Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/471/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3708209271
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3708209271.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľky G. O., nar. XX.XX.XXXX,
občianky W. republiky, bytom D. č. XXX, zastúpenej JUDr. Y. X., advokátkou so sídlom I., V. č. XXXX proti
odporcom 1/ Q. V., občanovi W. republiky, nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O., Y. XXXX/XX-X, zastúpenému
JUDr. X. J., advokátom so sídlom I., K.. Sv. U. XX, a 2/ X. U., nar. XX.XX.XXXX, občanovi W. republiky,

bytom I., K. XX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 21. januára 2015, č. k. 14C/36/2012-830 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í a u r č u j e , že navrhovateľka G. O., nar. XX.XX.XXXX obč.
SR bytom D. č. XXX je vlastníčkou domu súp. č. XXX postaveného na D. parc. č. XXX o výmere 655
m2 - zastavaná plocha nádvoria, CKN parc. č. XXX o výmere 352 m2 - záhrady a CKN parc. č. XXX/X
o výmere 617 m2 - orná pôda v podiele 1/1 zapísané na LV č. XXX v k. ú. D. - B..

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi v 2/ rade 25.762,27 eur do šesť mesiacov od
právoplatnosti rozsudku.

V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o určenie vlastníctva a neplatnosť zmlúv.
Navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi 1/ náhradu trov konania vo výške 14.723,11 eur
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odporcovi 2/ náhradu trov konania nepriznal. Návrh v časti o
uloženie povinnosti odporcu 2/ zaplatiť navrhovateľke 6.789,29 eur v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku vylúčil na samostatné konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov z
ktorých vyvodil záver o tom, že navrhovateľka uzavrela 06.12.2007 zmluvu o úvere so spoločnosťou
U., s.r.o., ktorou si požičala 200.000,- Sk, pričom sa zaviazala splatiť celkom sumu 714.000,- Sk do

25.11.2014. Dlh bol zabezpečený zmluvou o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam, ktoré
sú aj predmetom sporu. Dňa 10.10.2008 bola uzavretá kúpno-predajná zmluva medzi navrhovateľkou
a odporcom 2/, ktorou navrhovateľka predala odporcovi 2/ predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu
4.000.000,- Sk. Podľa dodatku z toho istého dňa kúpna cena 4.000.000,- Sk bola vyplatená tak, že
3.114,- Sk bolo vyplatených súdnemu exekútorovi JUDr. Q., čiastka 773.000,- Sk spoločnosti U., s.r.o.
k rukám X. B. a zvyšok 3.223.886,- Sk k rukám navrhovateľky. Podpisy boli riadne overené notárom.

Navrhovateľka podpísala v ten istý deň aj návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej
zmluvy. Podľa výzvy advokátskej kancelárie JUDr. Y. F. bola navrhovateľka vyzvaná 21.10.2008 aby
nehnuteľnosti vypratala. Z domu sa odmietla vysťahovať a nepodpísala ani nájomnú zmluvu, ktorújej predložil odporca 2/. Dňa 20.10.2008 bola uzavretá kúpnopredajná zmluva, ktorou odporca 2/ ako
predávajúci predal odporcovi 1/ ako kupujúcemu predmetné nehnuteľnosti za kúpnu cenu 4.020.000,-
Sk. Podpisy zmluvných strán boli na oboch dokumentoch úradne overené notárom. Z lekárskej správy

psychiatričky zistil, že navrhovateľka je jej pacientkou a liečila sa v období od 02.09.2008 do 05.11.2008
na depresie, pričom podľa vyšetrenia zo dňa 02.09.2009 psychiatrička nezistila nezistila u navrhovateľky
psychotické obsahy v jej myslení a vnímaní. Dňa 25.09.2008 bolo konštatované u navrhovateľky
parciálne zmiernenie symptomat, intrapsychická tenzia, mierna odťažitosť od reality, vyčerpavosť a
nespavosť. Ďalej uviedol, že závery súdu vo veci 2T/69/2010 po uznaní odporcu 2/ vinným z trestného

činu podvodu smerujú k tomu, že podvod mal spočívať v konaní odporcu 2/, ktorý sľúbil v júni 2008
navrhovateľke pôžičku 1.000.000,- Sk, ako zábezpeku požadoval formálne uzavretie kúpnej zmluvy
na rodinný dom, ktorú aj uzavreli a odporca jej nevyplatil zostatok kúpnej ceny vo výške 3.223.886,-
Sk a nehnuteľnosti previedol na inú osobu, čím ju mal uviesť do omylu a spôsobiť jej škodu vo
výške nevyplateného zostatku kúpnej ceny. Skutkové okolnosti, z ktorých súd v občianskoprávnej veci
vychádzal sú však iné ako uviedol trestný súd a závery trestného súdu nemajú sami o sebe vplyv

na platnosť uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2008. Závery o skutočnostiach, potrebných pre
posúdenie jednotlivých právnych úkonov medzi účastníkmi uvedené v trestnom konaní nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní a uvádzal chronologický prehľad udalostí, podľa ktorého 06.12.2007 si
navrhovateľka požičiava od spoločnosti Artkonti, s.r.o. 200.000,- Sk, pričom sa zaviazala splatiť celkový
úver714.000,-Sk.Vtenistýdeňuzatváranavrhovateľkazmluvuozabezpečovacomprevodekprávamk

predmetnýmnehnuteľnostiam.Dňa10.12.2007podávaArtkonti,s.r.o.návrhnavkladvlastníckehopráva
k nehnuteľnostiam titulom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vo svoj prospech. Dňa 09.01.2008
bolo navrhovateľke doručené upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie pre sumu 3.120,- Sk. dňa
13.05.2008 požaduje požaduje Artkonti uhradenie pôžičky 714.000,-Sk, s tým, že pokiaľ dlh nezaplatí
do 15.06.2008 bude pristúpené k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a k výkonu exekúcie. Dňa

