Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/19/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411200773
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8411200773.16

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne K. B., O.. Q.,
L.. XX.X.XXXX, P. J. L. D., T. XX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom Rožňava,
Čučmianska dlhá 2, proti žalovaným v X.) O. M. G., L.. XX.X.XXXX, P. J. O. a v X.) O. W. G., O.. C., L..
XX.XX.XXXX,P.J.O.,obajazastúpeníMgr.AdriánomBobkom,advokátom,sosídlomPoprad,Námestie
sv. Egídia č. 78, o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 7.2.2011 domáhala uloženia povinnosti žalovaným v 1.) a
2.)radevyprataťnehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemíO.,atorodinnýdomsúpisnéčíslo

XX stojaci na pozemku parcele registra „C“ č. XXX a pozemok parcelu registra „C“ č. XXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 340 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie O., do 3
dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Žalobou odôvodnila tvrdeniami, že na základe uznesenia Okresného súdu Rožňava z 2.6.2010, sp.
zn.: 12C/19/2010, ktorým súd schválil zmier vo veci vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva

s bývalým manželom, sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 18.6.2010. Žalovaní nehnuteľnosti neoprávnene bez akejkoľvek nájomnej zmluvy
obývajú. Za užívanie nič neplatia. Tvrdila, že 4.12.2003 síce spolu s bývalým manželom uzavreli
so žalovanými kúpnu zmluvu, ktorou sa zaviazli žalovaným nehnuteľnosti odpredať. Doposiaľ však
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti na základe tejto kúpnej zmluvy nebol povolený.
Žalovaní sa preto nestali vlastníkmi nehnuteľnosti. Roky sa nedokážu dohodnúť na dokončení odpredaja

nehnuteľnosti a doplatení kúpnej ceny, na ktorej jej dlhujú 100.000,- Sk. Preto sa rozhodla vec riešiť
žalobou o vypratanie nehnuteľnosti.

Súdožalobenaposledyrozhodolrozsudkomz30.9.2014č.k.4C/19/2011-228,ktorýmžalobužalobkyne
o vypratanie nehnuteľnosti zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Krajský súd v Prešove v konaní o odvolaní žalobkyne uznesením z 8.3.2016 č. k. 17Co/76/2015-253
zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o vypratanie nehnuteľnosti ako aj v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania, a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

V priebehu ďalšieho konania zástupkyňa žalobkyne podaním doručeným súdu 28.4.2016 oznámila, že

žalobkyňa žalobu o vypratanie nehnuteľností berie späť. Späťvzatie žaloby odôvodnila tvrdeniami, žemedzičasom účastníci uzavreli ohľadne nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu kúpnu zmluvu, ktorou
žalovaní od nej nehnuteľnosti odkúpili. Požiadala o zastavenie konania.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím

návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Podľa § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku nesúhlas odporcu zo späťvzatím návrhu nie je účinný,
ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr než sa začalo pojednávanie.

V prejednávanej veci žalobkyňa vzala žalobu o vypratanie nehnuteľnosti späť v celom rozsahu po tom,
čo vo veci prebehlo viacero pojednávaní a vo veci bolo opakovane prvostupňovým súdom aj rozhodnuté.
Žalovaní s týmto späťvzatím súhlasili. Súd preto rešpektoval tento dispozitívny úkon žalobkyne so
žalobou a konanie o vypratanie nehnuteľnosti s výslovným súhlasom žalovaných v súlade s citovanou
právnou úpravou zastavil.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa§146ods.2občianskehosúdnehoporiadkuakniektorýzúčastníkovzavinil,žesakonaniemuselo

zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prejednávanej veci žalobkyňa žalobu o vypratanie nehnuteľnosti vzala späť s odôvodnením, že
medzičasom účastníci uzavreli ohľadne nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu kúpnu zmluvu, ktorú

žalovaní od nej nehnuteľnosti odkúpili. S poukazom na ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho
súdneho poriadku žiadala, aby súd obom žalovaným uložil povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania, ktoré špecifikovala podaním z 25.4.2016 a vyčíslila na sumu 1 907,99 eur. Návrh
odôvodnila argumentáciou, že žalovaní uznali právny základ žaloby a následne odkúpili predmetné
nehnuteľnosti, čo podľa nej bolo dôvodom späťvzatia žaloby, ktorá bola podaná dôvodne.

Zástupca žalovaný s návrhom žalobkyne na rozhodnutie o náhrade trov konania nesúhlasil s tým, že pre
priznanie náhrady trov žalobkyni podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku nie
sú splnené zákonné podmienky. Namietal, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vypratania nehnuteľností,
pričomvpriebehukonaniadošlokdohodeohľadomprevoduvlastníctvaknehnuteľnostiam,niekdohode

ohľadne vypratania nehnuteľností. Na základe dohody o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam sú
žalovaní v súčasnosti už vlastníkmi nehnuteľností, ktorých vypratania sa žalobkyňa domáhala. Preto ak
bysavkonanípokračovalo,žalobaovypratanienehnuteľnostíbybolazamietnutáažalovaníbymaliplný
úspech vo veci. Žalobkyňa teda nezobrala žalobu späť pre správanie žalovaných, ktorí nehnuteľnosti
nevypratali a ani neuzavreli dohodu o ich vyprataní. Žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu zmeny

skutkových okolností. Vzhľadom na uvedené zástupca žalovaných žiadal, aby súd o náhrade trov
konania o vypratanie nehnuteľností rozhodol v zmysle ustanovení § 150 Občianskeho súdneho poriadku
a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Zástupkyňa žalobkyne v reakcii na toto vyjadrenie zástupcu žalovaných podaním doručeným súdu

