Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Gindlová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/476/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415213358.3

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu
Consumer Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130,
v konaní právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 821 08
Bratislava, proti žalovanému: A. E., F.. XX.XX.XXXX, Q.. T. T. T. XXX, XXXXX T. T., štátny občan SR, o
zaplatenie sumy vo výške 140,82 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie sumy vo výške 23,45€ spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 23,45€ od 11.1.2013 do zaplatenia z a s t a v u - j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 84,79€ spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 84,79 od 11.1.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

IV. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.12.2015 domáhal, aby súd uložil

žalovanémupovinnosťzaplatiťmusumuvovýške140,82€spoluspríslušenstvomztituluneuhradeného
zostatku úveru. V návrhu uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 3.4.2012 zmluvu o pôžičke č.
11350342, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému celkovú sumu pôžičky 195,52€ na zakúpenie
spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v
pravidelných 25 mesačných splátkach vo výške 6,78€. Do dnešného dňa žalovaný uhradil z uvedenej
sumy len čiastku 64,11€, ďalšie platby na úver nepoukázal. Vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoju

povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, vyzval ho k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo listom zo dňa 29.12.2012. Žalovaný ďalšie splátky na úver neuhradil.

2. Písomným podaním zo dňa 25.7.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti istiny vo výške 23,45€
(vyúčtovaných pokút a poplatkov) s príslušenstvom a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o pôžičke zo dňa 3.4.2012, Obchodných
podmienok k zmluve o pôžičke, predžalobnej upomienky zo dňa 29.12.2012, prehľadom splátok a úhrad
žalovaného poukázaných na úver, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli
a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 3.4.2012 zmluvu o pôžičke č. 11350242, na základe ktorej

poskytol žalovanému pôžičku vo výške 164,75 € na nákup spotrebného tovaru - vŕtací skrutkovač zn.
BOSCH. Zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľom bola spoločnosť Quatro, pričom žalovaný mal kudňu podpisu zmluvy o pôžičke na tovar poukázať akontáciu vo výške 30,77€. V zmluve bolo dojednané,
že žalovaný bude predmetný úver splácať splátkami vo výške 6,78€ spolu s poistením v celkovom počte
25 mesačných splátok pri ročnej úrokovej sadzbe 38,34%, výške RPMN 38,34%, s tým, že celkové

náklady spotrebiteľa predstavovali výšku 46,62€. Podľa prehľadu splátok a úhrad k predmetnému úveru
žalovaný na úver zaplatil okrem akontácie celkom tri platby vo výške v celkovej výške 33,34€ (3x 6,78,
13) €. Ďalšie platby na úver nepoukázal.

5. Žalobca zobral v priebehu konania svoj návrh na začatie konania späť v časti sumy 23,45€ s

príslušenstvom , ktoré sumy predstavovali poplatky a zmluvné pokuty. Zotrval na návrhu v časti sumy
117,37 € s príslušenstvom.

6. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie veci,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytovanej veriteľom spotrebiteľovi.

7.Podľa§2písm.a,bZákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie veci, na

účely tohto zákona sa rozumie:

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie veci,

zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

9. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení rozhodnom pre posúdenie vecí,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) y) a § 10 ods. 1

11. Keďže navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania v časti sumy 23,45€ spolu s príslušenstvom
späť pred otvorením pojednávania, súd konanie v tejto časti zastavil postupom podľa § 145 ods. 2 v
spojení s § 146 ods. 1 CSP aj bez súhlasného stanoviska žalovaného, keďže k čiastočnému späťvzatiu
žaloby došlo pred začatím pojednávania.

12. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobný návrh žalobcu je čiastočne dôvodný čo
do výšky 84,79€ spolu s príslušenstvom. Súd dospel k záveru, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa
3.4.2012 spotrebiteľskú zmluvu, a to konkrétne zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú je potrebnéaplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
podpisuzmluvy.Zoznenia§1ods.2predmetnéhozákonavyplýva,žespotrebiteľskýmúverompreúčely
tohto zákona je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky ako tomu bolo aj v tomto prípade, keď žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky ich reálnym odovzdaním na nákup spotrebného tovaru. Žalobca pritom vystupoval v danom
zmluvnom vzťahu ako právnická osoba, ktorá ponúka a poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval v danom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ - fyzická
osoba, ktorému bol ponúknutý a poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania. Z predmetnej zmluvy je totiž zrejmé, že žalovaný si predmetný úver
zobral za účelom nákupu spotrebného tovaru - vŕtacieho skrutkovača, pričom z kúpnej ceny (v zmluve
neuvedená!) uhradil 30,77 € na akontáciu kúpnej ceny tovaru pri podpise zmluvy.

