Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. máj 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/70/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112212786
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5112212786.14

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci
navrhovateľa:S.V.,J..XX.X.XXXX,G.Z.XXXX/C,H.J.S.,občanSR,právnezastúpenýJUDr.Michalom
Kováčom, advokátom so sídlom Sládkovičova 9, Žilina, proti odporcovi: Z. H., J.. XX.XX.XXXX, G. K.
XXXX, Č., Q. N., právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Pavol Kuric, JUDr. Andrea Vladárová,
s.r.o., so sídlom Dolný Val 11, Žilina, IČO: 36 841 200, o určenie vlastníckeho práva k obchodnému

podielu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že navrhovateľ je spoločníkom spoločnosti D., N..V..Q.. N. N. K. XXX, XXX XX Č., F.:
XX XXX XXX, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel N., vložka XXXXX/
L s výškou vkladu 2.500,- Eur na základnom imaní spoločnosti.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 15.12.2011 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd
určil, že navrhovateľ je spoločníkom spoločnosti D., N..V..Q.. so sídlom K. XX, XXX XX Ž., F.: XX
XXX XXX, ktorá je zapísaná v Obchodom registri Okresného súdu Žilina, oddiel N., I. XXXXX/L s
výškou vkladu 2.500 Eur v pomere k výške základného imania v sume 5.000 Eur. Svoj návrh skutkovo
odôvodňoval tým, že navrhovateľ ako predávajúci a odporca ako nadobúdateľ uzatvorili dňa 16.9.2010
zmluvu o prevode obchodného podielu vyššie uvedenej spoločnosti, ktorému obchodnému podielu

zodpovedalpeňažnývkladdozákladnéhoimaniavsume2.500Eurvpomerekvýškezákladnéhoimania
v sume 5.000 Eur. Predmetná spoločnosť bola nadobudnutá účastníkmi konania za účelom realizácie
podnikateľskéhozámeruvoblastistavebníctvaadopravy.Navrhovateľodzačatiavýkonupodnikateľskej
činnosti riadil a zabezpečoval chod spoločnosti. Keďže zmluva bola uzatvorená len formálne, zmluvné
strany sa dohodli, že navrhovateľ bude naďalej vykonávať svoje práva a povinností spoločníka a
odporca na požiadanie prevedie tento obchodný podiel navrhovateľovi alebo ním určenej osobe.

Navrhovateľ nikdy neprejavil vôľu odpredať alebo iným spôsobom scudziť svoj obchodný podiel. Preto
listom zo dňa 6.12.2011 vyzval odporcu na prevod obchodného podielu na svoju manželku G.. N. V..
Navrhovateľ mal záujem previesť tento podiel na svoju manželku z dôvodu, že rozhodnutím Okresného
súdu v Trenčíne zo dňa 18.11.2011 č.k. XTp/XXX/XXXX mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v
dočasnom zákaze vykonávať podnikateľskú činnosť. Okrem toho zmluva obsahovala ustanovenie, že
kúpna cena za prevod obchodného podielu a jej splatnosť budú predmetom osobitnej dohody. Keďže

takáto osobitná dohoda nebola doposiaľ uzatvorená a odporca odmietol previesť obchodný podiel späť
navrhovateľovi, resp. jeho manželke, navrhovateľ listom zo dňa 12.12.2011 odstúpil od zmluvy. V danom
prípade došlo k zrušeniu zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy. Uvedené však neznamená, že bez
ďalšieho sa obnoví vlastnícke právo navrhovateľa k obchodnému podielu, ktorý bol predmetom prevodu.
Konštitutívne účinky zápisu údajov do obchodného registra môžu byť odstránené v dôsledku rozsudku
vecne a miestne príslušného súdu. Navrhovateľov naliehavý právny záujem predstavuje skutočnosť,

že bez ďalšieho nie je možné zapísať jeho vlastníckeho právo k obchodnému podielu do obchodného
registra a je daný tým, že Zákon č. 530/2003 Z.z. priamo vyžaduje listinu, z ktorej vyplýva zmena v osobespoločníka. Iba na základe rozsudku o určení vlastníckeho práva navrhovateľa k obchodnému podielu
je príslušný obchodný register oprávnený vykonať zápis zmien.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 28.5.2012
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že tvrdenia navrhovateľa uvádzané v
návrhu na začatie konania sú zavádzajúce a nezakladajú sa na pravde. Zmluva o prevode obchodného
podielu bola uzatvorená riadne, slobodne a vážne, pričom celý obchodný podiel navrhovateľa v
spoločnosti D., N..V..Q.., ktorému obchodnému podielu zodpovedal peňažný vklad navrhovateľa do

základného imania spoločnosti v sume 2.500 Eur, prešiel v zmysle zmluvy do výlučného vlastníctva
odporcu. Jednalo sa o dobrovoľný predaj obchodného podielu navrhovateľa, nakoľko chcel skončiť svoju
činnosťvpredmetnejspoločnosti.Jehoterajšietvrdeniauvádzanévžalobesanezakladajúnapravde,sú
účelové a tendenčné. Nie je pravda, že odporca sa snaží vytunelovať spoločnosť. Nezbavuje sa majetku
tak ako to popisuje navrhovateľ. Spoločnosť normálne funguje a odporca ako jediný spoločník a konateľ
firmy vykonáva úkony, ktoré sú potrebné a sú v prospech spoločnosti. Odstúpenie navrhovateľa od

