Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/152/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216023
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6612216023.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, IČO: 00
166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu, aby súd konanie vedené pod spisovou značkou 9C/152/2012 prerušil do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, predmetom ktorého je rozhodnutie o porušení práva
žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd z a m i e t a.

Žalobu žalobcu o zaplatenie majetkovej škody vo výške 18.918,36 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške
3.783,47 Eur z a m i e t a.

P r i z n á v a žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcapodalnaOkresnomsúdeLučenecžalobyozaplateniemajetkovejškodyanemajetkovejujmy,
ktoré boli vedené na Okresnom súde Lučenec pod spisovými značkami 9C/152/2012, 9C/160/2012,
9C/162/2012, 9C/178/2012 a 9C/182/2012. Uznesením č.k. 9C/152/2012-28 súd spojil konania vedené

pod spisovými značkami 9C/152/2012, 9C/160/2012, 9C/178/2012, 9C/182/2012 na spoločné konanie,
ktoré je vedené pod sp. zn. 9C/152/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2013.
Uznesením č.k. 9C/162/2012-29 zo dňa 12.04.2013 súd spojil toto konanie na spoločné konanie s
konaním sp. zn. 9C/152/2012 s tým, že naďalej bude vedené pod sp. zn. 9C/152/2012.

2. Poukázal na tú skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov.

V súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere
navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu, že zo strany
dlžníka neboli rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol
vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX, kde dlžníčkou bola H. O., B.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn.
9C/152/2012, sp. zn. 10Er/518/2011); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, kde dlžníkom
bol L. I., B.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/160/2012, sp. zn. 21Er/522/2011);

vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, kde dlžníčkou bola W. X., B.. XX.XX.XXXX (spis
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/162/2012, sp. zn. 5Er/616/2011); vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom bol T. X., B.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn.9C/178/2012, sp. zn. 6Er/715/2011); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníčkou bola
Y. W., B.. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/182/2012, sp. zn. 6Er/665/2011).

3. Súdny exekútor požiadal exekučný súd - Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. 2
Exekučného poriadku platného od 01.06.2011 a od 01.06.2010 do 31.05.2011 je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie

rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
po uplynutí zákonom stanovenej doby.

4. Žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom
príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu.
V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

5. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy v peniazoch.

6. Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a

dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej vyššie označenej, zmluvy o úver.
Na jednej strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul -rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý
nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty ustanovenia § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok - ktorý
vyvoláprávneúčinky,avšakjezpohľaduexekučnéhosúdumateriálnenevykonateľnýanadruhejstrane,
nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konania a požadovať súdnu ochranu práva

na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú
vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offto. Podľa platnej právnej úpravy je rozsudok
rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom
v občianskom súdnom konaní. Opísaný postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako nesprávny, v

rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetom prípade
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci
reálnu nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Nečinnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, ktoré sa žalobca v predmetnej veci
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 odsek 2
Ústavy Slovenskej republiky.

7. Ďalej dodal, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, pretože súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej kvalite,
deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu,
nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej
súvislosti s porušením jeho práv uvedených vyššie.8. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

9. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca
neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v
rámcipredbežnéhoprerokovaniazostranyžalovaného,čivyužilmožnosťpodaniasťažnostinazbytočné
prieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedoviokresnéhosúdu,resp.možnosťpodaniaústavnejsťažnosti
(t. z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného súdu

SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že
sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje
právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade, žalovaný má za to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR (bližšie v časti o Existencii prieťahov v konaní).

10. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003
Z. z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

11. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný

orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr..

12. Z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov

odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R 28/1978).
Preto má žalovaný za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

13. Zároveň žalovaný poukázal na to, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré
Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná
odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol

ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o
zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú
majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné
sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou,
stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol

žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo
spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

14. Žalovaný poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, s tým, že zákon
č. 514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,2/vznik škody,
3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

15. Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení
povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaný odkazuje na ustanovenie §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z .z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho

výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca
doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil.

