Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. marec 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/191/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415211839
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1415211839.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Petrom Kalatom v právnej veci navrhovateľa: Dopravný

podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený
JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti
odporcovi: O. O., narodená XX.X.XXXX, P.H. X, XXX XX G., štátna príslušnosť SR, o zaplatenie 70,70
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 70,70 € na účet v tvare IBAN: N. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, SWIFT: A., VS: 1511535, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 € titulom zaplateného súdneho
poplatku a trovy konania vo výške 29,99 € titulom náhrady trov právneho zastúpenia na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, JUDr. Vladimíra Kána, advokáta, Advokátska kancelária Ecker-Kán & partners,
Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, na účet v tvare F.: N. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, SWIFT:
A., VS: 1511535, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 24. 9. 2015 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 € z dôvodu, že odporca sa v dopravnom prostriedku navrhovateľa
na výzvu revízora nepreukázal platným cestovným lístkom.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Súd na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie s poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p., nakoľko
posudzovaná vec je podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. drobným sporom, a preto súd postupoval podľa § 156
ods. 3 O.s.p. a oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na deň 4. 3. 2016.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 28.
4. 2015, z ktorého vyplýva, že odporca sa v uvedený deň nepreukázal platným cestovným lístkom,
teda cestoval bez cestovného lístka a odmietol zaplatiť cestovné a úhradu za cestovanie bez platného
cestovného lístka.

Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu,

ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta
určenia riadne a včas.Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, cestujúci, ktorý sa v dráhovom
vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe
oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému

cestovnému (ďalej len „prirážka“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice
alebo zastávky podľa tarify cestovného alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie
údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a
prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezanikne nárok dopravcu
na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach prirážka je v železničnej doprave najviac
stonásobok základného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac
stonásobok základného cestovného.

Podľa Tarify a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v rozhodnom

období základné cestovné predstavovalo sumu 0,70 eura a úhrada za cestovanie bez platného
cestovného lístka predstavovala sumu 70,- eur.

Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žeodporcacestovalvdopravnomprostriedkunavrhovateľa,
pričom na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Podľa vyššie uvedených

ustanovení zákona, Tarify a Prepravného poriadku vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť cestovné 0,70
eura a úhradu 70,- eur. Odporca túto sumu do dnešného dňa neuhradil, preto mu súd uložil povinnosť
zaplatiť ju navrhovateľovi.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 2 O.s.p. tak,

že odporcovi ako neúspešnému účastníkovi konania uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania pozostávajúcu z náhrady súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 € a z náhrady trov
právneho zastúpenia vo výške 29,99 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa s poukazom na § 149
ods. 1 O.s.p.

Pokiaľ ide o samotnú výšku trov právneho zastúpenia, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 3
úkony právnej služby po 16,60 € + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. pokus o zmier, ďalšia
porada s klientom, 3. podanie návrhu) a 3x režijný paušál po 8,39 € + 20% DPH, spolu vo výške 89,96 €.

Je potrebné uviesť, že úkon právnej služby - pokus o zmier nemožno považovať za úkon, ktorý

bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní návrhu) a ani v priamej a bezprostrednej súvislosti
s ním, nakoľko tento úkon nie je podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto trovy právneho
zastúpenia spojené s takýmto úkonom súd nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie
práva navrhovateľa v predmetnej veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a tak náhradu trov právneho zastúpenia
za tento úkon právnej služby navrhovateľovi nepriznal. Pre úplnosť treba dodať, že aj keby súd tento

úkon posudzoval ako úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom (ako bol v návrhu tiež označený),
rovnako by za neho náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal, keďže jeho vykonanie v predmetnej
veci by vzhľadom na charakter posudzovanej veci bolo neúčelné, nehospodárne a nadbytočné, navyše
jeho vykonanie nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané.

V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 150
ods. 2 O.s.p., bolo možné priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len za dva úkony
právnej služby po 16,60 € + 20% DPH (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu) + 2 x
režijný paušál po 8,39 € + 20% DPH (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods.
3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Súd však dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k zníženiu
náhrady trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide o drobný spor a trovy
konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke. Celkové trovy konania (dva úkony
právnej služby, režijný paušál, DPH a súdny poplatok) výrazne prevyšujú výšku uplatnenej pohľadávky.

Nemožno pritom odhliadnuť od skutočnosti, že v danej veci sa jedná o tzv. formulárovú žalobu, teda
o návrh, ktorá sa od iných návrhov toho istého navrhovateľa v totožných veciach líši v zásade iba
identifikačnými údajmi odporcu a dopravného prostriedku, v ktorom odporca cestoval. Skutkový základ
návrhu (s výnimkou dátumu cestovania v dopravnom prostriedku), vrátane právnej argumentácie, ichštylizácia a formálne vyjadrenie sú však prakticky totožné. Za takýchto okolností možno konštatovať,
že spísanie takejto formulárovej žaloby predstavuje skôr administratívny úkon, ako vykonanie úkonu
právnej služby. Priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v plnej výške by nezodpovedalo ani povahe

a dĺžke konania, a ani náročnosti a rozsahu poskytovaných právnych služieb, keďže v prejednávanej
veci išlo o jednoduchú vec, ktorá z hľadiska vynaloženého úsilia, odbornosti a času právneho zástupcu,
nemohla klásť na neho žiadne väčšie nároky.

Možno teda uzavrieť, že trovy konania v posudzovanej veci považoval súd vo vzťahu k uplatnenej

pohľadávke za neprimerané, pričom za primerané a zodpovedajúce účelu právneho zastúpenia v
posudzovanej veci považoval súd priznanie náhrady trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške
16,50 eura a za trovy právneho zastúpenia vo výške zodpovedajúcej jednému úkonu právnej služby
(16,60 €) + režijný paušál (8,39 €) + 20% DPH (5 €). Na podporu správnosti záverov, z ktorých súd
vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov právneho zastúpenia, súd dáva tiež do pozornosti
nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS 3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom ústavný súd

dospel k obdobným záverom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.