zmluvy o prevode obchodného podielu odporca neakceptuje, čo bolo navrhovateľovi oznámené listom z
19.12.2011. Na odstúpenie od zmluvy nie sú splnené hmotnoprávne podmienky tak ako to predpokladá
ust. § 344 a § 345 ods. 2 a odstúpenie od zmluvy nebolo upravené ani v samotnej zmluve. Navrhovateľ
sa domáha nároku, ktorý mu nepatrí. Odporca je 100%-tným vlastníkom celého obchodného podielu v
spoločnosti D., N..V..Q.. a to na základe zmluvy o prevode obchodného podielu. Prevod obchodného

podielu bol riadne prerokovaný a schválený valným zhromaždením spoločnosti dňa 16.9.2010. Na
základe uvedených skutočností navrhol, aby súd návrh zamietol.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 20.1.2014 podal písomné vyjadrenie, v ktorom poukazoval
na to, že zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 16.9.2010 (skutočný deň podpisu zmluvy zo dňa

21.9.2010 na základe osvedčovacích doložiek pri overení podpisov účastníkov) je simulovaný právny
úkon. Zmluva o zabezpečovacom prevode obchodného podielu je dissimulovaný právny úkon. Úver
vo výške 200.000 Eur predpokladaný zmluvou o úvere nebol navrhovateľovi zo strany odporcu nikdy
poskytnutý a teda žiadne zabezpečovacie právo odporcovi nemohlo platne vzniknúť. Zmluvu o úvere
a zmluvu o prevode obchodného podielu je potrebné hodnotiť podľa ich obsahu ako vzájomne závislé

zmluvy, ktoré nemožno hodnotiť ako samostatné právne úkony, ale v ich vzájomnej prepojenosti. Je
zrejmé, že boli uzavreté spolu v rovnakom období. Odhliadnuc od vyššie uvedeného dohoda o výške
odplaty a splatnosti odplaty za prevod obchodného podielu tak ako je uvedená v článku III. bod 3.1.
zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.9.2010, by aj v prípade, že by nešlo o simulovaný
právny úkon musela byť posúdená ako neurčitá, čo robí absolútne neplatnou celú zmluvu podľa §

37 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka. Odplata je totiž v prípade odplatnej zmluvy o prevode
obchodného podielu podstatnou náležitosťou takejto zmluvy. Pojem „osobitná dohoda“ sa javí ako
neurčitý, nakoľko nie je zrejmé, kedy má byť uzavretá, na podnet koho a v akej lehote, v akej výške
splatnosti a podobne. Nejde o prípad uvedený v ust. § 269 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože
dohoda strán o tom, že výška kúpnej ceny ako aj jej splatnosť bude predmetom osobitnej dohody

zmluvných strán, neumožňuje jednoznačne určito a zrozumiteľne dodatočné určenie obsahu záväzku.
Skutočnosť, že v prípade zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 21.9. išlo o len o simulovaný
formálny právny úkon, vyplýva aj z toho, že navrhovateľ bol aj po zmene v osobe spoločníka, t.j. po
tom, ako odporca od 6.10.2010 evidenčne vlastnil celý 100%-tný obchodný podiel, stále konateľom
spoločnosti D. a to až do 20.9.2011, teda ešte cca jeden rok po prevode obchodného podielu. Ak by malo

ísť o riadny prevod, ponechanie navrhovateľa za konateľa by nedávalo zmysel. Ďalej sa navrhovateľ
vyjadroval k odkladacej podmienke v zmluve o úvere zo dňa 23.9.2010.

Na pojednávaní dňa 22.1.2014 právny zástupca navrhovateľa k vyššie uvedenému podaniu, ktoré bolo
súdu doručené dňa 20.1.2014 uviedol, že ide len o určité doplnenie skutkových okolností uvádzaných

v pôvodnom návrhu, na ktoré navrhovateľ už poukazoval v písomnom návrhu aj vo svojom doplnení
a uvedené vyjadrenia len určitým spôsobom právne kvalifikuje tieto skutočnosti. Zároveň uviedol, že
tak ako bolo uvedené v doplnení podania, že zmluva o prevode obchodného podielu je absolútne
neplatným právnym úkonom a to z dvoch rovín. Jednou je neurčitosť dohody o podstatnej náležitosti
odplatnej zmluvy o prevode obchodného podielu a druhým je, že zmluva je len formálnou alebo bola len

zabezpečovacou zmluvou vo vzťahu k hlavnému záväzku, ktorým mal byť úver poskytnutý na základe
zmluvy o úvere zo dňa 23.9.2010. V tomto konaní sa navrhovateľ domáha určenia vlastníckeho práva
k obchodnému podielu a určenia, že navrhovateľ je spoločníkom obchodnej spoločnosti, nakoľko bez
takéhoto určenia by nedošlo k spätnému zápisu v obchodnom registri a pokiaľ aj prebieha konaniena Okresnom súde v Dolnom Kubíne o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu,
vychádza z toho, že aj v tomto konaní sa súd ako prejudiciálnou otázkou môže zaoberať práve otázkou
platnosti a neplatnosti zmluvy, nakoľko je to podstatná záležitosť pre danú určovaciu žalobu.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní zotrval na písomnom vyjadrení. Poukazoval na to, že
navrhovateľ doplnil dňa 20.1.2014 návrh o nové skutočností, o nové tvrdenia, ktoré doteraz neboli
tvrdené v tomto konaní a má za to, že tieto tvrdenia mohol tvrdiť už v čase podania návrhu.