20.6.2016 oznámila, že trvá na svojej doterajšej argumentácii, že žalobu žalobkyňa zobrala späť pre
správanie žalovaných. Preto žalovaní sú povinní nahradiť jej trovy konania. Tvrdila, že žaloba bola
podaná dôvodne, pretože žalovaní vidiac svoj neúspech v súdnom konaní sa rozhodli predmetnú
nehnuteľnosť odkúpiť. Pri riešení otázky, či účastník konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je
potrebné vychádzať výlučne z procesného hľadiska a so zreteľom na procesný výsledok. Odkúpením

nehnuteľnosti odpadol dôvod, pre ktorý žalobkyňa podala žalobu. Žalovaní teda z procesného hľadiska
zavinili zastavenie konania a sú povinní podľa § 146 ods. 2 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku
nahradiť žalobkyni trovy konania.V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že žalobkyňa zobrala žalobu o vypratanie nehnuteľností
späť po tom, čo v priebehu konania uzavrela ako predávajúca so žalovanými ako kupujúcimi kúpnu
zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých vypratania sa

žalobkyňa domáhala, zo žalobkyne na žalovaných. Táto skutočnosť vyplýva z internetového výpisu z
listu vlastníctva č. XXX katastrálneho územia O.. Zo spisu Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho
odboru, sp. zn. V XXXX/XXXX súd zistil, že kúpnu zmluvu tak, ako je obsahom tohto spisu, účastníci
uzavreli 19.6.2015. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaných bol na základe tejto zmluvy
povolený rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho odboru, z 17.7.2015 pod č. V XXXX/

XXXX.

Z hľadiska rozhodnutia o náhrade trov konania o žalobe o vypratanie nehnuteľnosti v prejednávanej
veci súd považoval za rozhodné vyriešenie otázky, či v konaní žalovaných spočívajúcom v uzavretí
vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v priebehu konania možno z procesného hľadiska vidieť správanie,
v dôsledku ktorého žalobkyňa v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 druhej vety Občianskeho súdneho

poriadku zobrala žalobu podanú dôvodne späť.

Podľa názoru súdu správanie žalovaného z pohľadu ust. § 146 ods. 2 druhej vety Občianskeho súdneho
poriadku, v dôsledku ktorého trovy zastaveného konania idú na jeho ťarchu, treba posudzovať vždy
výlučne vo vzťahu k žalobnej žiadosti žalobcu vyjadrenej petitom žaloby. V prípade žaloby o vypratanie

nehnuteľnosti v prejednávanej veci by preto žalovaní boli povinní nahradiť trovy zastaveného konania
žalobkyni iba vtedy, ak by sa ich správanie týkalo alebo vecne súviselo s vyprataním nehnuteľností, ktoré
bolo predmetom žaloby. Tu súd poukazuje na právny záver vyslovený súdom z rozsudku Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/170/2014 z 23.3.2015, v odôvodnení ktorého súd uvádza: „Ak má
byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú

situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy
bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním) odporcu bez toho, aby o veci
(meritórne) rozhodol súd. V takomto prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré
účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva.“

Súd zastáva názor, že v prejednávanej veci sa nejedná o také správanie žalovaných, ktorý by bolo
dôvodne pričítať na ich ťarchu. Žalovaní v priebehu konania o vypratanie nehnuteľnosti uzavreli zmluvu
o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti a tak
získali oprávnenie nehnuteľnosti užívať. Je pravdou tvrdenie zástupkyne žalobkyne, že tak v konečnom
dôsledku odpadol právny dôvod na vypratanie nehnuteľnosti žalovanými. Uzavretie kúpnej zmluvy

o prevode vlastníctva nehnuteľnosti na žalovaných však nebolo ani tak prejavom zmeny postoja
žalovaných v celom spore, ktorí sa dlhodobo snažili so žalobkyňou dohodnúť na prevode, resp.
dovŕšení prevodu vlastníctva v nadväznosti na kúpnu zmluvu z 4.12.2003 (a to či už v priebehu tohto
súdneho konania alebo aj v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 3C/178/2005), ako správania
žalobkyne, ktorá počas celého konania dovŕšenie prevodu vlastníctva na žalovaných v nadväznosti

na kúpnu zmluvu z 4.12.2003 odmietala. Odmietanie dovŕšenia prevodu žalobkyňa pritom dôvodila
tvrdením, že žalovaní jej nezaplatili časť kúpnej ceny vo výške 100 000,- Sk a preto sa aj rozhodla podať
žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Tu súd však poukazuje na záver vyslovený súdom prvého stupňa
v svojich rozhodnutiach vydaných v merite veci správnosť ktorého potvrdil aj odvolací súd v svojom
zrušujúcom uznesení z 8.3.2016, a to že kúpne zmluvy uzavreté ohľadne prevodu nehnuteľnosti na

žalovaných účastníkmi (teda aj akékoľvek dojednania účastníkov o kúpnej cene nehnuteľnosti) sú pre
rozpor so zákonom absolútne neplatnými právnymi úkonmi (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Preto
súd zastáva názor, že pokiaľ účastníci v priebehu konania 19.6.2015 uzavreli novú kúpnu zmluvu a
nanovo si dohodli aj kúpnu cenu nehnuteľnosti tak, ako to vyplýva z tejto písomnej kúpnej zmluvy z
19.6.2015, správanie žalovaných spočívajúce v uzavretí tejto novej kúpnej zmluvy nemôže ísť iba na

ich ťarchu.

Vzhľadom na uvedené súd zastáva názor, že v prejednávanej veci nie je dôvod na aplikáciu osobitného
ust. § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to či už vety prvej alebo druhej. Preto aplikujúc
všeobecnéust.§146ods.1písm.c)Občianskehosúdnehoporiadkusúdvyslovil,žežiadenzúčastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej
veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie.