Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010188
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1114010188.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej

proti obžalovanému F.T. W., pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 odsek 1 písmeno a/, odsek
3 písmeno a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.08.2014 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
F. W. F. Y. R. I. F. nar. XX.XX.XXXX O. T., Č. L., trvale bytom Z.R.M., O. XX

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

ako konateľ spol. A. M. home, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 14, IČO: 35 809 868, toho času
s obchodným menom AS TRADEX, s. r. o., so sídlom Fiľakovská 12, Rapovce, napriek tomu, že
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.09.2011, pod sp. zn. 27Cb/124/2010, právoplatného
dňa 15.12.2011, bola spol. A. M. home, s. r. o., povinná do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
zaplatiť spol. Technopol International, a. s., so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, IČO: 35 723 343, sumu

vo výške istiny 13.913,-Eur, si tento záväzok v stanovenej lehote súdom nesplnila a vzhľadom k tomu,
že sa chcel vyhnúť následnej exekúcii, tak v čase, keď už bol jediným konateľom a spoločníkom v spol.
A. M. home, s. r. o., vystavil faktúru č. 1111000128 zo dňa 28.12.2011 o predaji majetku - tovaru, a to na
sumu 13.456,40 Eur a tento tovar následne predal spol. SAM GROP EU, s. r. o., so sídlom Ľ. Ondrejova
7, Prievidza, IČO: 46 245 693, pričom sa jednalo o tovar v celkovej hodnote 203.884,90 Eur, a k predaju
majetku došlo v Bratislave na Námestí SNP 30 v obchodnom dome Dunaj dňa 30.12.2011, pričom ešte
dňa 29.12.2011 previedol spol. A. M. home, s. r. o. na nového konateľa W. Š., čím takto svojim konaním
zmaril uspokojenie svojho veriteľa spol. Technopol International, a. s., ktorej tak po čiastočnej úhrade

pohľadávky v čase pred predajom uvedeného majetku, spôsobil škodu vo výške 10.913,-Eur.

t e d a

zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že predal časť svojho majetku a spôsobil ním väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 239 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/, písmeno l/
na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obvinenému výkon uloženého trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje obvinenému skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Technopol International, a. s., IČO: 35 723 343, so sídlom Kutlíkova 17, 852 50 Bratislava,
škodu vo výške 8.500,-Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému F. W.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný

urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania
skutkuuvedenéhovobžalobeprokurátoraOkresnejprokuratúryBratislavaIzodňa11.03.2014,č.k.4Pv
50/13/1101 - 18. Súd následne postupoval v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému
položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný
vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 odsek

7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení všetkých procesných strán uznesením prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257
odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie
skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Ešte pre
vyhlásenímobžalovanéhoovine,súdupozornilprocesnéstrany,žeskutokuvedenývobžalobebolužpri

vydaní trestného rozkazu v tejto veci z gramatického a skutkového hľadiska mierne upravený spôsobom
zodpovedajúcim doposiaľ zisteným skutkovým okolnostiam s tým, že totožnosť skutku bola zachovaná.

V súvislosti s predmetom dokazovania vo vzťahu k výroku o treste a náhrade škody súd na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F. W., svedka - poškodeného R.. L. U.

za poškodenú spoločnosť Technopol International, a. s., svedkov W. Š. F. F. W., ďalej podľa § 269
Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy, a to Dohodu o pristúpení k záväzku, Ručiteľské vyhlásenie,
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.09.2011, č. k. 27Cb/124/2010-71, Výpis z obchodného
registra spoločnosti AS TRADEX s. r. o., Návrh na vykonanie exekúcie a správu o stave exekúcie,
Faktúru č. 1111000128, Výdavkový pokladničný doklad, Faktúru č. 2011005, Zoznam tovaru, Odpoveď

exekútorského úradu Púchov, súdneho exekútora JUDr. V. W., Výpis z ústrednej evidencie priestupkov
MV SR, Odpis registra trestov obžalovaného, Rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti A. M. home
s.r.o. a Súhlas s vymenovaním do funkcie konateľa spoločnosti.