Právny zástupca navrhovateľa poukazoval na to, že v podstate od samého počiatku navrhovateľ tvrdí,
že dohoda o cene nebola uzatvorená, a preto žiadal, aby mu odporca previedol obchodný podiel späť,
čo však neurobil, a preto odstúpil od tejto zmluvy. Z toho vyplýva, že navrhovateľ považuje zmluvu
za absolútne neplatnú a pokiaľ aj odstúpil, urobil to z opatrnosti. Avšak všetky nasledovné podania
navrhovateľa nasvedčujú tomu, že túto zmluvu považuje za absolútne neplatnú, a preto sa cíti byť
spoločníkom aj vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti.

Tunajší súd rozsudkom č.k.XC XX/XXXX-XXX zo dňa 22.1.2014 návrhu navrhovateľa v celom rozsahu
vyhovel a určil, že navrhovateľ je spoločníkom spoločnosti D., N..V..Q.. N. N. K. XXX, XXX XX Č., F.:
XX XXX XXX, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu v Žiline, oddiel N., I. XXXXX/L s
výškou vkladu 2.500,- Eur v pomere k výške základného imania v sume 5.000 Eur s tým, že o trovách

konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie podľa § 221 ods. 1, písm. h/

O.s.p.,alternatívnerozsudoksúduprvéhostupňazmeniťanávrhvcelomrozsahuzamietnuťpodľa§220
O.s.p. Zároveň si uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní poukazoval
na ust. § 115 Obchodného zákonníka, § 37 Občianskeho zákonníka. Uvádzal, že pri odplatnom prevode
obchodného podielu musí byť v zmluve uvedená cena, resp. spôsob jej určenia. Spôsob stanovenia
hodnoty výšky ceny obchodného podielu nie je upravené a je dané do dispozitívnej vôle zmluvných

strán. Z rozsudku vyplýva, že podľa názoru súdu zmluva o prevode obchodného dielu, a najmä čl. III.
spôsobuje neurčitosť zmluvy, pretože nie je určená cena, resp. spôsob jej určenia. V čl. III. zmluvy sa
uvádza:"zmluvnéstranysavzájomnedohodli,ževýškakúpnejcenyakoajjejsplatnosťbudepredmetom
osobitnej dohody zmluvných strán". Z citácie citovaného článku je nesporné, že zmluvné strany uzatvorili
zmluvu o prevode obchodného podielu, ktorá je prejavom slobodnej vôle a okrem iného z nej vyplýva, že

kúpnu cenu dohodnú v osobitnej zmluve. Táto skutočnosť sama o sebe nespôsobuje neurčitosť zmluvy
tak, ako to konštatuje súd v napadnutom rozsudku, pretože prejav vôle účastníkov zmluvy ohľadom
dojednania kúpnej ceny je zrejmý, a táto mala byť predmetom osobitnej dohody. V prípade, že nedošlo k
dohode o kúpnej cene, mohol sa navrhovateľ domáhať jej určenia súdnou cestou, a takýmto spôsobom
ochrániť svoje objektívne práva majúce z predmetnej zmluvy. Ak je základom neurčitosti to, že vôľa

bola iba neurčito vyjadrená, nemôže táto skutočnosť sama o sebe spôsobiť neplatnosť zmluvy, a tento
nedostatok je možno odstrániť výkladom v kontexte celého právneho úkonu. Zo zmluvy o prevode
obchodného podielu je daná vôľa účastníkov previesť, resp. nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti
odplatne, pričom táto mala byť formou osobitnej dohody. Takéto dojednanie nemožno považovať za
absolútne neurčité, pretože z neho vyplýva forma osobitného dojednania odplaty. Ďalej poukázal na ust.

§ 58, § 61 a § 114 Obchodného zákonníka. Uvádzal, že zo strany súdu došlo k porušeniu práva na
strane odporcu, pretože obchodné imanie spoločnosti D., N..V..Q.. odo dňa uzavretia zmluvy o prevode
obchodnéhopodielukudňurozhodnutiasúdusapodstatnýmspôsobomzvýšilabezúčastinavrhovateľa,
a takýmto spôsobom súd objektívne bez skúmania hodnoty spoločnosti nemohol určiť výšku podielu k
základnému imaniu. Poukázal na aktuálny výpis z obchodného registra Okresného súdu Žilina.

K odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa podal písomné vyjadrenie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny prihliadajúc pritom na
zmenu návrhu, ktorú navrhovateľ vykonal týmto podaním. Zároveň si uplatnil voči odporcovi náhradu
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 109,29 Eur. Vo svojom vyjadrení uviedol, že

považujenapadnutýrozsudokzavecnesprávnyvychádzajúcizospoľahlivozistenéhoskutkovéhostavu,
zo správneho právneho posúdenia veci. K námietke odporcu v podanom odvolaní ohľadne čl. III. bod 3.1
zmluvyoprevodeobchodnéhopodieluuvádzal,žedohoduovýškeodplatyasplatnostiodplatyzaprevod
obchodného podielu je nevyhnutné posúdiť ako neurčitú, čo robí absolútne neplatnou celú zmluvu podľa§ 37 ods. 1 v spojení s § 41 OZ. Odplata je totiž v prípade odplatnej zmluvy o prevode obchodného
podielu podstatnou náležitosťou takejto zmluvy. Pojem osobitná dohoda je neurčitý, nakoľko nie je
zrejmé, kedy má byť uzavretá, na podnet koho a v akej lehote, v akej výške splatnosti a pod., či to z

písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a taký prejave vôle by nemal vzbudzovať dôvodné
pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb odhliadnuc od absolútnej neplatnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu pre neurčitosť. Ďalej poukázal na to, že zmluva o prevode obchodného podielu zo
dňa 16.09.2010 v skutočnosti zo dňa 21.09.2010 je simulovaný právny úkon. Zmluva o zabezpečovacom
prevode obchodného podielu je dissimulovaný právny úkon, čo jednoznačne vyplýva zo zmluvy o úvere

zo dňa 23.09.2010. Úver vo výške 200.000,- Eur predpokladaný zmluvou o úvere nebol navrhovateľovi
zo strany odporcu nikdy neposkytnutý. Preto aj dissimulovaný právny úkon - zmluva o zabezpečovacom
prevode obchodného podielu je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 41a ods. 2 prvej vety
OZ. Aj v prípade, ak by dissimulovaný právny úkon - zmluva o zabezpečovacom prevode obchodného
podielu bol platný, tým že žiaden úver nebol navrhovateľovi poskytnutý, žiadne zabezpečovacie právo
odporcovi nemohlo platne vzniknúť, pretože akcesorický záväzok v podobe zabezpečenia hlavného

záväzku nemôže existovať bez záväzku hlavného. Zmluvu o úvere a zmluvu o prevode obchodného
podielu je potrebné hodnotiť podľa ich obsahu ako vzájomne závislé zmluvy, ktoré nemožno hodnotiť
ako samostatne právne úkony, ale ich vzájomnej prepojenosti.
K ďalšej časti odvolania, v ktorej odporca cituje právnu úpravu základného imania obchodného podielu v
spoločnosti s.r.o. podľa obchodného zákonníka uvádzal, že tieto skutočnosti sú bez právneho významu

vo vzťahu k predmetu sporu. Tvrdenia odporcu o zvýšení obchodného imania v spoločnosti sú len jeho
púhymi tvrdeniami bez akýchkoľvek dôkazov. V tejto súvislosti poukázal na súvahu a výkazy ziskov a
strát ku dňu 31.12.2010, 31.12.2011, 31.12.2012. Pokiaľ ide o aktuálny výpis z obchodného registra
odporca v odvolaní neuvádza akým spôsobom a hlavne kedy došlo k zvýšeniu základného imania
spoločnosti zo sumy 5.000,- Eur na 23.000,- Eur. Zvýšením základného imania spoločnosti, ku ktorému

došlo po vyhlásení prvostupňového rozsudku odporca jednoznačne sleduje to, aby výkon právoplatného
súdneho rozhodnutia v tomto konaní bol zmarený. Keďže pre odvolací súd je rozhodujúci skutkový stav
v čase vyhlásenia rozsudku, v dôsledku konania odporcu po vyhlásení prvostupňového rozsudku, ktoré
nemožno charakterizovať inak "in fraudem ligis" bol nútený v záujme úspechu v spore zmeniť návrh na
začatie konania v rámci odvolacieho konania tak, že zmeneným návrhom sa domáha vydania rozsudku,

ktorým bude vyslovené, že súd určuje, že navrhovateľ je spoločníkom spoločnosti D., N..V..Q.. N. N. K.
XXX, XXX XX Č.M., F.: XX XXX XXX, ktorá je zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Žilina
oddiel N., I. XXXXX/L s výškou vkladu 2.500,- Eur na základnom imaní v spoločnosti. Domáhal sa zmeny
návrhu v zmysle ust. § 95 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd ako súd odvolací uznesením č.k. X U. XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.1.2015 vyššie uvedený

rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že po preskúmaní
napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci
odvolacieho konania odporca, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p.

a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto
s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom

opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
I keď odvolací súd konštatoval skutočnosti vyššie uvedené, vzhľadom na navrhovanú zmenu návrhu zo
strany navrhovateľa, ktorá sa javí odvolaciemu súdu za logickú s poukazom na zvýšenie základného

imania spoločnosti, ako aj na potrebu dvojinštančnosti konania odvolací súd nemal inú možnosť, len
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o zmene návrhu navrhovaného navrhovateľom a následne
vo veci opätovne rozhodnúť.
Po vrátení veci odvolacím súdom tunajší súd uznesením č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 25.5.2015

pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle návrhu navrhovateľa.
V priebehu ďalšieho konania účastníci a ich právni zástupcovia zotrvali na svojich predchádzajúcich
stanoviskách a vyjadreniach.Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľa, odporcu, oboznámením sa s
listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä:
- zmluvou o prevode obchodného podielu,

- vyjadrením odporcu ako svedka pri jeho výsluchu zo dňa 1.12.2011,
- zmluvou o úvere zo dňa 23.9.2010
zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 21.9.2010 uzatvorili navrhovateľ ako prevádzajúci a odporca ako nadobúdateľ zmluvu o prevode

obchodného podielu v zmysle ust. § 115 a nasl. Obchodného zákonníka. V článku I. Základné
ustanovenie je vymedzené, že spoločnosť D., N..V..Q.. N. N. K. XX, XXX XX Ž., F.: XX XXX XXX je
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu v Žiline, oddiel N., I. XXXXX/L (ďalej len spoločnosť).
Táto zmluva je uzatvorená na základe súhlasu valného zhromaždenia spoločnosti. V článku II. Predmet
zmluvy ods. 1 je uvedené, že prevádzajúci je vlastníkom obchodného podielu spoločnosti, ktorého výška
zodpovedá peňažnému vkladu vo výške 2.500 Eur. V odseku 2 je uvedené, že predmetom tejto zmluvy

je prevod obchodného podielu prevádzajúceho spoločnosti na nadobúdateľa. Na základe toho bude
nadobúdateľ vlastníkom obchodného podielu na spoločnosti z titulu tohto prevodu vo výške 2.500 Eur
v pomere k výške základného imania spoločnosti 5.000 Eur. V článku III. Kúpna cena je uvedené,
že zmluvné strany sa vzájomne dohodli, že výška kúpnej ceny ako aj jej splatnosť bude predmetom
osobitnej dohody zmluvných strán.

Listom zo dňa 6.12.2011 adresovaným odporcovi navrhovateľ vyzval odporcu v zmysle
predchádzajúcich dohôd na prevod časti obchodného podielu, ktorej časti zodpovedá peňažný vklad
vo výške 2.500 Eur v pomere k výške základného imania 5.000 Eur na spoločnosti D., N..V..Q.. na
svoju manželku N. V. a to bez zbytočného odkladu. Zároveň mu oznámil, že jeho manželka súhlasí s

podmienkami odporcu, prevod druhej časti obchodného podielu a to za odplatu vo výške 195.000 Eur,
ktorábudevyplatenávlehotenajneskôrdo28.2.2012,vprípade,žekprevodutohtoobchodnéhopodielu
dôjde bez zbytočného odkladu, najneskôr do troch dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Úhradu kúpnej
ceny za prevod obchodného podielu navrhol zabezpečiť postúpením splatných pohľadávok spoločnosti
D., N..V..Q.. voči tretím osobám a to do výšky dohodnutej kúpnej ceny. V prípade, že si nesplní svoju

povinnosť a neprevedie prvú časť obchodného podielu na jeho manželku, bude nútený uplatniť si svoje
práva cestou príslušných orgánov.

Listom zo dňa 12.12.2011 adresovaným odporcovi navrhovateľ odstúpil od zmluvy o prevode
obchodného podielu s poukázaním na to, že podľa článku 3.1. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že

výška kúpnej ceny ako ajjejsplatnosť bude predmetom osobitnej dohody zmluvných strán. Keďže vyššie
uvedená osobitná dohoda doposiaľ nebola uzatvorená a to aj napriek jeho viacerým výzvam, týmto v
zmysleust.§344Obchodnéhozákonníkavspojenísust.§345ods.2Obchodnéhozákonníkaodstupuje
od zmluvy. Zároveň ho požiadal o vykonanie potrebných právnych úkonov za účelom zapísania jeho
osoby ako konateľa a 50%-tného spoločníka v uvedenej spoločnosti.

Dňa 23.9.2010 uzatvorili odporca ako veriteľ a navrhovateľ ako dlžník zmluvu o úvere, podľa ktorej v
zmysle článku I. ods. 1 sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 200.000
Eur ako úver a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a to podľa článku III. odsek 1 v
lehote do 24 mesiacov do dňa podpisu tejto zmluvy. V článku IV. odsek 1 sa zmluvné strany dohodli na

nasledovnom zabezpečení splatenia úveru, resp. úrokov z omeškania zo strany dlžníka: po a) prevodom
obchodného podielu dlžníka v spoločnosti D., N..V..Q.., ktorému obchodnému podielu zodpovedá
peňažný vklad vo výške 2.500 Eur a to na základe osobitnej dohody; po b) prevodom obchodného
podielu pána Z. V. v spoločnosti V. P., N..V..Q.., Ž., ktorému obchodnému podielu zodpovedá peňažný
vklad vo výške 5.000 Eur a to na základe osobitnej dohody. Podľa odseku 2 zmluvné strany sa dohodli,

že veriteľ je oprávnený predložiť zmluvy uvedené v bodoch a) a b) predchádzajúceho ustanovenia
spoločnosti D., N..V..Q.., resp. V. P., N..V..Q.. a uplatniť si tak práva spoločníka len v prípade, že úver
nebude veriteľovi vrátený v lehote splatnosti podľa bodu 3.1. tejto zmluvy. Zmluvné strany sa týmto
dohodli o odklade účinnosti v bode 4.1. tejto zmluvy uvedených zmlúv.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že svoj podiel v predmetnej spoločnosti nikdy
nepredával ani ho nechcel predať a ani sa nikdy nedohodli na výške kúpnej ceny. V podstate k
uzatvoreniu zmluvy pristupoval z toho dôvodu, že s odporcom sa pozná dlhé roky a myslel si, že je
férový. A keď mal určité problémy, dohodli sa, že mu požičia nejaké peniaze, konkrétne 200.000 Eur,ktoré si potreboval požičať. Pokiaľ sa uzatvorila zmluva, išlo len o nejakú formálnu zábezpeku, keďže si
mal požičať 200.000 Eur v prípade, že by ich nevrátil. Potom v dôsledku jeho problémov, keď ho polícia
zobrala do ochrannej väzby, tak ho odporca pripravil o tento podiel. V podstate tri mesiace nemohol s

nikým komunikovať, bol odpojený z telefónu, z bankového účtu a keď sa vrátil, tak chcel, aby sa stretli v
kameňolome, ktorý vlastní firma D. a vtedy mu odporca povedal, že má zákaz vstupu a že sa už s ním
o tejto veci nebude baviť a že má kontaktovať jeho právneho zástupcu. Sumu 200.000 Eur, na ktorých
sa dohodli, mu neposkytol.

Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že v roku 2010 prišiel za ním navrhovateľ s tým,
že mu ponúkol odpredaj podielu. V tom čase si firma viedla celkom dobre, a preto s tým súhlasil a
uzatvorili zmluvu o prevode obchodného podielu. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ mal už v tom čase
nejaké finančné problémy súvisiace s jeho ďalšou podnikateľskou činnosťou, mal zobraté na leasing
určité vozidlá, tieto leasingy nesplácal, tak prišiel za ním a povedal mu, aby urobili kvázi nejakú zmluvu
akoby fiktívnu kvôli tomu, že keď zistia, že už nie je spoločníkom vo firme D., aby mu nezobrali tieto

stroje tieto leasingovky a že v podstate vo firme D. bude len ako konateľ. Zmluva o úvere bola medzi
nimi uzatvorená len tak „akože akoby kvázi“, aby sa s tým mohol niekde preukázať. Ale v podstate
nedošlo ani k požičaniu žiadnych peňazí na základe tejto zmluvy a pokiaľ je tam aj uvádzané o nejakých
zabezpečovacích prevodoch, je tam aj prevod obchodného podielu v inej spoločnosti, s ktorou ani
navrhovateľ nemal nič spoločné. Odporca uviedol, že nemal záujem uzatvárať nejakú zmluvu o úvere a

poskytovať navrhovateľovi 200.000 Eur, pretože sám navrhovateľ vedel, že ani takúto sumu nemá. Ďalej
uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o prevode obchodného podielu sa o cene dohodli tak, že to urobia
osobitnou dohodou, pretože navrhovateľ chcel zostať ako konateľ. Myslel si, že to bude na základe toho,
že keď sa uzavrie rok, urobí sa daňové priznanie a k tomuto dátumu bude mať firma nejakú hodnotu a
že mu to vyplatí, pretože do roku 2010 firma nemala žiadny majetok, bola to čisto len obchodná firma.

Zmluvu pripravoval advokát navrhovateľa. V podstate odporca si túto zmluvu prečítal, avšak poukazoval
na to, že nie je právnik. Až potom, keď sa toto všetko stalo a navrhovateľ podal návrh na súd, tak išiel
za svojím advokátom a on mu povedal, že je to rozporná vec, že sa nedohodli, o čom však nevedel.
Po roku 2011, keď už bol jediný spoločník, si požičiaval peniaze aj od rodinných príslušníkov a do
firmy aj investoval. Keďže sa neskôr dozvedel o určitých skutočnostiach, ktoré poškodzovali firmu D.

konaním navrhovateľa, tak už ako jediný spoločník tejto spoločnosti ho odvolal z funkcie konateľa. Po
tom, ako navrhovateľa pustili z ochrannej väzby sa s ním stretol dvakrát, prvýkrát od neho chcel, aby
mu previedol polovicu firmy, pretože nesvedčil v jeho prospech v trestnom konaní, nepodržal mu chrbát
a že mu firmu zoberie, potom druhýkrát mu povedal, že sa chce dohodnúť. Vtedy mu odporca povedal,
že mu vyplatí podiel alebo mu predá celú firmu, na čo mu uviedol, že peniaze nemá, ale že ich zoženie.

Odporca mu navrhoval, aby sa dohodli, že dá spraviť audit, že sa dohodnú cez právnikov, pretože
už s ním nechcel komunikovať, pretože ho zatiahol do určitých špinavostí. A taktiež nie je pravdivé
tvrdenie navrhovateľa, že firma prosperovala. Od roku 2011, kedy skončil navrhovateľ ako konateľ,
všetky činnosti, ktoré odporca vykonával boli robené s tým, že splácal záväzky firmy EUROMAX a teda
podľa jeho názoru navrhovateľ mu predal podiel s tým, že uvidí ako sa to bude vyvíjať. Myslel si, že

firma skrachuje a keď videl, že firma prosperuje, zrazu sa nechce dohodnúť na vyplatení podielu a chce
sa vrátiť do firmy, a preto si myslí, že aj tá zmluva bola urobená tak ako bola urobená. On to kupoval v
dobrej viere. O firmu sa staral a táto funguje, bolo by aj pre firmu veľmi škodlivé, aby bolo rozhodnuté,
že navrhovateľ je spoločníkom tejto spoločnosti. Bol ochotný a je ochotný mu vyplatiť podiel ako sa
dohodnú k dátumu kedy skončil ako spoločník v roku 2010.

Ku dňu pôvodného prvostupňového rozhodnutia súdu ( 22.1.2014 ) bol odporca v obchodnom registri
zapísaný ako jediný spoločník spoločnosti D., N..V..Q.. s výškou vkladu 5.000 Eur a základné imanie
spoločnosti predstavovalo sumu 5.000,- Eur. Od 28.1.2014 je odporca v obchodnom registri zapísaný
ako jediný spoločník s výškou vkladu 23.000,- Eur a základné imanie spoločnosti je od uvedeného dňa

zapísané vo výške 23.000,- Eur.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že rozhodnutie odporcu ako jediného spoločníka zo dňa
17.1.2014, ktorým rozhodol o zvýšení základného imania spoločnosti D., N..V..Q.. z pôvodných 5.000,-
Eur na sumu 23.000,- Eur napadol návrhom zo dňa 29.1.2014 na Okresnom súde Čadca, ktoré je v

súčasnosti vedené na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. XC XX/XXXX M. pokiaľ právny zástupca
namietal, že žalobný petit tak ako ho upravili by bol nezapisateľný v obchodnom registri poukázal na
to, že v obchodnom registri sa ako povinné zapisované údaje uvádzajú výška peňažného vkladu a
rozsah jeho splatenia a ako ďalší samostatný údaj výška základného imania a teda výška obchodnéhopodielu bude riešená v konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo, v predmetnom konaní však
žiada určiť, že je spoločníkom uvedenej spoločnosti s peňažným vkladom 2.500,- eur, čo je jednoznačne
zapisateľné.

Podľa § 80 písm. c) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 2 ods. 2 písm. c) Zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých

zákonov do obchodného registra sa ďalej zapisujú pri spoločnosti s ručením obmedzeným mená,
priezviská a bydliská spoločníkov, obchodné meno alebo názov a sídlo právnickej osoby ako spoločníka,
výška základného imania, rozsah jeho splatenia, výška vkladu každého spoločníka do základného
imania a rozsah jeho splatenia.

Podľa § 115 ods. 1 Obchodného zákonníka, so súhlasom valného zhromaždenia môže spoločník

zmluvou previesť svoj obchodný podiel na iného spoločníka, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 115 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka, zmluva o prevode obchodného podielu musí mať
písomnú formu a podpisy na zmluve sa musia osvedčiť.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Vzhľadom k tomu, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorým pôvodný prvostupňový
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie konštatoval, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu

zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust.
§ 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, avšak napriek tomuto konštatovaniu vzhľadom na navrhovanú zmenu návrhu zo
strany navrhovateľa, ktorá sa javila odvolaciemu súdu za logickú s poukazom na zvýšenie základného
imania spoločnosti, ako aj na potrebu dvojinštančnosti konania odvolací súd nemal inú možnosť, len

rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie súd opakuje odôvodnenie svojho
pôvodnéhorozhodnutia, nakoľkopripustenázmenažalobnéhonávrhubolalogickýmvyústenímsituácie,
ktorá nastala po vyhlásení pôvodného prvostupňového rozhodnutia, a to navýšením základného imania
spoločnosti, ktorá však nemala žiaden vplyv a nedotkla sa skutkových a právnych záverov vzťahujúcich
sa k posúdeniu platnosti napádanej zmluvy o prevode obchodného podielu a od toho sa odvíjajúceho

určovacieho návrhu.

Súd v prvom rade skúmal naliehavý právny záujem na požadovanom určení a dospel k záveru, že
navrhovateľ má naliehavý právny záujem na navrhovanom určení. Naliehavý právny záujem podľa § 80
písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom

a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym
prostriedkom odstrániť. Nie je pri tom rozhodujúce ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem
v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit (toho čo sa navrhovateľ v konaní
domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť
odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo len neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia

žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má
povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok
NS SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX). Vzhľadom na konkrétny určovací petit, ktorého sa navrhovateľ v
konaní domáha pri tvrdení, že podľa zmluvy o prevode obchodného podielu nebola uzatvorená osobitná

dohoda o kúpnej cene za prevod obchodného podielu, odporca odmietol spätne previesť obchodný
podiel navrhovateľovi, a preto od zmluvy odstúpil ako aj z dôvodu, že zmluva je absolútne neplatná
a teda je spoločníkom v predmetnej obchodnej spoločnosti, pričom odporca toto jeho právo namieta,
s navrhovaným určovacím petitom navrhovateľ môže dosiahnuť odstránenie spornosti svojho práva,
ako aj neistoty v jeho právnom postavení a to už aj s ohľadom na tú skutočnosť, že doposiaľ je ako

jediný spoločník v obchodnom registri zapísaný odporca a zmena v osobách spoločníkov, výška vkladu a
rozsah splatenia sa povinne zapisujú do obchodného registra. V prípade vyhovenia návrhu navrhovateľa
je príslušný obchodný register oprávnený vykonať zápis zmien v obchodnom registri. Zmena základného
imania spoločnosti v priebehu konania a ani vyhlásenie konkurzu na spoločnosť v priebehu konania, naktoré poukazoval právny zástupca odporcu vo svojom záverečnom vyjadrení, čo však ani nepreukázal a
ku dňu vyhlásenia rozsudku ani nebolo zapísané v obchodnom registri, nespôsobuje zánik naliehavého
právneho záujmu na určení, že navrhovateľ je spoločníkom vyššie uvedenej spoločnosti s výškou vkladu

2.500 Eur k základnému imaniu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca boli ku dňu
21.9.2010, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu, spoločníkmi v obchodnej
spoločnosti D., N..V..Q.. s rovnakou výškou vkladu 2.500 Eur, splatenou obidvoma v plnej výške a s

rovnakými obchodnými podielmi. Dňa 21.9.2010 uzatvorili účastníci Zmluvu o prevode obchodného
podielu, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu navrhovateľa na odporcu. V súčasnej dobe
je odporca v obchodnom registri zapísaný ako jediný spoločník s výškou vkladu 23.000 Eur, splatené
v plnej výške.

Podmienky prevodu obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným upravuje Obchodný

zákonník v ust. § 115. Prevod obchodného podielu zaraďuje Obchodný zákonník medzi absolútne
obchody a teda zmluva o prevode obchodného podielu sa podľa ust. § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka riadi všeobecnými ustanoveniami tretej časti Obchodného zákonníka. Ust. § 115 ods. 1 a 2 ,
majú charakter dispozitívnej právnej normy. Naopak ods. 3 a 4 sú kogentné (určujú náležitosti zmluvy
a účinok prevodu) a pôsobia teda bez výnimiek. Zákon umožňuje, aby spoločník previedol zmluvou

svoj podiel na iného spoločníka bez toho, že by to musela pripúšťať spoločenská zmluva a to so
súhlasom valného zhromaždenia. V konaní nebolo sporné, že valné zhromaždenie takýto súhlas udelilo.
Z ustanovenia § 115 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o prevode obchodného podielu
musí mať písomnú formu a podpisy na nej musia byť úradne osvedčené. Požiadavku písomnej formy je
nutné vztiahnuť na celý obsah zmluvy, nielen na jej zákonom predpísané náležitosti. Okrem osobitných

náležitostí, ktoré upravuje Obchodný zákonník, zmluva o prevode obchodného podielu ako právny úkon
musí spĺňať aj všeobecné náležitosti vyžadované pre platnosť každého právneho úkonu upravené v §
37 Občianskeho zákonníka. Zmluva musí obsahovať jednoznačne špecifikovaný prevádzaný obchodný
podiel a musí z nej byť zrejmé, či ide o prevod bezodplatný alebo odplatný. V prípade odplatného
prevodu musí byť v zmluve uvedená aj jeho cena alebo spôsob jej určenia. Nevyhnutnosť určenia výšky

odplaty či spôsobu jej stanovenia v zmluve vyplýva z toho, že Obchodný zákonník nemá pre určenie
výšky odplaty na prevod obchodného podielu dispozitívne ustanovenie umožňujúce zistiť výšku odplaty
tam, kde ju účastníci napriek tomu, že dohodli odplatný prevod nedohodli v zmluve, teda odplata musí
byť určená dohodou zmluvných strán. To, že účastníci sa dohodli na odplatnom prevode obchodného
podielu vyplýva z článku III. predmetnej zmluvy, avšak dojednanie, že výška kúpnej ceny ako aj jej

splatnosť bude predmetom osobitnej dohody zmluvných strán, nie je dostatočne určité, z takéhoto
dojednania jednoznačne nevyplýva, akým spôsobom má byť odplata určená. Nakoľko výška odplaty za
prevod obchodného podielu nie je v zmluve uvedená, zo zmluvy ani nevyplýva spôsob jej určenia, ide
o zmluvu absolútne neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej neurčitosť. Znamená
to, že navrhovateľ platne nepreviedol svoj obchodný podiel v spoločnosti D., N..V..Q.. na odporcu. Bez

platnej zmluvy o prevode obchodného podielu nemohla zaniknúť účasť navrhovateľa ako spoločníka v
predmetnej spoločnosti. Uvedené závery vyslovil aj NS SR v rozsudku sp.zn. X Q. XXX/XXXX.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a to od začiatku (ex tuc)
a to bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť

právneho úkonu i bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti a účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a
namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti.
Platí tiež, že vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu
zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a podobne) dozvie procesne korektným spôsobom. Znamená to,

že ak konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde
najavo, nie je dôvod pre to, aby súd pre takéto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v
sporovom konaní zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov ( rozhodnutie NS SR sp.zn. XMcdo XX/
XXXX L. XX.X.XXXX ). V priebehu konania procesne korektným spôsobom vyšli najavo skutočnosti,
ktoré spôsobujú neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, ku ktorým súd musel prihliadať z

úradnej povinnosti. Navyše navrhovateľ o tieto skutkové okolnosti aj návrh rozšíril a súd pripustil zmenu
v skutkovom vymedzení návrhu navrhovateľa.Ostatné skutkové tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa simulovaného právneho úkonu, disimulovaného
právneho úkonu - uzatvorenia úverovej zmluvy so zabezpečovacím prevodom obchodného podielu,
ktorá navyše ani nevyjadrovala skutočnú vôľu obidvoch účastníkov takúto zmluvu uzavrieť, čo vyplývalo

zichvýsluchov,akoajtvrdeniaodporcu,žeodroku2010došloknavýšeniuhodnotyobchodnéhopodielu
apokiaľbysúdurčil,ženavrhovateľjespoločníkomspoločnostidošlobynajehostranekbezdôvodnému
obohateniu, sú pre právne posúdenie a konečný záver, že zmluva o prevode obchodného podielu je
absolútne neplatná a navrhovateľ je spoločníkom spoločnosti s výškou vkladu 2.500,- Eur v pomere k
výške základného imania právne bezvýznamné.

Na základe zisteného skutkového stavu a vysloveného právneho názoru, pri preukázaní naliehavého
právneho záujmu na navrhovanom určení súd návrhu navrhovateľa vyhovel.

O trovách konania rozhodne súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).