Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. február 2015

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 11C/412/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210589
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3512210589.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci

navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne
zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi
Slovenská republika - Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné
námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 domáhal proti

odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške 175,- Eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 940,44 Eur titulom nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom.
Uviedol, že súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s
exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Navrhovateľ následne spísal dňa
18.11.2010 a podal exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora. Navrhovateľ legitímne
očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite
a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. V

exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného
súdurozhodnúťonávrhuoprávnenéhonazmenuexekútorado30dníoddoručenianávrhuoprávneného
na zmenu exekútora. Súd však v zákonnej procesnej lehote 30 dní /podľa § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku platného v čase podania návrhu/ od prijatia tohto návrhu o návrhu nerozhodol napriek tomu,
že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu spoluprácu
s účastníkmi konania. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
v predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať

nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza. Majetková škoda
teda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vynaložil 70,-Eur, na udržanie
a správu informačného systému 40,-Eur, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom 50,-Eur, ďalej na administratívne spracovanie textov urgencií súdu, na publikačné výdaje
spojené s urgenciami, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavukonania vynaložil 15,-Eur. Celkom v období medzi podaním návrhu na zmenu súdneho exekútora a
rozhodnutím o ňom vynaložil márne 175,-Eur. Ďalej navrhovateľ vo svojich návrhoch uplatnil náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o

návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného
súdu je takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv navrhovateľa, pričom nastalo riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencie povinného. Na podporu nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy ďalej uviedol dôvody: neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu, vyvolaný zásah do zákonných nárokov
a základných práv navrhovateľa vyvolal u členov riadiacich orgánov spoločnosti navrhovateľa a
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti,
ďalej bol spôsobený zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, strata zisku z
realizovanéhoobchoduvyvolalahospodárskustratu,nezákonnýmzásahomvyvolanásituáciaovplyvnila

ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré
mohol prijať. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným
súdom. Navrhovateľ uskutočnil výpočet alikvótnym pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania
v činnosti exekučného súdu, teda 663,88 Eur za rok: 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac.
Navrhovateľ postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal

odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca však do podania návrhu
na žiadosť pozitívne nereagoval. Navrhovateľ požiadal, že je nutné deklarovať porušenie práva
navrhovateľa na súdnu ochranu, deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu a nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu.

Odporca návrh navrhovateľa žiadal zamietnuť a požadoval priznanie náhrady trov konania. K tvrdenému
nesprávnemu úradnému postupu poukázal na to, že v praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého
exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému
súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie príslušného
exekučného spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z Exekučného

poriadku. Odporca pripúšťa, že v niektorých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch
oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od
doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť. Odhliadnuc od uvedeného, v prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o
návrhoch navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora, navrhovateľovi nič nebránilo

využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného
súdu. Odporca poukazuje na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, podľa ktorej „pri posúdení,
či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo zákone, ale
ich nedodržania nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto

prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Zároveň odporca poukazuje na ustanovenie
§ 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva
úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do
doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že v súvislosti
s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor

mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s ohľadom na zachovanie
kontinuity konania. Tiež podľa odporcu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. súd
konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie
prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia
sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí

vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si vo vzťahu k uvedenému ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich
preukázania nesplnil a teda odporca nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Ďalej
odporca uviedol, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Paušálne sumy za veľmi všeobecne uvedené činnosti je treba považovať zanesprávne a účelové. Na základe všetkých uvedených skutočností je odporca názoru, že navrhovateľ
nepreukázal ani vznik a ani výšku škody. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní,

keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba.

Navrhovateľsúčasnevzniesolnámietkuzaujatostiažiadal,abynadriadenýsúdrozhodoloprikázaníveci
inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.10.2012, č. k. XNcC/XXX/XXXX-XX súd rozhodol, že
sudca Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom Mgr. Ivan Kubínyi nie je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.: 11C/412/2012. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
v posudzovanej veci neboli zistené žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že je tu dôvod
pochybovať o nezaujatosti namietaného sudcu okresného súdu. Namietaný sudca nemá k veci, k

účastníkom ani k ich právnym zástupcom žiadny významný vzťah z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p., ktorý
by mohol predstavovať dôvod na jej vylúčenie z prejednávania danej veci a takýto vzťah nie je možné
odvodiť ani z údajov navrhovateľa.

Podaním zo dňa 19.12.2013 žiadal právny zástupca navrhovateľa o prerušenie konania a to do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti.

Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.12.2013
súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť postupu súdu

konať nestranne a bez prieťahov. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa
28.08.2014 toto uznesenie potvrdil.

Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu listinným dôkazom znaleckým posudkom na preukázanie
výšky škody, ktorý zadal navrhovateľ znaleckému ústavu Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Navrhovateľ žiadal, aby súd tento dôkaz vykonal, pretože ho považuje za dôkaz zásadného významu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p len súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Navrhovaný
dôkaz súd nevykonal, pretože navrhnutý dôkaz je pre rozhodnutie súdu za tohto skutkového a
právneho stavu právne irelevantný. Znalecký posudok by mal preukázať správnosť skutkových tvrdení
navrhovateľa, nemôže nahrádzať skutkové tvrdenia. Tvrdenia navrhovateľa o škode sú všeobecné

po skutkovej stránke, sú vyjadrené len výslednou sumou, bez skutkovej a matematickej špecifikácie.
Neexistujúce, všeobecné tvrdenia preto nemožno znalecky ani inak preskúmať. Sú nepreskúmateľné.
Bolo povinnosťou navrhovateľa už v čase podania návrhu produkovať všetky tvrdenia a dôkazy (§ 79
ods. 1, 2 O.s.p.). Navrhovateľ tak neurobil ani na základe dodatočnej výzvy súdu.

Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods.
4 O.s.p. obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a nemenný (resp. ktorý
možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v § 205a O.s.p.).

Súd po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX zistil tento skutkový stav veci:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXX/XXXX, konkrétne zo žiadosti súdneho exekútora z
č.l. 1 spisu, vyplýva, že súdny exekútor Mgr. Mária Krasňanová, so sídlom v Považskej Bystrici, doručila
dňa 15.11.2004 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava (v tomto konaní navrhovateľ) proti povinnému K.

I., pre vymoženie sumy vo výške 14.980,-Sk s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu -
notárska zápisnica č. N 1733/2004, NZ 64400/2004 zo dňa 13.08.2004, vydaná notárkou JUDr. Jarmilou
Kováčovou.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poverením č. XXXX XXXXXX* zo dňa 14.05.2008 poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie sumy vo výške 14.980,-Sk s príslušenstvom a
trovy exekúcie, pričom uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 14.05.2008 bola žiadosť súdneho
exekútora v časti vymoženia trov notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 2.510,-Sk, trov
právneho zastúpenia vo výške 1.105,-Sk a zmluvnej pokuty vo výške 120, Sk zamietnutá. Dňa22.11.2010doručiloprávnenýnávrh nazmenusúdnehoexekútoraJUDr.MáriaKrasňanovej.Okresný
súd Nové Mesto nad Váhom uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-X zo dňa 23.04.2012 exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2013 v

spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. XCoE/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.04.2013. Tieto
skutočnostibolipreukázanézobsahusamotnéhouzneseniaOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomč.
k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.04.2012, ktoré je súčasťou vyššie uvedeného exekučného spisu súdu.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetného návrhu oprávnený

môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku platného v čase podania predmetného návrhu, súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne

oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, veta druhá zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.Posúdením zisteného skutkového stavu podľa citovaných ustanovení právnych predpisov dospel súd k
záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa v konaní domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného
postupu, keď súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v 30 dňovej zákonnej lehote od
podania návrhu na zmenu súdneho exekútora.

Vzmysle§9ods.1,vetadruházákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom podľa citovaných ustanovení
§ 44 Exekučného poriadku, súd rozhodne o zmene súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade nebolo zo strany súdu rozhodnuté v zákonnej 30
dňovej lehote, avšak táto skutočnosť nebránila, ba práve z ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva,
že aj napriek tomu umožnila pôvodnému exekútorovi vykonávať úkony exekučnej činnosti smerujúce k

vymoženiu pohľadávky a teda účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Súčasťou návrhu na zmenu súdneho exekútora však nebolo označenie nového exekútora,
ktorého má súd poveriť a vec mu postúpiť spolu s exekučným spisom. Po doručení návrhu na zmenu
súdneho exekútora súd zistil, že exekúcia je neprípustná, pretože je vykonávaná na základe notárskej
zápisnice ako nespôsobilého exekučného titulu. Na základe uvedeného Okresný súd Nové Mesto nad

Váhom uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.04.2012 exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.06.2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. XCoE/XXX/XXXX-XX zo dňa 30.04.2013. Z uvedeného
je zrejmé, že exekúcia bola od počiatku neprípustná, a preto na strane oprávneného škoda ani
vzniknúť nemohla. V samotnom odôvodnení predmetného uznesenia súd konštatoval, že rozhodovanie

o zmene súdneho exekútora by bolo z hľadiska rýchlosti a hospodárnosti konania neefektívne. Možnosť
oprávneného podať návrh na zmenu súdneho exekútora je dispozičným právom oprávneného, a
to najmä v prípadoch zabezpečenia ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora ako aj
uplatnenia zásady hospodárnosti v exekučnom konaní. Je samozrejmé, že aj k vydaniu rozhodnutia
o zmene súdneho exekútora by malo zo strany súdu prísť v primeranej lehote a bez zbytočných

prieťahov. Opačný postup súdu možno opäť podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci hodnotiť ako nesprávny úradný postup, ktorý zakladá
právo na náhradu škody. V každom prípade však záver o tom, že konanie bolo postihnuté zbytočnými
prieťahmi, prípadne že vec nebola prejednaná v primeranej lehote môže súd v zmysle § 9
ods. 2 uvedeného zákona prijať len na základe výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o

prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. To znamená,
že otázku zbytočných prieťahov v konaní, resp. neprejednania veci v primeranej lehote nemôže súd
posudzovať v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako otázku predbežnú a osoba
požadujúca náhradu škody z nesprávneho úradného postupu musí súdu nesprávny úradný postup
preukázať výsledkom vybavenia sťažnosti na prieťahy, či žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na

prieťahy, právoplatným rozhodnutím disciplinárneho súdu, právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva alebo právoplatným rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky. V danej veci
táto podmienka nebola splnená, keď navrhovateľ takúto listinu súdu nepredložil ani neoznačil.

Na základe uvedených záverov, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup

exekučného súdu alebo jeho nezákonné rozhodnutie, ako aj s poukazom na priebeh a stav konania
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1Er/182/2008, súd návrh navrhovateľa bez ďalšieho v celom
rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd pri vyhlásení rozsudku tak, že navrhovateľa zaviazal zaplatiť

odporcovi náhradu trov konania v sume, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, a to
podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má v konaní úspešný účastník právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania proti účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. Keďže však odporca do troch
pracovnýchdníodvyhláseniarozsudkusvojetrovykonanianevyčíslilazospisumužiadnetrovykonanianevyplývajú, súd podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania odporcovi vo vyhlásenom rozsudku a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.