16. Okrem toho žalovaný poukazuje na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje,
že „Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené
v ústave alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré
sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie
uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno

vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy (I. ÚS 63/00).“

17. Žalobca si v súvislosti so zamietnutím návrhu na vydanie poverenia uplatňuje svoj nárok titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov.
Napriek absencii legálnej definície pojmu nesprávny úradný postup, v samotnom zákone je v súlade so
závermi rozhodovacej praxe v tejto oblasti nutné dospieť k záveru, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré
sú vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodovacou. Nesprávnym úradným postupom

je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátnych orgánov pri ich činnosti, a
to najmä takej, ktorá nevedie k vydaniu rozhodnutia. Hoci nie je vylúčené, aby škoda za ktorú štát bola
spôsobená aj nesprávnym úradným postupom realizovaným v rámci činnosti rozhodovacej, avšak pre
túto formu zodpovedajúci je určujúce, že úkony takzvaného úradného postupu sami o sebe k vydaniu
rozhodnutia nevedú a ak by aj bolo rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia.

18. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

19. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o.i. nevyhnutné

preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

20. Ohľadom vyčíslenia škody má žalovaný za to, že podľa tvrdení žalobcu, tento vyčíslil uplatnenú
škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych

výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca,
a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uvádza, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v
období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a

administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.

21. Na tomto mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či
predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu
alebo ušlý zisk. V tomto smere žalovaný poukazuje na definície týchto kľúčových pojmov: skutočná

škoda je trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech resp.
nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti,
s ohľadom na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku,
žalovaný má za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či siuplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za
ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003

Z. z..

22. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody
musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. V prvom rade
žalovaný má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej

činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých
úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období,
ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých
žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej

škody „udržiavanie“ systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej
báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel
fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie
úverov musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou

na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že
si žalobca uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných
zaslaných žiadostí o poskytnutie informácii sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej
strane, samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že „disponuje jednotnou a

nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom
procese)“ a že, „návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme
rovnako tak elektronicky“. Z tohto dôvodu žalovaný má znovu za to, že uplatňovanie nároku na
majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175,--Eur paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré

preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany žalobcu (ako tomu je podľa názoru žalovanej aj v tomto prípade) a
preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.

23. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných

žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či
dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti
odôvodňuje.

24. Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že nemôže niesť

zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní,
pretože žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. V majetkovoprávnych vzťahoch
fyzických a právnických osôb štát nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim
zodpovednosť za vzájomné záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov
dosiahnuť iným spôsobom.

25. Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalovaný uvádza, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha
aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke 663,88 Eur (čiastka, ktorú v
niektorých nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé
omeškanie.

26. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

27. Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

28. V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaný na dve
skutočnosti. V prvom rade, žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval
o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany

súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 Eur, ktorá musí
byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR
vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu
úveryfyzickýmosobám.ÚstavnýsúdSRprihliadaajnato,čisťažnosťpredsedovisúduviedlaknáprave.
Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy
podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu

zjednať. V druhom rade, je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby

za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo. Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú
bližšie konkretizované. Taktiež žalobca neupresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu.“

29. Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

30. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

31. Žalovaný poukázal na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia §
17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady.

32. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu

úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných

konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

33. V tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu tohto vyjadrenia dokladá list Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to,

že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku
267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove (Vec C-76/10).

34. Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu
Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkýchúrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

35. Zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad
postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň
aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného
a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu
neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol

namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa žalovaného žalobcovi priznaná žiadna
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

36. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1, § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., je zrejmé, že pre
úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem
existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej

ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.

37. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý
jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)

a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu

príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

38. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že žalobca nepreukázal, že
by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom vykonávania
podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že
žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej

škody alebo nemajetkovej ujmy. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalobu za
právne neopodstatnenú.

