

2. Žalovaný sa k doručenej žalobe nevyjadril.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor). Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v
zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámenénaúradnejtabulisúduvzákonnejlehote,stranysporunaverejnomvyhlásenírozsudkuneboli
prítomní.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä

úverovou zmluvou, výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 3.6.2009, oznámením o zosplatnení zo
dňa 26.8.2009, poštovými podacími hárkami,rozsudkom Medzinárodného rozhodcovského súdu sp.
zn. 0060/2010 zo dňa 2.7.2010, pripojeným exekučným spisom Okresného súdu Piešťany sp. zn.
7Er/218/2011 ako aj ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5.Stranysporuuzatvorilidňa27.2.2009Zmluvuoúvereč.XXXXXXXXX,ktorejneoddeliteľnousúčasťou
boliajobchodnépodmienky.Nazákladetejtozmluvyposkytolžalobcažalovanémuúvervovýške350,00

€, za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny, t.j. 271,50 €, spolu 591,50 €, s uvedením priemernej RPMN
34,49% a len v obchodných podmienkach RPMN vo výške 206,73%.6. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť úver v 13 splátkach, po 45,50 €, prvá splátka bola splatná 10 deň po
uzatvorení zmluvy a nasledujúce splátky boli splatné vždy 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
V zmysle Obchodných podmienok bod 1. má veriteľ právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s

úrokmi z omeškania po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej
výške. Žalovaný uhradil len jednu splátku 45,50 € dňa 27.2.2009.

7. Žalovaný bol predžalobnou upomienkou zo dňa 3.6.2009 vyzvaný na vrátanie dlžnej sumy 91,00 € do
5 dní od obdržania upomienky, ktorá bola odoslaná dňa 3.6.2009. V Oznámení o zosplatnení záväzku

zo dňa 26.8.2009 sa uvádza, že dlh vo výške 634,58 € bol ku dňu 10.7.2009 zosplatnený z dôvodu
omeškania so splácaním dlhu spolu s uplatnením zmluvnej pokuty vo výške 18,58 € za každý začatý
mesiac omeškania a nákladov za úkony spojené s vymáhaním pohľadávky 70,00 €. Oznámenie bolo
podľa poštového podacieho hárku odoslané na adresu žalovaného dňa 26.8.2009.

8. Žalobca dňa 25.2.2010 podal návrh na Medzinárodný rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej

spoločnosti a.s. v Bratislave, ktorá dňa 2.7.2010 vydala rozsudok sp. Zn. 0060/2010 a zaviazala
žalovaného zaplatiť sumu 546,- € s úrokom z omeškania vo výške 9.0% ročne z istiny od 11.7.2009
do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 18,58 € za každý začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom
apríl 2009 do zaplatenia a zmluvnú paušálnu náhradu nákladov 70,- €, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a nahradiť trovy rozhodcovského konania 246,80 €.

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. Zn. 7Er/218/2011 súd zistil, že na základe
rozhodcovského rozsudku špecifikovaného vyššie požiadal žalobca o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 1.2.2011, ktoré súd uznesením sp. Zn. 7Er/2018/2011-22 zo dňa22.4.2015 zamietol s
odôvodnením, že na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne vyjednaná

nemal rozhodcovský súd právomoc vo veci rozhodnúť a preto vydaný rozhodcovský rozsudok je
neúčinný, nulitný. Výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný. Následne bolo exekučné konanie
zastavené uznesením sp.zn. 7Er/218/2011-29 zo dňa20.8.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
4.11.2015.

10. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že jeho nárok nie je premlčaný, nakoľko došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho zákonníka, pretože si svoje právo
dňa 25.2.2010 uplatnil u rozhodcovského súdu a následne podal návrh na výkon exekúcie a až do
zastavenia exekučného konania premlčacia lehota spočívala.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

12. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
14. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
15. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

16. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
17. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.18. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

19. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

20. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a
v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,
7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Obč. zák., odstúpenie od zmluvy § 48 Obč.

zák., úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
Občianskeho zákonníka.

21. Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

22. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. O ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

25. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

26. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec
lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom
mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

27. Podľa § 156 Civilného sporového poriadku, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

28. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru,
že medzi stranami konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky, ktoré sa tento zaviazal dohodnutým spôsobom vrátiť. Uzavretú zmluvu o úvere
súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho
podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania

alebo podnikania. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej
predtlač formulára mal žalobca už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa
žalovaného,ktorýobsahtejtozmluvyžiadnympodstatnýmspôsobomnemoholovplyvniťanineovplyvnil.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaapokiaľzmluvaobsahujetakétoneprijateľné
podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

29. Súd je povinný prihliadať na premlčanie, nakoľko vyššie citované ustanovenie § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je
aj nárok uplatnený v tomto konaní. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa

bola zavedená s účinnosťou od 1.5.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté
žiadne prechodné ustanovenia. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter,
procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré normuje
predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na
jeho základe sa súdu ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie
v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje

procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto, ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd
je povinný ho aplikovať.

30. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, resp. povinnosť súdu v zmysle citovaného ustanovenia z úradnej povinnosti prihliadnuť k
premlčaniu a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho

práva.

31. Žalobca v žalobe uviedol, že premlčacia lehota spočívala po dobu rozhodcovského konania až do
skončenia exekučného konania. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej medzi účastníkmi dňa
27.2.2009 vyplýva, že Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola

uvedená ako súčasť Obchodných podmienok na zadnej strane Zmluvy o úvere. Podľa tejto doložky
sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe
tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou (vrátane sporov o jej platnosť a výklad), predložia na
rozhodnutie jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská
spoločnosť, a.s. Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a

zrušenia rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) ZoRK. Tým nemalo byť dotknuté právo
dlžníka, spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej
republiky. V takom prípade sa táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej
doložky.

32. Takto formulovaná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi, v prípade podania
žaloby dodávateľom, dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, čím spôsobuje hrubú
jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu dodávateľom bol
obsahom všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred
pripravená, a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť,

mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

33. V skúmanom prípade nemožno uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednanou zmluvnou podmienkou. Zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou
formulárovej zmluvy, nie je možné odvodiť, že žalobca ponúkol žalovanému návrh na uzavretie

rozhodcovskej doložky a tento že mal možnosť jeho návrh buď prijať alebo odmietnuť. Vzhľadom na
skutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy je zrejmé, že dlžník nemal
možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Len v prípade, ak by rozhodcovská doložka
bola dohodnutá individuálne, bolo by zrejmé, že spotrebiteľ bol riadne oboznámený s rozhodcovskoudoložkou a pristúpil na ňu. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom spočíva na
žalobcovi, tento nepredložil žiadny dôkaz, ani netvrdil rozhodujúce skutočnosti, ktorými by preukazoval
individuálnu dohodu s žalovaným na riešení sporov medzi nimi v rozhodcovskom konaní.

34. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je pritom význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v prípade sporu, súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného
textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné

predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje.

35. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej
právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude

rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto
je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského
súduobjektívne.Okremtohotátodoložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

36. Rozhodcovská doložka v danom prípade má síce charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky,
pretože spotrebiteľovi dáva na výber medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v
prípade podania žaloby dodávateľom, je daná právomoc výlučne určeného rozhodcovského súdu,
čo zakladá nerovnováhu v postavení spotrebiteľa (tak ako sa stalo aj v tomto konkrétnom prípade),
pretože ten je v tom prípade povinný podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. V prevažnej väčšine

prípadov, je žalobcom z úverovej zmluvy práve dodávateľ. Možnosť voľby je tak pre spotrebiteľa len
iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, a to na vybraný
rozhodcovský súd.

37. V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd

vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je
neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým
mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto

závery súdov nemožno považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k
porušeniu základných práv sťažovateľa nedošlo.

38.Nazákladevyššieuvedenejargumentácie súddospelkzáveru,žezmluvnápodmienkaobsiahnutáv
Obchodných podmienkach v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory v prípade žaloby

podávanej veriteľom prejedná vopred vybraný rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať,
pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný. Pretože
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť.
Inak povedané, predmetný Medzinárodný rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej spoločnosti,
a.s., Bratislava, nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci v zmysle § 112
Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho podaním návrhu na začatie konania na tento orgán ani
pokračovaním v začatom konaní nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu danej premlčacej lehoty.

39.Trojročnápremlčacialehotazačalaplynúťdňa11.7.2009,t.j.deňnasledujúciposplatnostiuplatnenej
pohľadávky, pričom uplynula dňa 11.7.2012 s poukazom na § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka,keďže žaloba na súd bola podaná až dňa 11.6.2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).