Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. jún 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010174
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816010174.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 10.
júna 2016 v trestnej veci proti obžalovanému H. D. a spol. takto

r o z h o d o l :

1/ obžalovaný H. D., nar. X.X.XXXX, bytom J., H. N. XXX/XX,

2/ obžalovaný V. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., toho času bytom J., R. XX/X,

3/ obžalovaná G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., R. XX/X,

s ú v i n n í , ž e :

po vzájomnej dohoda V. D., G. L. a H. D. dňa 14.11.2013 Miroslav Gašpar uzatvoril v Prievidzi so
spoločnosťou TELERVIS PLUS, a.s., Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, za účelom
poskytnutia finančných prostriedkov vo výške 350 eur, pričom sa v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zaviazal dlžnú čiastku vrátane sumy zvýšenej o príslušný poplatok splatiť v dvoch mesačných

splátkach vo výške 7,- eur, počnúc dňom 24.11.2013 a následne v piatich mesačných splátkach vo
výške 80,50 eur, napriek tomu však obvinený D. uhradil len sumu 9,50 eur, pričom do žiadosti o úver
uviedol, že je zamestnaný u zamestnávateľa J. L., ako pomocný pracovník, a má čistý mesačný príjem
665 eur, pričom tento údaj sa nezakladal na pravde, nakoľko obvinená G. L. zabezpečila nepravdivé
doklady o výške príjmu ako aj pracovnú zmluvu a tieto vyplnila a opatrila odtlačkom pečiatky živnostníka
J. L. a obvinený V. D. sa úmyselne pri telefonickom overovaní pravdivosti predložených dokladov zo

strany zástupcu poškodenej spoločnosti vydával za zamestnávateľa obvineného H. D. a potvrdil počas
telefonického rozhovoru zástupcovi poškodenej spoločnosti Telervis plus, a.s., že obvinený D. pre neho
pracuje a je riadne zamestnaný a svojím spoločným konaním obvinení uviedli spoločnosť TELERVIS
PLUS, a.s., do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobili spoločnosti
TLELERVIS PLUS, a.s., škodu vo výške 416,50 eur,

t e d a :

obžalovaný H. D., obžalovaný V. D., obžalovaná G. L.,

spoločným konaním vylákali od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie úveru a spôsobili mu tak malú škodu,

t ý m s p á c h a l i :obžalovaný H. D., obžalovaný V. D., obžalovaná G. L.,

prečin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 odsek 1 Trestného zákona,

a za to sa

o d s u d z u j ú :

· Obžalovaný H. D.

Podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písmeno k), l), n) Trestného zákona, § 38 odsek
3 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa
§ 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

· Obžalovaný V. D.

Podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4

Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

· Obžalovaná G. L.

Podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 42 odsek 1 Trestného zákona, § 41 odsek 1

Trestného zákona, § 36 písmeno j) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, k súhrnnému
trestu odňatia slobody v trvaní 14(štrnásť) mesiacov, výkon ktorého sa jej podľa § 49 odsek 1 písmeno
a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní
18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/31/2016 zo dňa 13.5.2016, právoplatný dňa 13.5.2016, ako i všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
H.D.(ďalejlenobžalovanýv1.rade)ouznanívinyzaskutokuvedenývobžalobeprokurátorasp.zn.2Pv
315/14/3307asúčasnerozhodol,žedokazovanievrozsahupriznanéhoskutkuvovzťahuobžalovanému
v 1. rade nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k tomuto obžalovanému v rozsahu výroku o treste a
náhrady škody, okrem veci podanej obžaloby č.2Pv 364/15/3307, kde dokazovanie k výroku o treste, vo

vzťahu k obžalovaným V. D. (ďalej len obžalovaný v 2. rade) a obžalovanej G. L. (ďalej len obžalovaná
v 3. rade), vo vzťahu k výroku o vine a treste, vypočul svedkov J. R., Ing. K. Ď..