39. Okresný súd Lučenec rozhodol rozsudkom zo dňa 11.02.2015 č.k. 9C/152/2012-172 tak, že

návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhla použiť žalovaná Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti
SR v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcom na Okresnom súde
Prešov sp. zn. 7C/6/2010 zamietol. Žalobu o zaplatenie majetkovej škody vo výške 18.918,36 Eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 3.783,47 Eur zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti

rozsudku tunajšieho súdu podal odvolanie žalobca. Krajský súd Banská Bystrica uznesením zo dňa
21.09.2016 č.k. 15Co/589/2015-247 rozsudok tunajšieho súdu vo výroku o zaplatenie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Rozsudok vo výroku, ktorým ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla použiť žalovaná Slovenská republika

zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp. zn.: 7C/6/2010, potvrdil.

40. V odôvodnení Krajský súd Banská Bystrica konštatuje, že Okresný súd Lučenec rozhodol o návrhu
žalobcunaprerušeniekonaniauznesenímzodňa05.06.2013č.k.9C/152/2012-58,ktorébolopotvrdené

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.12.2014 č.k. 12Co/306/2013-89. Hoci o tomto
návrhu na prerušenie konania bolo rozhodnuté, žalobca opätovne podaním zo dňa 06.02.2015 (č.l. 100)
podal návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti. Krajský súd Banská Bystrica zdôrazňuje, že aj keď žalobca podal opakovanýnávrh na prerušenie konania z rovnakého dôvodu, súd prvej inštancie sa mal s týmto návrhom procesne
vysporiadať a rozhodnúť o ňom. Konečné rozhodnutie je teda predčasné, hoci je vo svojej podstate
správne.

41. Súd určil termín pojednávania na deň 26.10.2016. Na pojednávanie sa nedostavil zástupca žalobcu
a zástupca žalovaného. Doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané.

42. Zástupca žalobcu žiadal, aby súd prejednal vec aj bez ich účasti, z dôvodov hospodárnosti konania.

Navrhol, aby pojednávanie bolo otvorené, súhlasil s tým, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti.
Poukázal na znalecký posudok, ktorý vyhotovil znalecký ústav: Ekonomická univerzita v Bratislave, na
výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Znalecký posudok č. 1/2014 sa nachádza na Okresnom
súde v Lučenci pod sp. zn. Spr. 256/2014. V žalobe a v písomných podaniach uviedol všetky významné
skutočnosti, navrhol vykonanie dokazovania. Žiadne ďalšie dôkazy v písomnom podaní, ktoré bolo
doručené súdu dňa 21.10.2016 navrhnuté neboli.

43. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, z dôvodov hospodárnosti.

44. Podľa Čl. 17 Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná, rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a

neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

45. Podľa § 162 ods. 1 písmeno a) Civilného sporového poriadku súd konanie preruší ak a) rozhodnutie
závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

46. Súd návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písmeno a) Civilného sporového poriadku
zamietol, pretože nie sú splnené podmienky na prerušenie konania o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tomto spore. V danom prípade ide o otázku procesného
charakteru, ktorá nemá priamy dopad na posúdenie nároku žalobcu. Nemá priamy súvis s vyriešením

sporu vo veci samej. Naviac Ústavný súd sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
odmieta pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

47. Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k.
9C/152/2012-28, č.k. 9C/162/2012-29, uznesenia č.k. 9C/152/2012-58, vyjadrenia žalovaného,

pripojených spisov Okresného súdu Lučenec spisová značka: 10Er/518/2011, 21Er/522/2011,
5Er/616/2011, 6Er/715/2011, 6Er/665/2011, znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý vypracovala
Ekonomická univerzita Bratislava, Znalecký ústav, Dolnozemská cesta 1, Bratislava, ktorý je
zaevidovaný na Okresnom súde Lučenec pod Spr. 701/2014, na základe čoho zistil nasledovný skutkový
stav:

48. Z pripojeného spisu sp. zn. 10Er/518/2011 súd zistil, že dňa 06.07.2011 bola tunajšiemu súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa
10.05.2011 a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlomKarloveskérameno8,98404Bratislava,IČO:35
922 761 sp. zn. SR 15138/10 zo dňa 24.02.2011 a Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.03.2010.
Následne súd uznesením č. k. 10Er/518/2011-11 zo dňa 08.07.2011žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.08.2011.

