Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/329/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814209906
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814209906.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu K. a NP „M. XXX", IČO: XXXXXXXX,
so sídlom S., Z. XX/X, zastúpeného A.. M., advokátkou so sídlom S., M. D. XX/X proti žalovanému Ing.
Z. U., bytom S., Z. XXX/XX/X, o zaplatenie 370,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júna 2016, č. k. 16C/103/2014-249, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 370,24 eur s príslušenstvom podľa § 96 ods. 1, 2 O.s.p. zastavil. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že žalobca podaním zo dňa 19.04.2016, po čiastočne vykonanom dokazovaní
zo strany súdu, bez udania bližšieho dôvodu, zobral žalobu späť v celom rozsahu a žiadal konanie
zastaviť. Zároveň navrhol účastníkom - stranám sporu náhradu trov konania nepriznať. Súd prvej
inštancie konštatoval, že k späťvzatiu žaloby sa vyjadril žalovaný, ktorý so späťvzatím nesúhlasil. Žiadal,
aby vec bola prejednaná. Do Zápisnice o výsluchu spísanej na súde prvej inštancie dňa 12.05.2016
uviedol : „ja trvám na tom, že nesúhlasím so zastavením konania, aj keď zákon nestanovuje povinnosť

späťvzatie odôvodniť, možno to však súdom odporučiť, a to s ohľadom na to, že ja ako odporca so
späťvzatím nesúhlasím a v lehote stanovenej písomne súdom do 10 dní uvediem závažné dôvody, s
ktorými so späťvzatím nesúhlasím. Sú to dôvody právne, etické, morálne, rodinné a ekonomické. Sú
to všetko dôvody, ktoré sú dôležité pre môj život, život mojej rodiny, známych, príbuzných, susedov,
ktorí mi všetci dali značne pocítiť krivé obvinenie zo strany spoločenstva, advokátky, svedkov, ktorí
podávali dokázateľne nepravdivé svedecké výpovede napriek tomu, že niektorí z nich boli poučení

aj dva krát“. Súd prvej inštancie uložil žalovanému lehotu 7 dní na písomné spresnenie dôvodov,
pre ktoré so späťvzatím žaloby nesúhlasí. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že žalovaný
konkrétne dôvody nesúhlasu so späťvzatím žaloby žiadnym spôsobom nedoplnil. Jeho nesúhlas naďalej
spočíval len na vyššie uvedených, podľa názoru súdu prvej inštancie všeobecne vyjadrených, bližšie
nekonkretizovaných dôvodoch. Zastával názor, že žalobca účinne zobral žalobu späť v celom rozsahu
a nesúhlas žalovaného nie je podopretý natoľko vážnymi dôvodmi, aby bolo potrebné v konaní napriek

vôli žalobcu ďalej pokračovať, z ktorého dôvodu konanie zastavil. Vyslovil, že o trovách konania podľa
§ 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý súdu prvej inštancie
vytýkal,ženapriektomu,žesisplnilsvojupovinnosťadoplnilkonkrétnedôvodynesúhlasusospäťvzatím
žaloby v súdom stanovenej lehote konanie zastavil. Poukazoval na tú skutočnosť, že právna zástupkyňa

žalobcu i napriek tomu, že prejavil záujem, neuviedla dôvody späťvzatia žaloby a súd ju na zdôvodnenie
späťvzatia žaloby nevyzval.3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiaden vážny

dôvod, ktorý by mal súd rešpektovať a obmedziť týmto právo žalobcu disponovať so svojou žalobou.
Konštatoval, že žiaden právny predpis neuvádza povinnosť žalobcu späťvzatie žaloby odôvodňovať.
Konanie žalovaného považuje za zbytočné prieťahy v konaní. Zastavením konania neboli žiadnym
spôsobom dotknuté práva žalovaného.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od
žalovaného zaplatenia 370,24 eur s príslušenstvom. Po začatí konania vo veci samej, žalobca zobral
žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Svoj nesúhlas odôvodnil tým,
že v danom prípade sa jedná o dôvody právne, etické, morálne, rodinné a ekonomické, ktoré sú všetko

dôvody dôležité pre jeho život, život jeho rodiny, známych, príbuzných, susedov, ktorí mu všetci dali
značne pocítiť krivé obvinenie zo strany spoločenstva, advokátky, svedkov, ktorí podávali dokázateľne
nepravdivé svedecké výpovede, napriek tomu, že niektorí z nich boli poučení aj dva krát. Dôvody svojho
nesúhlasudoplnilpodaním,ktorébolodoručenésúduprvejinštanciedňa18.05.2016,vktoromopätovne
uviedol, že nesúhlasí so zastavením konania. Zastával názor, že konanie by nemalo byť zastavené bez

