Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. august 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/452/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244999
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244999.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: U.. M.
Š., O.. XX.XX.XXXX, V. X. E. F., E. XX, zastúpenej advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o.,
IČO: 35 955 341, so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, konajúcej prostredníctvom JUDr. Daniela
Futeja, CSc., konateľa a advokáta, proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou
Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša č. 1, o náhradu škody 12.548,28 eur s prísl., o
odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 12.03.2014, č.k.
25C/220/2011-187, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 12.03.2014, č.k.
25C/220/2011-187 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh
navrhovateľky na prerušenie konania zamieta. Návrh navrhovateľky vo veci samej v celom rozsahu
zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na tunajšom

súde domáhala voči odporkyni zaplatenia sumy 12.548,28 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom odporcu podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."). Dôvodila tým, že ako členka
družstva vložila peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
(ďalejlen"Družstvo"),ktorénazákladeverejnejponukymajetkovýchhodnôtvrámciProspektuinvestície
schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od
svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a

investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL
INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s CP"), s ktorým Družstvo uzatvorilo zmluvu s názvom
Zmluva o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), ktorá bola menená a doplňovaná.
Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľkou do Družstva mala byť v súlade
s Prospektom investície 8%. Obchodník s CP vykonával svoju činnosť na základe povolenia na
poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS toto povolenie, v rámci výkonu
dohľadu, odobrala. Po ukončení svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.04.2010, obchodník s CP

Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a preto
Družstvo nedisponovalo prostriedkami na výplatu navrhovateľkou zverených prostriedkov, vrátane ich
zhodnotenia. Navrhovateľke preto konaním obchodníka s CP, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo
vznikla škoda, nakoľko jej majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančnýchprostriedkov. Podľa navrhovateľky za vznik tejto škody zodpovedá odporkyňa v dôsledku nesprávneho
úradného postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s CP pri činnosti pre Družstvo podľa
zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s CP, NBS neurobila

riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom
z charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s CP zasahujú
do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu
zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Za nesprávny považovala navrhovateľka aj ten úradný postup
odporkyne, pri ktorom nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody Družstvu na majetku,

ktorý bol tvorený prostriedkami jeho členov; neupozornila Družstvo na možné riziká spolupráce s
obchodníkom s CP; zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že tak voči Družstvu,
ako aj voči obchodníkovi s CP neprijala vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli
so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľky, a napokon
odporkyňa nereagoval na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zák. č. 566/2001
Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľky nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť. Mala
za to, že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zák. č. 513/1991 Zb. -
Obchodný zákonník, za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil
činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli zákonom, stanovami
alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu. Navrhovateľka musela vedieť, že s

investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný
výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z.. Úrad
pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od 01.01.2006 na NBS) schválil
dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo
Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10

rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom, úrad postupoval podľa
§ 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval najmä jeho úplnosť,
t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad predložených
údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; jeho vyhlásenie o tom, že

skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisom boli zákonnou
náležitosťou Prospektu investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.. Prospekt investície
neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže jeho zákonnou náležitosťou bol podľa § 128 ods. 1 písm. a),
bod 10 zák. č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície

teda neznamenalo aj schválenie zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s CP, keďže jeho schválením
nevznikol medzi nimi zmluvný vzťah. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup, odporkyňa
potvrdila, že NBS vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt,
avšak len v rozsahu svojich kompetencií, t.j. v súlade s ustanoveniami zák. č. 566/2001 Z.z.. NBS bola až
s účinnosťou od 01.06.2010 oprávnená dohliadať nad tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových

hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali
informácie o zhoršenej situácii Družstva. Družstvo NBS neoznámilo, že obchodník s CP neoprávnene
vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy a voči činnosti obchodníka s CP nevznieslo žiadne
výhrady, nedomáhalo sa voči nemu žiadnych nárokov súdnou cestou. NBS až po 8 rokoch spolupráce
obdržala list Družstva zo dňa 15.04.2010, v ktorom ju žiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s

CP a o vykonanie dohľadu na mieste. NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na
mieste u obchodníka s CP a keďže zistila, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia
v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č. D.-XXXX/XXXX, o predbežnom
opatrení a obchodníkovi s CP uložila povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez jej
predchádzajúceho písomného súhlasu. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. D.-XXXX-X/XXXX,