49. Z pripojeného spisu sp. zn. 21Er/522/2011 súd zistil, že dňa 07.07.2011 bola tunajšiemu súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa
11.05.2011 a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlomKarloveskérameno8,98404Bratislava,IČO:35
922 761 sp. zn. SR 14652/10 zo dňa 11.02.2011 a Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.02.2010.
Následne súd uznesením č. k. 21Er/522/2011-11 zo dňa 13.07.2011 žiadosť súdneho exekútorao udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.08.2011.

50. Z pripojeného spisu sp. zn. 5Er/616/2011 súd zistil, že dňa 05.08.2011 bola tunajšiemu súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa
06.06.2011 a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO:

35 922 761 sp. zn. SR 11232/10 zo dňa 24.11.2010 a Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
16.11.2009. Súd výzvou zo dňa 12.09.2011 vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a
všetkých jej súčastí v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Oprávnený na základe výzvy predložil súdu
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.11.2009 spolu so všeobecnými podmienkami poskytovania
úveru. Následne súd uznesením č. k. 5Er/616/2011-14 zo dňa 11.11.2011 žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 07.10.2012.

51. Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/665/2011 súd zistil, že dňa 19.08.2011 bola tunajšiemu súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa

28.06.2011 a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO:
35 922 761 sp. zn. SR 02748/11 zo dňa 29.04.2011 a Zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 02.03.2009.
Následne súd uznesením č. k. 6Er/665/2011-10 zo dňa 09.09.2011 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 10.10.2011.

52. Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/715/2011 súd zistil, že dňa 13.09.2011 bola tunajšiemu súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa

25.07.2011 a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava,
IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 16548/09 zo dňa 25.11.2011. Súd výzvou zo dňa 23.09.2011 vyzval
oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a všetkých jej súčastí v lehote 10 dní odo dňa doručenia
výzvy. Oprávnený na základe výzvy doručil súdu dňa 19.10.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa

18.06.2008, ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky poskytovania úveru. Následne súd uznesením
č. k. 6Er/715/2011-14 zo dňa 11.11.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane
exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011.

53. Prečítaním znaleckého posudku č. 1/2014 bolo preukázané, že žalobca požiadal o vypracovanie

znaleckého posudku na určenie výšky majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných
konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými
prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký posudok č. 1/2014

vypracovala Ekonomická univerzita Bratislava, Znalecký ústav, Dolnozemská cesta 1, Bratislava, z
podkladov, ktoré ústavu predložil žalobca.
54. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedná za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej

moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.
55. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá
bolaspôsobenáorgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátua)Ministerstvospravodlivosti

Slovenskej republiky.

56. Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.57. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

58. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

59. Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

60. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/, účinný k 01.06.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

61. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2011, exekútor, ktorému bol doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

62. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995, účinný k 01.06.2010, podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

63. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.06.2010, exekútor, ktorému bol doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným

titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.64. Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995, účinný od 01.02.2002 do 31.05.2010, exekútor, ktorému
bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným
titulom najneskôr do 15 dní súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

65. Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od
01.09.2005),konaniazačatépred01.09.2005sadokončiapodľaprávaplatnéhodo31.08.2005akodsek
2 neustanovuje inak.

66. Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods.
3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

67. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval v tomto spore.

68. Z pripojeného spisu sp. zn. 10Er/518/2011 súd zistil, že dňa 06.07.2011 bola tunajšiemu súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa
10.05.2011 a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

zriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlomKarloveskérameno8,98404Bratislava,IČO:35
922 761 sp. zn. SR 15138/10 zo dňa 24.02.2011 a Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 17.03.2010.
Následne súd uznesením č. k. 10Er/518/2011-11 zo dňa 08.07.2011žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.08.2011.Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/152/2012

(10Er/518/2011) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej školy vo výške 2.670,04 Eur
a nemajetkovej ujmy vo výške 534,01 Eur.