Obžalovaný v 1. rade vypovedal, že v roku 2013 žil ako bezdomovec na ulici, vo zvýšenej miere i požíval
alkohol. Nemal peniaze, stretol sa oproti A klubu v Prievidzi s obžalovaným v 2. rade pýtal sa ho, či mu

nevie nejaké peniaze požičať. Poznajú sa od základnej školy. Peniaze požičať mu nevedel, no povedalmu, že mu vie zohnať pracovnú zmluvu a môže si ako zamestnaný požiadať o úver. On hľadal prácu, mal
sa zamestnať v Trnave, no nemal ani peniaze na cestu. Všetky papiere - potvrdenia od zamestnávateľa
zohnala obžalovaná v 3. rade, tá ich aj opečiatkovala pečiatkou jej otca, ktorý mal živnosť. Pokladničné

doklady tiež zohnali pre neho obžalovaní v 1 - 3. rade, tiež i byt, kde sa zmluva mala podpísať, lebo to
bolo podmienkou, že to musí byť podpísané v byte toho, kto úver berie. Zmluva sa podpisovala v byte p.
Á., nebol to jeho byt, veď bol na ulici. Bola urobená podnájomná zmluva. Peniaze chcel použiť na to, aby
sa ako sa hovorí, odpichol od dna. Všetko ohľadne spoločnosti Telervis vybavoval obžalovaný v 2. rade,
nemalaninanichkontakt,onmupovedal,akobysadalúvervybaviť.OnajzástupcuspoločnostiTelervis

poznal, resp. volal na ich číslo, dohodol i schôdzku so svedkom Ď., v ňom určenom a vybavenom byte.
Stretnutie sa uskutočnilo v nasledujúcich dňoch. Zabezpečili i doklady, pokladničné doklady, veď on bol
na ulici a nič nemal, nemal ani funkčný telefón. Kto presne doklady vyhotovil, nevedel povedať, určite
mu ich však podala obžalovaná v 3. rade. V byte, kde prebehlo stretnutie ohľadne poskytnutia úveru,
prebehlo v byte p. Á., bola tam i obžalovaná v 3. rade. Obžalovaný v 2. rade z bytu odišiel, bolo to tak
dohodnuté, pretože on mal na telefónnom čísle, ktoré udali ako číslo zamestnávateľa, potvrdiť svedkovi

Ď., že je ich zamestnanec. Tento svedok skutočne na to číslo i telefonoval a overoval si tieto údaje,
obžalovaný v 2. rade to i potvrdil. Za byt zaplatil Á. 30,- eur za poskytnutie bytu a obžalovanému v 2.
rade 50,- eur za pomoc, tie dal obžalovanej v 3. rade aby mu ich odovzdala. Určite u zamestnávateľa L.
nikdy nepracoval, a preto doklady neboli pravdivé. Chcel si nájsť prácu, no pre problémy s alkoholom sa
mu to v tom čase nepodarilo, liečil sa i na alkoholizmus. Neskôr sa však zamestnal, alkohol už nepožíva,

skontaktoval sa so zástupcom poškodenej spoločnosti a celý úver splatil. Spáchanie skutku úprimne
ľutuje.

Obžalovaný v 2. rade vypovedal, že obžalovaného v 1. rade pozná od malička, asi pred dvomi rokmi,
mohlo to byť v novembri 2013, presne si nepamätá, sa stretli na Magure v Prievidzi. Rozprávali sa

a obžalovaný v 1. rade sa ho pýtal, či mu vie požičať peniaze alebo nejako pomôcť. On mu nevedel
nijako pomôcť, o všetkom sa potom dozvedel až na polícii. Odvtedy sa nevideli. Na polícii mu ukázali
nejaké telefónne číslo, je to číslo obžalovaného v 1. rade, to má dlho, možno od roku 2010. Priateľka
- obžalovaná v 3. rade dávala obžalovanému v 1. rade nejakú pečiatku, či vedela, na čo má byť
použitá, nevedel povedať. On v súvislosti s úverom nevybavoval žiadne veci, žiadne spoločnosti mu

netelefonovali, žiadnu odmenu od obžalovaného v 1. rade ani nedostal. Žije s obžalovanou v 3. rade,
majú spolu dieťa vo veku 7 rokov, čakajú ďalšie dieťa. Pracuje na stavbách, ide o rôzne brigády. S
obžalovaným v 1. rade nemá žiaden spor, nevie, prečo obžalovaný na neho tvrdí to, čo tvrdí. Pečiatku
na schodoch prelepovali, prelepovali telefónne číslo, určite nebolo udávané telefónne číslo z nejakej
pečiatky, udával telefónne číslo, ktoré mu udal obžalovaný v 2. rade.

