Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208304
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4216208304.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: AUPARK a. s., so sídlom Einsteinova 18,
Bratislava, IČO: 47 240 377, zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava,
IČO: 35 929 049, proti žalovanému: AB Fashion, s.r.o., so sídlom Prowazekova 2275/1, Komárno, IČO:
46 580 590, zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom Gorkého 6, Bratislava - Staré mesto, IČO:

36 820 059, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/47/2016-129 zo dňa 30. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/47/2016-129 zo dňa 30. júna 2016 m e n
í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil, že spoločnosť AB Fashion, s.r.o., Prowazekova
2275/1, Komárno, IČO: 46 580 590, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Nitra, oddiel Sro,
vložka č. 31283/N, je povinná zložiť do 3 dní od vykonateľnosti uznesenia do súdnej úschovy Okresného
súdu Komárno sumu 114.699,10 eur. Súd prvej inštancie ďalej nariadil žalobcovi, aby do 30 dní odo dňa

právoplatnosti uznesenia podal návrh vo veci samej. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobcovi 100 % náhrady trov konania s tým, že výška trov konania bude vyčíslená
po právoplatnosti napadnutého uznesenia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. d), ods.
3, ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. ďalej len Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že z predložených dôkazov a listinných dokladov dospel k záveru, že
správanie žalovaného vyvoláva obavu, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu prípadného možného výkonu
rozhodnutia resp. exekúcii. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taktiež vyplýva, že sa
doposiaľ nevedie konanie vo veci samej pred súdom, a preto súd prvej inštancie vyhovel aj návrhu
na vydanie predbežného opatrenia v tej časti, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude potrebné,

aby žalobca podal návrh vo veci samej a to v súdom stanovenej lehote 30 dní. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie nariadil povinnosť účastníkovi konania zložiť a to v súlade s ustanovením § 76
ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku peňažnú sumu do výšky 114.699,10 eur do úschovy
na súde, pretože podľa predložených listinných dôkazov možno toto od neho spravodlivo žiadať. Na
základe všetkých vyššie uvedených právnych úvah a záverov, súd prvej inštancie návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, pri alternatívnej možnosti, vyhovel. Finančnú hotovosť je potrebné zložiť do

úschovy súdu procesným postupom podľa ustanovení § 185a a nasl. Občianskeho súdneho poriadku
(platný a účinný v čase rozhodnutia súdu) v prípade procesného postupu do 30.06.2016 s tým, žeje nutné poukázať na predmetné súdne rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie upozornil účastníkov
konania aj na zmenu právnej úpravy procesných postupov, ktorá nastáva s účinnosťou zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ako aj zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového

poriadku,obochúčinnýchod01.07.2016.Rozhodnutieonáhradetrovkonaniajevsúladesustanovením
§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuvzmyslektoréhoúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, žalobcovi priznal

nárok na náhradu trov konania v takom rozsahu, ako to bolo potrebné na účelné uplatňovanie a bránenie
jeho práva proti žalovanému. Presnú výšku priznanej náhrady trov konania súd prvej inštancie ustáli
a vyčísli samostatným uznesením, až po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, po splnení si
povinnosti právneho zástupcu žalobcu, a to v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho
súdneho poriadku, pričom právny zástupca žalobcu je povinný predmetné vyčíslenie predložiť v lehote
do troch pracovných dní.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

5. Vo vzťahu k dôvodnosti predbežného opatrenia uviedol, že žalobca dôvodnosť jeho nárokov stavia
na tom, že poskytol žalovanému plnohodnotný obchodný priestor a ten bez právneho dôvodu odmieta

zaň platiť. Záver o súlade ustanovení nájomnej zmluvy o vzdaní sa nároku na náhradu za zhodnotenie
za situácie medzi účastníkmi tohto konania s dobrými mravmi resp. ich uplatňovanie v súlade poctivým
obchodným stykom tak z judikatúry doloženej žalobcom vôbec nevyplýva. V judikatúre, ktorú žalobca
predložil, sa súdy k otázke dobrých mravov v podobnom prípade vôbec nevyjadrili a v tomto smere sa
preto vôbec nedá aplikovať. Ani z judikatúry ani z odbornej literatúry v tomto smere preto predbežne

nie je možné vyvodiť záver, že odopieranie plnenia nájmu v tomto prípade je bez väčších pochybností
protiprávne. Trval na tvrdení, že žalovaný bude mať nárok na náhradu zhodnotenia a môže na jeho
zabezpečenie odopierať plnenie nájomného a teda existuje právny dôvod na nezaplatenie nájomného,
preto neexistuje dôvod uložiť povinnosť na platenie a už vôbec nie na základe predbežného opatrenia.
Ďalej uviedol, že ak žalobca žalovaného v riadnom užívaní predmetu nájmu naozaj obmedzoval,

