Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Šamo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207209
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8815207209.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.
Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného: JUDr. Veronika
Kubríková, PhD., advokátka, Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: Z. D., XX.XX.XXXX, Š. XXX/
XX, XXX XX D. H. R., o vymoženie pohľadávky 6.177,84 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou pod č.k. 3Er/760/2015-12 zo dňa 29.7.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd vyššie označeným uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora pod sp.zn. EX
2875/15 zo dňa 6.7.2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci podľa
§ 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného

poriadku). Vychádzal z exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, sp.zn. KS-
C/0912/0216 zo dňa 25.2.2013 a zo Zmluvy o úvere zo dňa 26.10.2009, uzavretej medzi Poštovou
bankou a povinnou, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2009) a všeobecné
obchodné podmienky. Exekučný súd vyhodnotil zmluvný vzťah účastníkov ako spotrebiteľský podľa
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, aplikujúc právne normy vnútroštátneho ako aj európskeho

spotrebiteľského práva. Vyhodnotil rozhodcovskú doložku v znení bodu 11.2 a 2 všeobecných
obchodných podmienok ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú, pretože nespĺňa
podmienku individuálneho dojednania. Rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom rovnako ako
výkon práv a povinností z nej a pri jej uzatváraní došlo k rozporu so zákonnými ustanoveniami, čoho
dôsledkom je odopretie ochrany spotrebiteľovi, upravenej ustanoveniami spotrebiteľského práva.

2. Proti uzneseniu okresného súdu podal včas oprávnený odvolanie písomným podaním zo dňa
20.8.2015 z dôvodov podľa § 205 ods.2 písm. a),d), f),e) a § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p., v
celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby v zmysle § 221 ods.1
O.s.p. vec v celom rozsahu zrušil a vrátil ju okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmavať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z., má pre

účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu v zmysle § 35
zákona č. 244/2002 Z.z.. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., namietajúc prekážku rozhodnutej veci „res
iudicata“. Exekučný súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť, t.j. skutkové a právne
závery rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Možné je len preskúmavanie,
pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods.1 písm. c/ z.č. 244/2002 Z.z.. Úverová zmluva, ktorej plnenie
je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou,

zriadenou a pôsobiacou v Slovenskej republike v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a
podlieha dohľadu NBS. V tejto súvislosti poukázal na to, že ustanovenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. obankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zakotvovalo povinnosť
bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že
ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní rozhodcovským

súdom, zriadeným podľa osobitného zákona. Citujúc aj judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného
súdu SR, Najvyššieho súdu ČR a pod., poukázal odvolateľ na neprimerané zvýhodňovanie povinnej
pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Konštruovaním nového skutkového stavu bez
účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu súd
prvého stupňa odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom. Exekučný súd svojím postupom, podľa

odvolateľa, znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nijako nevyjadrila.

4. Sudca okresného súdu, ktorému bola vec daná na vybavenie, nevyhovel podanému odvolaniu a

v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. (účinným v čase predloženia veci odvolaciemu súdu) bola predmetná
exekučná vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

5. Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s Prechodným ustanovením § 470
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok preskúmal napadnuté uznesenie a bez nariadenia

pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania, pričom dospel
k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Okresný súd správne zistil skutkový stav a správne ho aj
právne vyhodnotil.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací

súd dopĺňa:

7. Odvolací súd poukazuje v prvom rade na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21. 3. 2012, sp.
zn. 4Cdo 1/2012, v ktorom judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako
exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy

alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci, ktorou táto nepochybne
je v súlade s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (táto skutočnosť odvolateľom
ani rozporovaná nebola), za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto

interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej
sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to
spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Princíp vigilantibus iura scripta sunt
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je

ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť

tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola
uzavretá neplatne.

8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako
zmluvnejpodmienkypredmetnéhospotrebiteľskéhovzťahuvznenítak,akojeupravenávbode7zmluvy
o úvere (zo dňa 26.10.2009), tiež v bode 11.2. obchodných podmienok (verzia 1/2009) a v bode 11
všeobecných obchodných podmienok. Rozhodcovská zmluva podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zák. č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačnýchzariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Rozhodcovská zmluva teda musí mať písomnú formu a písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou. Nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky ako súčasť zmluvy o úvere

(§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). Ak vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej
zmluvy, kde nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky, vo veci rozhodoval orgán, ktorý
nemal právomoc. Potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku
č. 233/1995 Z.z., kde by bol rozhodca oprávnený rozhodovať vo veci účastníkov. Nie je možné
viesť exekúciu, keď u oprávneného chýba titul na vedenie exekúcie, vydaný rozhodcom s platnou

rozhodcovskou zmluvou. Dohodu o rozhodcovskej zmluve v spotrebiteľskej zmluve navyše možno
pripustiťlenzapredpokladu,žepodmienkyprocesnéhocharakterubudúúčastníkomkonaniagarantovať
rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany,
t.j. spotrebiteľa, a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, nesplnenie
čoho znásobuje neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky. Ustanovenie § 37 ods.
1 citovaného zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje napríklad preskúmanie rozhodcovského

rozsudku, podľa ktorého sa účastníci rozhodcovského konania môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť,
že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. Ak sa
účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského
rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastník
rozhodcovského konania má v zmysle dohody právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského

rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Takáto dohoda zo
zmluvyoúvere,obchodnýchpodmienok,anizrozhodcovskejdoložkynevyplýva,atedajerozhodcovské
konanie jednoinštančné na rozdiel od súdneho konania, ktoré je v zásade dvojinštančné. Príkladne tento
nedostatok procesného pravidla znamená to, že nie je poskytnutá zvýšená ochrana spotrebiteľa, ktorú
je potrebné v takomto prípade zabezpečiť. Rozhodcovská doložka v tomto prípade, je upravená v bode

11.2 obchodných podmienok, vydaných Poštovou bankou, predchodcom oprávneného, podľa ktorého
sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou
a v prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na spor rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných
obchodných podmienkach. Z iných konaní v obdobných exekučných veciach rovnakého oprávneného,
resp. jeho predchodcu, týkajúcich sa spotrebiteľného vzťahu účastníkov na základe zmluvy o úvere

z rovnakého časového obdobia, je odvolaciemu súdu známa úprava rozhodcovskej doložky vo
všeobecných obchodných podmienkach, na ktoré odkazuje aj predmetná zmluva. Ide o dohodu medzi
Poštovou bankou a klientom - povinnou v znení, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere,
ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Ak klient najneskôr pri uzavretí

bankovéhoobchodualebozmluvynedoručíbankepísomnéoznámenie,ženávrhrozhodcovskejdoložky
neprijíma, má za to, že ju prijal. Banka a klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným
právnym predpisom rozhodcovského súdu, najmä štatútu a rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania; jazykom rozhodcovského konania bude slovenský
jazyk. Banka a klient sa dohodli, že sa podriadia rozhodnutiu rozhodcovského súdu a takéto rozhodnutie

bude pre banku a klienta konečné a záväzné. Banka a klient sa ďalej dohodli, že rozhodcovská doložka
zaväzujeprávnychnástupcovobochzmluvnýchstrán.Napokon,bankaaklientsadohodli,žeodstúpenie
od zmluvy sa nedotýka tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou zmluvy uzavretej medzi bankou
a klientom. Všeobecné obchodné podmienky pri tom, rovnako ako obchodné podmienky pre úver v
predmetnom prípade, nie sú nikým podpísané a odátumované. Rozhodcovskú zmluvu, uzavretú platne,

v zmysle vyššie uvedených zákonných pravidiel, oprávnený nepredložil ani v odvolacom konaní.

9. Rozhodcovská doložka, tak ako je i v danom prípade naformulovaná v typizovanom tlačive
pochádzajúcom od oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia náležitej ochrany práv povinnej
a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia povinnú do situácie vzdania sa vopred

práv, ktoré priznáva zákon, jednoznačne bez jej uvedomenia si dôsledkov a závažnosti možného
stavu do tej miery, aby venovala rozhodcovskej zmluve zvýšenú pozornosť. Zákonná úprava (zákon č.
483/2001 Z.z. o bankách) pritom v záujme ochrany práv spotrebiteľa určuje v prípade rozhodcovských
zmlúv povinnosť pre dodávateľov služieb spotrebiteľom preukázateľne poučiť spotrebiteľa - klienta o
dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy konkrétnym spôsobom a zabezpečiť, aby

klientmalmožnosťuzrozumenejvoľby,vyjadrenejnásledneinformovanýmsúhlasom,resp.nesúhlasom.
Oprávnený z tohto hľadiska nedal povinnej na výber, neumožnil jej reálnu uvedomelú voľbu medzi
rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, naformulujúc rozhodcovskú zmluvu
(doložku) vopred spolu s ostatnými zmluvnými podmienkami. V súvislosti s ustanovením § 93b ods. 1zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, odvolací súd poukazuje tiež na novelizáciu, ktorou zákonodarca
zvolil presnejšiu úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch
uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy a aby klient mal možnosť voľby. Oprávnený v danom

prípade nepreukázal, žeby takúto možnosť voľby povinnej umožnil. Možno tak uzavrieť, že v danom
prípade ide o povinnou formálne odsúhlasenú vopred pripravenú a oprávneným predloženú podmienku
akceptácie rozhodcovskej zmluvy, vrátane samotne rozhodcovskej doložky.

10. Obchodné podmienky pre úver Poštovej banky a.s., resp. všeobecné obchodné podmienky

podrobnejšie upravujú podmienky hlavného zmluvného vzťahu, ktorým je zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Ak obchodné podmienky obsahujú zmluvu, ktorá nevyplýva z bankovej činnosti a ktorá vyžaduje
písomnú formu, ako je to v prípade rozhodcovskej zmluvy, potom obchodné podmienky musia byť
podpísané klientom. V opačnom prípade právny úkon, ktorý musí mať písomnú formu, je neplatný
(§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). V občianskoprávnych vzťahoch len ustanovenie § 788
ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje text, že Všeobecné poistné podmienky sú súčasťou zmluvy.

Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka na tento vzťah nemožno aplikovať. Podľa tohto ustanovenia,
časť zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Tento vzťah však nie je
obchodnoprávnym vzťahom.

11. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou kontradiktórnosti konania poukazuje na uznesenie

Ústavného súdu SR PLZ.ÚS 1/2014-27 zo dňa 7.5.2014. Podľa jeho stanoviska, pri preskúmavaní
žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku) sa
môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na dokazovanie.
Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadostí exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vychádza aj z iných listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2

Exekučného poriadku (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia), a na
tomto základe posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť
sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod
na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V zásade pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je

oprávnenému táto možnosť reálne poskytnutá v odvolacom konaní.

12. Odvolací súd so zreteľom na jednoznačne neplatnú rozhodcovskú doložku napokon nepovažoval
za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami oprávneného (uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

13. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol
nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom
a dostatočne zistil skutkový stav. Preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§
219 O.s.p.).

14. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnejotázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) Civilného sporového poriadku.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov o doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak

bolo podané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom a) fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom za obchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.Dovolanieprípustnépodľa§420možnoodôvodniťibatým,ževkonanídošlokvadeuvedenej
v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací

dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo
pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.