NBS odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktorého správnosť
potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. T.-XXX/XXXX, zo dňa 01.03.2011.
Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní, odporkyňa mala za to, že samotné Družstvo sťažovalo
napredovanie dohľadu. Vzhľadom na výpoveď zmluvy obchodníkom s CP, NBS vyzvala Družstvo na
aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície

podalo, avšak táto ostala neúplná, v dôsledku čoho bolo rozhodnutím zo dňa 26.08.2010 č. D.-XXXX/X-
X/XXXX konanie o žiadosti Družstva zastavené. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková
rada NBS. NBS listom zo dňa 27.08.2010, č. D.-XXXXX/XXXX, oznámila Družstvu začatie konania
pre porušenie § 129 ods. 3, v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h), a pre porušenie § 125c ods.1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z., keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt
investície. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. D.-XXXXX-X/XXXX, ktorým
NBSDružstvuzakázalapredajmajetkovýchhodnôt.NBStedaprivýkonedohľadupodľaustanovenízák.

č. 566/2001 Z.z. nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní a nedopustila sa ani vytýkaného
nesprávneho úradného postupu. Zdôraznila, že na majetok Družstva bol uznesením Okresného súdu
BratislavaIzodňa11.04.2011,sp.zn.3K95/2010,vyhlásenýkonkurz,apretosinavrhovateľkamalasvoj
nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia jej pohľadávky správcom konkurznej podstaty sa mala
domáhať určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Samotné Družstvo sa na súde domáhalo

žalobou voči odporkyni náhrady škody vo výške 63.163.426,03 eur s prísl., ktorá škoda mala pozostávať
i z členských vkladov členov Družstva.
Navrhovateľka v písomnom doplnení k žalobe zo dňa 11.04.2013 uviedla bližšiu špecifikáciu
nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, čo malo za následok neplatnosť Prospektu investície a následný
oneskorený zákaz činnosti Družstva; v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu

a v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení
obchodníka pri činnosti voči Družstvu.
Súd vykonal dokazovanie na základe ktorého zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")
rozhodnutím zo dňa 21.03.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad Družstvo

v upozornení zo dňa 13.5.2003 oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa
§ 127 ods. 4, v spojení s § 122 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z. a tiež ho upozornil na to, že nie
je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície, s
výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti
osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou
činnosťou Družstva. Dňa 02.06.2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s CP zmluvu o riadení portfólia,
podľa ktorej sa obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta
vsúladesoschválenýmProspektominvestíciíajehododatkami.ObchodníksCPsazaviazalzabezpečiť
mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8% ročne.

Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. D. - XXXX/X/XXXX, NBS na základe kontroly v r. 2007 uložila
obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení
zák. č. 566/2001 Z.z.. Banková rada Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné
prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 7.5.2008, č. GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na
opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. D.-XXXX-X/

XXXX, uložila obchodníkovi s CP opätovne pokutu vo výške 300.000,- Sk za porušenie ust. § 54 ods. 2,
§ 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z.. Medzičasom NBS rozhodnutím
zo dňa 22.4.2008, č. D.-XXXX-X/XXXX-P., zmenila podľa § 59 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi
s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila
okrem iného poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d), v spojení s § 5 ods. 1 písm.

a), b), a c) zák. č. 566/2001 Z.z., s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie
investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods.
1 zák. č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s CP zo zmluvy
o riadení portfólia zo dňa 30.3.2010, Družstvo požiadalo listom zo dňa 15.4.2010 NBS o preskúmanie
postupu obchodníka s CP a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa dostalo

do zložitej situácie, pretože obchodník s CP zabezpečoval pre neho odbyt výrobkov, Družstvo muselo
pozastaviť prijímanie nových členských vkladov, ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov
pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných
peňažných súm prijatých od svojich členov. Týmto mu podľa jeho tvrdení vznikla rozsiahla majetková
škoda, ktorú mu mal obchodník s CP spôsobiť pri plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie

dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur.
Na základe listinných dokladom, ktoré boli NBS Družstvom predložené, vydala NBS dňa 12.7.2010
rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. D.-XXXX/XXXX, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zák.
č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom uložila obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa
nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe

oznámenia klientov, najmä Družstva, vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov
obchodníkomsCP.Rozhodnutímzodňa21.12.2010,č.D.-XXXX-X/XXXX,potvrdenýmBankovouradou
NBS rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. T.-XXX/XXXXNBS, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zák. č.
566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodovpodľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7,9, § 85 ods. 2, v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2
a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z.z..
NBS rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. D.-XXXX/X-X/XXXX, zastavila konanie začaté na žiadosť

Družstva o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že žiadosť neobsahovala náležitosti
stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa
7.12.2010, č. T.-XXXX/XXXX. Ďalším rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. D.-XXXXX-X/XXXX, NBS
zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt ich predaj podľa
príslušných ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. s tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte

investície Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS tiež zistila, že majetok vložený do investičných
nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85% podielom
zmenkami emitenta CI HOLDING, a.s.. V zmysle prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície
by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30% podielu na celkových aktívach
vyhlasovateľaverejnejponuky,apodielemitentaCIHOLDING,a.s.nacelkovýchaktívachpredstavovala
91,45%, Družstvo v tomto smere nedodržuje Prospekt investície. NBS preto považovala za vhodné, aby

sa v aktívach Družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa
v skupine CI HOLDING, a.s. z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS
zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007.
Splnomocnený zástupca Družstva U.. G. B. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany Družstva
nedošlo k porušeniu zákona a ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo

rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančný nástroje
jedného emitenta. V rámci systému fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej
spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho
narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Listom zo dňa 29.1.2008 Družstvo informovalo NBS, že
počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov,

namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v rozložení
investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.
Vo vzťahu k obchodníkovi s CP súd z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že po
obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 8.1.2010 Družstvo vo vyjadrení zo dňa 19.3.2010
upozorňovalo obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia, oproti

prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12.4.2010 Družstvo
vyzvalo obchodníka s CP na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok
2009 a za 1. štvrťrok 2010 najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010 Družstvo oznámilo
obchodníkovi s CP predbežnú stratu v sume 24.764.991 eur, spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň
považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi

predpismi a súčasne obchodníka s CP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú
stratu aj nahradil. Listami zo dňa 3.5.2010 a zo dňa 17.5.2010 Družstvo vyzvalo obchodníka s CP
na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho
i všetkých listinných cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou
portfólia družstva. Listom zo dňa 18.5.2010 ho tiež vyzvalo na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny

vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010,
nakoľko portfólio Družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8%- nú úroveň a bolo vo výraznej
strate.
Navrhovateľka požiadala NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú okolnosť
odporca nerozporoval, avšak s negatívnym výsledkom.

Z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľkou v žalobe je zrejmé, že sa voči odporkyni
domáha náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zák. č.
514/2003Z.z..Sohľadomnatietoskutočnostisúdposudzovalnároknavrhovateľkyuplatňovanýžalobou
v intenciách tohto zákona, konkrétne podľa ust. §§ 3 ods. 1 a 2, 9 ods. 1, 15 ods. 1 a 17 ods. 1, zák. č.
514/2003 Z.z., v znení účinnom v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom podľa zák. č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide
o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok, a to za predpokladu existencie majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, existencie
nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci a existencie

príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Nepreukázanie čo len jedného z uvedených predpokladov má za následok zánik zodpovednosti, keďže
všetky tri musia byť naplnené súčasne.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka sa stala členkou Družstva PODIELOVÉ
DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, vystupoval pod poradovým číslom člena XXXXX, pričom ku
dňu 31.03,2010 bola vlastníčkou členského podielu v hodnote 12.548,28 eur. Navrhovateľka požiadala

Družstvo žiadosťou zo dňa 16.7.2010 o zrušenie členského podielu, pričom jej členstvo zaniklo dňa
10.12.2010 a navrhovateľke vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu v hodnote 12.548,28 eur.
Dokazovaním mal súd ďalej preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011,
sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol
ustanovený U.. U. G. a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v určenej lehote.