a preto hrozí nevymožiteľnosť platieb za užívanie predmetu nájmu, potom hrozbu nevymožiteľnosti
si žalobca spôsobil sám. Tvrdená hrozba ujmy je len omyl žalobcu, pretože odpisované náklady
predstavujú po právnej stránke majetok žalobcu, lebo technické zhodnotenie predmetu nájmu je vo
vlastníctve prenajímateľa ako vlastníka hlavnej veci. Ďalej poukázal na to, že judikatúra súdov smeruje
k záveru, že predbežné opatrenie na zloženie peňažného plnenia do úschovy na súde nezasahuje do

postavenia povinnej osoby neprimerane iba vtedy, pokiaľ je schopná a má možnosť peňažnú sumu
do úschovy naozaj zložiť. Žalovaný predložil súdu dôkaz výpisom z účtu, že požadovanou sumou
nedisponuje. Žalovaný má zamestnancov, ktorým by následne nemohol vyplatiť ich nároky. Predbežné
opatrenie je formálne a likvidačné, do situácie sa žalovaný dostal z dôvodov na strane žalobcu. Na
nariadenie predbežného opatrenia nie sú splnené podmienky, pretože žalovaný nedisponuje takmer

žiadnymi finančnými prostriedkami. Taktiež poukázal aj na vady petitu. Podľa jeho názoru je neúnosné,
aby prenajímateľ prenášal dôsledky neúspešnosti centra počas rekonštrukcie iba na nájomcov a aj
proporcionalita predbežného opatrenia je vylúčená z uvedených dôvodov. Navrhol preto napadnuté
uznesenie zrušiť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovanému vo výške 183,99 eura.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril aj žalobca, pričom uviedol, že AB Fashion je nájomca, ktorý riadne
užíva predmet nájmu a dosahuje v ňom obrat, teda v plnom rozsahu benefituje z plnenia Auparku, avšak
už viac než dva roky nezaplatil ani cent nájomného. Keďže AB Fashion nemá žiadne vecné argumenty,
snaží sa celú situáciu zahmliť všeobecnými a nič nehovoriacimi argumentmi, navodiť atmosféru krivdy,
dojem ukrivdeného podnikateľa, ktorému všetci ubližujú. Uviedol, že pre vydanie predbežného opatrenia

nie je potrebné nadobudnúť istotu o stave veci, ale stačí aby sa javilo ako pravdepodobné, že určitý stav
jedaný.Vnávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniažalobcauviedol,žedostatočnepreukázal,žeAB
Fashion nemal právo na nezaplatenie nájomného. Žalovaný nepreukázal, že na zhodnotenie priestorov
vynaložil uvedenú sumu 214.774,20 eura. Tá sa preukazuje znaleckým posudkom. Povinnosť odstrániť
úpravy bola riadne dohodnutá v zmluve, a takáto dohoda je v súlade s právom. Náhrada zhodnotenia

je upravená § 667 Občianskeho zákonníka. AB Fashion toto právo nemá. Aupark neobmedzuje AB
Fashion pri tvorbe obratu. Aupark vykonáva svoje právo rekonštruovať riadne dohodnuté v nájomnej
zmluve. Rekonštrukčné práce sa samotnej prevádzky AB Fashion nedotkli. Aupark potrebu ochrany
prostredníctvom predbežného opatrenia preukázal kvantitatívnou analýzou hospodárskych výsledkovAB Fashion na dvoch stranách prostredníctvom tabuliek a čísel. Aupark jednoznačne preukázal, že AB
Fashion sa systematicky zbavuje majetku, že speňažiteľná hodnota majetku AB Fashion je minimálna,
a že v celej svojej histórii nebol schopný dosiahnuť zisk. To, že AB Fashion sám potvrdzuje, že mu robí

problém zložiť nariadenú peňažnú sumu do úschovy na súde, iba preukazuje dôvodnosť nariadenia
predbežného opatrenia. Ak totiž žalovaný sám prizná, že nemá a nebude mať prostriedky na zaplatenie
sumy požadovanej žalobcom, je zjavné, že budúci výkon súdneho rozhodnutia je ohrozený a teda, že
predbežné opatrenie je dôvodné, obzvlášť v situácii, kde tento záver je podporený aj analýzou jeho
hospodárskych výsledkov.

7. K vyjadreniu žalobcu sa opätovne vyjadril aj žalovaný, pričom uviedol, že má za to, že o vykonanej
investícii žalobca sám vie, že bola účelovo vynaložená len pre úpravu priestorov v súvislosti so
zmluvnými povinnosťami nájomcu, ktorou sa zaoberá príslušný súd v meritórnom konaní. Žalobca sám
namieta výšku investície, netvrdí však z čoho vyplýva nesprávnosť žalovaným súdu predloženého
vyčíslenia, resp. nenamieta v čom vidí pre toto konanie rozpor vyčíslenia samotného. Rozpor s

dobrými mravmi pri konaní žalobcu je evidentný a pre danú situáciu nepochybný. Žalobcom predložená
judikatúra sa vôbec netýka osobitostiam daného prípadu. Odopieranie platieb žalovaným práveže
na rozdiel od konania žalobcu nie je v rozpore s dobrými mravmi v súvislosti s neoprávnenými
popieraniami nárokov žalobcovi voči žalovanému a to v nielen zľave aj spôsobenej neistote zapríčinenej
žalobcom. Je evidentné, že podmienky nielen žalovaného po rekonštrukcii, ale aj iných nájomcov sa