69. Z pripojeného spisu sp. zn. 21Er/522/2011 súd zistil, že dňa 07.07.2011 bola tunajšiemu súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom

oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa
11.05.2011 a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlomKarloveskérameno8,98404Bratislava,IČO:35
922 761 sp. zn. SR 14652/10 zo dňa 11.02.2011 a Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24.02.2010.
Následnesúduznesením č.k.21Er/522/2011-11zodňa13.07.2011žiadosťsúdnehoexekútorao

udeleniepoverenianavykonaneexekúciezamietol.Predmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa
05.08.2011. Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/160/2012 (21Er/522/2011)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej školy vo výške 3.896,68 Eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 779,34 Eur.

70. Z pripojeného spisu sp. zn. 5Er/616/2011 súd zistil, že dňa 05.08.2011 bola tunajšiemu súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa
06.06.2011 a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO:

35 922 761 sp. zn. SR 11232/10 zo dňa 24.11.2010 a Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
16.11.2009. Súd výzvou zo dňa 12.09.2011 vyzval oprávneného na predloženie úverovej zmluvy a
všetkých jej súčastí v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Oprávnený na základe výzvy predložil súdu
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.11.2009 spolu so všeobecnými podmienkami poskytovania
úveru. Následne súd uznesením č. k. 5Er/616/2011-14 zo dňa 11.11.2011 žiadosť súdneho exekútora o

udeleniepoverenianavykonaneexekúciezamietol.Predmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa
07.10.2012. Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/162/2012 (5Er/616/2011)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej školy vo výške 3.738,77 Eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 747,55 Eur.71. Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/665/2011 súd zistil, že dňa 19.08.2011 bola tunajšiemu súdu
doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom

oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa
28.06.2011 a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 984 04 Bratislava, IČO:
35 922 761 sp. zn. SR 02748/11 zo dňa 29.04.2011 a Zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa 02.03.2009.
Následne súd uznesením č. k. 6Er/665/2011-10 zo dňa 09.09.2011 žiadosť súdneho exekútora o

udeleniepoverenianavykonaneexekúciezamietol.Predmetnéuznesenienadobudloprávoplatnosťdňa
10.10.2011. Návrhom vedeným na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 9C/178/2012 (6Er/665/2011)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej školy vo výške 2.974,65 Eur a nemajetkovej
ujmy vo výške 558,93 Eur.

72. Z pripojeného spisu sp. zn. 6Er/715/2011 súd zistil, že dňa 13.09.2011 bola tunajšiemu súdu

doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom
oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice pred súdnym exekútorom dňa
25.07.2011 a exekučným titulom, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľomSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlomKarloveskérameno8,98404Bratislava,IČO:35
922 761 sp. zn. SR 16548/09 zo dňa 25.11.2011. Súd výzvou zo dňa 23.09.2011 vyzval oprávneného na

predloženie úverovej zmluvy a všetkých jej súčastí v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Oprávnený
na základe výzvy doručil súdu dňa 19.10.2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 18.06.2008, ktorej
súčasťou boli všeobecné podmienky poskytovania úveru. Následne súd uznesením č.
k. 6Er/715/2011-14 zo dňa 11.11.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane
exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011. Návrhom vedeným

naOkresnomsúdeLučenecpodsp.zn.9C/182/2012(6Er/715/2011)sažalobcadomáhalodžalovaného
zaplatenia majetkovej školy vo výške 5.818,22 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 1.163,64 Eur.
73. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedná za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej

moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.
74. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá
bolaspôsobenáorgánomverejnejmocipodľa§3ods.1,konávmeneštátua)Ministerstvospravodlivosti

Slovenskej republiky.
75. Zákon číslo 514/2003 Z.z. má oporu v článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho
aplikácii sa podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným
predpisom. Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov sa
zásadne uplatňujú na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci má povahu objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiadny liberačný
dôvod, na základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.
76. Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup
orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny
postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
77. Exekučné konanie ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku.

Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát
zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

78. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

79. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

namietaných žalobcom splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za
nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku
správnosti postupu pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia taktiež nie je na mieste
posudzovať. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, a preto nie je možné hovoriť o nesprávnom
úradnom postupe.

