Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/626/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115234288
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115234288.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,

IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému:
D. S., nar. X.X.XXXX, bytom F. - J. E., H. XXX/X, o zaplatenie 389,80 eura s príslušenstvom, sudkyňou
Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 140,85 eura s 8,75%-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 22,98 eura od 26.3.2013 do zaplatenia, s 8,75%-ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 27,97 eura od 26.4.2013 do zaplatenia, s 8,5%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 47,77
eura od 26.5.2013 do zaplatenia, s 8,5 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 42,13 eura od

26.6.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 59,95 eura s 8,25 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,95
eura od 26.2.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Ž i a d n a zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.11.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 389,80 eura s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že medzi ním
a spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej
bola aj pohľadávka voči žalovanému, ktorému boli právnym predchodcom žalobcu vystavené faktúry na
sumu 22,98 eura, 27,97 eura, 47,77 eura, 42,13 eura a na sumu 248,95 eura, ktoré nezaplatil.

2.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu a vykonal

dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou, zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
všeobecnými podmienkami a cenníkom, faktúrami, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou,
čiastočným späťvzatím žaloby a vyjadrením žalobcu a zistil l tento skutkový a právny stav:

3.Medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola dňa 3.5.2012 uzatvorená Zmluva o
poskytovaní verejných služieb. Na základe zmluvy bola žalovanému poskytnutý program služieb PODLA
SEBA 3 NAJ a bolo mu poskytnuté zariadenie Nokia 500 za cenu 1 euro, ktorého skutočná cena podľa

cenníka mobilných telefónov bola 189 eur. Žalovanému boli vystavené nasledovné faktúry : na sumu
22,98 eura, splatná dňa 25.3.2013 a to titulom poskytnutých služieb, na sumu 27,97 eura, splatná dňa
25.4.2013titulomposkytnutýchslužieb,nasumu47,77eura,splatnádňa25.5.2013titulomposkytnutých
služieb,nasumu42,13eura,splatnádňa25.6.2013titulomposkytnutýchslužiebanasumu248,95eura,splatná dňa 25.2.2014 titulom zmluvnej pokuty, ktorá bola dojednaná v tabuľke č.1 Dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb. Vystavené faktúry žalovaný nezaplatil. Pohľadávka voči žalovanému
bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpená na žalobcu, čo bolo

žalovanému oznámené listom zo dňa 22.9.2015 označeným ako pokus o zmier. Žalobca zobral žalobu
späť v časti zaplatenia sumy 59,95 eura s 8,25 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 59,95
eura od 26.2.2014 do zaplatenia.

4.Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

5.Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka").

6.Podľa § 53 ods. 3 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

7.Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

8.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

10.Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

11.Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva

s ňou spojené.

12.Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

13.Podľa§544ods.2Občianskehozákonníka,zmluvnúpokutumožnodojednaťpísomnea v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.14.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15.Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania, výšku úrokov z meškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16.Podľa § 43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

17.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18.V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie faktúr za poskytnutie

telekomunikačných služieb a za zmluvnú pokutu na základe uzavretej Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalobu súd považoval sčasti za podanú dôvodne a s časti nedôvodne a v časti zaplatenia
sumy 140,85 eura /titulom nezaplatených vystavených faktúr za poskytnuté služby/ vyhovel, pretože mal

za to, že právny predchodca žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy poskytol žalovanému službu, za
čo bol žalovaný povinný zaplatiť vystavené faktúry , čo neurobil a preto ho k tejto povinnosti zaviazal
súd tak ako je popísané v žalobe a vo vyššie uvedenom skutkovom stave, pričom nárok žalobcu bol
preukázaný listinnými dôkazmi - faktúrami na sumu 22,98 eura, 27,97 eura, 47,77 eura, 42,13 eura,
spolu 140,85 eura. Žalobca si uplatňoval aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % a 8,5 % ročne z

jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia. Počiatok
omeškania je uplatnený správne, je to deň nasledujúci po dni splatnosti faktúr, správna je požadovaná
výška úroku z omeškania s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška
úroku z omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov ako určuje ECB, čo bolo v tom čase 0,75 %
a 0,5 %. Vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 59,95 eura s príslušenstvom súd

konanie zastavil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia s poukazom na čiastočné
späťvzatie žaloby a ustanovenie § 145 ods. CSP a vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty
vo výške 180,90 eura s príslušenstvom zamietol žalobu ako nedôvodnú, pretože žalobca právo na
zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých
prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným

spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53 ods. 2 OZ /.
Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách,
žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou,
hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená Je nepochybné,

že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na
predmet jeho podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku zmluve, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť

práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľom, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Cieľom právnej úpravy je snaha cestou práva vyrovnať
túto faktickú nerovnosť. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je to, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Podľa § 53 ods. 1,2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa považujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť
prísnejšiealebovýlučnesankcionovanýzmluvnoupokutoulenjedenúčastníkzmluvy,atospotrebiteľ.Už
toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje

preto, že dodávateľ nebol nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho
strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase
uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného
dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani
následné správanie účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali
mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou

za nesplnenie povinnosti. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah
zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný
aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa
efektívne zabezpečí , aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o
následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

V danej veci zmluvnú pokutu považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré
aspekty. Zhľadiskačasudodávateľ vôbecnerozlišuje situáciu,keďvdôsledku nezaplateniacenydôjde
k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ
nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek
významuto,akúcenuslužiebspotrebiteľnezaplatí. Zmluvnápokutapatrídodávateľovipodľazmluvného

dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý
smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Vzhľadom k tomu,
že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných
predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52 a nasl. stanovení Občianskeho
zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto

dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné
využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je
neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo
slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych
vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu /viď i systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia
o zabezpečení záväzkov/. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že by sa malo jednať o škodu,
pretože pokiaľ ide o samotný vznik škody, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).OZ nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavujesa)vmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľná všeobecnýmekvivalentom,tj.

peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré
bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153). To,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku

škodnejudalostikrozmnoženiumajetkovýchhodnôt,ajkeďsatodaloočakávaťsohľadomnapravidelný
beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a
jeho akciovou cenou. Za škodu však nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
žalobca, resp. jeho právny predchodca tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi
skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného ale výsledkom

zmluvnéhokonsenzumedziúčastníkmizmluvy.Tentozmluvnýkonsenzusnemôžebyťzostranyžalobcu
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za
MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

19.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov konania, nakoľko každá z nich mala vo veci úspech len čiastočný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.