13. Z vyššie uvedených dôvodov súd pristúpil k prieskumu danej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. v znení rozhodnom pre posúdenie veci a zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená

medzi účastníkmi konania neobsahovala potrebné náležitosti tak, ako ich vyžaduje tento zákon v § 9
ods. 2. Zmluva konkrétne neobsahovala uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov, ktorá náležitosť je podstatnou náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. j)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. V ďalšom zmluva
neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, a to výšku, počet a termíny

splátokistiny,úrokovainýchpoplatkov.Zmluvaobsahovalalenvýškuapočetjednotlivýchsplátok,avšak
v zmluve absentoval údaj o dátume k akému má odporca splátky na účet navrhovateľa poukazovať, a
navyše tieto splátky neboli rozdelené na úhradu akej časti úveru (istina, úroky, poplatky, ...) sa majú
použiť. Taktiež pokiaľ ide o uvedenie celkovej výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, táto bola v
zmluve o pôžičke uvedená zmätočne, neurčito a nejasne, nakoľko v zmluve sa konštatovalo, že celková

zmluvapôžičkypredstavujesumuvovýške164,75€,pričomvykonanýmdokazovanímbolopreukázané,
že pôžička bola odporcovi poskytnutá len vo výške 118,13€. Uvedené informácie vpísané do zmluvy o
pôžičketakvyznievalirozporuplne,nejasneaneurčito,anisúdunebolozrejméakúvýškuúveružalovaný
skutočne čerpal a túto skutočnosť neozrejmil súdu ani právny zástupca žalobcu, hoci ho súd vyzval na
oznámenie skutočne čerpanej výšky úveru žalovaným. Súdu je len z jeho inej rozhodovacej činnosti

známe, že skutočná výška čerpaného úveru predstavuje výšku uvedenú v zmluve ako „cena na splátky“.
Preto súd dospel k záveru, že aj tento údaj, ktorý je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (podľa § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch) v zmluve absentuje,
keďže v nej nebola uvedená tak, aby sa zabránilo akýmkoľvek dohadom o jej skutočnej výške. Keďže
predmetná zmluva neobsahovala vyššie uvedené obligatórne náležitosti, súd považoval predmetný úver

v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách za bezúročný a bez poplatkov. Súd poukazuje na to, že účelom právnej úpravy obsiahnutej v
zákone o spotrebiteľských úveroch predovšetkým je, aby mal spotrebiteľ v čase podpisu spotrebiteľskej
zmluvy všetky potrebné informácie k posúdeniu výhodnosti poskytovaného úveru. Tieto údaje majú byť
v zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a určito a nie spôsobom, ktorý vzbudzuje pochybnosti o tom,

či dodávateľ zámerne, alebo len nedopatrením skresľuje vstupné údaje do nej vpisované, čo možno
charakterizovať ako nekalú obchodnú praktiku.

14. K výhradám žalobcu v tom smere, že zmluva o úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov
až kumulatívnym splnením oboch podmienok uvedených v zákone (nedostatok písomnej formy

spotrebiteľského úveru a niektorá z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) a y) a § 10 ods. 1)
súd uvádza, že uvedené tvrdenie nie je správne. Už logickým výkladom tohto ustanovenia zákona je
potrebné dospieť k záveru, že na to, aby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov postačuje,
pokiaľ je splnená aspoň jedna z uvedených podmienok. Je zrejmé, že pokiaľ nemá zmluva písomnú
formu, ktorú zákonodarca požaduje už v úvode tohto zákona, nemožno hovoriť o tom, že táto zmluva

spĺňa kritériá zákonodarcu. Je potom nelogické vyžadovať akúkoľvek ďalšiu podmienku k tomu, aby
bol dodávateľ sankcionovaný za nedodržanie týchto podstatných náležitostí. Tak je tomu aj v prípade,
ak zmluva neobsahuje akúkoľvek z náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 citovaného zákona, ktoré
predstavujú základný rámec údajov, ktoré nutne zmluva uzavieraná so spotrebiteľom musí obsahovať.
Účelom tejto sankcie je práve to, aby dodávateľ striktne dodržiaval písomnú formu zmluvy a v zmluvách

uvádzal všetky náležitosti, ktoré spotrebiteľa informujú o výhodnosti poskytovaného úveru. Sankciou
za nedodržanie týchto podstatných zákonom stanovených podmienok je potom práve to, že zmluva sa
považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Nebolo by v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, kedy sana použitie sankcie zákona vyžadovalo kumulatívne splnenie oboch týchto náležitostí, tak ako to cielene
uvádza žalobca.

15. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
celkove úver vo výške 118,13€, pričom žalovaný na úver poukázal platby v celkovej výške 33,34€ (okrem
akontácievovýške30,77€splatnejpredposkytnutímúveru),pretoježalovanýpovinnýzaplatiťžalobcovi
len výšku zvyšnej poskytnutej istiny vo výške 84,79€, teda bez účtovaných úrokov, pokút a poplatkov.

16. Vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil riadne a včas,
vyzval ho žalobca výzvou (predžalobná upomienka) zo dňa 29.12.2012 k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorázovo v lehote najneskôr do troch dní od doručenia upomienky, s tým, že ho zároveň
upozornil, že márnym uplynutím tejto lehoty sa stane splatný celý dlh. Žalovaný predmetnú výzvu
prevzal dňa 7.1.2013, avšak dlh neuhradil. Žalovaný sa tak dostal do omeškania so splatením svojho
splatného peňažného záväzku, a to počnúc od 11.1.2013, teda márnym uplynutím lehoty poskytnutej

na dobrovoľné plnenie, preto mu súd súčasne uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 84,79€ od 11.1.2013 do zaplatenia.

17. Súd vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s §
256 ods. 1 CSP (v časti zastavenia konania, keďže žalobca zobral žalobný návrh čiastočne späť bez
uvedenia dôvodu, teda v tento časti zavinil zastavenie konania) tak, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že sporové strany mali v konaní pomerný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.