Navrhovateľka si neprihlásila voči Družstvu žiadne pohľadávky.
Súd je toho názoru, že v tomto štádiu konania navrhovateľka nepreukázala vznik škody.
Podľa ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cz 110/84, publikovaného
vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod č. 4/87, ktoré je vzhľadom na závery
rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.5.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) platí, že nárok na náhradu škody podľa

zák. č. 58/1969 Zb., ako aj zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne
uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
iným spôsobom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal
a je povinný ho vydať. Preto, ak má navrhovateľka pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako
prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa

úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zák.
č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného, navrhovateľka sa ako bývalá členka Družstva, s ktorým bol v právnom
vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí
domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nej v pozícii

dlžníka, t.j. povinného, ktorý je jej povinný vydať získaný prospech v podobe vyrovnacieho podielu. Až
následne, t.j. až v prípade bezúspešného uplatňovania pohľadávky voči Družstvu by bolo zrejmé, či a
najmä v akej výške jej škoda vznikla, ktorá okolnosť je rozhodná aj pre plynutie premlčacej doby na
uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu (§ 19 zák. č. 514/2003 Z.z.). Prípadnú škodu nemožno v
súčasnej situácii ustáliť, pričom uplatňovaná škoda musí existovať v čase rozhodovania súdu, t.j. v čase

vyhlásenia rozsudku súdu (§ 154 O.s.p.), inak je nárok uplatnený predčasne.
Súd prvého stupňa však zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka si
voči Družstvu žiadne nároky z titulu výplaty vyrovnacieho podielu, resp. sumy zo zmenky č. XXXX
neuplatnila, keďže ako veriteľka sa neprihlásila do konkurzu vyhláseného na majetok Družstva ako
úpadcu, nestala sa účastníčkou konkurzného konania, a teda nepreukázala bezúspešné uplatnenie

nároku voči Družstvu, ako subjektu zodpovednému za vznik škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní.
Navrhovateľka tak nepreukázala hneď prvotný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to samotný
vznik škody.
Ďalej uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľka v stanovisku zo dňa 11.06.2013 v súvislosti s existenciu
vzniku škody odvolávala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009,

nemožno ho na daný prípad aplikovať, pretože navrhovateľka sa ako veriteľka neprihlásila s
pohľadávkou voči Družstvu do konkurzu, a teda nie je jeho účastníčkou.
Okrem toho súd prvého stupňa zdôraznil, že navrhovateľka nepreukázala ani namietaný nesprávny
úradný postup odporkyne, keďže v žalobe riadne nešpecifikovala, v čom konkrétne mal spočívať
nesprávny úradný postup odporkyne vo vzťahu k jej osobe. Neuviedla akým konkrétnym konaním

alebo nekonaním mala odporkyňa porušiť konkrétne povinnosti, akú konkrétnu činnosť zanedbala,
neuviedla ani, v akom období sa mala odporkyňa dopustiť prípadnej nečinnosti alebo prieťahov v konaní,
všetko vo väzbe na jej osobu a vznik majetkovej ujmy. V priebehu konania doplnila žalobu podaním zo
dňa 11.4.2013, v ktorom mala podľa vyjadrenia jej právneho zástupcu špecifikovať nesprávny úradný
postup odporkyne z vecného a časového hľadiska; súd preto z tejto špecifikácie vychádzal. Nesprávny

úradnýpostupodporkynemalpodľanavrhovateľkyspočívaťvoneskorenomzisteníneaktuálnostiúdajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po
zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007 a v prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči

Družstvu.
Priskúmaníexistencienavrhovateľomtvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupuodporkynesúdudáva,
že sa stotožnil s tvrdeniami uvedenými odporkyňou vo vyjadrení k doplneniu žaloby zo dňa 22.7.2013,
ktoré považoval za relevantné vo veci.Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení
zakázania činnosti Družstva, súd udáva, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zák. č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp.
vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej
ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke
majetkových hodnôt, dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila

počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s §
127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície
podľa § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z.. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby
alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť
správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície.
Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom

prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Štatutárny orgán
Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte
investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.). Schválenie Prospektu investície nemalo za
následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, pretože NBS nemala právomoc vykonávať dohľad
nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu

obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti
obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnievala navrhovateľka
- pozn. súdu), pretože zo žiadnych ustanovení zák. č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu

investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa §
123 zák. č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie
dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/2010,
Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa
zák. č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zák.