19.05.2008 dlh bol vyhlásený za predčasne splatný, pre neplatenie splátok. Dňa 08.06.2008 zomiera
pri dopravnej nehode syn navrhovateľky. Dňa 16-17.06.2008 navštevuje odporca 2/ navrhovateľku s
tým, že poznal jej syna, vie o jej finančných problémoch a pomôže jej s dlhmi. 10.10.2008 bola uzavretá
kúpno-predajná zmluva medzi navrhovateľkou a odporcom 2/. Dňa 10.10.2008 bol vyplatený dlh spol.
Artkonti v sume 773.000,-Sk. V ten istý deň po uhradení exekúcie exekútor žiada o zrušenie exekučného

príkazu. 15.10.2008 bol podpísaný dodatok, z ktorého vyplýva ako bola vyplatená kúpna cena. V ten istý
deň spol. Artkonti vzala návrh na vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode späť, lebo bol dlh splatený.
Dňa 20.10.2008 odporca 2/ uzatvára kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností. 21.10.2008 navrhovateľka
preberá list od JUDr. Y. F. v ktorom ju žiada, aby sa z domu vysťahovala. 04.11.2008 bol povolený
vklad vlastníckeho práva na nehnuteľnosti v prospech odporcu 2/. Dňa 5.11.2008 navrhovateľka sa

stretáva s odporcom 2/, ktorý jej odovzdáva na podpis nájomnú zmluvu, ktorú odmieta podpísať. V ten
istý deň sa o záležitosti dozvedajú rodinní príslušníci navrhovateľky. 07-08.11.2008 prichádza odporca
2/ a požaduje, aby bol dom vyprataný. Dňa 10.11.2008 podané trestné oznámenie na odporcu 2/ a
16.9.2011 odstúpenie navrhovateľky od kúpnej zmluvy v dôsledku neuhradenia kúpnej ceny. Vyslovil
názor, že pri rokovaniach medzi navrhovateľkou a odporcom 2/, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy zo

dňa 10.10.2008 neboli prítomné žiadne osoby. Rodinní príslušníci sa o zmluve dozvedeli len 05.11.2008,
a preto nemohli podať žiadne svedectvo o udalostiach, ktoré sa stali pred 05.11.2008, a preto závery
o tom, že navrhovateľka nemala v úmysle svoje nehnuteľnosti predať odporcovi 2/ a bola uvedená do
omylu nie sú nijako preukázané. Uveril tvrdeniam odporcu 2/, že zmluva o pôžičke na 1.000.000.- Sk
nikdy nebola uzavretá, lebo ani z konania navrhovateľky a odporcu 2/ takéto skutočnosti nevyplývali

a nikto žiadnu pôžičku ani neplatil. Vyslovil názor, že navrhovateľka vedela od začiatku, že podpisuje
kúpnopredajnú zmluvu a svoje nehnuteľnosti predáva a vedela, že jej dlh voči spoločnosti Artkonti je
uhradený, lebo podpísala späťvzatie návrhu na vklad zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, kde sa
táto skutočnosť uvádza ako dôvod späťvzatia návrhu. Vyslovil ďalej záver, že navrhovateľku o rozsahu
jej vlastných dlhov a finančnej situácii nemohla uviesť do omylu žiadna cudzia osoba, pretože všetky

doklady posielali veritelia na jej adresu a doporučene, poštu riadne preberala a výšku dlhov si mohla
kedykoľvek overiť. Odporca 2/ sa o jej dlhoch a existencii spoločnosti Artkonti dozvedel až od nej, keď
sa na neho obrátila so žiadosťou o pomoc a ona sama mu dala doklady. Následkov svojho konania
si musela byť vedomá, lebo podpísala návrh na vklad do katastra nehnuteľností, ktorého súčasťou
je aj prehlásenie o zmluvnej voľnosti. Odporca 2/ preukázal, že mal peniaze na kúpu nehnuteľnosti.

Dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 10.10.2008 je verejná listina, na ktorej boli podpisy overené notárom,
a preto obsah verejnej listiny treba považovať za pravdivý, pokiaľ nie je preukázaný opak. V danom
prípade teda dôkazné bremeno o tvrdeniach, že kúpna cena v plnej výške nebola zaplatená znáša
v celom rozsahu navrhovateľka a v žiadnom prípade nie je povinnosťou odporcu 2/ dokazovať, žejej peniaze odovzdal, lebo dôkazné bremeno nie je na jeho strane. Navrhovateľka sa podľa záverov
trestného súdu mohla domáhať len náhrady škody spočívajúcej v nezaplatení kúpnej ceny 3.223.886,-
Sk, pričom v občianskoprávnom konaní je povinnosťou preukázať, že jej škoda vznikla a kúpna cena

nebola zaplatená. Odporca 2/ má však o tom, že jej peniaze odovzdal doklad, a to sporný dodatok č.
1, v ktorom navrhovateľka potvrdzuje, že prevzala zostatok kúpnej ceny. Skutočnosť, že navrhovateľka
doklad podpísala, o pravosti podpisu nie je dôvod pochybovať, svedčí záver, že predmet kúpnej ceny
bol zaplatený. Pokiaľ by predmet kúpnej ceny neobdržala bolo by nelogické, aby podpísala prehlásenie
o prevzatí peňazí. Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve účastníci uzavreli v rámci zmluvnej voľnosti, kedy im

text dojednania musel byť známy, zmluvu ako prejav svojej pravej vôle opatrili overenými podpismi. Za
daného stavu veci odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho obrane navrhovateľky,
že predmet kúpnej ceny od odporcu 2/ neprevzala, resp., že dodatok opatrený overenými podpismi
účastníkom nie je dostačujúcim dôkazom pre preukázanie opaku. Trestný súd vo veci 2T/69/2010
nesprávne vyhodnotil na koho strane je dôkazné bremeno v otázke preukázania neuhradenia kúpnej
ceny, a preto dospel k nesprávnym zisteniam a záverom. Ďalej uviedol, že ak by aj kúpna cena v plnej

výške nebola zaplatená nemá to za následok neplatnosť zmluvy, ale je to len dôvodom na odstúpenie od
nej. Kúpna cena však bola nepochybne čiastočne zaplatená v sume 776.114,- Sk, sumu ďalej 3.114,- Sk
dlh u exekútora JUDr. Q.. Pri posudzovaní otázky, či časť právneho úkonu postihovaného neplatnosťou
možno oddeliť od ostatného obsahu treba dbať na to, aby bola rešpektovaná vôľa účastníkov právneho
úkonu s prihliadnutím k účelu, dosiahnutie ktorého konajúca osoba právny úkon sledovala. Vyslovil

