Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/648/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214213080
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214213080.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: E. J. I., s.r.o., N. 5, D., X.: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou T. J., s.r.o., N. 5, D., X.: XX XXX XXX proti povinnému: K. W., nar.
XX.X.XXXX, N. XXX/XX, J., t.č. W. 9, J., o vymoženie XX,XX eur s príslušenstvom, vedenej súdnym
exekútorom S.. W. J., N.., E. úrad D., U. XX, Bratislava, pod EX XXXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Košice X. takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený podal dňa XX.X.XXXX návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému na vymoženie svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej bankovej asociácie, D. č. II/XXXX-XXXX zo dňa
XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),

§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, b/ zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), rozsiahlej európskej judikatúry, smernice Rady č. 93/13/
EHS a zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla zo zmluvy o bežnom účte , ktorú uzavrel právny
predchodca oprávneného (T. banka, a.s.) s povinným dňa XX.X.XXXX. Súd prvého stupňa posúdil
predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovenia § 52 a nasl. OZ, preto na právny

vzťah medzi účastníkmi aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Po
preskúmaní zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok , ktoré tvoria súčasť zmluvy súd prvého
stupňa zistil, že zmluva obsahuje viacero neprijateľných podmienok. Ide najmä o rozhodcovskú doložku,
ktorá bola obsiahnutá v bode 4.9.1., podľa ktorého sa účastníci dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté
spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad
alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie rozhodcovskému súdu podľa jeho základných vnútorných

predpisov. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 4 OZ, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Túto doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zmluvná podmienka
nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda bránila tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovskýrozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Preto súd prvého stupňa
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“). Citujúc znenie

§ 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a § 159 O.s.p. tvrdil,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po
uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. V
odvolaní poukazoval na zlý preklad rozsudku O. a Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa jeho názoru slovenský exekučný súd by

bol podľa rozsudku O. povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak
by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v
rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom
hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej
zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému

rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť
o žalovanom nároku. Dojednanie rozhodcovskej doložky podľa jeho názoru nemožno hodnotiť ako
nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je
súčasťou civilného práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno vyvodzovať zo slovenského
ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal

povinnosť preskúmavať exekučný titul, a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich
právach, no neuplatnil si ich. Namietaným postupom a rozhodovaním dochádza k neoprávnenému
zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty,
čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré
prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011 (priložil k odvolaniu). Na základe uvedeného navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa XX.XX.XXXX a povinnému dňa XX.XX.XXXX.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil,
že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3
O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa
§ 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, odvolanie
smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné:

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného

poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd má vzhľadom na vnútroštátnu úpravu obsiahnutú v ustanovení §
44 ods. 2 Exekučného poriadku nielen právo, ale aj povinnosť zo zákona preskúmať v spotrebiteľských

zmluvách nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Súd prvého stupňa pri posudzovaní žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval teda v súlade s vnútroštátnou
právnou úpravou i právnou úpravou Európskeho spoločenstva.

Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že rozhodcovskú doložku si účastníci konania

dojednali platne vo všeobecných obchodných podmienkach.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak

je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.
2 citovaného zákona).

Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3
(§ 4 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Ako vyplýva z predmetnej rozhodcovskej doložky - bod 4.9.1. VOP, zmluvné strany sa dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy o pôžičke vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj
napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti
spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok
odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva
na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v

podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka
za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Odvolací súd dospel k záveru, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd

vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného
titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným
titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého
stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).

Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady
93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná. Príloha smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných

podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri
zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje,
môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods.1
Občianskeho zákonníka exekučným súdom a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade
so slovenským právom. Navyše zákonodarca novelou č. 568/2007 Občianskeho zákonníka účinnou

od 1.1.2008, priamo v § 53 ods. 4 písm. r) menuje ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní,
za neprijateľné.Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1O.s.p.vspojenísustanovením

§ 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.