č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti
a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení
sankcie podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. za porušenie ust. § 129 ods. 3 cit. zákona, ktoré
ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom

a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.
Vsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupomspočívajúcimvprijatínedostatočnýchopatrenínanápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.8.2007, súd v
prvom rade udáva, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporkyne, a nie obchodníka s
CP; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie navrhovateľke.

Navrhovateľka totiž nebola v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s CP, s ním bolo
v záväzkovom vzťahu len Družstvo. Ako už bolo uvedené, dohľad NBS bol limitovaný zák. č. 566/2001
Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135
ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade, sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu
dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových

hodnôt. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia
rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila
nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom
období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa
v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS ako štátny orgán,

ktorého činnosť je všeobecne regulovaná čl. 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah
a spôsob stanovený zákonom. NBS v danom období (po 24.8.2007) nemohla pristúpiť ani k uloženiu
peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu
investície podľa § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti
Prospektu investície po 1.6.2010.

A napokon, pokiaľ ide o nesprávny úradný postup odporkyne spočívajúci v prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti
voči Družstvu, súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľky, a to predovšetkým
pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na jej strane. Zároveň súd poukazuje nato, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokuty v sume 500.000,-Sk
(rozhodnutie z 8.1.2008, č. D.M. XXXX/X/XXXX), v sume 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č.
OPK-9750-5/2007)jezrejmé,žeNBSčinnosťobchodníkasCPsledovala,pričomnebolojejpovinnosťou

informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2
ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný, rovnako ako aj konanie pred NBS vo veciach
dohľadu. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia
na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť.
Naviac je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s CP a Družstvom,

založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné
informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad
nad jeho činnosťou voči Družstvu. Okrem toho bolo povinnosťou samotnej navrhovateľky, aby sa ako
členka Družstva aktívne a včas zaujímala o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom
v zmysle zásady "práva patria bdelým". Mohla tým zamedziť vzniku akejkoľvek škody spôsobenej
nevymožiteľnosťou jej majetkových práv od Družstva.

Sumarizáciou vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka
v konaní nepreukázala existenciu predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu podľa zák. č.
514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených
podmienok, keď nepreukázala vznik škody, namietaný nesprávny úradný postup, a tým ani existenciu
príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Súd preto posúdil nárok

navrhovateľky ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
Pokiaľ ide o listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s CP, ktoré založila
do súdneho spisu navrhovateľka, súd sa s nimi oboznámil, avšak bližšie ich nevyhodnocoval, nakoľko
predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporkyne pri výkone dohľadu nad obchodníkom
s CP.

Navrhovateľka písomným podaním zo dňa 10.01.2014 navrhla, aby sa súd obrátil na Súdny dvor
Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s návrhom na začatie prejudiciálneho
konania o otázke, 1) či je porušením práva Európskej únie, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho
poriadku inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej
ponuky cenných papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o

prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie,
a o zmene a doplnení Smernice 2001/34/ES, a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt
sa štát následne odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS
spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi
verejnú ponuku majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky

majetkových hodnôt je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje
a 2) v prípade kladnej odpovede, či je porušením čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení
s čl. 29 Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri
verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení Smernice
2001/34/ES, ak členský štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v čl. 21 ods. 3 písm. d) a f)

Smernice 2003/71/ES poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú
NBS spotrebiteľom na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi
verejnú ponuku majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii
Smernice 2003/71/ES dostatočné kontrolné a sankčné kompetencie na včasné zakázanie nezákonne
vykonávanej verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektami, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej

legislatívy povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu, a žiadal súčasne o prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Navrhovateľ mal za to, že právna úprava inštitútu Prospektu investície
obsiahnutá v zák. č. 566/2001 Z.z. je výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES Európskeho
parlamentu a Rady zo dňa 4.11.2003, pričom Družstvo svojím konaním porušovalo okrem iných aj ust.
§ 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. odo dňa 31.12.2006, avšak NBS voči

Družstvu zasiahla až v máji 2011 vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti s odvolávaním sa na to, že NBS
nemohla dohliadať, ani sankcionovať Družstvo pred 1.6.2010 za prípadné nedodržiavanie Prospektu
investície a pred 1.1.2009 ani za prípadné neaktualizovanie Prospektu investície z dôvodu, že na to
nemala zákonné kompetencie.
Návrh na prerušenie konania z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa posúdil podľa § 109 ods.