názor, že plnenie z kúpnej zmluvy je nepochybne oddeliteľné tak, že ak by sa aj nepreukázalo zaplatenie
kúpnej ceny v plnej výške, minimálne v časti o zaplatenie 776.114,- Sk bola kúpna cena čiastočne
uhradená a odporca 2/ už nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zodpovedajúce príslušnému
spoluvlastníckemu podielu vo výške čiastočne uhradenej dohodnutej kúpnej ceny. Keďže navrhovateľka
neuniesladôkaznébremenoatvrdenieuvedenévdodatkukúpnejzmluvyzodňa10.10.2008nevyvrátila,

súd naďalej považuje kúpnu cenu v plnom rozsahu za zaplatenú a odstúpenie od kúpnej zmluvy za
neopodstatnené. Pokiaľ navrhovateľka žiadala, že odporca 2/ nie je vlastníkom nehnuteľnosti tak návrh
zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie

navrhovateľka, ktorá navrhla jeho zmenu a vyhovenie návrhu na začatie konania v celom rozsahu.
Uplatnila dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ f/ O.s.p.. Súdu prvého stupňa vyčítala,
že nerešpektoval názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcich rozhodnutiach a svoje rozhodnutie
vo veci znova oprel o tie isté závery a zistenia, v ktorých odvolací súd predtým videl nesprávnosť a
pochybenie. Najmä neprihliadol na odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Trenčín v trestnej veci proti

odporcovi 2/, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu podvodu, teda bol právoplatne usvedčený z
protiprávneho konania, ktorého sa dopustil v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy s navrhovateľkou a
následnýmprevodomvlastníckehoprávanaodporcu1/.Dospelpritomknesprávnemuprávnemuzáveru
otom,žeaniprávoplatnýrozsudoktamojšiehosúduovinekonkrétnehopáchateľa-odporcu2/,zktorého
obsahomsasúdnásledneoboznámil,niejenovýmdôkazom,resp.novouskutočnosťouažetentonijako

nemení dôkaznú situáciu ani nejde o skutočnosť zásadného významu, ktorá by mohla mať vplyv na
konečné rozhodnutie vo veci samej. Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa nerešpektoval odsudzujúci rozsudok v trestnej veci,
ktorým je súd v občianskom súdnom konaní viazaný. V dôsledku tohto nesprávneho postupu súd dospel
k absurdným skutkovým záverom a zisteniam, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a tie sú v

rozpore s výrokovou časťou odsudzujúceho rozsudku. Ďalej súdu prvého stupňa vyčítala, že sa zaoberal
tým, čo mu neprináleží, a to prehodnocovaním, spochybňovaním a vyvracaním záverov trestného súdu,
odôkaznejsituáciivpredmetnomtrestnomrozsudkuavkonečnomdôsledkuosprávnostiprávoplatného
trestnéhorozsudku.Súdprvéhostupňavodôvodnenínapadnutéhorozsudkufaktickyobhajovalodporcu
2/ ignorujúc jeho ďalšiu trestnú činnosť a trestnú minulosť, dôkazy vyhodnotil jednostranne výlučne v

jeho prospech bez logického a presvedčivého zdôvodnenia. Úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa riadil
pri hodnotení dôkazov sú nepochopiteľné, zjavne svojvoľné a vybočujúce z logického myslenia. Súd
prvého stupňa v odôvodnení poskytol účastníkom vlastnú verziu toho, ako sa jednotlivé udalosti diali
a ako účastníci uskutočňovali svoje úkony, aký bol motív ich konania, ako o svojom konaní uvažovali,
ktorá však nemá oporu v dokazovaní, a to ani v dôkazoch poskytnutých odporcami. Ďalej spochybnila

záver súdu prvého stupňa o tom, že dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 10.10.2008 týkajúci sa vyplatenia
kúpnej ceny je verejnom listinou. Takýto záver súdu nemá oporu v platnom hmotnom práve, ktorá
je svojím charakterom formou povahou predmetu a postavením účastníkov jednoznačne súkromnou
listinou. Navyše je notoricky známe, že notár ako úradná osoba v takýchto prípadoch overuje len pravosťsamotného podpisu osoby na listine zmluvy a neosvedčuje tým pravdivosť jej obsahu a skutočnosti v
listine uvedených.

Odporca 1/ vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Rozsudok okresného súdu považoval za vecne správny a zákonný a
obsahujúci vyčerpávajúce odôvodnenie skutkových a právnych záverov, ku ktorým súd prvého stupňa
dospel a z ktorých vychádzal pri rozhodovaní vo veci a odvolacie námietky navrhovateľky považoval
za účelové a nesprávne. Rozsudok nepovažoval za nepreskúmateľný a arbitrárny, pretože účastníci

konania sa mali možnosť vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré považovali predmetnú vec za dôležitú
a mali tak možnosť urobiť aj v rámci ich písomných podaní. Pokiaľ ide o námietky, že súd prvého
stupňa pri právnom posudzovaní veci postupoval v rozpore s § 135 O.s.p., keď nevychádzal z existencie
odsudzujúceho rozsudku vo vzťahu odporcu 2/ v trestnom konaní tak ani tieto nepovažoval za správne
a opodstatnené. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R22/1979, podľa ktorého súd viazaný iba
výrokom a nie odôvodnením trestného rozsudku, pričom z výroku o vine treba vychádzať ako z celku

a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že o otázkach, o ktorých náleží rozhodnúť súdu v
občianskomsúdnomkonaníbuderozhodnutévobčianskomsúdnomkonaní.Otázkaposúdeniaplatnosti
danej kúpnej zmluvy aj z hľadiska hmotnoprávnych ustanovení občianskoprávnych predpisov je výlučne
vecou súdu v občianskom súdnom konaní a túto nemožno založiť len na existencii trestného rozsudku,
kde navyše z ust. § 135 ods. 1 veta tretia O.s.p. vyplýva, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov a kto ich spáchal. Takýto rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný
trestný čin a kto ho spáchal je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu
zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. V danom prípade podvodné
konanie odporcu 2/, za ktoré bol právoplatne odsúdený spočíva len v okolnostiach týkajúcich sa

