Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612200644
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2612200644.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: PRILLINGER Slovensko, s.r.o., so sídlom Nádražná
32, Ivanka pri Dunaji, IČO: 36 721 502, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Barbara Holíková,
s.r.o., so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, proti žalovanej: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXX, Q., zastúpená: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát so sídlom Škarniclovská 1, Skalica, o zaplatenie
5.417,38 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č. k.

11C/113/2012-64 zo dňa 5. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazastavilkonanie,žalobkynivrátilsúdnypoplatok318,37eura
a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že 23.01.2012 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal

pôvodne žalované Ing. F. P., nar. XX.XX.XXXX a X. P., nar. XX.XX.XXXX, zaplatiť žalobkyni spoločne
a nerozdielne 5.417,38 eura s príslušenstvom a trovy konania. Žalobkyňa uplatnený nárok odôvodnila
tým, že evidovala neuhradené faktúry za dodaný tovar a s tým poskytnuté služby spolu v sume 5.417,38
eura voči právnemu predchodcovi pôvodne žalovaných I. P., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa XX.XX.XXXX
zomrel. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené na súde pod sp. zn. 7D/100/2008, pričom v čase
podania žaloby nebolo právoplatne skončené. Okresný súd Senica uznesením č. k. 11C/113/2012-29 z

02.10.2012 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom
súde Senica pod sp. zn. 7D/100/2008. Dňa 25.08.2014 bol súdu prvého stupňa doručený návrh
žalobkyne na zmenu účastníka konania na strane žalovaných s poukazom na rozhodnutie Okresného
súdu Senica č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.06.2014, ktorým
Okresný súd Senica schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva tak, že pohľadávku poručiteľa I.
P., ktorá je predmetom tohto konania, je povinná uhradiť manželka poručiteľa T. P., nar. XX.XX.XXXX,

bytom G. XXX, Q.. Súd návrhu vyhovel a uznesením č. k. 11C/113/2012-62 z 12.09.2014 pripustil,
aby do konania namiesto pôvodne žalovaných Ing. F. P., nar. XX.XX.XXXX a X. P., nar. XX.XX.XXXX
vstúpila T. P., nar. XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že vzhľadom k tomu, že uznesením
č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.06.2014, bolo právoplatne
rozhodnuté o pohľadávke žalobkyne, ktorá je predmetom tohto konania, ide o prekážku rozhodnutej
veci a súd konanie v zmysle § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.),

s prihliadnutím na § 159 ods. 3 O.s.p., zastavil.

Proti uvedenému uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá namietla, že uznesenie Okresného súdu
Senica č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012, ktorým bola schválená dohoda o vyporiadaní dedičov v
zmysle § 175q ods. 1 písm. c) O.s.p. nie je exekučným titulom, preto nemôže predstavovať prekážku
veci rozsúdenej. Na základe uvedeného navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie

konanie.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že rozhodnutie súdu sp. zn.
7D/100/2008-830 z 18.06.2012 obsahuje presné označenie účastníkov konania, presné vymedzenie
pohľadávky žalobkyne vo vzťahu k dedičom, výšku pohľadávky, ako aj jednoznačné vymedzenie, kto

je povinný túto pohľadávku uhradiť. V uznesení je konkrétne uložená povinnosť žalovanej uhradiť
pohľadávku žalobkyne vo výške 5.417,38 eura. Podľa názoru žalovanej rozhodnutie súdu č. k.
7D/100/2008-830 z 18.06.2012 spĺňa náležitosti exekučného titulu podľa § 41 ods. 1 Exekučného
poriadku, preto navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Citované ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. upravuje tzv. prekážku veci právoplatne rozhodnutej (rei
iudicatae), ktorá bola dôvodom zastavenia konania súdom prvého stupňa v prejednávanej veci a
ktorej neexistenciu namieta odvolateľka. Uvedená prekážka znamená, že ak sa už raz v tej istej veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sa začne opätovne

konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Za
tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo,
ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej
veci nejde, ak chyba čo i len jeden z uvedených znakov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011,
sp. zn. 5 Cdo 280/2010).

Popreskúmanídedičskéhouzneseniač.k.7D/100/2008-830z18.06.2012dospelodvolacísúdkzáveru,
že predmetné uznesenie nemožno považovať za rozhodnutie v tej istej veci, ako je prejednávaná
vec. Predmetom dedičského konania sp. zn. 7D/100/2008 bolo potvrdenie nadobudnutia dedičstva
jednotlivými dedičmi po poručiteľovi a nie určenie povinnosti žalovanej na zaplatenie voči žalobkyni.

Účastníkom konania neboli veritelia poručiteľa, ktorí tak nemohli namietať prípadnú výšku pohľadávky,
ktoré boli zahrnuté v dedičskej dohode (a rozhodnutí o jej schválení). Je teda evidentné, že dedičské
konanie sp. zn. 7D/100/2008 nie je konaním s takým istým predmetom, resp. o tom istom nároku,
ako konanie v prejednávanej veci (o zaplatenie 5.407,38 eura) a nebolo vedené ani medzi tými istými
účastníkmi, pretože žalobkyňa nebola účastníkom dedičského konania. Z uvedeného je zrejmé, že v

prejednávanej veci nebola daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle cit. § 159 ods. 3 O.s.p.
Odvolací súd tiež dodáva, že predmetné uznesenie č. k. 7D/100/2008-830 z 18.06.2012 nemožno
považovať za riadny exekučný titul pre žalobkyňu, a to z dôvodu, že veriteľ (žalobkyňa) nebola
účastníkom dedičského konania, a preto ani nemohla namietať platnosť resp. neplatnosť právneho
úkonu, na základe ktorého predmetná pohľadávka vznikla, ani jej výšku a z uznesenia č. k.