1 písm. c) O.s.p., v spojení s čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Uviedol, že ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny
orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny
dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Postup podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prichádza doúvahy vtedy, ak sa vedie konkrétne sporové konanie pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého vznikne
potreba výkladu, či platnosti komunitárneho práva v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.
Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania v zmysle čl. 267 Zmluvy o

fungovaní Európskej únie, ktorý návrh súd posúdil aj ako návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p., dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný.
V prvom rade poukázal na to, že v prejednávanej veci rozhoduje ako súd prvého stupňa, navrhovateľka
nežiadala o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie, a preto nie je povinný obrátiť sa so žiadosťou
na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať tak prejudiciálne konanie o nastolených otázkach. Okrem

toho podľa názoru súdu prejudiciálne otázky, ktoré navrhovateľka navrhla položiť, nie sú potrebné
na rozhodnutie o veci. Predmetom konania vo veci nárok navrhovateľky na náhradu škody z titulu
zodpovednosti štátu za tvrdený nesprávny úradný postup NBS. Ten mal okrem iného spočívať aj
v zanedbaní dohľadu NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ktorá spadala pod predmet úpravy zák. č. 566/2001 Z.z.. Do tohto zákona bola transponovaná
smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES, zo dňa 4.11.2003 o prospekte, ktorý sa

zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení
smernice 2001/34/ES (viď bod 7. zoznamu prebraných právne záväzných aktov EU), ktorá sa týka
primárne právnej úpravy vzťahujúcej sa k prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných
papierov alebo ich prijatí na obchodovanie. Na účely tejto smernice sa za cenné papiere pritom považujú
prevoditeľné cenné papiere definované v čl. 1 ods. 4 Smernice Rady č. 93/22/EHS z 10.5.1993 o

investičných službách v oblasti cenných papierov a patria k nim a) akcie akciových spoločností a
iné cenné papiere rovnocenné akciám akciových spoločností, b) dlhopisy alebo iné formy dlhových
cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a c) všetky ostatné cenné papiere, s
ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo na nadobudnutie takýchto prevoditeľných cenných
papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny, alebo ktoré dávajú právo na peňažné vyrovnanie,

okrem platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že navrhovateľom označená Smernica Európskeho
parlamentu a Rady č. 2003/71/Es, zo dňa 4.11.2003, sa primárne aplikuje na prospekt zverejňovaný
pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na obchodovanie. Zároveň pri smerniciach, ako
sekundárnych právnych aktoch Európskej únie platí, že štát je povinný prevziať obsah transpozičného
ustanovenia a formulovať ho jasne, presne a transparentne tak, ako je formulovaný obsah samotných

preberajúcich článkov smernice. Keďže označená Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/
ES bola transponovaná do nášho právneho poriadku, do zák. č. 566/2001 Z.z. a týkala sa primárne
oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovanom pri verejnej ponuke cenných papierov, a nie pri verejnej
ponuke majetkových hodnôt, a bola transponovaná v jej súlade, vo vzťahu k prejednávanej veci je
irelevantné zaoberať otázkami uvedenými navrhovateľkou v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o
predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá mala vo veci plný
úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, a to z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli.

Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka.
Namieta v ňom, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom
právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov
práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim
postupovaťvsúladesústavouaplatnýmiprávnymipredpismi,t.j.,žeichpostupbudezostranysubjektov

práva predvídateľný. Poukázala na to, že predpokladal, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože
vychádzala z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu. V tejto súvislosti poukázala na nálezy Ústavného
súdu SR sp. zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a nález Ústavného súdu ČR sp. zn. PI.ÚS 21/96.
Zdôraznila, že nemohla predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa odporkyne len
formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií

nedefinoval. Postup odporkyne bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň
z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad
činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č.
566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou Družstva je irelevantný, ak odporkyňa
nemohla o takto zúženom dohľade vedieť. Podľa jej názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o

tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a porušením zákonných povinností
odporkyňou, spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z..
Ku škode navrhovateľky došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať zákonom
stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že navrhovateľka nebola „bdelá“. PovinnosťouNBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a
podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135
ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky

majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany
NBS. Podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. mala odporkyňa zisťovať, čo v prípade Družstva a
obchodníka s CP neurobila, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia
na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný
ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný

zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie
a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým
sú resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka
a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V
skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne

rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING
a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom
s obchodníkom a Družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek
zisteniam o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo

následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek
vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom
posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých
troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka,
vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že

celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a
obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi,
v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty, rovnako ani
po zisteniach vo vzťahu k samotnému Družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle

zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo
celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi
alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto
podcenením situácie odporkyňa umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010
do nedostupnosti navrhovateľkou vložených prostriedkov do Družstva. NBS následne svojim postupom

potvrdila tieto tvrdenia navrhovateľky o tom, že Družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o
cenných papieroch, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala
činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do
roku 2011. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala Družstvu
predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií.

Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol
neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila
trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje
zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k
31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva

Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov. Družstvo svojim konaním porušovalo ust.
§ 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127
ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji
2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť.
Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania navrhovateľka uviedla, že podľa rozsudku

Najvyššieho súdu ČR 29 Cdo 4968/2009, zo dňa 11.4.2012, existujúce konkurzné konanie samo
osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu
na náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Ďalej poukázala na to, že žiadna platná
právnanormaneumožňujevysloviťzáveropredčasnostipodaniažaloby,atoanivtedy,aknavrhovateľka
doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne, ako

aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou
legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a dokonca ani nepripúšťa žiadne
predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu.
Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá savznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce
konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon
o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za

škodu, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Navrhovateľka napokon v
odvolaní namietla, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné
dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané
spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 11/2010 z 31.1.2012.

Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý 2. výrok rozsudku
súdu prvého stupňa zmenil tak, že uloží odporkyni zaplatiť jej náhradu škody v sume 12.548,28 eur s
príslušenstvom a nahradiť jej trovy prvostupňového a aj odvolacieho konania, ktoré dodatočne vyčísli.
Odporkyňa sa vyjadrila aj k odvolaniu navrhovateľky podaním zo dňa 12.06.2014 a navrhla v ňom, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu ako vecne a právne správny potvrdil.
Uviedla, že prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil

listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne
odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Navrhovateľkou uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej
predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania v skutkovo a právne
identických veciach sa konali už od 2.7.2012. Na základe správneho zistenia a posúdenia skutkového
i právneho stavu veci vykonanými dôkazmi a na základe iných dôležitých skutočností známych

prvostupňovému súdu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.) a zrejmé, že prvostupňový súd dospel k správnemu,
logickému a riadne odôvodnenému rozsudku v predmetnej veci.
Za nepresné a účelové označila tvrdenie navrhovateľky, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp.
zn. I.ÚS 241/07). V odvolaní navrhovateľka ani nešpecifikovala, na ktoré otázky nedostala odpoveď.

Jej tvrdenia nasvedčujú tomu že sa len účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné
dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho
nároku, keď nepodala návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí
boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva.
V súvislosti s navrhovateľkou namietaného porušenia princípov právneho štátu zo strany odporkyne

uviedla, že jej kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným
právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom
postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s CP dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené v zákone o
dohľade a zákone o cenných papieroch. Navrhovateľka ako laik mohla sama požiadať odporkyňu o
vysvetlenie jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázala

na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa podrobne vyjadrovala k otázkam namietaným
navrhovateľkou (napr. vyjadrenie k doplnenej žalobe).
Zdôraznila, že ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a obdobne aj čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd,
štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a rozsahu, a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon, čo podľa konštantnej súdnej judikatúry rovnako platí pre všetky orgány verejnej moci. Odporkyňa

môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú
dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do pôsobnosti a kompetencií orgánu
dohľadu. V ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z. sú vymenované viaceré druhy subjektov, pričom sa
na ne nevzťahuje rovnaká zákonná regulácia podľa zák. č. 566/2001 Z.z., teda sa na ne nevzťahujú
rovnaké zákonné pravidlá. Informácie a podklady, ktoré má odporkyňa zisťovať v rámci predmetu

dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z., sa vždy vzťahujú výlučne ku
konkrétnemudruhudohliadanéhosubjektusozohľadnenímjehozákonomuloženýchpovinností. Žiaden
zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt (ani Družstvu) povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia rizík. Za činnosť Družstva celkovo zodpovedá a v jeho mene
koná predstavenstvo Družstva ako štatutárny a výkonný orgán Družstva, ktorý riadi činnosť Družstva a

rozhoduje o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej
schôdze vyhradené inému orgánu Družstva. Teda aj za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo
aj voči členom Družstva vždy zodpovedné predstavenstvo, ako štatutárny orgán Družstva.
K poukazu navrhovateľky v odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009
zo dňa 11.4.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu uviedla, že tvrdenie

právneho zástupcu navrhovateľky je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž
primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne
sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR
výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody prizodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov
osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V predmetnom rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje,
že posúdenie otázky vzniku škody je v prípade iných subjektov (nie štátu) zodpovedných za škodu

úplne odlišné ako posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nie je možné ich
navzájom zmiešavať. Posúdenie tejto otázky musí byť iné, pretože zodpovednosť štátu, ak existuje iný
dlžník (Družstvo) je zodpovednosť subsidiárna a naviac je to zodpovednosť objektívna, ktorej sa štát
nemôže zbaviť, preto musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná a nie navrhovateľmi iba
predpokladaná či tvrdená, prípadne očakávaná. Až po vyčerpaní všetkých zákonných možností veriteľov

úpadcu - Družstva, k uspokojeniu ich nárokov z ich právnych vzťahov proti súkromnej právnickej osobe
a jej zodpovedným predstaviteľom, môže byť nastolená otázka vzniku škody a prípadnej zodpovednosti
štátu za ňu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR č. 25Cdo/1404/2004 zo 04.11.2004).
Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v
ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené
časti, odporkyňa uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy

nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval, o
aké doklady išlo. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obo/283/2006 z
27.2.2008 v zmysle, ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho
činnosti. V danom prípade boli všetky dôkazy, na ktoré navrhovateľka poukazuje, súdu známe, pretože
naOkresnomsúdeBratislavaIsavedúvočiodporkynistovkysporovnarovnakomskutkovomaprávnom

základe, pričom vo všetkých sporoch je právnym zástupcom navrhovateľov (veriteľom družstva PDSI)
advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o..
Podľa názoru odporkyne súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, vykonal všetky dôkazy potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe nich k správnemu právnemu posúdeniu
veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch napadnutých odvolaním

navrhovateľa (výrok 1 a 3) ako vecne a právne správny potvrdil.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 11.08.2015 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods.
3, v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu

predchádzalo zistil, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na
základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne
právne posúdil a na danú právnu vec správne aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z.,
svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere poukazuje
na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Je nesporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust.
§ 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (zák. č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010, boli povinnosti
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej

ponukymajetkovýchhodnôtmalozákonomuloženúpovinnosťdodržiavaťschválenýprospektinvestície.
Preto až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície.
Tiež povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák.
č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009
na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (zák. č. 558/2008 Z.z.).

Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č.
566/2001Z.z.neukladal vyhlasovateľoviverejnejponukymajetkovýchhodnôt,tedaaniDružstvu,žiadne
povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor

súduprvéhostupňa,žetietoneexistujúcepovinnostiDružstvanemohlaNBSkontrolovaťanevykonávala
ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len
to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojenériziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1
písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.07.2013, § 126 až 130 boli zo zák. č. 566/2001
Z.z. vypustené novelou, vykonanou zák. č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Nemožno pričítať

na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľka nebola vedomá. To isté platí aj pokiaľ ide o jej
argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorý mal vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu v
zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní
poukazoval navrhovateľ, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciu odporkyne.
S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých
častiach ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods.
1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne

trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.