vyplatenia časti kúpnej ceny vo výške 3.223.886,- Sk navrhovateľke, avšak rozhodne nespočívalo v
okolnostiach týkajúcich sa uzavretia samotnej kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2008. Znamená to, že súd
prvého stupňa nebol pri posúdení otázky platnosti tejto kúpnej zmluvy viazaný žiadnymi skutočnosťami
vyplývajúcimi z tohto trestného rozsudku ale len tým, že sa stal trestný čin popísaný vo výrokovej časti
trestného rozsudku a že tento spáchal odporca 2/. Z tohto trestného rozsudku pritom vyplýva okolnosť

dôležitá skôr pre posúdenie dôvodnosti odstúpenia navrhovateľky od kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2008,
keďže podľa trestného rozsudku nedošlo k zaplateniu časti kúpnej ceny v zmysle tejto kúpnej zmluvy.
V konaní neboli zistení a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by mohli absolútnu neplatnosť tohto
právneho úkonu spôsobiť, a to tak z hľadiska jeho formálnych a obsahových náležitostí ako aj z hľadiska
prejavu vôle, jej účastníkov a z hľadiska ich spôsobilosti na právne úkony. Pokiaľ ide o účinky odstúpenia

navrhovateľky od kúpnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia časti kúpnej ceny tak právny názor poukazujúci
na možný dopad tohto odstúpenia od zmluvy z hľadiska deliteľnosti plnenia má oporu aj v rozsudku
Najvyššieho súdu 3Ncdo/10/1999 zo dňa 31.10.2000, avšak s ohľadom na to, že nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom tejto zmluvy ešte pred odstúpením od nej nadobudol odporca 1/ ako tretia osoba, nie
je táto skutočnosť pre posúdenie veci právne významná. Naopak v tomto smere je významný poukaz

súdu prvého stupňa na právne závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu vo veci 1ÚS 50/2010
zo dňa 10.02.2010 a v ňom obsiahnutého nálezu Ústavného súdu ČR vo veci PL ÚS 78/06 zo dňa
16.10.2007, z ktorých vyplýva, že odstúpením od zmluvy v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa zmluva, pokiaľ nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak od začiatku zrušuje, avšak
len s účinkami medzi jej účastníkmi a že vlastnícke právo ďalšieho nadobúdateľa nadobudnuté skôr

než došlo k odstúpeniu od zmluvy nezaniká a že teda vlastnícke právo vlastníka, ktorý toto nadobudol
platne v čase, keď jeho právny predchodca bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými
oprávneniamivlastníkaanáslednepoprevodevlastníctvanaďalšiehonadobúdateľa došlokodstúpeniu
od kúpnej zmluvy zo strany prvého prevodcu je chránené. V danej veci odporca 1/ nadobudol vlastnícke
právo od odporcu 2/ k týmto nehnuteľnostiam, ktoré predtým odporca 2/ nadobudol od navrhovateľky,

a to ešte v čase, kedy bol odporca 2/ výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností a podstatne skôr než
navrhovateľka písomným oznámením od kúpnej zmluvy zo dňa 16.09.2011 odstúpila od kúpnej zmluvy,
ktorú uzavrela s odporcom 2/ 10.10.2008. Aj v prípade dôvodnosti odstúpenia navrhovateľky od kúpnej
zmluvy, ktorú uzavrela s odporcom nemá táto skutočnosť žiaden dopad na vlastnícke právo odporcu 1/
k predmetným nehnuteľnostiam.

Odporca 2/ sa k odvolaniu nevyjadril.Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil zopakovaním dokazovania
na pojednávaní odvolacieho súdu, že rozsudok okresného súdu je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p..

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľka v odvolaní uplatňuje dôvody na odvolanie podľa cit. zákonného ustanovenia uvedené
pod písm. a/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1), pod písm. b/ (konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), pod písm. d/ (súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), písm. f/ (rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Preskúmaním zistil odvolací súd, že navrhovateľka v odvolaní opodstatnene uplatnila dôvody na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p..

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
hodnotenie dôkazov je možné vyčítať súdu prvého stupňa v prípade, ak vezme do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo,
prípadne, keď si nepovšimne rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z

prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo
vieryhodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133-135 O.s.p..

Výsledky získané pri procesnom dokazovaní sú vlastne určité správy o skutočnostiach a majú pre
súdne rozhodovanie rôznu hodnotu. Niektoré sú pre súd dôležité, iné nie sú dôležité, pretože sa týkajú

okolností, ktoré s rozhodovaním nesúvisia, a preto súd musí v prvom rade starostlivo uvažovať, ktoré
dôkazy môže pre rozhodnutie potrebovať a ktoré nie. Takéto posudzovanie dôkazov čo do ich dôležitosti
je teoreticky prisudzovaním hodnoty dôležitosti vykonaných dôkazov, teda ich hodnotením z hľadiska
dôležitosti.

Ďalej súd musí dôkazy, ktoré ohodnotil ako dôležité hodnotiť po tej stránke, či boli vykonané v súlade so
zákonom, teda prisudzuje im hodnotu z hľadiska zákonnosti. Napokon prisudzuje súd pri tejto činnosti
dôkazom hodnotu pravdivosti čo Občiansky súdny poriadok nazýva hodnotením dôkazov. Hodnotením
dôkazov podľa § 132 sa nerozumie len hodnotenie správ o skutočností získaných pri procesnom
postupe, ktorý Občiansky súdny poriadok označuje ako procesné dokazovanie, ale týmito dôkazmi

sa rozumejú aj správy, ktoré súd získal v priebehu konania ako napr. súhlasné tvrdenie účastníkov.
Prisudzovanie pravdivosti hodnoty jednotlivým získaným správam v občianskom procese je myšlienková
činnosť sudcu, ktorá je nazývaná v § 132 úvahou súdu. Ako sa má táto úvaha uskutočňovať neuvádzajú
procesné predpisy, pretože ide o veľmi zložitý myšlienkový proces, opierajúci sa formálne o určité
myšlienkové pravidlá a o všeobecnú skúsenosť sudcov získanú ich výukou a životnou praxou. Zásada