Obžalovaný F. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho súčasný príjem je vo výške 300,-Eur. Dlh

voči poškodenej spoločnosti bol doposiaľ uhradený približne vo výške 4.000,-Eur, avšak nemá o tom
žiaden doklad. Zvyšok dlžnej dumy by chcel uhradiť z pôžičky, ktorú by si na ten účel zobral a do úvahy
by prichádzala aj pomoc z rodiny, ktorú zatiaľ neoslovil. Pomôcť by mu mohol jeho brat E. W., ktorý
podniká v oblasti nehnuteľnosti a podľa obžalovaného sa mu darí. Ohľadne ústnej dohody o znižovaní
dlhu voči poškodenej spoločnosti obžalovaný uviedol, že dnešným dňom to bude doriešené.

Svedok - poškodený R.. L. U. (za poškodenú spoločnosť Technopol International, a. s.) na hlavom
pojednávaní uviedol, že s obžalovaným hľadali spôsob, ako vyriešiť pohľadávku voči nemu. Dohodli
sa na tom, že bude napomáhať odbytu ich tovarov, za čo mu bude prislúchať rozdiel v predajných
a nákupných cenách. Z tejto sumy boli uhradené niektoré veci finančne a niektoré vrátením tovaru,

ktorý obžalovanému dodali. K dnešnému (ku dňu hlavného pojednávania) evidujú pohľadávku voči
obžalovanému vo výške okolo 8.500,-Eur, resp. je to určite viac ako táto suma. Obžalovaný prejavoval
snahu o úhradu dlhu neustále len verbálne.

K takto vykonanému dôkazu sa vyjadril obžalovaný v tom smere, že celková suma dlhu je o niečo vyššia

ako 8.500,-Eur a bude uhradená.Svedok W. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná asi dva roky a vidí ho
druhýkrát. K odstráneniu rozporu vo výpovedi v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní uviedol,

že išlo o nesprávnu protokoláciu, nakoľko ho s obžalovaným skontaktoval iný jeho kamarát, ktorý
ho požiadal, aby obžalovanému pomohol s firmou. S obžalovaným nemá žiaden vzťah. Konateľom
spoločnosti A. M. home, s. r. o. sa teda stal z dôvodu, aby obžalovanému pomohol, pričom nemal mať z
toho žiaden profit. Nevedel uviesť, v čom mala spočívať jeho účasť vo firme. V čase vzniku jeho funkcie
konateľa nemal vedomosť o pohľadávke uvedenej spoločnosti voči spoločnosti Technopol International,

a. s., o tejto sa dozvedel až následný rok. Faktúru č. 1111000128 zo dňa 28.12.2011 on nepodpisoval.
Taktiež uviedol, že nemal vedomosť o predaji tovaru v hodnote 203.884,90 Eur za sumu 13.154,13
Eur. Svedok sa ďalej vyjadril v tom smere, že nevie, akú úlohu po vzniku jeho funkcie konateľa mal
mať vo firme A. M. home, s. r. o. obžalovaný a ani sa o tom nerozprávali. Pri odstraňovaní rozporov
ohľadne naposledy uvedenej skutočnosti svedok uviedol, že zle pochopil otázku, pričom pravdou je to,
čo vypovedal v prípravnom konaní, teda že sa obžalovaný vyjadril, že mu bude s firmou pomáhať, k

čomu však nedošlo a odvtedy s obžalovaným nebol v kontakte.

Svedkyňa F. W. sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila v tom smere, že s obžalovaným sú manželia už
24 rokov, majú 3 deti vo veku 23, 18 a 6 rokov, pričom vo vzťahu k manželovi uviedla, že je starostlivý,
pracovitý a pedantný. Ďalej uviedla, že si našla zamestnanie vo firme Expres peniaze a podniká vo svojej