7D/100/2008-830 z 18.06.2012 jej nevyplýva právny status oprávnenej osoby. V zmysle § 175b veta
druhá O.s.p. veriteľ je účastníkom konania len v prípade predĺženého dedičstva a pri likvidácii dedičstva,
čo však nie je tento prípad. Dedičská dohoda upravuje len vzťahy medzi dedičmi, je rozhodujúca pre
určenie zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa a určuje, kto sa stal právnym nástupcom poručiteľa,
nepredstavuje však exekučný titul pre veriteľa.

Predpokladom pre vedenie exekúcie voči povinnému je exekučný titul, ktorým môže byť rozhodnutie
súdu alebo rozhodnutie iných orgánov, prípadne iná verejná listina. Exekučným titulom je pritom také
rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá povinnému určitú povinnosť, pričom musí spĺňať tak
formálne ako aj materiálne predpoklady vykonateľnosti. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním

zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní
riadneho opravného prostriedku. Medzi materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu patrí
to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, či nejde o rozhodnutie voči neexistujúcemu
subjektu, či sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť o koho sa jednáa či ide o určité plnenie, ktorého vymoženie zákon predpokladá. Z exekučného titulu teda musí byť
jednoznačne zrejmý oprávnený, povinný, rozsah a predmet plnenia a lehota na plnenie. Uznesenie č. k.
7D/100/2008-830 z 18.06.2012 nespĺňa náležitosti exekučného titulu. Navyše nie je z neho zrejmé, kto

je oprávnený a kto povinný, pretože žalobkyňa nebola účastníčkou dedičského konania, nestanovuje
lehotu na plnenie a nie je (formálne) opatrené ani doložkou o vykonateľnosti.

Uvedený záver možno oprieť aj o judikát R 19/1988 (pozn.: Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk,
vydávaná Najvyšším súdom ČSFR, najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR do 31.12.1992),

podľa ktorého vo vzťahu k veriteľovi nie je exekučným titulom ani osvedčenie o dedičstve, obsahujúce
záväzok jedného z dedičov uhradiť konkrétnu sumu pohľadávky veriteľa. Vykonateľnosť osvedčenia o
dedičstve prichádza do úvahy iba vtedy, pokiaľ dedičia vyporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou,
v ktorej sa určitý dedič zaviazal výplatou voči inému dedičovi. Takýto záväzok možno vymáhať bez
predchádzajúceho nachádzajúceho súdneho konania. Pokiaľ sa v osvedčení o dedičstve konštatuje
prechod určitých dlhov poručiteľa na dedičov alebo pokiaľ dedičia uzavreli s veriteľom poručiteľa dohodu

o vyporiadaní jeho pohľadávok (dohodu o tom, že záväzok voči veriteľovi preberajú iba určití dedičia
alebo iba jeden dedič), nemôže veriteľ poručiteľa podať návrh na exekúciu voči dedičovi iba na základe
osvedčenia o dedičstve, lebo v tomto prípade osvedčenie o dedičstve nepredstavuje exekučný titul.
Veriteľ musí získať voči dedičovi exekučný titul v sporovom súdnom konaní (uznesenie Okresného súdu
Senica z 21.08.2015, sp. zn. 10Er/794/2014).

Rovnaký právny záver (že uznesenie, ktorým súd schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva je
exekučným titulom iba vtedy, ak je dedičovi, prípadne inému účastníkovi dedičského konania uložená
povinnosť priamo v tomto uznesení o vyporiadaní dedičstva, pričom musí ísť o vyporiadanie nárokov iba
medzi dedičmi navzájom, prípadne medzi dedičmi a ďalšími účastníkmi dedičského konania), vyplýva

aj z uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 30.09.2014, sp. zn. 30 Cdo 321/2014, z odôvodnenia uznesenia
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cdon 1110/96, uverejneného v časopise Súdna judikatúra č. 3/1997
pod č. 24 a z uznesení Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1299/2006, 20 Cdo 3035/2007 a 20 Cdo
1753/2011. Z literatúry viď napr.: Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z. a kol.: Občanský soudní řád. Komentář.
II. díl, 7. vydání. Praha: C. H. Beck, 2006, s. 1492 a Kurka, V., Drápal, L.: Výkon rozhodnutí v soudním

řízení. Praha: Linde, 2004, s. 119.

ObdobnepodľauzneseniaNSSRz28.04.2015,sp.zn.7Cdo501/2014,dedenímsarozumievšeobecný
prechod práv a povinností po zomretej osobe na iné subjekty - dedičov, s výnimkou prípadov, o ktorých
ustanovuje Občiansky zákonník inak. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako

dedičstvo alebo pozostalosť. Napriek tomu, že dedičstvo prechádza na dedičov podľa samého práva
okamihom smrti poručiteľa, platná právna úprava zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí
dedičstva. Prejednanie dedičských vecí patrí do právomoci súdov s tým, že súdy môžu poveriť notára,
aby ako súdny komisár vykonal úkony v konaní o dedičstve vrátane vydania osvedčenia o dedičstve.
Uznesenie o dedičstve je rozhodnutím meritórnym (vo veci samej) a spravidla jeho vydaním dedičské

konanie končí. Uznesenie o dedičstve vydáva súd a nie súdny komisár. Právoplatné uznesenie o
dedičstve je exekučným titulom len pre pohľadávku medzi dedičmi (keď sa vzájomne vyplácajú), ďalej
náhradovú pohľadávku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pre súdny poplatok a odmenu a
náhradu výdavkov súdneho komisára.

S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a i)
O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.