80. Z pripojených spisov, na ktoré súd poukazuje vyššie bolo nepochybne preukázané, že oprávnený
v návrhoch na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudky rozhodcovského súdu.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom v
exekučnom konaní, je však zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok
z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo
existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom, na ktorú je nútený výkon rozhodnutia potrebné
nepripustiť. Pokiaľ teda súd uzneseniami č.k. 10Er/518/2011-11 zo dňa 08.07.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 1.08.2011, č.k. 21Er/522/2011-11 zo dňa 13.07.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 05.08.2011, č.k. 5Er/616/2011-14 zo dňa 11.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
07.10.2012, č.k. 6Er/665/2011-10 zo dňa 09.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011
a č.k. 6Er/715/2011-14 zo dňa 11.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, postupoval v súlade s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd bol oprávnený a povinný preskúmať

rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní.

81. V súlade s ustanovením § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 písmeno b), c), keď môže exekučný
súd aj bez návrhu zastaviť exekúciu, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníkov rozhodcovského

konania na plnenie právom nedovolené, môže exekučný súd posúdiť už pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku či exekučný titul
(rozhodcovský rozsudok) odsudzuje dlžníka len na také plnenie, ktoré je zákonom dovolené. Je to aj v
záujme plynulosti a hospodárnosti konania. V konečnom dôsledku, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť
o udelenie poverenia zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.

82. Preskúmaním exekučných spisov súd zistil, že nedošlo k prieťahom v jednotlivých exekučných
konaniach a súd dôvodne preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a postupoval
v súlade s exekučným poriadkom účinným od 01.06.2011.

83. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

84. Žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom

vymáhanej od povinného.

85. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

86. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje.87. Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť
zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

88. Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

89. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

90. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu

úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných

konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

91. Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s
dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie
§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho

pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky),
minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný
postup spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

92. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že boli vydané rozhodnutia o zmene
exekútorapolehote,naviacsúdvyhlásilexekúciezaneprípustnéazastavilich)auplatnenoumajetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,

ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu ako právne
neopodstatnenú súd zamietol.

93. Keďže súd spojil na spoločné konania veci vedené pod spisovými značkami 9C/152/2012,
9C/160/2012, 9C/162/2012, 9C/178/2012, 9C/182/2012 s tým, že tieto sa ďalej viedli pod spisovou

značkou 9C/152/2012, súd žalobu po sčítaní jednotlivých predmetov konaní o zaplatenie majetkovej
škody vo výške 18.918,36 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 3.783,47 Eur zamietol. V konaní vedenom
pod spisovou značkou 9C/152/2012 (10Er/518/2011) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 2.670,04 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 534,01 Eur, v konaní
vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 9C/160/2012 (21Er/522/2011) sa žalobca

domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 3.896,68 Eur a zaplatenia nemajetkovej
ujmy vo výške 779,34 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
9C/162/2012 (5Er/616/2011) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške
3.738,77 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 747,55 Eur, v konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod spisovou značkou 9C/178/2012 (6Er/715/2011) sa žalobca domáhal

od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 2.794,65 Eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo
výške 558,93 Eur, v konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 9C/182/2012
(6Er/665/2011) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 5.018,22 Eur
a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 1.163,64 Eur.

94. Keďže súd zastáva názor, že nie je daná v tomto spore zodpovednosť štátu za škodu, ktorá
podľa tvrdenia žalobcu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, listinný dôkaz
- znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracovala Ekonomická univerzita Bratislava, Znalecký ústav,
Dolnozemská cesta 1, Bratislava, v ktorom je vyčísľovaná výška majetkovej škody a výška nemajetkovejujmy, je nadbytočným dôkazom, keďže nie je daná zodpovednosť štátu vôbec, či už za majetkovú škodu
alebo nemajetkovú ujmu.

95. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

96. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

97. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

98. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

99. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto o trovách konania bolo rozhodnuté tak, ako to vyplýva z
výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd

Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.