po rekonštrukcii nijak nezlepšili, zároveň je nepochybné zhoršenie podmienok kvality nájmu žalovaného
počas rekonštrukcie. Priznanie žalovaného je len konštruovaním reality, ktorú zapríčinil len žalobca
sám svojimi neoprávnenými zásahmi do nerušeného nájmu žalovaného, popieraním oprávnených
nárokov žalovaného na primeranú zľavu a tým aj systematickým likvidovaním žalovaného spoločnosti
len prostredníctvom vytváranej straty u žalovaného, ktorú žalobca sám spôsobil a naďalej spôsobuje.

Nemožnosť vykonateľnosti predbežného opatrenia je evidentná, a súd by nemal vydávať v momente
jeho vydania fakticky nevykonateľné predbežné opatrenie.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal

v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.

9. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

12. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016,
pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli

upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

13. Podľa § 76 ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku, predbežným opatrením môže súd
nariadiť účastníkovi najmä, aby zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

14. Podľa § 76 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd pri nariadení predbežného opatrenia
uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na
rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí
konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.16. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

21. Občiansky súdny poriadok platný do 30.06.2016 zakotvoval inštitút predbežného opatrenia. Od
01.07.2016 je obdobný inštitút neodkladného opatrenia upravený v Civilnom sporovom poriadku. Tretia

hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení,
zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Právna úprava pôvodne označovaného predbežného
opatrenia vychádza zo súčasnej právnej úpravy, no podľa novej právnej úpravy je v odôvodnených
prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej.
Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušný na konanie a rozhodnutie o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred
začatím konania, počas konania ako aj po skončení konania.

22. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Komentované ustanovenie obsahuje v odseku 2

demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi podobne, ako bol upravený
výpočet uplatnenia predbežného opatrenia podľa doterajšej úpravy v Občianskom súdnom poriadku.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby: poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide
o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, zložila peňažnú sumu
alebo vec do úschovy na súde, nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho

sa zdržala alebo niečo znášala, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba,
vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala
do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne
navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala

osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. Súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj
iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok, a môže nariadiť aj viaceré druhy neodkladných
opatrení.

23. Subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia (do 30.06.2016 predbežného opatrenia)
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu o
ohrozenie exekúcie, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Medzi osvedčením
a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri

vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na
neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo
vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo
osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné

opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri
riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu,
so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní
(konanie o vydanie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochranapráv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Použitie
týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbežného opatrenia. Tieto zásady
sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení žalobcu

na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a
nevyhnutnosti nariadenia neodkladného opatrenia.

24.Súdmôženariadiťneodkladnéopatrenieibavtedy,aksúnajehonariadeniesplnenévšetkyzákonom
stanovené podmienky. Podľa názoru odvolacieho súdu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú

splnené podmienky, ktoré spočívajú predovšetkým v účele neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.
2 písm. b) CSP. Na nariadenie neodkladného opatrenia podľa tohto ustanovia musí žalobca osvedčiť,
že osoba ktorá má zložiť peňažnú sumu do úschovy na súde, má predmet úschovy fakticky u seba.
Žalobca túto skutočnosť v konaní neosvedčil. Vyplýva to aj z jeho samotného vyjadrenia k odvolaniu, kde
zdôraznil, že na základe jeho výsledkov hospodárskej analýzy zistil, že speňažiteľná hodnota majetku
AB Fashion je minimálna a že v celej svojej histórii nebol schopný dosiahnuť zisk, t. j. poukázal na

jeho zlú finančnú situáciu, pričom napriek tomu navrhol nariadenie neodkladného opatrenia vo forme
zloženia peňažnej sumy do úschovy súdu. Odvolací súd nespochybňuje, že môže byť ohrozená budúca
exekúcia, avšak aj napriek tomu nie je možné nariadeniu neodkladného opatrenia vyhovieť. Žalobca
totiž neosvedčil, že by žalovaný fakticky disponoval požadovanou sumou a je ju aj schopný zložiť do
úschovy. Práve naopak poukázal na jeho nepriaznivú hospodársku a finančnú situáciu preukázanú jeho

vlastným šetrením, pričom nedostatok financií zdôraznil aj samotný žalovaný, ktorý na jej preukázanie
doložil súdu aj výpis z účtu žalovaného. Za danej situácie by nariadenie neodkladného opatrenia vo
forme zloženia peňažnej sumy do úschovy na súde bolo iba formálnym opatrením, ktoré by v konečnom
dôsledku bolo nevykonateľné.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol podľa § 388 CSP tak, že napadnuté
uznesenie zmenil a návrh zamietol.

26. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania ako aj trov konania na súde prvej inštancie
bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v súvislosti s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že odvolací

súd priznal plne úspešnému žalovanému ich náhradu proti žalobcovi, ktorý ani čiastočný úspech nemal.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.