Obžalovaná v 3. rade vypovedala, že sa stretli s obžalovaným v 1. rade, ktorý sa pýtal obžalovaného
v 2. rade, či mu nevie požičať peniaze, stretli sa pri A klube v Prievidzi. Inokedy sa spolu nestretli.
Obžalovaný v 2. rade mu povedal, že mu nemá požičať. Ona sama sa s obžalovaným v 1. rade stretla
ešte raz, hovoril jej, že je na ulici. Povedala mu, že mu môže požičať pečiatku jej otca, ktorý je živnostník

a môže si vyznačiť, že je zamestnaný. Túto pečiatku mal požičanú na 2 hodiny, či a čo s ňou potvrdzoval,
ona nevidela. Ona žiadne doklady obžalovanému v 1. rade nepotvrdzovala touto pečiatkou. Povedala
obžalovanému, že veď v papiernictve sú rôzne tlačivá, môže si ich overiť. Nápad o spotrebiteľskom
úvere určite nebol jej, nevedela povedať, koho to bol nápad. Nebola pri žiadnom stretnutí mandatára
ani žiadneho zástupcu Telervisu. Neposkytovala žiadne osobné údaje, žiadne telefónne číslo, nikto ju

ani nekontaktoval. Nevie, kde obžalovaný v 1. rade býval, nikdy u neho nebola. V roku 2013 používali
telefónne číslo operátora Orange, telefónne číslo XXXXXXXXXX používala ona s obžalovaným v 2.
rade. Iné jej predložené telefónne čísla nepozná. Pripustila, že môžu byť síce vydané na jej osoby, no
stať sa to mohlo tak, že niekto ju o to požiadal, čísla sú na občiansky preukaz, mohol i jej otec potvrdiť,
že určité číslo jej. Nevedela súdu vysvetliť, aký môže mať dôvod obžalovaný v 1. rade tvrdiť, že doklady

k úveru vyplňovala a potvrdzovala ona, možno len preto, že mu požičala tú pečiatku.

Svedkyňa J. R.Ň. vypovedala, že ako zástupca poškodenej spoločnosti Telervis Plus, a.s., Staré grunty,
potvrdila, že obžalovaný v 1. rade si od ich spoločnosti bral úver, ktorá zmluva k nemu bola uzatváraná
ich zástupcom svedkom Ď.. Bral sa úver vo výške 350,- eur s príslušenstvom, ako zamestnávateľ bol

udávaný J. L.. Ku dňu hlavného pojednávania bol celý úver obžalovaným v 1. rade splateným, preto ani
nárok na náhradu škody nepožadovali.Svedok Ing. K.X. Ď. potvrdil, že v prípade úveru obžalovaného v 1. rade postupoval štandardne
ako i pri iných úveroch, museli mu byť predložené v čase žiadania úveru k nahliadnutiu občiansky
preukaz,pracovnázmluvaavýplatnépásky.Kópiesinevyhotovuje,vecprejednalsmanažérkou,pretože

boli v poriadku, úver bol schválený. Určite mu obžalovaný predkladal pracovnú zmluvu, nepredkladal
mu štandardné výplatné pásky, ale príjmové doklady o preberaní mzdy. Pri uzatváraní zmluvy bol
obžalovaný a ešte jeho kamarát. Údaje z predložených dokladov si overoval, ich pravdivosť, telefonoval,
myslí si, že s nejakým pánom a ten mu potvrdil, že u nich pracuje. Predstavil sa ako L.. V tom čase -
v čase telefonátu bol sám, nikto nebol pri ňom, kde bol vtedy ten kamarát, ktorý bol s nimi v byte, sa

nevedel vyjadriť. Nemal v čase uzatvárania zmluvy akékoľvek pochybnosti o pravdivosti poskytovaných
údajov.Presnesinespomínal,naakételefonovalčíslotelefonoval,jevšakuvedenénapríslušnejzmluve.
Zmluvu uzatvárajú v byte klienta, tak to bolo i v tomto prípade, teda zmluvu uzatvárali v byte určite
s obžalovaným v 1. rade. Myslí si, že na neho dostal kontakt od ich manažéra. Údaje do dokladov
vypisoval on, poskytoval mu ich klient. Po schválení úveru v byte vypísali zmluvu a následne sú klientovi
poukázané peniaze.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi č.l. 33-43, predovšetkým zmluvou o spotrebiteľskom úvere, z
ktorej vyplýva, že bola uzatvorená medzi spoločnosťou Telervis Plus, a.s., Bratislava, a obžalovaným v
1. rade na úver vo výške istiny 350,- eur a odplatu úveru vo výške 66,50 eur zo dňa 14.11.2013, bola
uzatvorená v Prievidzi, z ktorej i vyplýva, že bol ak zamestnávateľ udávaný žiadateľa J. L., Š. XX/X, J.,

kontaktný telefón XXXXXXXXXX, s príjmom žiadateľa 665,- eur a označovanými bežnými výdavkami.
Oboznámil sa s potvrdením o prevzatí hotovosti č.l. 40 a vyúčtovaním mzdy č.l. 41-42, správami zo
Sociálnej poisťovne č.l 46,47, ktoré potvrdzujú, že obžalovaný v 1. rade nebol v rozhodnom období
vôbec zamestnaný.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného v 1. rade o uznaní viny mal súd preukázané, že
obžalovaný v 1. rade a vzhľadom na výpoveď obžalovaného v 1. rade, ktorý zo spáchania trestnej
činnosti jednoznačne usvedčuje obžalovaných v 2. a 3. rade a oboznámené listinné dôkazy, výsluch
svedka Ď., mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný v 1., 2. i 3. rade spoločným
konaním vylákali od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie

úveru a spôsobili tým poškodenému malú škodu, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnili
zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20,
§ 222 odsek 1 Trestného zákona. Obranu obžalovaných v 2. a 3. rade súd hodnotí ako nevierohodnú,
účelovú,motivovanúsnahouzbaviťsatrestnoprávnejzodpovednosti.Jednoznačneobžalovanýv1.rade
odpočiatkutakvprípravnomkonaníakoinahlavnompojednávaní,kedynasvojejvýpovedijednoznačne

zotrval, popísal podiel spoluúčasti na vylákaní úveru od poškodenej strany pre jeho osobu aj ostatnými
obžalovanými. Tieto osoby si, podľa pred nimi udaného vyjadrenia, boli vedomé, že obžalovaný v 1. rade
nie je zamestnaný, a preto v snahe mu pomôcť ale i získať financie, ktoré mu boli - obžalovanému v 2.
rade vo výške 50 eur po poskytnutí úveru obžalovaným v 1. rade i vyplatené, obžalovanému zabezpečili
doklady potvrdzujúce, že je zamestnaný, potvrdili ich pečiatkou spoločnosti otca obžalovanej v 3. rade,

výšku poberanej mzdy, bez ktorých by úver nebol obžalovanému v 1. rade poskytnutý, zabezpečili mu
i potvrdenie skutočnosti, že je zamestnaný, keď obžalovaný v 1. rade potvrdil, že obžalovaný v 2. rade
išiel von z bytu a na telefónnom čísle vydávanom ako číslo zamestnávateľa potvrdil, že je zamestnaný
v spoločnosti uvádzanej v poskytnutej pracovnej zmluve, čo nebolo pravda, túto skutočnosť potvrdil i
svedok Ď. vo svojej výpovedi. Vzhľadom na tieto výpovede, listinné dôkazy mal súd bez akýchkoľvek

pochybností preukázané spáchanie trestnej činnosti obžalovanými tak ako im to kládla za vinu skutková
veta podanej obžaloby.

Podľa § 20 Trestného zákona; ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Podľa § 124 odsek 1 Trestného zákona; škodou sa na účely Trestného zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na
účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona; škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266,- eur.Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických i právnických osôb, chráni ho pred neoprávnenými zásahmi
tretích osôb. Obžalovaní svojím konaním porušili tento záujem spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, pripojenými trestnými spismi Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 2T/31/2016, sp. zn. 2T/183/2012, správami, z ktorých vyplýva charakteristika osôb obžalovaných a
vyplýva z nich, že obžalovaný v 1. rade bol v minulosti postihnutý v priestupkovom konaní opakovane
za priestupky rôznej povahy, na obžalovaného sa hľadí, akoby súdne trestaný nebol. Obžalovaný
v 2. rade bol postihnutý v priestupkovom konaní pre rôzne priestupky, bol v posledných 10 rokoch

doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/183/2012,
ktorým bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno b)
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený uznesením
Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Pp/49/2013 z 27.3.2013, bolo vyslovené, že sa v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia osvedčil - uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.1.2015, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 20.2.2015, teda krátko po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody spáchal daný skutok, pre ktorý ho súd odsudzoval. Obžalovaná v 3. rade bola postihnutá v
priestupkovo konaní za priestupok proti majetku, ktorý však spáchala po dni spáchania skutku, pre
ktorý bola na jej osobu podaný obžaloba, v posledných 10 rokoch bola 1-krát súdne trestaná pre prečin

podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, čo však bolo tiež za skutok, ktorý spáchala po dni
spáchania skutku, pre ktorý bola na jej osobu podaný obžaloba, a bol jej uložený trest odňatia slobody v
trvaní 2 mesiace, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 13 mesiacov
- trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/31/2016 z 13.5.2016, právoplatný dňa 13.5.2016.

Pri ukladaní trestu súd, zohľadniac základné zásady ukladania trestu, zohľadniac ustanovenie § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac a vzhliadnuc u obžalovaného
v 1. rade tri poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písmeno k), l), n) Trestného zákona - okolnosť, že
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti súdu, trestnej činnosti spoluobžalovaných, pretože bez
jeho výpovedi by súd ich trestnú činnosť nemal ako preukázať, sa priznal a oľutoval trestnú činnosť,

nahradil spôsobenú škodu tým, že uhradil úver v plnej výške, a teda u jeho osoby prevyšujúci pomer
poľahčujúcich okolností a tým použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona pri ukladaní trestu,
u obžalovaného v 2. neexistenciu žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona,
existenciujednejpriťažujúcejokolnostivzmysle§37písmenom)Trestnéhozákona-žeužbolzatrestný
čin odsúdený, a teda u jeho osoby prevyšujúci pomer priťažujúcich okolností a tým použitie ustanovenia

§ 38 odsek 4 Trestného zákona pri ukladaní trestu, u obžalovanej v 3. rade existenciu poľahčujúcej
okolnosti, že pred spáchaním skutku viedla riadny život - § 36 písmeno j) Trestného zákona, existenciu
jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona - spáchala viac trestných činov,
pretože ju odsudzoval súd za skutok, ktorý spáchala skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, a teda prichádza do úvahy ukladať u nej trest súhrnný za použitia § 42 odsek

1 Trestného zákona, a teda vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a pri ukladaní
trestu použitie ustanovenia Trestného zákona o ukladaní trestu úhrnného, zohľadniac spôsob spáchania
činu, okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu, jeho následok, berúc do úvahy i ostatné
okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona, a potom súd dospel k záveru,
že na prevýchovu obžalovaných, no predovšetkým na ochranu spoločnosti nie je dostačujúce pôsobiť

na obžalovaného v 2. rade trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom, i keď s probačným
dohľadom nad správaním obvinených v dlhšej skúšobnej dobe. Obžalovaný sa daného skutku dopustil
krátko po tom, čo bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody predchádzajúceho
odsúdenia za úmyselný trestný čin, trest na jeho osobu nemal dostatočný prevýchovný účinok, čo
možno vidieť i v ďalšom jeho spôsobe života, kedy sa dopustil ďalšej trestnej činnosti. U obžalovaného

v 2. rade ako zákonný a dôvodný potom súd videl trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej
trestnej sadzby, teda v trvaní 28 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého ho súd zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za použitia § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona. U obžalovanej v 3. rade súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov, výkon ktorého jej
bude podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Súčasne podľa § 42 odsek 2

Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 2T/31/2016 z 13.5.2016, právoplatný dňa 13.5.2016, ako i všetky na to nadväzujúce rozhodnutia, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. U obžalovaného v 1. rade vzhľadom
na postoj obžalovaného, vyjadrený jeho priznaním a oľutovaním spáchania trestnej činnosti, jehodoterajší spôsob života, napomáhanie pri objasňovaní trestnej činnosti - spolupáchateľov, uhradenie
spôsobenej škody, súd dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné už v tomto štádiu konania
pôsobiť trestom spojeným s odňatím slobody, a že trest - trest odňatia slobody na samej dolnej hranici

trestnej sadzby - v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov,
v dostatočnej miere splní účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie.

Takéto tresty potom súd považoval za zákonné, primerané a dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.