Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411200773
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8411200773.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v spore žalobkyne K. B., rod. Q., nar. XX.
4. XXXX, bytom L. D., T. XX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Rožňava,
Čučmianska dlhá 2, proti žalovaným 1/ M. G., nar. XX. 1. XXXX, trvale bytom O. a 2/ W. G., rod. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O., obaja zastúpení Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom Poprad,

Námestie sv. Egídia 78, o vypratanie nehnuteľnosti a prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Kežmarok č.k. 4C 19/2011-279 zo dňa 30.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania tak, že priznáva žalobkyni náhradu
trov konania voči žalovaným v 1/ a 2/ rade.

Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.
Prvoinštančný súd tak rozhodol po tom, čo žalobkyňa zobrala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť
a uplatnila si trovy konania.
O späťvzatí žaloby prvoinštančný súd rozhodol podľa § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodoval podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a podľa § 146
ods. 2 O.s.p. Skonštatoval, že žalobkyňa sa domáhala vypratania nehnuteľnosti. Medzičasom žalobkyňa
so žalovanými uzatvorila dohodu, resp. kúpnu zmluvu o odkúpení nehnuteľnosti, preto predmet sporu
odpadol.
Prvoinštančný súd zvažoval aplikáciu ust. § 146 ods. 2 O.s.p., prípadne ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Správanie žalovaných podľa § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., v dôsledku ktorého trovy zastaveného

konania idú na jeho ťarchu, je potrebné posudzovať výlučne vo vzťahu k žalobnej žiadosti žalobcu
vyjadrenej petitom žaloby. V tomto prípade o vypratanie nehnuteľnosti by preto žalovaní boli povinní
nahradiť trovy zastaveného konania žalobkyni iba vtedy, ak by sa ich správanie týkalo alebo vecne
súviselo s vyprataním nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom žaloby.
V prejednávanej veci sa nejedná o také správanie žalovaných, ktoré by bolo dôvodné pričítať na
ich ťarchu. Žalovaní v priebehu konania o vypratanie nehnuteľnosti uzatvorili zmluvu o prevode

vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe ktorej sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti a tak získali oprávnenie
nehnuteľnosti užívať.
Je pravdou tvrdenie žalobkyne, že v konečnom dôsledku tak odpadol právny dôvod na vypratanie
nehnuteľnosti.
Uzatvorenie kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti na žalovaných však nebol ani tak
prejavom zmeny postoja žalovaných v celom spore, ktoré sa dlhodobo snažili so žalobkyňou dohodnúť

na prevode, resp. dovŕšení prevodu vlastníctva v nadväznosti na kúpnu zmluvu z roku 2003, ako
správanie žalobkyne, ktorá počas celého konania dovŕšenie prevodu vlastníctva na žalovaných vnadväznosti na kúpnu zmluvu z roku 2003 odmietala. Odmietanie dovŕšenia prevodu žalobkyňa pritom
dôvodilatvrdením,žežalovaníjejnezaplatiličasťkúpnejcenyvovýške 100.000Skapretosaajrozhodla
podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti.

Keďže sa účastníci v priebehu konania rozhodli dňa 19.6.2015 uzavrieť novú kúpnu zmluvu a nanovo si
dohodliajkúpnucenunehnuteľnosti,takakotovyplývaz písomnejkúpnejzmluvyzroku2015,správanie
žalovaných spočívajúce v uzavretí novej kúpnej zmluvy nemôže ísť na ich ťarchu. Preto, keďže nie je v
danom prípade dôvod na aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá alebo druhá, o trovách konania
prvoinštančný súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

2. Proti tomuto výroku uznesenia prvoinštančného súdu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie
žalobkyňa, ktorá namietala zodpovednosť za vzniknuté trovy v tomto konaní tak, ako ich vyhodnotil
prvoinštančný súd. Žalobu zobrala späť pre správanie žalovaných a preto sú povinní nahradiť jej trovy
12 ročného súdneho konania. Žaloba bola podaná dôvodne. V priebehu konania sa žalovaní rozhodli
nehnuteľnosť odkúpiť, preto odpadol dôvod vypratania nehnuteľnosti a preto bolo dôležité konanie

zastaviť po späťvzatí žaloby. V prejednávanej veci je významné to, že žalobu zobrala späť pre správanie
žalovaných. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok, predmetom ktorého malo byť vypratanie domu s
prísl., avšak zobrala žalobu späť v celom rozsahu poukazujúc na odkúpenie predmetného domu s
prísl. žalovanými. Žalovaní až na základe proti nim smerujúcej žaloby pristúpili k splneniu povinnosti
žalovaných v žalobe, teda odkúpeniu domu s prísl., alebo k vyprataniu, kedy sa rozhodli dom odkúpiť,

aby ho nemuseli vypratať. Preto odkúpením domu odpadol dôvod, pre ktorý podala žalobkyňa žalobu na
súd a teda z procesného hľadiska žalovaní zavinili zastavenie konania podľa § 256 Civilného sporového
poriadku.
Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o aplikácii ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. náležitým spôsobom
neodôvodnil a nesprávne vyhodnotil okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu nielen k uplatneniu práva na súde,

ale aj nevyhodnotil okolnosti v prejednávanej veci dôležité pre rozhodnutie o náhrade trov konania.
Takéto rozhodnutie sa javí ako neprimeraná tvrdosť voči jednej zo sporových strán a odporuje to
dobrým mravom. Žiadala napadnutý rozsudok zmeniť, priznať žalobkyni právo na náhradu trov konania
a uplatnila si trovy odvolacieho konania.

3. K odvolaniu žalobkyne sa žalovaní písomne nevyjadrili.

4. Počnúc dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok ako zák. č. 160/2015 Z.z.
Ustanovením § 473 Civilného sporového poriadku bol zrušený Občiansky súdny poriadok.
Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii

konania, ak by boli v neprospech strany.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami pri aplikácii nového procesného predpisu platí princíp
okamžitej aplikability, teda je potrebné nový procesný poriadok použiť aj na konania, ktoré začali a
prebiehajú doposiaľ (aj v odvolacom konaní) podľa doterajších procesných predpisov. Tento princíp platí,
pokiaľ ho výslovne nenahradzuje princíp ultraaktivity.

Ďalej platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, teda princíp podľa ktorého procesné úkony
nielen subjektov Civilného sporového poriadku ako strán konania, ale aj súdu samotného, ktoré boli
vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu, sa vo sfére svojich účinkov
prejavujú s relevanciou pre konanie samotné, aj počas účinnosti nového procesného predpisu, teda
následky týchto úkonov ostávajú zachované aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmito

následkami nepočíta.
Princíp ultraaktivity procesného predpisu vo vzťahu k trovám konania je nepoužiteľný, pretože sa
ustanoveniami § 470 a nasl. neaktivizuje starý procesný režim.
Preto je potrebné na rozhodovanie o trovách konania aplikovať nový procesný predpis.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal
napadnutý výrok prvoinštančného uznesenia podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. Civilného
sporového poriadku bez nariadenia pojednávania podľa § 385 Civilného sporového poriadku a contrario
a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je správne.Z ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol o povinnosti vydať

jej presne označené nehnuteľnosti pri zohľadnení času, kedy žalovaní bez právneho dôvodu túto
nehnuteľnosť užívali. Svoj nárok odôvodnila tým, že medzi účastníkmi konania k platnej kúpnej zmluve
o prevode nehnuteľnosti nedošlo. Žalovaní vzájomnou žalobou žiadali určiť, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností.
V priebehu konania vzájomná žaloba žalovaných bola právoplatne zamietnutá. Právoplatne o povinnosti

vydať nehnuteľnosti žalobkyni nebolo rozhodnuté len preto, že prvoinštančný súd sa náležitým
spôsobom nevysporiadal s otázkou vydania už poskytnutého čiastočného plnenia z titulu neplatných
zmlúv a času, počas ktorého žalovaní bez právneho dôvodu nehnuteľnosti užívali.
Medzičasom došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, kde žalobkyňa a žalovaní uzatvorili kúpnu zmluvu na
sporné nehnuteľnosti za dohodnutú kúpnu cenu s tým, že odpadol následne dôvod tohto sporu, pretože
žalovaní sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti a žalobkyňa prestala mať dôvod na domáhanie sa nároku na

vypratanie nehnuteľnosti ako nároku vyplývajúceho z jej vlastníckeho práva.
Je dôvodná odvolacia námietka žalobkyne, že skutočnosť, že takmer po 12 rokoch uzatvorila so
žalovanými novú riadnu a platnú kúpnu zmluvu na prevod nehnuteľností spôsobil, že odpadol dôvod,
aby sa domáhala vydania tejto nehnuteľnosti voči žalovaným, pretože nehnuteľnosť patrí už žalovaným.
Práve pre správanie sa žalovaných, ktorí neboli ochotní vypratať nehnuteľnosť ani doplatiť pôvodnú

kúpnu cenu a ani riešiť vec inak, bola žalobkyňa nútená podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, naviac,
keď na ťarchu žalovaných, že sa snažili získať vlastníctvo nehnuteľností a užívali nehnuteľnosť, ktorú
riadne neodkúpili od žalobkyne, svedčí aj vzájomná žaloba o určenie (žalovaných) vlastníckeho práva,
ktorá bola zamietnutá ako nedôvodná.
Tieto všetky okolnosti prvoinštančný súd nevyhodnotil a predstavujú okolnosti svedčiace tomu, že

žalobkyňa podala žalobu dôvodne a inú formu ochrany svojho vlastníckeho práva ako vypratanie
nehnuteľnosti nemala k dispozícii, pretože nebolo možné žalovaných prinútiť, aby svoje vzťahy k
nehnuteľnostidalidosúladusozákonom,prípadneabyriadnedoplatilikúpnucenu,naktorejsapôvodne
so žalobkyňou dohodli.
Preto v danom prípade je namieste, aby späťvzatie žaloby zo strany žalobkyne bolo vyhodnotené ako

reakcia na správanie sa žalovaných, ktorí dobrovoľne pristúpili k uzatvoreniu riadnej kúpnej zmluvy a k
úhrade kúpnej ceny. Procesné zavinenie zastavenia konania v danom prípade je na strane žalovaných
a ich správaní. Preto zodpovedajú za trovy žalobkyni. Tento záver je aj v súlade s ust. § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 388 CSP v spojení s ust. § 256

ods. 1 CSP napadnutý výrok prvoinštančného súdu zmenil a rozhodol o povinnosti žalovaných zaplatiť
žalobkyni priznanú náhradu trov konania.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396
Civilného sporového poriadku a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, pretože
v odvolacom konaní bola úspešná v plnom rozsahu.

O výške trov konania ako aj o výške trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd podľa § 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku.

5. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.