firme s domácimi potrebami. Manžela zamestnáva vo svojej firme, pričom je mu ochotná pomôcť s jeho
dlhom voči spoločnosti Technopol International, a. s.. Dve faktúry ohľadne celkovej sumy 350,-Eur boli
zaplatené. Jej príjem je asi 450 - 500 Eur. O dlhu spoločnosti A. M. home, s. r. o. vie asi od začiatku
trestného stíhania, pričom má vedomosť, že v súčasnosti je dlžná suma voči poškodenej spoločnosti
asi vo výške 8.500,-Eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania vrátane prečítaných listinných dôkazov a po zhodnotení
týchto dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel
súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej
trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom

odňatia slobody, ale naopak je potrebné sledovať správanie sa odsúdeného počas skúšobnej doby v
rámci podmienečného odkladu súdom uloženého trestu odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií

upravených v § 34 odsek 3, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodiny a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V predmetnej trestnej veci je nepochybné, že obhajoba obžalovaná smerujúca čo do výroku o treste
smerovala k uloženiu primeraného peňažného trestu.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že uloženie peňažného trestu neodôvodňujú predovšetkým
majetkové a osobné pomery obžalovaného a súčasne záujem poškodenej spoločnosti na úhrade

svojej pohľadávky - nároku na náhradu škody, ktorú má voči obžalovanému v dôsledku ním spáchania
trestného činu. Obžalovaným deklarovaný príjem vo výške 300,-Eur, a to ani spolu s príjmom jeho
manželky - svedkyne F. W. vo výške 450 - 500,-Eur v nijakom smere neodôvodňujú uloženie
peňažného trestu v takej výške, ktorá by zohľadňovala už uvedený účel trestu. Aj keď menovanásvedkyňa deklarovala ochotu pomôcť obžalovanému s úhradou dlhu poškodenej spoločnosti, súd takto
deklarovanú skutočnosť nepovažuje pre účely ukladania trestu za dostatočnú, nakoľko ako sama
svedkyňa uviedla, o dlhu spoločnosti A. M. home, s. r. o. vie od začiatku trestného stíhania, avšak k

úhrade tohto dlhu zo strany tejto spoločnosti, resp. obžalovaného do dnešného dňa nedošlo ani za
prezentovanej ochoty tejto svedkyne, ako manželky obžalovaného, pomôcť pri zaplatení predmetného
dlhu. Nemožno pritom prehliadnuť ten fakt, že obžalovaný a svedkyňa sú rodičmi troch detí, z ktorých
jedno je podľa ich vyjadrenia vo veku 6 rokov. Ani z tohto hľadiska nepovažuje súd podmienky pre
uloženie peňažného trestu za splnené, nakoľko by to mohlo mať vplyv na rodinu obžalovaného,

predovšetkým jeho deti, čím by bolo porušené ustanovenie § 34 odsek 3 Trestného zákona.

Ako už bolo naznačené, uloženie peňažného trestu nie je opodstatnené aj s ohľadom na výšku
neuhradeného dlhu poškodenej spoločnosti, konkrétne ide o sumu vyše 8.500,-Eur. Akákoľvek výška
peňažného trestu by mohla mať vplyv na uspokojenie /oddialenie uspokojenia/ nároku poškodenej
spoločnosti na náhradu škody, čo je dané okrem iného tým, že obžalovaný od začiatku trestného stíhania

až po deň konania hlavného pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, nebol schopný dlžnú
čiastku uhradiť, a to dokonca ani v rozsahu dohodnutého následne medzi obžalovaným a poškodenou
spoločnosťou. Taktiež tu obhajobnú argumentáciu obžalovaného, v zmysle ktorej by mu s úhradou
vzniknutej škody mohla pomôcť jeho najbližšia rodina, najmä jeho brat, považuje súd za účelovú a
nepresvedčivú, nakoľko sám obžalovaný uviedol, že doposiaľ svoju rodinu v tomto smere neoslovil, hoci

odôvodnene možno predpokladať, že počas celého trestného stíhania takúto možnosť mal a mohol ju
využiť.

Vzhľadom na uvedené je potrebné mať na zreteli, aby nárok poškodenej spoločnosti na náhradu
škody bol uhradený čo najskôr a bez toho, aby tento nárok bol obmedzovaný ďalšími povinnosťami

obžalovaného vyplývajúce z uloženého peňažného trestu. Ani prípadné povolenie splácania peňažného
trestu by nezodpovedalo účelu trestu a závažnosti daného trestného činu.

Súd taktiež konštatuje, že uloženie peňažného trestu v tomto konkrétnom prípade nebolo odôvodnené
ani vtedy, ak by obžalovaný nárok poškodenej spoločnosti na náhradu škody do momentu konania

hlavného pojednávania už uhradil.

So zreteľom na spôsob spáchania činu a jeho následok, okolností, za ktorých bol čin spáchaný, mieru
zavinenia a pohnútku páchateľa ma súd za to, že práve uloženie trestu odňatia slobody na spodnej
hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu a určením primeranej skúšobnej doby

(taktiež na spodnej hranici) najlepšie zodpovedá kritériám upraveným Trestným zákonom pre určenie
druhu trestu a jeho výmery (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že takmer bezprostredne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.09.2011, č. k. 27Cb/124/2010-71, právoplatným a vykonateľným

dňa 15.12.2011, ktorým bola spoločnosť A. M. home, s. r. o. zaviazaná na povinnosť zaplatiť poškodenej
spoločnosti Technopol International, a. s. sumu vo výške 13.913,-Eut spolu s úrokom z omeškania, bol
rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti A. M. home, s. r. o. F. W. zo dňa 28.12.2011 udelený súhlas
na prevod obchodného podielu tejto spoločnosti na nadobúdateľa W. Š. s tým, že funkcia konateľa
súčasnému konateľovi F. W. skončí dňa 29.12.2011 a tým istým dňom vzniká funkcia konateľa uvedenej

spoločnosti pánovi W.. K vystaveniu faktúry č. 1111000128 k predaji majetku - tovaru, a to na sumu
13.456,40 Eur spoločnosti SAM GROP EU, s. r. o. (pričom sa jednalo o tovar v celkovej hodnote
203.884,90 Eur) však došlo ešte dňa 28.12.2011 s podpisom „Š.“, ktorý takúto faktúru ešte podpísať
nemohol, a to vzhľadom na deň vzniku jeho funkcie, pričom tento svedok sa sám vyjadril, že takúto
faktúru nepodpísal.

Nemožno tiež opomenúť tú skutočnosť, že suma, za ktorú bol tovar predaný približne zodpovedá výške
pohľadávky poškodenej spoločnosti, pričom ide o sumu, ktorá je mnohonásobne nižšia, ako bola jeho
skutočná hodnota.

O spôsobe spáchania súdeného prečinu a tým aj jeho závažnosti svedčí tiež to, že tovar bol
spoločnosťou A. M. home, s. r. o. (v čase, kedy bol konateľom tejto spoločnosti ešte obžalovaný F. W.)
predaný spoločnosti SAM GROUP EU s. r. o., ktorá predmetný tovar následne obratom dňa 30.12.2011
predala spoločnosti HOME ZONE s. r. o., kde konateľkou a jedinou spoločníčkou bola F. W., manželkaobžalovaného F. (čo okrem iného vyplýva z odpovede exekútorského úradu Púchov, súdneho exekútora
JUDr. V. W. zo dňa 14.08.2012 pod sp. zn. EX 122/12, ktorá bola na hlavnom pojednávaní ako listinný
dôkaz prečítaná). Táto skutočnosť má nezanedbateľný význam pre posúdenie otázky miery zavinenia

vrátanezáveruozištnejpohnútkeobžalovaného,atedasubjektívnychotázokvýznamnýchpreukladanie
trestu.

Takisto už naznačený spôsob, akým došlo k prevodu obchodného podielu na osobu svedka W. Š., k
podpisu uvedenej faktúry, časové súvislosti medzi prevodom obchodného podielu a vystaveniu tejto

faktúry,sfalšovaniepodpisusvedkaW.Š.(čonebolopotrebnédokazovaťznaleckýmskúmaním,nakoľko
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté, pričom o tejto skutočnosti svedčia aj
ostatné vo veci vykonané dôkazy), pričom takýmto spôsobom bol menovaný svedok zatiahnutý do
protiprávnych aktivít obžalovaného, jednoznačne odôvodňujú nevyhnutnosť uloženia trestu odňatia
slobody pri súčasnom podmienečnom odklade jeho výkonu s určením primeranej skúšobnej doby tak,
aby v jej rámci súd mohol sledovať správanie sa odsúdeného v tom smere, či v jeho prípade, vzhľadom

na závažnosť súdeného prečinu poškodzovania veriteľa v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa
§ 239 odsek 1 písmeno a/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona, ide iba o ojedinelý exces z vedenia
riadneho života.

Všetky súdom zistené skutočnosti vzťahujúce sa k okolnostiam a spôsobu spáchania trestného činu,

vzniknutý následok odôvodňujúci použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 239 odsek 3 Trestného
zákona, osobné a majetkové pomery obžalovaného a neuhradená podstatná časť nároku poškodenej
spoločnosti na náhradu škody smerujú k jedinému možnému záveru, že spravodlivým a primeraným
trestom pre obžalovaného je v zásade len podmienečný trest odňatia slobody, ktorý okrem iného
zodpovedá funkcii trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencii a v konečnom dôsledku účelu

trest tak, ako je vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona.

Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ osobou súdne
netrestanou, pričom súd mu okrem tejto poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej vo vedení riadneho života
v čase pred spáchaním trestného činu podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona priznal aj poľahčujúcu

okolnosť vyplývajúcu z priznania a oľutovania trestného činu podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona.
Tieto poľahčujúce okolnosti boli súdom zohľadnené v tom smere, že súd tak samotný trest odňatia
slobody, ako aj skúšobnú dobu uložil, resp. určil na samej dolnej hranici trestnej sadzby, resp. dolnej
hranici skúšobnej doby. V tejto súvislosti sa však nedá nespomenúť, že obžalovaný spáchanie trestného
činu priznal až pri záverečnom preštudovaní spisového materiálu (teda zrejme až pod ťarchou dôkazov)

a jeho spáchanie oľutoval dokonca až na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom.

Na základe uvedeného súd čo do výroku o treste rozhodol tak, ako je to uvedeného vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Čo sa týka riadne a včas uplatneného nároku poškodenej spoločnosti na náhradu škody, ktorá
bola na hlavnom pojednávaní zástupcom poškodenej spoločnosti modifikovaná na sumu vo výške
8.500,-Eur, ktorú tento zástupca navrhoval poňať do odsudzujúceho rozsudku v zmysle zaviazania
obžalovaného na jej náhradu, z dôkazov zadokumentovaných v spisovom materiály vyplýva, že o
náhradeškody,resp.pohľadávkepoškodenejspoločnostiužbolorozsudkomOkresnéhosúduBratislava

I zo dňa 26.09.2011, č. k. 27Cb/124/2010-71 rozhodnuté, avšak vo vzťahu k inému povinnému subjektu
(spoločnosti A. M. home, s. r. o.). Nakoľko zástupca poškodenej spoločnosti na hlavnom pojednávaní
predložil písomnú dohodu o pristúpení k záväzku uzavretú dňa 01.12.2013 medzi obžalovaným F. W.
a poškodenou spoločnosťou Technopol International, a. s., pričom výška pohľadávky v sume 8.500,-
Eur, ktorú poškodená spoločnosť žiadala uhradiť, nebola sporná a zo strany obžalovaného namietaná,

naopak tento uvedenú výšku nároku na náhradu škody potvrdil, súd v súlade s § 261 odsek 2 veta druhá
Trestného poriadku ďalšie dokazovanie o výške škody nevykonal, keďže to v rámci adhézneho konania
v zmysle uvedeného ustanovenia Trestného poriadku nebolo potrebné. Obžalovaného tak zaviazal na
povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Technopol International, a. s. škodu vo výške 8.500,-Eur.
Takémuto výroku o náhrade škody nebráni ani ustanovenie § 46 odsek 4 Trestného poriadku, a to z

dôvodu, že ide o iný subjekt práva.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou Okresného
súdu Bratislava I na Krajský súd v Bratislave. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine

v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.