Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/500/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115231661
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115231661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: Ľ. F.,
L. XXX XX P. Y. XXX, Š. S. R., o zaplatenie 511,93 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 92,02 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 37,15 eur od 19.11.2012 do zaplatenia,
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 25,64 eur od 19.01.2013 do zaplatenia a
- vo výške 5,75 % ročne zo sumy 29,23 eur od 19.02.2013 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 419,91 eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4,99 eur od 19.01.2013 do zaplatenia a
- vo výške 5,50 % ročne zo sumy 414,92 eur od 19.10.2013 do zaplatenia,
zamieta.

Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 26.10.2015 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 2.11.2015
sa navrhovateľ domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť
zaplatiť mu sumu 511,93 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 37,15 eur
od 19.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 30,63 eur od 19.1.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo
sumy 29,23 eur od 19.2.2013 do zaplatenia a vo výške 5,50 % ročne zo sumy 414,92 eur od 19.10.2013
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok

zo dňa 20.11.2014 postúpil postupca Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13
Bratislava, IČO: 0035763469 (ďalej len postupca) na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi. Postupca
uzatvoril dňa 16.9.2009 s odporcom zmluvu č. XXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom
znení. Na základe zmluvy postupca poskytol odporcovi telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve
za podmienok stanovených v zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Odporca sa zaviazal zaplatiť
za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval

odporcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami
postupcu. Postupca vystavil odporcovi vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil navrhovateľovi nasledovné
pohľadávky vo faktúrach: č. XXXXXXXXXX splatná dňa 18.11.2012 znejúca na sumu 37,15 eur, č.
XXXXXXXXXX splatná dňa 18.1.2013 znejúca na sumu 30,63 eur, č. XXXXXXXXXX splatná dňa18.2.2013 znejúca na sumu 29,23 eur a č. XXXXXXXXXX splatná dňa 18.10.2013 znejúca na sumu
414,92 eur. Rozpis jednotlivých vyúčtovaných položiek je uvedený v pripojených faktúrach. Faktúry
sú očíslované variabilnými symbolmi. Odporca ku dňu spísania návrhu neuhradil odo dňa postúpenia

pohľadávkyničzdlžnejsumy.Uplatnenápohľadávkavovýške511,93eurnebolakudňuspísanianávrhu
uhradená. S odkazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ďalej navrhovateľ uviedol, že na
základe uvedených platieb vyčísľuje úroky z omeškania ku dňu spísania návrhu nasledovne: vo výške
8,75 % ročne zo sumy 37,15 eur od 19.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 30,63
eur od 19.1.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo sumy 29,23 eur od 19.2.2013 do zaplatenia

a vo výške 5,50 % ročne zo sumy 414,92 eur od 19.10.2013 do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu a jeho prílohám, ktoré mu boli riadne doručené, v súdom určenej lehote písomne
nevyjadril.
Podľa ust. § 29 ods. 6 O.s.p., za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za opatrovníka ustanoviť
aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo

veciach, v ktorých hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1 000 eur
(ďalej len "drobné spory").
Podľaust.§115aods.1O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania

súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 19.1.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na

úradnej tabuli dňa 8.1.2016.
Súd tak na základe navrhovateľom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k
nasledovným záverom.
Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. (T-Mobile Slovensko a.s.) so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava,

IČO: 35 763 469 (ďalej len „ST“) ako Podnik a odporca ako Účastník uzavreli dňa 25.7.2005 zmluvu
o pripojení, ktorým sa ST zaviazal aktivovať odporcovi program služieb. Odporca sa zaviazal riadne a
včas platiť cenu poskytnutých služieb podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti
v súlade so zmluvou o pripojení, VP, platným Cenníkom služieb.
Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len

„ST“) ako Podnik a odporca ako Účastník uzavreli dňa 8.8.2011 dodatok k zmluve o pripojení, ktorým
sa ST zaviazal aktivovať odporcovi program služieb „Podnikateľ 90“ a zabezpečiť odporcovi predaj
zľavneného mobilného telefónu zn. Nokia 7230 za cenu 1,- euro vrátane DPH [bod 1 písm. c) dodatku]
Odporcasavdodatkuzaviazalriadneavčasplatiťcenuposkytnutýchslužiebpodľazvolenéhoprogramu
služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, VP, platným Cenníkom služieb

a týmto dodatkom [bod 1 písm. b) dodatku].
V bode 3 dodatku odporca zobral na vedomie, že ST poskytnutá výška zľavy z kúpnej ceny mobilného
telefónu je odlišná v závislosti od zvoleného programu služieb. Odporca sa zaviazal, že po dobu
viazanosti 24 mesiacov nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb na program služieb s
nižším mesačným poplatkom, ako má minimálny program služieb - Happy XL.

V bode 4 dodatku sa účastníci dohodli, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1
písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 VP alebo v čl. 5 bod 5.2 písm.
a) až c) VP, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník
povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,71 eur. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty
nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na

ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný nahradiť Podniku náhradu škody
presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.
Podľa bodu 5 dodatku bol tento dodatok platný a účinný dňom jeho podpísania zmluvnými stranami. Bol
uzatvorený na dobu určitú, a to na dobu viazanosti 24 mesiacov.Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ST faktúrami: č. XXXXXXXXXX zo dňa
1.11.2012 splatnou dňa 18.11.2012 znejúcou na sumu 37,15 eur, č. XXXXXXXXX zo dňa 1.1.2013
splatnou dňa 18.1.2013 znejúcou na sumu 30,63 eur (z toho 4,99 eur upomienka oneskorenej platby)

a č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.2.2013 splatnou dňa 18.2.2013 znejúcou na sumu 29,23 eur, vyúčtovala
odporcovi cenu služieb poskytnutých podľa zmluvy o pripojení a platného Cenníka za obdobie od
1.10.2012 do 31.1.2013.
Ďalej mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že ST faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
1.10.2013 splatnou dňa 18.10.2013 vyúčtovala odporcovi sumu 414,92 eur ako zmluvnú pokutu.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou ST ako postupcom a navrhovateľom
ako postupníkom dňa 20.11.2014 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu voči odporcovi,
vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr na navrhovateľa.
Súd považoval za medzi účastníkmi nesporné tvrdenie navrhovateľa, že odporca neuhradil nič z dlžnej
sumy. Vzhľadom k tomu, že v konaní nevyšiel najavo opak skutkového tvrdenia navrhovateľa, že by
odporca vykonal nejaké úhrady dlžnej sumy, súd vychádzal z tohto skutkového tvrdenia navrhovateľa.

Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.
Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je

povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami
zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľaust.§52ods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.568/2007Z.z.,spotrebiteľskouzmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z. z., spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzkuPodľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010

do 30.06.2011 (po účinnosti zákona č. 161/2011 Z. z. dňa 01.07.2011 ust. § 53 ods. 10 a po účinnosti
zákona č. 106/2014 Z. z. dňa 01.06.2014 § 53 ods. 11), neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľaust.§53aods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.161/2011Z.z.účinnomod01.07.2010,
ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými

spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd
uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004,
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,

veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od
01.01.1992, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.

Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníkav znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti

nevznikne škoda.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1
zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007
Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (Úradný vestník Európskych

spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriektomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bez ujmy na článok 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzavretáanavšetkyokolnostisúvisiacesuzavretímzmluvy,vdobeuzavretiazmluvyanavšetkyostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, na ktorej je závislá.

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili

súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e), podmienkou uvedenou
v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.

Z hľadiska skutkového vymedzenia žalovaných nárokov navrhovateľ tieto uplatňoval ako nárok na
zaplatenie ceny neuhradených telekomunikačných služieb, ktoré odporcovi poskytol jeho právny
predchodca ST na základe zmluvy o pripojení.
Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi ST a odporcom vznikol záväzkovo-
právny vzťah vyplývajúci z v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. uzavretej zmluvy o pripojení.

Právu odporcu na poskytovanie služieb podľa zmluvy ST zodpovedala povinnosť odporcu uhradiť cenu
týchto služieb podľa cenníka, resp. cenu zo zľavou.
Súd mal tak za preukázané, že právnemu predchodcovi navrhovateľa ST vznikol voči odporcovi nárok
na zaplatenie poskytnutých služieb v súlade so zmluvou o pripojení, VP, Cenníkom a vyššie uvedenými
faktúrami (č. 7211268599, č. 7213434464 a č. 7301062230), vo výške 92,02 eur. Súd tak z tohto dôvodu

a s poukazom na vyššie uvedené postúpenie tejto pohľadávky podľa ust. § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie sumy 92,02 eur, a to vzhľadom na to, ako už bolo
uvedené, že v konaní nevyšiel najavo opak tvrdenia navrhovateľa, že odporca doposiaľ navrhovateľovi
túto sumu neuhradil.
Právnemu predchodcovi navrhovateľa ST vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške

stanovenej zákonom zo sumy 92,02 eur, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Súd pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania: vo výške 8,75 % ročne zo sumy 37,15
eur od 19.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 25,64 eur od 19.01.2013 do zaplatenia
a vo výške 5,75 % ročne zo sumy 29,23 eur od 19.02.2013 do zaplatenia, mal za to, že odporca sa

dostal do omeškania s platením ceny za poskytnuté služby, t. j. celkovo sumy 92,02 eur, prvým dňom
po splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi cenu
poskytnutých služieb v zmysle uzavretej zmluvy o pripojení. V čase prvého dňa omeškania odporcu
so zaplatením faktúr (č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX), t. j. ku dňu 19.11.2012
(resp. 19.1.2013, resp. 19.2.2013) bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,75 % ročne (súd má

o tomto vedomosť zo svojej činnosti; § 121 O.s.p.). Právnemu predchodcovi navrhovateľa tak vzniklo
v zmysle už cit. ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č.
87/1995 Z. z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania: vo výške 8,75 % ročne: zo sumy 37,15 eur
od 19.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 25,64 eur od 19.1.2013 do zaplatenia a zo sumy 29,23 eur od
19.2.2013 do zaplatenia. Následne s postúpenou pohľadávok prešlo na navrhovateľa v súlade s ust.

§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj príslušenstvo, teda aj právo jeho právneho predchodcu voči
odporcovi na zaplatenie úrokov z omeškania v uvedenom rozsahu. Nakoľko si však navrhovateľ uplatnil
pokiaľ ide o príslušenstvo sumy 29,23 eur iba úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne, súd viazaný
žalobným návrhom v zmysle ust. § 153 ods. 2 O.s.p., mu priznal úroky z omeškania z tejto sumy iba
v ním uplatňovanej výške.

Natomtomiesteďalejpovažujesúdzapotrebnéuviesť,žejeprirozhodovaníviazanýžalobnýmnávrhom
(ust. § 153 ods. 2 O.s.p.). Z uvedeného tak vyplýva, že súd nemôže priznať navrhovateľovi viac, ako
požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda odporcovi
nemôžeuložiťinúakonavrhovateľomnavrhovanúpovinnosť),alebonemôženavrhovateľovipriznaťsícepožadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol navrhovateľom vymedzený. Zároveň
súd poukazuje na znenie ust. § 79 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p., teda na to, že navrhovateľ v návrhu
je povinný uviesť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu, ako

aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t.j. o značiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho
skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov
v konaní) z navrhovateľom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré
neboli navrhovateľom produkované a na základe týchto navrhovateľovi priznať síce uplatnený nárok,
avšak uplatnený na základe iného navrhovateľom tvrdeného skutkového stavu.

S poukazom na uvedené súd viazaný skutkovým vymedzením žalovaného nároku na zaplatenie sumy
414,92 eur konštatuje, že navrhovateľ si aj tento nárok uplatňoval ako pohľadávku, ktorá na neho
prešla postúpení z ST, na zaplatenie ceny služieb poskytnutých ST odporcovi na základe predmetnej
zmluvy o pripojení. Ako vyplýva z predloženej faktúry č. XXXXXXXXXX ST odporcovi touto faktúrou
nevyúčtovala cenu poskytnutých služieb, ale zmluvnú pokutu podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ si však takýto nárok návrhom na začatie konania neuplatnil, a preto súd s

poukazom na ust. § 153 ods. 2 O.s.p. už len z tohto dôvodu návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy
414,92 eur s príslušnými úrokmi z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 414,92 eur od 19.10.2013
do zaplatenia vyhovieť nemohol a tento zamietol.
Odhliadnuc od tohto dôvodu zamietnutia návrhu navrhovateľa v uvedenej časti súd považoval pre
úplnosť odôvodnenia svojho rozhodnutia sa zaoberať dôvodnosťou postúpenej pohľadávky (aj keď nie

navrhovateľom skutkovo uplatnenej) na zaplatenie sumy 414,92 eur ako zmluvnej pokuty podľa ust. §
544 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Aj keď navrhovateľ neoznačil zmluvné dojednanie, na základe ktorého tento nárok uplatňoval voči
odporcovi jeho právny predchodca ST (čoje pochopiteľné, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ si návrhom
takýto nárok neuplatnil), je nepochybné, že to bolo na základe ust. bodu 4 vyššie zmieneného dodatku

k zmluve o pripojení zo dňa 8.8.2011, a to z dôvodu, že odporca neuhradil svoje zmluvné záväzky, t. j.
že odporca neuhradil dojednanú cenu jemu poskytnutých služieb zo strany ST.
Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právne vzťahy medzi ST a odporcom
založené predmetnou zmluvou o pripojení v znení jej dodatku bez akýchkoľvek pochybností dopadá
úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.)
zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských

zmlúv.TotostanoviskojepodporenéajrozsudkomEurópskehosúdnehodvoraz27.06.2000vspojených
prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti
Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis
Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané

podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka
nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6
Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer
čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným
zmluvným podmienkam.

Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
(uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky,

ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z
povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo

strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá
možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná
dodávateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou
ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť zneniezmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a
použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo

závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi
súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd sa tak zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky, na základe

ktorej ST uplatňoval voči odporcovi (vyúčtoval mu) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 414,92
eur.
V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania
zmluvnej podmienky uvedenej v dotknutom ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení uzavretej medzi
ST a odporcom ako spotrebiteľom. Za individuálne so spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú
zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi

zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných
strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka
považovaná za individuálne dojednanú medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby
spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť
svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom

formulárovom texte zmluvy, alebo svojím podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom
procese kontraktácie bol schopný pochopiť jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok
sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu
korešponduje so znením, zmyslom a napokon aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53
ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. V konaní však

takýto spôsob kontraktácie dotknutej zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute najavo nevyšiel (neuniesol
dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje
vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so
spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže
opak).

Akovyplývaz§544Občianskehozákonníka,účastnícisimôžupreprípadporušeniapovinnostidojednať
zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy.
Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník
povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či
spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže

však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v
rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade ST tak zásadne zmluvnou pokutou vo výške 414,92 eur s poukazom na jej zakotvenie
v ust. bodu 4 dodatku vo väzbe na body 1 písm. b), c) a d) dodatku, ktorého kauzálnym (ekonomickým)
zmyslom bolo pre odporcu na jednej strane získať cenové zvýhodnenie na mobilný telefón, ako aj benefit

vo forme zľavy z ceny poskytovaných služieb po dobu 24 mesiacov a na druhej strane pre právneho
predchodcu navrhovateľa získať na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa svojich služieb, s určitosťou
zabezpečoval poskytnutie určitých benefitov odporcovi spočívajúcich práve v zľave z ceny mobilného
telefónu, resp. poskytnutého benefitu zľavy z ceny poskytovaných služieb (teda na druhej strane
zodpovedajúcej akejsi strate právneho predchodcu navrhovateľa oproti štandardnej cene mobilného

telefónu rovnajúcej sa výške zľavy z jeho ceny, resp. zľavy z ceny poskytovaných služieb).
(Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v
súčasnosti v znení ust. § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka (v čase uzavretia zmluvy § 53 ods.
10). Toto ustanovenie totiž transponuje cit. ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla
1993. Z výkladového pravidla vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva

pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa
okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase
pouzavretízmluvy.Aktedasúdhodnotíprijateľnosťzmluvnejpodmienkyvčasejejkontraktácie,nemôže
mať následné spávanie sa (plnenie alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv na
(ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje

aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky podľa cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútnou
neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí
sa naň, ako keby nebol urobený. Táto neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schváleníma nemôže sa ani konvalidovať dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010 zo dňa 30.07.2012)
Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej podmienky je tak podľa názoru súdu to, že takto

dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom
vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe)
k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti podľa bodu 1 písm. b) a bodu
2 a 3 dodatku k zmluve o pripojení, ako aj podľa čl. 3 bod 3.6. a čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) VP počas
celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, a to teda či už na začiatku doby viazanosti, alebo aj na jej

konci, a to v rovnakej výške bez ohľadu na intenzitu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom (resp.
iným spotrebiteľom v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo
totožnom zmluvnom základe). V prípade posudzovanej zmluvnej podmienky by tak bol odporca (resp.
iný spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo
totožnom zmluvnom základe) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške 414,92 eur aj v prípade,
že by svoje zmluvné povinnosti, na ktorých porušenie sa zmluvná pokuta viazala, porušil v samotnom

závere doby viazanosti, pričom v predchádzajúcom období si svoje povinnosti plnil riadne a včas a
súčasne by intenzita porušenia tejto povinnosti odporcu z hľadiska peňažného vyjadrenia bola bez
najmenších pochybností v zjavnom nepomere k výške zmluvnej pokuty. Na tomto závere súdu nemôže
nič meniť ani prípadná argumentácia, že právny predchodca navrhovateľa si v takomto prípade (už mu
vzniknuté) právo na zaplatenie zmluvnej pokuty neuplatňoval.

Súd tak dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku [§
53ods.4písm.k)Občianskehozákonníka]spôsobujúcuznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka), ktorá je tak
absolútne neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe neplatného zmluvného
dojednania tak by nebolo možné navrhovateľovi priznať plnenie zo zmluvnej pokuty, ak by si bol aj

návrhom na začatie konania takýto nárok uplatnil.
Súd skutočne už len na záver poukazuje v kontexte znenia cit. ust. § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, že Okresný súd Žilina nepriznal právnemu predchodcovi navrhovateľa ST plnenie na základe
významovo totožných zmluvných podmienok, ktoré považoval za neprijateľné podľa ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, pričom zo svojej činnosti má vedomosť (§ 121 O.s.p.), že tomu tak bolo v

rozsudku č. k. 6C/205/2006-89 zo dňa 02.03.2007 (potvrdenom rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
5Co/118/2007-123zodňa27.05.2008),vrozsudkuč.k.6C/186/2012-48zodňa28.09.2012(potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/67/2013-104 zo dňa 30.08.2013).
Čo sa týka poplatku za upomienku vo výške 4,99 eur, súd vychádzal obdobne ako pri posudzovaní
vyššie uvedeného nároku na zmluvnú pokutu z toho, že pokiaľ by chcel navrhovateľ dôvodne uplatniť

tento poplatok, muselo by ísť o poplatok, ktorý by bol so spotrebiteľom dohodnutý priamo v zmluve.
Súd zastáva názor, že navrhovateľ je povinný všetky poplatky s odporcom jednoznačne a dostatočne
určito dohodnúť priamo v zmluve, a nie iba vo vedľajších dokumentoch.
Okrem toho je súd toho názoru, že suma 4,99 eur za každú zaslanú upomienku určite nemôže byť
adekvátnou náhradou za domnelé výdavky navrhovateľa spojené so spracovaním upomienky, ktorá je

zväčša generovaná automaticky prostredníctvom elektronických prostriedkov. Z uvedeného dôvodu súd
návrh aj v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 4,99 eur s príslušenstvom, ako nedôvodný zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z toho, že odporca
bol v konaní nepochybne úspešný vo väčšom rozsahu. Odporcovi tak vzhľadom na uvedené vzniklo
právo požadovať od navrhovateľa náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu a to účelne
vynaložených trov na obranu svojho práva, pričom vzhľadom k tomu, že odporca si nárok na náhradu

trov konania proti navrhovateľovi neuplatnil (§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.), súd mu nepriznal proti
navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.