Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/502/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217077
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4312217077.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom
vBratislave,Pribinova25,IČO:35807598,zastúpenýAdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, za ktorú koná ako advokát a konateľ doc. JUDr. Branislav Fridrich,
PhD., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
o súdnom poplatku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 24. novembra
2014, č. k. 14C/8/2013-85 a proti uzneseniu zo dňa 27. apríla 2015 č. k. 14C/8/2013-133, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 24. novembra 2014, č. k.
14C/8/2013-85 p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 27. apríla 2015 č. k. 14C/8/2013-133
p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením zo dňa 24.11.2014, č. k.

14C/8/2013-85uložilžalobcovi,abyvlehotedo3dníodprávoplatnostiuzneseniazaplatilsúdnypoplatok
za odvolanie vo výške 20 eur. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1
písm. a/, § 3, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1, § 7 ods. 10, § 9 ods. 4, 9 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestovapoložkyč.7aSadzobníkasúdnychpoplatkov.
Žalobcasanávrhompodanýmprostredníctvomprávnehozástupcuzodňa28.09.2012domáhal,abysúd
zaviazal žalovaného na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ako aj k náhrade trov konania.

Rozsudkom Okresného súdu Nitra, č. k. 14C/8/2013-50 zo dňa 28.11.2013 súd žalobu zamietol. Proti
predmetnému rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Vychádzajúc z
uvedených skutočností, súd rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Poznamenal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje žiadne dôvody, a to skutkové ani právne,

ktoré viedli súd k vydaniu predmetného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia ako dôvod na zrušenie
uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť poplatok za odvolanie podľa položky 7a) konštatoval v množstve
vecí napr. Krajský súd v Žiline ako v konaní sp. zn. 8Co/295/2013. Vyrubený poplatok vo výške 20,-
eur za podané odvolanie, avšak tento poplatok sa vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Z uvedeného mal teda za preukázané, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody

a nepodliehajú mu ďalšie úkony vo veci samej ako odvolanie, dovolanie a pod. V súvislosti s uvedeným
poukázal na dôvodovú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995Z. z. o správnych poplatkoch, čl. II k bodu 3. Poukázal na to, že podľa pozmeňujúceho návrhu k
vládnemu návrhu zákona sa v nadväznosti na zrušenie vecného oslobodenia pri žalobách na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným

postupom sa navrhlo zaviesť paušálny súdny poplatok pre tieto žaloby vo výške 20,- eur, čím sa jednak
čiastočne zohľadňuje účel vládneho návrhu a súčasne sa zlepšuje v porovnaní s vládnym návrhom
prístupu k spravodlivosti v týchto veciach, pretože sa nebude vyberať poplatok podľa percentuálnej
sadzby (položka 1), ale práve ako paušálny poplatok, ktorý je podstatne nižší. V tomto smere dodal,
že v predmetnej veci podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd teda nie je oprávnený svojvoľne

rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a preto nemal byť vyzvaný na zaplatenie
súdneho poplatku za podané odvolanie. Vyššie uvedené závery považoval za súladné s publikovaným
rozhodnutím všeobecného významu, a to rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2007, sp.
zn. 4 Cdo 39/2007. Taktiež ani v prílohe zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nie je jasne a
jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Takýmto

konaním súdu mu bola v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch uložená poplatková povinnosť v
prípade, kde ju nemal. Takéto konanie súdu považoval za zásah do základného práva žalobcu na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13
ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Poznamenal, že v § 1 zákona o súdnych poplatkoch je vyjadrená ústavná

zásada vyplývajúca z čl. 59 ods. 2 Ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo
na základe zákona. Súdy teda vyberajú súdne poplatky za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak
sa vykonávajú za návrh a za úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych
poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov. V tejto súvislosti zdôraznil, že použitie analogie legis je v
prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. S poukazom na

uvedené, ak je účastníkovi konania v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť
tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva
na súdnu ochranu ako aj práva upraveného čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR. Domnieval
sa, že súd je pri výkone svoje rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2 ods. 2, a teda platí, že môže konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navyše dodal, že

podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom
prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012 a konanie teda začalo pred účinnosťou zákona
č. 286/2012 Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do
30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ZoSP konanie vo veciach náhrad

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom od poplatku vecne oslobodené. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu
Komárno sp. zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013 a uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp.
zn. 16C/174/2012 zo dňa 03. 01. 2014.
3. Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dňa 17.12.2014 aj dovolanie. Súd prvej inštancie

uznesením zo dňa 30. 12.2014 č.k. 14C/8/2013 vyzval žalobcu na zaplatenie súdne poplatku za
dovolanie v sume 40 eur podľa položky 7a/ sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od doručenia
výzvy.
4. Proti tejto výzve na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie podal odvolanie žalobca, žiadajúc jeho
zrušenie. Odvolanie odôvodnil s poukazom na to, že súdny poplatok má byť vyrubený len za žalobu

na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. V tomto prípade ide o podané dovolanie, pri ktorom zákon o súdnych
poplatkoch nestanovuje poplatkovú povinnosť. Záverom poukázal na prechodné ustanovenie § 18ca
ZoSP, v zmysle ktorého súdne konania začaté do 30. 09. 2012 sa spravujú právnymi predpismi platnými
a účinnými do 30. 12. 2012 aj keď sa stanú splatnými neskôr. V danej veci bolo konanie začaté pred 01.

10. 2012, preto ide o konanie, ktoré je vecne oslobodené.
5. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 27.04.2015 č. k. 14C/8/2013-133
dovolacie konanie zastavil. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 2 ods. 1 písm. a/,
§ 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov, položku č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov a § 146 ods. 1 písm.

c/ Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobca sa písomne
podanou žalobou doručenou dňa 28. 09. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, pretože Okresný súd Levice zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym
úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniulegitímnych očakávaní žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie,

odvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvéhostupňaakovecnesprávnypotvrdilažalovanémunáhradu
trov konania nepriznal. Dňa 17. 12. 2014 doručil žalobca súdu dovolanie proti rozsudku Krajského súdu
Nitra č. k. 15Co/33/2014-72 zo dňa 07. 10. 2014. Súd výzvou zo dňa 30. 12. 2014 vyzval žalobcu na
zaplatenie súdneho poplatku vo výške dvojnásobku stanovenej sadzby, t. j. vo výške 40,- eur v lehote
10 dní a zároveň žalobcu poučil, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej

výške, súd konanie zastaví. Predmetná výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 04. 02.
2015. Proti predmetnej výzve podal žalobca odvolanie. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu
konštatoval, že je potrebné postupovať v zmysle § 10 ods. 1 ZoSP a konanie zastaviť, pretože žalobca
súdny poplatok za dovolanie v lehote 10 dní nezaplatil. K podaniu žalobcu súd uviedol, že v § 169 ods.
1 OSP je uvedená povinnosť odôvodniť písomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil žalobcovi
povinnosť uhradiť súdny poplatok za dovolanie výzvou v zmysle § 10 ods. 1 ZoSP, čiže nie je možné

na výzvu aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu nie je možné podať
odvolanie. Súd bral podanie žalobcu, označené ako odvolanie, podľa jeho obsahu ako vyjadrenie k
poplatkovej povinnosti. Ďalej súd dodal, že v predmetnej výzve bol žalobca informovaný, že súdny
poplatok sa uložil v zmysle pol. 7a sadzobníka - zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom,

že poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania. Súd poplatok za dovolanie vo výške 40,- eur určil
v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, pretože poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a jeho
výška je stanovená v zmysle § 6 ods. 2 posledná veta ZoSP, ako dvojnásobok poplatku stanoveného
v sadzobníku, t. j. pol. 7a - 20,- eur, 2 x 20,- eur. Zároveň súd poznamenal, že dovolacie konanie je
samostatným konaním, a preto nie je možné na neho aplikovať §4 ods. 1 písm. k) ZoSP v znení platnom

do 30. 09. 2012 a poukazovať na prechodné ust. § 18ca tohto zákona, pretože dovolacie konanie
začalo dňa 28. 08. 2014 (od 01. 10. 2012 bolo ustanovenie §4 ods. 1 písm. k) ZoSP zrušené) podaním
dovolania, a preto bolo na mieste uložiť súdny poplatok podľa platného znenia ZoSP v čase podania
dovolania, keďže konanie začalo až po účinnosti zákona. S poukazom na uvedené súd postupoval v
medziach zákona a keďže súdny poplatok žalobca za dovolanie neuhradil, súd konanie v zmysle §

10 ods. 1 ZoSP zastavil. Záverom súd uviedol, že o trovách konania rozhodol § 146 ods. 1 písm. c)
OSP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie vo veci bolo
zastavené.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súdny

poplatok je vyrubený v zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. V
zmysle položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu za náhradu škody
spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z uvedenej definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie
žaloby na náhradu škody a nie ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako

je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov. V súvislosti s uvedeným poukázal na dôvodovú
správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkochvzneníneskoršíchpredpisov.Poznamenal,žepodaldovolanieprotirozhodnutiuodvolacieho
súdu a nie žalobu. Súd nie je oprávnený rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, a
preto nemal byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Uvedené závery sú taktiež

v súlade s publikovaným rozhodnutím všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 29.
marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007. V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov)
nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči rozhodnutiu
súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom. Takýmto konaním v rozpore so zákonom o súdnych poplatkoch mu bola ako žalobcovi

uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. V § 1 ods. 1 ZoSP je vyjadrená ústavná zásada
vyplývajúca z čl. 59 ods. 2 ústavy, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na
základe zákona. Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú
na návrh a za úkony štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu zákona. Použitie analógie legis je však v prípade

vyrubenia súdneho poplatku vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy vylúčené. Vzhľadom k uvedenému, ak je
účastníkovi konania v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju
nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ale rovnako tak aj porušenie čl. 13 ods. 1 písm. a/ ústavy,podľa ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri
zachovaní základných práv a slobôd. Dodal, že súd je pri svojej rozhodovacej právomoci viazaný čl. 2
ods. 2. Navyše dodal, že podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.

09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30.
09. 2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012 a konanie teda začalo pred
účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny
stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ZoSP konanie vo veciach
náhrad škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym

úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného
súdu Komárno sp. zn. 8C/842/2012 zo dňa 16. 10. 2013. Záverom dodal, že vzhľadom k uvedenému je
zrejmé, že u žalobcu neexistuje legálna povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, preto
ani nemôže existovať dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť
súdny poplatok.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie (§ 379,

§ 380 ods. 1 CSP), prejednal odvolania žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže
nevzhliadol dôvod na nariadenie pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia
pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu nie
sú dôvodné. Pokiaľ ide o odvolanie smerujúce proti výzve o vyrubení súdneho poplatku za dovolanie,
odvolací súd ho vyhodnotil ako vyjadrenie sa k poplatkovej povinnosti, keďže proti výzve nie je možné

podať odvolanie, pretože výzva súdu nie je rozhodnutím, z toho dôvodu sa dôvodmi odvolania voči nej
nezaoberal.
8. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že vo veci samej sa žalobca domáha od
žalovaného náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy titulom nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Levice. Súd prvej inštancie v merite veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28.11.2013, č.

k. 14C/8/2013-50, ktorým zamietol žalobu žalobcu. Predmetný rozsudok žalobca napadol odvolaním.
O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd, ktorý preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 28.11.2013, č. k. 14C/8/2013-50 je vecne
správny, preto ho rozsudkom zo dňa 07.10.2014, č. k. 15Co/33/2014-72 potvrdil a žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa

24.11.2014, č. k. 14C/8/2013-85 vyzval žalobcu, aby uhradil súdny poplatok za odvolanie vo výške 20
eur. Žalobca dňa 14.12.2014 doručil súdu prvej inštancie odvolanie proti uzneseniu, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.
9. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "Zákon o súdnych poplatkoch") súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony

alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
10. Podľa § 2 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok

proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Poplatková povinnosť vzniká podaním
návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom
navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ (§ 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch). Podľa § 6
ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Ak je sadzba poplatku ustanovená za

konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v
odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku
ustanoveného v sadzobníku (§ 6 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch). Podľa § 18ca Zákona o
súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri

2012. Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu Zákona o súdnych poplatkoch bod I.
poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní, položka 7a zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je súdny
poplatok 20 eur. Podľa § 12 ods. 1 veta prvá Zákona o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za
dovolanie rozhoduje súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni.

11. Odvolací súd v súvislosti s povinnosťou platiť súdny poplatok vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
poznamenáva, že zákon o súdnych poplatkoch do novely vykonanej zákonom č. 621/2005 Z. z.
upravoval v ust. § 4 ods. 1 písm. c) vecné oslobodenie od poplatku v konaniach vo veciach náhradyškody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené
od poplatku. Novela s účinnosťou od 01. 01. 2006 toto vecné oslobodenie vypustila, čo dôvodová
správa odôvodňovala reakciou na neúmerný nárast právne neopodstatnených žalôb o náhradu škody

podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Zároveň bol v Sadzobníku súdnych poplatkov v položke 7a zavedený nový
paušálny poplatok za žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom vo výške 3 000,- Sk. Ďalšou novelou Zákona o súdnych
poplatkoch vykonanou zákonom č. 273/2007 Z. z. účinného od 01. 07. 2007 bol § 4 ods. 1 doplnený
o písm. k/, ktorým bolo opätovne zavedené oslobodenie súdnych konaní vo veciach náhrady škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatku, zároveň s vypustením položky 7a zo Sadzobníka súdnych poplatkov. Posledná novela bola
zavedená zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorým sa zmenil Zákon o súdnych poplatkoch s účinnosťou od
01. 10. 2012 a ktorým bolo z ust. § 4 ods. 1 vypustené písm. k/ a v Sadzobníku súdnych poplatkov za
položku 7 bola doplnená položka 7a v znení, podľa ktorého zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je sadzba

poplatku 20,- eur, čím zákonodarca reagoval podľa dôvodovej správy k tejto novele na nárast právne
neopodstatnených žalôb o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. na súdoch. Z uvedeného vyplýva,
že po 01. 10. 2012 konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od poplatkovej povinnosti.
Žalobcovi tak v súvislosti s podaním predmetného návrhu, ktorý je v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona

o súdnych poplatkoch poplatníkom, vzniká podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch
poplatková povinnosť. Rovnako tak sa poplatníkom v týchto veciach v zmysle § 2 ods. 4 Zákona o
súdnych poplatkoch stáva i ten, kto podal odvolanie, resp. ten, kto podal dovolanie, ktorým obdobne
poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vzniká podaním odvolania a dovolania.
12. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd nepovažoval tvrdenia žalobcu v odvolaní za

správne v tom smere, že spoplatneniu podlieha výlučne podanie žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a nie
aj ďalšie úkony vo veci samej. V predmetnej veci žalobcovi podaním odvolania vznikla poplatková
povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ Zákona o súdnych poplatkoch tak, ako to uviedol súd prvého
stupňa. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, v

zmysle ktorého ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni
s tým, že poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Keďže v
danom prípade ide o konanie na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom začaté na návrh žalobcu dňa 28. 09. 2012, teda pred
účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a odvolanie proti zamietajúcemu rozsudku súdu prvej inštancie

žalobca podal na poštovú prepravu dňa 17.12.2013, teda po jeho účinnosti, je potom potrebné posúdiť
vznik poplatkovej povinnosti žalobcu ako odvolateľa a dovolateľa aj z hľadiska prechodného ustanovenia
k úpravám účinným od 01.10.2012, a to § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch. Súd prvej inštancie
správne uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie i dovolanie, aplikujúc
platnú právnu úpravu účinnú v čase vzniku poplatkovej povinnosti a taktiež správne stanovil aj výšku

súdneho poplatku v sume 20 eur za odvolanie a 40 eur za dovolanie v súlade s položkou 7a Sadzobníka
súdnych poplatkov.
13. S poukazom uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvej inštancie podľa §
378 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania.
15. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).