voľného hodnotenia dôkazov znamená, že zákon ponecháva na úvahe sudcov, aby posúdili, či určitý
dôkaz možno považovať za vieryhodný alebo nevieryhodný. Každé prisudzovanie pravdivosti určitej
správe nutne predpokladá, že hodnotiaci posudzuje otázku vieryhodnosti takejto správy tak, že ju najprv
posúdi izolovane, a to ako z toho hľadiska, či ten kto ju podáva je vieryhodný a či táto správa sama o sebe
sa javí pravdepodobnou alebo nepravdepodobnou. Takto vyhodnotenú správu musí porovnať s inými

správami o skutočnosti, ktoré vyplývajú zo spisu a ktoré uznal za vieryhodné. Ak sa porovnajú získané
správy navzájom, možno správy považovať za vieryhodné. Ak sa niektorá správa ako pravdivá nedá
považovať za pravdivú v súlade s inými, je v úsudku o vieryhodnosti získaných správ logický rozpor,ktorý sa musí odstrániť novým hodnotením všetkých získaných správ tak, aby vo výsledku nebol medzi
jednotlivými správami uznanými za pravdivé žiadny rozpor.

Za nesprávne právne posúdenie sa pritom podľa súdnej praxe považuje mylná aplikácia a výklad právnej
normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno
použiť.

V prejednávanej veci vyplynulo už z predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu, že

vykonávanie dôkazov, jeho hodnotenie ako aj právne posúdenie v danej veci smeruje v podstate k
ustáleniu či kúpno-predajná zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom 2/ dňa 10.10.2008 je
platná z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 a § 49a Občianskeho zákonníka. Takýto záver potom je
podkladomajprerozhodnutieoďalšíchvýrokochžiadanýchnavrhovateľkouvnávrhunazačatiekonania
v prípade zmenených v priebehu konania.

V tejto súvislosti je potrebné opätovne zdôrazniť, že z hľadiska posudzovania platnosti právnych
úkonov v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka nie je významná tá skutočnosť,
že zmluva bola uzavretá písomne, že podpisy boli úradne overené prípadne, že zmluva podliehala
prieskumu v súvislosti s rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva. Bez akéhokoľvek významu preto
zostáva aj konštatovanie odvolacieho súdu v trestnej veci uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia o

tom, že zmluva je platná z hľadiska „formálneho“.

V súdnej praxi je predmetom konania množstvo prípadov, v ktorých účastníci po uzavretí zmluvy a
kladnom rozhodnutí o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (predtým registrácia zmluvy
a zápis vlastníckeho práva) zistili okolnosti, ktoré môžu mať podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka vplyv na platnosť zmluvy ako právneho úkonu, pričom tieto okolnosti môže na základe
vykonávania dôkazov aj hodnotenia zistiť a rozhodnúť o nich len súd v občianskom súdnom konaní.

Odvolací súd vyslovil v zrušujúcom uznesení zo dňa 12.01.2010 č. k. 17Co/240/2009-308, že pre
posúdenie existencie vôle ako náležitosti právneho úkonu a taktiež aj náležitostí vôle a jej prejavu,

ako aj skutočností majúcich význam pre ustálenie prípadného omylu pri vykonávaní právneho úkonu
sú významné všetky okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu takéhoto právneho úkonu a ktoré má súd
povinnosť starostlivo preskúmať.

Náležitostiprávnehoúkonu,týkajúcesavôleajejprejavuuvedenévustanovení§37ods.1Občianskeho

zákonníka tak, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Ak právny úkon trpí vadami vôle, lebo nebol urobený slobodne a vážne, alebo trpí vadami prejavu vôle,
je absolútne neplatný.

Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv

a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku
voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia
odvolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Toto právo sa nepremlčí ani nezaniká, pretože z takéhoto
úkonu právne následky nenastali. Osud absolútne neplatného právneho úkonu sleduje aj právny úkon
s akcesorickou povahou. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky,

a to aj z úradnej povinnosti.

Právny úkon nie je urobený slobodne ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého
účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto
nátlakom nemusí byť len priame fyzické donútenie, ale aj napríklad bezprávna vyhrážka, ktorou je

psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje strach u konajúceho účastníka, alebo iným spôsobom
determinuje jeho konanie.
Vôľa účastníka občianskoprávneho úkonu, a teda aj kúpnej zmluvy, je subjektívna kategória, ktorú
nemožno preukázať inak ako okolnosťami, za ktorých sa prejavila.

Pre záver o tom, či boli splnené náležitosti vôle ako predpoklady platnosti právneho úkonu je preto
potrebné nevyhnutne zistiť a vyhodnotiť všetky okolnosti, ktoré vyšli v takomto konaní najavo a nemožno
sa uspokojiť len s odkazom na ich prejav, a to vykonaný určitými konkrétnymi formami a najmä bez
toho či sa tieto formálne prejavy vykonali v súlade s jednoznačnou vôľou všetkých účastníkov takéhotoprávneho úkonu a či takto prejavené okolnosti neboli naopak zámerom niektorej z konajúcich strán v
snahe dosiahnuť ním želaný výsledok.

Súd prvého stupňa vo svojom „prehľade udalostí“, ktoré sa odohrali pred a po uzavretí kúpnej zmluvy zo
dňa 10.10.2008 na prvom mieste uvádza zmluvu o úvere uzavretú 06.12.2007 so spoločnosťou Artkonti.
Podľa čl. 2 cit. zmluvy o úvere bolo navrhovateľke poskytnuté 200.000,- Sk s tým, že už v tomto článku
sa pri podpise zmluvy zaviazala vrátiť uvedenej spoločnosti čiastku 714.000,- Sk.

Z vykonaného dokazovania ako aj z výpovede samotného odporcu 2/ v občianskom súdnom ako aj
trestnom konaní je zrejmé, že odporca 2/ o tomto dlhu vedel a existencia takéhoto dlhu bola v podstate
pôvodom a motívom všetkých úkonov smerujúcich napokon k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy z
10.10.2008.

Ďalej vyplynulo už zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 12.01.2010, že podľa

opakovaných výpovedí odporcu 2/ v konaní mal byť navrhovateľke poskytnutý úver vo výške 200.000,-
Sk,ktorýsavdôsledkuneplateniavyšplhalna776.114,-Sk.Jetakzrejmé,žeužvtejtootázkeneuvádzal
odporca 2/ pravdu a jeho tvrdenie bolo v rozpore s jednoznačným znením predmetnej zmluvy o úvere.