toho,abybolozrejmé,čoviedložalobcukspäťvzatiujehožaloby.Nesúhlasilstým,abyzostranyžalobcu
bola kladená podmienka: „súd náhradu trov konania ani jednému z účastníkov konania nepriznáva“,
a to z dôvodu, že ako žalovaný má právo na uplatnenie trov konania. Poukazoval na tú skutočnosť,
že sa pokúšal zistiť dôvody späťvzatia žaloby s „neakceptovateľnou podmienkou“, pričom výlučne
konateľka žalobcu uviedla: „susedia sa s vami nechcú špiniť a správa tiež sa s vami nechce špiniť“, ktoré

dôvody nemôže akceptovať. Ďalej uviedol, že dôvody jeho nesúhlasu so späťvzatím žaloby sú právne,
etické, morálne, rodinné a ekonomické. Došlo ku krivému obvineniu jeho osoby. Vyslovil obavu, že ak
nedôjde k meritórnemu rozhodnutiu súdu, je predpoklad, že žalobca opätovne použije predmet žaloby
aj v budúcnosti. Celá záležitosť negatívne ovplyvnila a zasiahla jeho rodinný život, výsledkom čoho
bola nedôvera, dovtedy takmer bezproblémového vzťahu najbližších rodinných príslušníkov. Uviedol,

že ekonomické dôvody vyplývajú z neuskutočnenej povinnosti vyplniť správou spoločenstva ELDZ na
Sociálnu poisťovňu, odmietnutím podpísať a odovzdať v stanovenej lehote, čím došlo k neskoršiemu
vyplácaniu predčasného dôchodku. Ďalej tiež ekonomické dôvody sú pri neuskutočnených projektoch s
podnikateľskými subjektmi, ešte pred podaním žiadosti o predčasný dôchodok z dôvodu, že ich niekto
informoval alebo boli oboznámení s tým, že vraj obchodoval na svojom účte s finančnými prostriedkami

spoločenstva, kde bol v minulosti konateľ.

9. Súd prvej inštancie na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliadol a konanie zastavil,
keď mal za to, že v danom prípade nie je vážny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné v konaní napriek
vôli žalobcu pokračovať.

10.Späťvzatiežalobyjejednýmzdispozičnýchoprávnenížalobcuakostranysporu,ktorámápostavenie
tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej
vôle ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie
konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to

nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré
konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní
nesie žalovaný.11. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vyhádzať
z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku
súdu. Súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a

povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska
právneho a faktického stavu vzťahov medzi stranami sporu a dopad na postavenie strán sporu, najmä
žalovaného s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov.

12. Aj podľa ustálenej súdnej praxe ide o výnimočné prípady, ktoré prichádzajú do úvahy najmä vtedy,

keď k späťvzatiu dôjde v čase, keď pre plynutie lehôt už žalovaný nemôže právo, o ktorom sa konalo,
sám uplatniť úspešne na súde a podobne. Odvolací súd po preskúmaní dôvodov nesúhlasu žalovaného
so späťvzatím žaloby dospel k záveru, že tieto nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti. Žalovaný
v doplnení dôvodov nesúhlasu so späťvzatím žaloby, ako aj v podanom odvolaní dôvodil, že nesúhlasí
so zastavením konania s poukazom na tú skutočnosť, že právna zástupkyňa žalobcu neuviedla dôvody
späťvzatia žaloby, že si stanovila podmienku o náhrade trov konania, dôvody nesúhlasu sú právne,

etické, morálne, rodinné a ekonomické. V neposlednom rade dôvodil aj obavou, že žalobca opätovne
použije predmet žaloby proti jeho osobe aj v budúcnosti. V podanom odvolaní, ani v nesúhlase so
späťvzatím žaloby, neuviedol žiadne vážne dôvody, ktoré by prevýšili právo žalobcu na dispozíciu s jeho
žalobou, pre ktoré by nebolo možné konanie zastaviť. Práva a právom chránené záujmy žalovaného
nebudúzastavenímkonaniavničomdotknuté,nedôjdekodopretiusúdnejochranyžalovanému.Dôvody

nesúhlasu žalovaného so späťvzatím žaloby nespĺňajú požiadavku príslušnej závažnosti, nakoľko
nemajú vplyv na hmotno-právne postavenie žalovaného. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že žalobca
neuviedol dôvody späťvzatia žaloby, v tejto súvislosti je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca
ako pán sporu môže kedykoľvek za konania zobrať svoju žalobu späť, a to aj bez uvedenia dôvodu.
Pokiaľ svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby dôvodil svojim právom na náhradu trov konania, odvolací súd

uvádza, že o trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie podľa príslušných
ustanovení Civilného sporového poriadku.

13. Nakoľko zastavením konania súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neohrozil práva žalovaného,
postupoval správne, keď konanie podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil, preto odvolací súd jeho rozhodnutie

ako vecne správne potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, keď zohľadnil, že žalobca mal plný procesný úspech v odvolacom konaní. O výške náhrady trov

odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).