K otázke samotného úveru so spoločnosťou Artkonti je potrebné poznamenať, že podľa súdnej praxe sa

úroky a poplatky, ktoré takto vysoko presahujú istinu považujú za neplatne dojednané v dôsledku čoho
nevzniká potom dlžníkovi povinnosť ich aj veriteľovi vrátiť.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že odporca 2/ vyhľadal navrhovateľku okrem iného aj s tým,
že je ochotný jej poskytnúť pomoc v súvislosti so splatením predmetného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú všeobecne známu prax súdov Slovenskej republiky by však pomoc mohla
spočívať v tom, že by sa navrhovateľka domáhala neplatnosti takejto úverovej zmluvy najmä v časti o
úrokoch a poplatkoch, v dôsledku čoho by jej dlh predstavoval podstatne nižšiu sumu. Pomoc odporcu
aj podľa jeho výpovede na pojednávaní odvolacieho súdu mala spočívať práve v tom, že odkúpi od nej

dom a vyplatí predmetný dlh. Z hľadiska hodnotenia významu a logiky takéhoto postupu je zrejmé, že pre
navrhovateľku sa takýmto postupom (aj v prípade pokiaľ by došlo k jednoznačne platnému právnemu
úkonu a vyplateniu zostatku kúpnej ceny) nejednalo o pomoc, ale o bežný nevyhnutný úkon dlžníka, ku
ktorému ako vlastník nehnuteľnosti siahne len po vyčerpaní všetkých prostriedkov a je pre neho krajne
nevýhodný, keďže sa jedná o nehnuteľnosť, slúžiacu na bývanie jemu a jeho rodine.

Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom neprihliadol ani na rozhodnutie správy katastra zo dňa
07.10.2008, ktoré sa nachádza na č.l. 185 a 186 spisu. Z neho je zrejmé, že na správu katastra
bol doručený návrh na vklad vlastníckeho práva v zmysle zmluvy o zabezpečení záväzkov medzi
navrhovateľkou ako dlžníčkou a spoločnosťou Artkonti, avšak návrh vykazoval určité nedostatky, ktoré

mali byť odstránené do 19.03.2008, avšak nestalo sa, a preto bolo konanie zastavené 07.10.2008, t. j.
pred uzavretím zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom 2/.

Odvolací súd už v zrušujúcom uznesení zo dňa 12.01.2010 poukázal na to, že vzhľadom na toto
rozhodnutie je potom samotná okolnosť akcentovaná účastníkmi ako aj súdom prvého stupňa, a to,

že neskôr vzala spoločnosť Artkonti svoj návrh na vklad vlastníckeho práva späť bezvýznamná. Má to
za následok, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy a vyplatenia dlhu v prospech spoločnosti
Artkonti už bolo konanie o vklade vlastníckeho práva na základe zmluvy o úvere zastavené, a teda
vrátenie pôžičky v celom rozsahu nemalo vplyv na vklad vlastníckeho práva v dôsledku zmluvy o
zabezpečení záväzkov.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že zmluva o úvere bola uzavretá 06.12.2007 a návrh na
vklad vlastníckeho práva na základe zmluvy o zabezpečení záväzkov dlžníka prevodom vlastníckeho
práva bol doručený na správu katastra 10.12.2007, t. j. bezprostredne po jej uzavretí, a teda sa to nestalo
v dôsledku nesplácania dlhu ako to hodnotí súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

SúdprvéhostupňanevyhodnotilsprávneanilistArtkontiadresovanýnavrhovateľkezodňa13.05.2008,v
ktorom bola vyzývaná navrhovateľka na zaplatenie dlhu s tým, že pokiaľ dlh nezaplatí pristúpia k výkonu
zabezpečovacieho prevodu práva. V uvedenom liste totiž označená spoločnosť uvádzala nepravdivéskutočnosti, pretože k výkonu zabezpečovacieho práva pristúpila už 10.12.2007, kedy podala návrh na
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na kataster nehnuteľností.

Zospisuďalejjednoznačnevyplýva,žekonanieodporcu2/,ktorépovažovalaajnavrhovateľkapripodaní
návrhu na začatie konania o neplatnosť kúpnej zmluvy o určenie, že je vlastníčkou nehnuteľnosti, bolo
aj predmetom konania v trestnej veci. Táto bola ukončená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
21.09.2012 č. k. 2T/69/2010-482 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 11.02.2013 č.
k. 3To/141/2012-509.

Rozsudkom okresného súdu bol odporca 2/ uznaný vinným z toho, že v presne nezistenom čase v
mesiaci jún 2008 ponúkol poškodenej G. O. poskytnutie finančnej pôžičky vo výške 1.000.000,- Sk s tým,
že ako zábezpeku požadoval formálne uzavretie kúpnej zmluvy na rodinný dom poškodenej, následne
dňa 10.10.2008 uzatvoril s poškodenou G. O. kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej od nej odkúpil
rodinný dom v k. ú. D. - B., v obci D. - B., súp. č. XXX na parc. č. XXX s pozemkami CKN parc. č. XXX

zastavané plochy a nádvoria o výmere 665 m2, CKN parc. č. XXX záhrady o výmere 352 m2, CKN
parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 617 m2, zapísané v LV č. XXX v W. katastra I., kde kúpna cena
uvedenýchnehnuteľnostíbolastanovenána4.000.000,-Sk,zčohoX.U. uhradilzáväzkyG.O.vovýške
776.114,- Sk a suma 3.223.886,- Sk mala byť v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 10.10.2008 k predmetnej
kúpnej zmluve vyplatená v hotovosti dňa 10.10.2008 k rukám predávajúcej G. O., k čomu však nedošlo

a táto suma poškodenej do dnešného dňa vyplatená nebola, napriek tomu došlo k zmene vlastníckych
práv na vyššie uvedenú nehnuteľnosť, a to najskôr na X. U. a následne obratom na osobu Q. V., pričom
vyššie uvedeným konaním bola poškodenej G. O. spôsobená škoda vo výške 3.223.886,- Sk, a teda na
škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a využil niečí omyl, a tak spôsobil
na cudzom majetku značnú škodu, čím spáchal zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák..

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 11.02.2013 3To/141/2012-509 odvolanie obžalovaného X. U.
(odporca 2/) a prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zamietol.

Navrhovateľka v odvolaní v súvislosti s hodnotením viazanosti citovanými rozhodnutiami dôvodne
uplatňuje dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., pretože súd prvého stupňa vykonal

nesprávny výklad ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. ako aj jeho aplikáciu a nesprávne toto ustanovenie
aplikoval.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia súd je viazaný rozhodnutím a účelom príslušných orgánov o
tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných

predpisov a kto ich spáchal ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a
zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Vyriešenieotázkyviazanostirozhodnutiavtrestnomkonaní vdanejvecimázásadnývplyvnaposúdenie
dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej navrhovateľkou a odporcom 2/ dňa 10.10.2008.

Základné práva a slobody treba vykladať a uplatňovať tak, aby bola zachovaná ich podstata a zmysel.
Preto aj výklad a následná aplikácia § 135 ods. 1 O.s.p. musí v celom rozsahu rešpektovať právo
účastníka na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a rešpektovať
jeho podstatu a zmysel tak, aby jeho prostredníctvom bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a

oprávnených záujmov účastníkov konania (nález Ústavného súdu 269/2011). Súd prvého stupňa v
danej veci sa nevyrovnal žiadnym spôsobom so skutočnosťou, že zákonným znakom skutkovej podstaty
trestnéhočinupodvodujepráveuvedenieinéhodoomyluavyužitieniečiehoomylutakakojetodokonca
aj konštatované vo výrokovej časti rozsudku v trestnej veci. Je tak zrejmé, že výklad ustanovenia § 135
O.s.p., ktorý použil súd prvého stupňa je nerešpektovaním záverov právoplatného trestného rozsudku

Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.09.2012 č. k. 2T/69/2010-500, ktorý musí byť rešpektovaný aj v
oblasti aplikácie práva.

Ústavný súd vo vyššie citovanej veci konštatoval, že rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom
vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých

sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s relevantnými okolnosťami, resp.
okolnosťamipodstatnýmiprerozhodnutievobčianskoprávnomkonaní,nemožnoobmedziťlennazávery
o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal. Výklad ustanovenia §
135, ktorým uvedené ustanovenie aplikoval aj súd prvého stupňa vedie k narušeniu princípu práva naspravodlivý proces, keďže sa znemožňujú poškodenému v rámci občianskoprávneho konania napriek
existencii právoplatného rozsudku vydaného v trestnom konaní, uplatniť jeho práva. Rozsah viazanosti
rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej

podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie v občianskom súdnom
konaní. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin neznamená len konštatovanie zavineného
protiprávneho konania páchateľa, ale aj záver o narušení chránením spoločenských vzťahov a o
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a ujmou. Nemožno ho stotožniť len so záverom o
protiprávnom konaní. Rovnako aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uverejnenom pod R35/1993 sa

konštatuje, že v občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím o tom, že bol spáchaný
trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia.

V prejednávanej veci argumentácia odporcu 1/ smerovala k tomu, že v súvislosti s odsúdením účastníka
kúpnej zmluvy pre podvod súvisiaci s nevyplatením kúpnej ceny má poškodený len možnosť domáhať
sa doplatenia kúpnej ceny.

Súd prvého stupňa sa však ani v tomto rozsahu necítil viazaný rozhodnutím súdov v trestnej veci,
keď vyslovil názor, že dokonca aj kúpna cena bola riadne vyplatená. Samotná táto okolnosť má za
následok nesprávne právne posúdenie veci ako aj hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože predmetom
hodnotenia dôkazov v zmysle ust. § 132 O.s.p. nemôžu byť okolnosti, o ktorých bolo jednoznačne

rozhodnuté rozsudkom v trestnej veci, ktorým je súd viazaný v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p..

V predmetnej trestnej veci však podľa skutku vysloveného vo výrokovej časti, ktorou je súd konajúci v
občianskoprávnych veciach viazaný na rozdiel od odôvodnenia jednoznačne zrejmé, že podvod odporcu
2/ nespočíval len v tom, že by nevyplatil kúpnu cenu presahujúcu sumu 773.000,- Sk + 3.114,- Sk

predstavujúcu zaplatenia dlhov navrhovateľky z dôvodu neschopnosti dodržať zmluvný záväzok, resp.
nebol by toho schopný zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov. V prejednávanej veci bol odporca
právoplatným rozsudkom v trestnej veci uznaný vinným za jeho konanie vo vzťahu k navrhovateľke v
súvislosti s uzatváraním kúpnej zmluvy zo dňa 10.10.2008 (ponúkol poškodenej poskytnutie finančnej
pôžičky vo výške 1.000.000,- Sk s tým, že ako zábezpeku požadoval formálne uzavretie kúpnej zmluvy

narodinnýdompoškodenej,anáslednedňa10.10.2008uzatvorilspoškodenoukúpnopredajnúzmluvu).

Svoje závery o vyplatení kúpnej ceny odôvodňuje súd prvého stupňa len odkazom na písomné
potvrdenie zo dňa 10.10.2008, pričom ani výpoveď samotného odporcu 2/ ako účastníka konania na
pojednávaní odvolacieho súdu v tejto otázke nevyznela presvedčivo.

Zopakovaním vykonaného dokazovania, a to prečítaním rozsudkov Okresného súdu Trenčín ako aj
Krajského súdu Trenčín v trestnej veci týkajúcej sa odporcu 2/ dospel odvolací súd k odlišnému záveru,
než súd prvého stupňa, a v danej veci sa cítil v zmysle ust. § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný rozhodnutím súdu
v trestnej veci o tom, že bol spáchaný trestný čin, kto ho spáchal ako aj právnou kvalifikáciou skutku. Z

tohto mal potom preukázané skutočnosti majúce za následok neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi
odporcom 2/ a navrhovateľkou 10.10.2008, a to, že vôľa navrhovateľky bola pri tomto úkone ovplyvnená
konaním odporcu 2/. Z citovaného rozhodnutia ako aj z dokazovania v priebehu občianskeho súdneho
konania v danej veci bolo tak zrejmé, že vôľa navrhovateľky nesmerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy s
jej všetkými následkami, t. j. prechodu vlastníctva na odporcu a z jej strany vyprataniu nehnuteľnosti, čo

bolo pre ňu neprijateľné a zásadným spôsobom spôsobilé ovplyvniť život jej rodiny.

Odvolací súd predovšetkým tvrdenia navrhovateľky nepovažoval za nevieryhodné práve vzhľadom na
jej nedávnu skúsenosť so zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, čo bolo aj dôvodom celého
konania navrhovateľky, ktoré vyústilo k uzavretiu zmluvy zo dňa 10.10.2008. Zmluvu so spol. Artkonti

totiž uzavrela len niekoľko mesiacov pred danou zmluvou a bolo jej vysvetlené, že ide o zabezpečovací
prevod pre prípad pokiaľ nebude splácať predmetný dlh. Návrh na vklad vlastníckeho práva bol však
podaný bezprostredne po uzavretí zmluvy, a následne bola vykonaná výzva o zaplatenie celého dlhu,
zosplatnenie ako aj upozornenie, že veriteľ bude realizovať svoje vlastnícke právo vyplývajúce z tejto
zmluvy. Prísľuby o uzavretí zmluvy na zabezpečenie dlhu, ktorá má náležitosti kúpnej zmluvy by tak pre

navrhovateľku neboli ničím novým.

Rovnako viaceré okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu predmetnej zmluvy, ale aj nasledovali po
uzavretí zmluvy nasvedčujú práve záverom, ktoré vykonal aj súd v trestnom konaní, a to že odporca 2/navrhovateľke ponúkol len pôžičku na zaplatenie jej dlhu s tým, že ako zábezpeku považoval formálne
uzavretie kúpnej zmluvy na jej rodinný dom. Bezprostredne po uzavretí zmluvy zo dňa 10.10.2008
odporca 2/ vyzýva navrhovateľku aby v lehote 14 dní vypratala predmetnú nehnuteľnosť a následne

05.11.2008 ju vyhľadal na podpis nájomnej zmluvy, ktorú však nepodpísala. Nájomná zmluva bola
navrhovateľkou,resp.členmijejrodinydoplnenáoúdaje,zktorýchjemožnévyvodiť,žesicelúzáležitosť
vrátane nájomnej zmluvy vysvetľovali naďalej ako zabezpečovací prevod, keď aj sumu 5.000,- Sk, ktorú
navrholvzmluveodporca2/akonájomnépovažovalizaformusplácaniaúveru,resp.pôžičkyododporcu
2/.

Navrhovateľka v priebehu konania o určenie vlastníctva odstúpila od zmluvy, ktorú okolnosť akcentuje
aj odporca 1/ v rámci odvolacieho konania. Platí však zásada, že odstúpiť možno len od platnej
zmluvy, pretože pri zmluve neplatnej v zmysle ust. § 37 - 39 Občianskeho zákonníka v dôsledku
absolútnej neplatnosti právneho úkonu je zmluva neplatná od začiatku, t. j. nenastali jej účinky, a preto
od takej neplatnej zmluvy nemožno odstúpiť. Dôsledky neplatnosti právneho úkonu, t. j. zmluvy uzavretej

medzi navrhovateľkou a odporcom 2/ dňa 10.10.2008 sa potom prejavia aj vo vzťahu k odporcovi
1/ a majú vplyv na platnosť úkonu, t. j. kúpnej zmluvy uzavretej medzi nimi tak, že aj táto zmluva
je neplatná, pretože odporca 2/ previedol na odporcu 1/ viac práv než mal sám - nebol vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, a preto ani odporca 1/ nemohol platne nadobudnúť vlastnícke právo k týmto
nehnuteľnostiam.

Návrh bol preto opodstatnený vo výroku, ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že je výlučnou
vlastníčkou predmetných nehnuteľností, na ktorom určení mala v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/
O.s.p. naliehavý právny záujem, pretože je v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaný odporca 1/.
Návrhy týkajúce sa výrokov o neplatnosti zmluvy uzavretej ako medzi navrhovateľkou a odporcom

2/ tak aj medzi odporcami navzájom, prípadne negatórneho určenia, že odporca 1/ nie je výlučným
vlastníkom nehnuteľností však nepovažoval odvolací súd za opodstatnené, pretože podľa judikatúry
súdov Slovenskej republiky sa tieto skutočnosti riešia ako prejudiciálne otázky a návrh má smerovať k
určeniu vlastníckeho práva, pretože len na takomto určení má pôvodný vlastník naliehavý právny záujem
z dôvodov ako bolo vyššie uvedené.

Zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom 2/ je teda neplatná v dôsledku čoho bolo v zmysle
ust. § 457 Občianskeho zákonníka v súlade s návrhom navrhovateľky jej uložené aby vrátila aj tomuto
odporcovi to, čo zo zmluvy dostala a čo predstavuje plnenie jej veriteľom, ktoré nepochybne poskytol. Ak
je totiž základom občianskoprávneho vzťahu dvojstranne zaväzujúci záväzok ako napr. kúpna zmluva,

účastníkom zmluvy vzniká povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia. Žiaden z účastníkov sa totiž nemôže
domáhať vrátenia poskytnutého plnenia bez toho, aby sám vrátil plnenie, ktoré prijal a takejto zákonnej
konštrukcii musí zodpovedať aj výrok rozsudku, ktorým súd návrhu vyhovuje. V prípade kúpy rodinného
domu sú takýmito vzájomnými a vzájomne podmienenými plneniami zo strany predávajúceho prevod
vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny.

Rozsudok okresného súdu bol preto odvolacím súdom v uvedenom zmysle zmenený v súlade s ust. §
220 O.s.p.. O náhrade trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle
ust. § 224 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. Ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. je aplikovateľné v prípadoch, keď účastník mal vo veci len

čiastočný úspech.

V prejednávanej veci nejde o finančné plnenie, a preto nie je dobre možné náhradu trov pomerne
rozdeliť, ale vzhľadom na to, že bol návrh zamietnutý ohľadne troch výrokov, v ktorých sa domáhala
navrhovateľka vyhovené len ohľadne určenia vlastníctva a vrátenia plnenia odporcovi 2/, ktoré

navrhovateľka z neplatnej zmluvy obdržala, považoval odvolací súd za primeranú aplikáciu citovaného
zákonného ustanovenia v takom znení, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .