Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2012

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/19/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411200773
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2012:8411200773.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Erika Borovská v právnej veci žalobkyne K. práv. zast.

JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 2, Rožňava, proti žalovanému v 1.
rade M. a žalovanej v 2. rade W. o vypratanie domu s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 7.2.2011 domáhala uloženia povinnosti žalovaným
vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území O., a to rodinný dom súpisné číslo XX
stojaci na pozemku parcely registra „. a pozemok parcely registra „Q.“ V. - zastavené plochy a nádvoria

o výmere XXX mX, zapísané na liste vlastníctva čl. XXX k. ú. O., do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia
súdu.

Žalobuodôvodnilatvrdeniami,ženazákladeuzneseniaOkresnéhosúduvRožňavezodňa 2.6.2010
sp. zn. 12C 19/2010 sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 18.6.2010. Žalovaní spolu s ďalšími spolubývajúcimi osobami predmetné
nehnuteľnosti neoprávnene bez akejkoľvek nájomnej zmluvy obývajú. Doposiaľ medzi účastníkmi

konania nebol uzavretý žiadny nájomný pomer. Žalovaní neplatia žiadne platby a náklady spojené s
bývaním v dome.

Dňa 28.3.2011 súd vydal vo veci rozkaz na plnenie sp. zn. 4C 19/2011 - 12, ktorým uložil žalovaným
povinnosť v súlade so žalobnou žiadosťou žalobkyne. Proti tomuto rozkazu podali žalovaní včas odpor.
V jeho odôvodnení uviedli, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.2003 predmetné nehnuteľnosti
nadobudli do svojho vlastníctva. Je pravdou, že doposiaľ nedošlo k vkladu ich vlastníckeho práva do

katastra, a to z dôvodu, že žalobkyňa odmietla podpísať dodatok ku kúpnej zmluve, ktorým by sa
opravili chyby v zmluve. V inom súdnom konaní sa domáhajú uloženia povinnosti žalobkyni vykonať
opravu kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.2003. Na základe týchto skutočností sú toho názoru, že uzavretá
kúpna zmluva má obligačné účinky, v dôsledku ktorých žalobkyňa nie je oprávnená žiadať vypratanie
nehnuteľnosti. Spolu s odporom predložili listinu označenú ako „Kúpna zmluva“ datovanú dňom
4.12.2003.

V priebehu ďalšieho konania žalobkyňa trvala na podanej žalobe. Nepoprela tvrdenie žalovaných, že
dňa 4.12.2003 uzavrela so žalovanými kúpnu zmluvu, v ktorej sa dohodla, že žalovaným odpredá
nehnuteľnosti. Tiež nepoprela, že na základe tejto kúpnej zmluvy nebol doposiaľ povolený vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaných, a to z dôvodu nedostatkov zmluvy, ktoré neboli odstránené.Argumentovala, že za podstatné vo veci považuje to, že za viac ako 7 rokov sa so žalovanými nedokázali
dohodnúť vo veci odpredaja nehnuteľnosti a že žalovaní jej doposiaľ na kúpnej cene dlhujú XXX XXX,-
Sk. Preto sa rozhodla vec riešiť žalobou o vypratanie nehnuteľnosti.

Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť. Argumentovali, že do domu sa nasťahovali so súhlasom žalobkyne
hneďvtendeň,keďpodpísalikúpnuzmluvuažalobkyninadohodnutúkúpnucenucelkomXXXXXX,-Sk
zaplatili v hotovosti XXX XXX,- Sk s tým, že zvyšných XXX XXX,- Sk zaplatia neskôr. Sumu XXX XXX,-
Sk nezaplatili žalobkyni doposiaľ, pretože nemajú z čoho. Sú ochotní a schopní ju splácať v splátkach

maximálne po 100 eur mesačne. Po tom, čo zistili, že na katastri sú problémy so zápisom zmluvy, snažili
sa zmluvu opraviť. Dodatok ku kúpnej zmluve však už žalobkyňa odmietla podpísať. Trvala na doplatení
kúpnej ceny XXX XXX,- Sk. Vec doteraz nedoriešili. V dome bývajú doposiaľ.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a na základe tohto dokazovania zistil
nasledovné skutočnosti a ustálil nasledovný právny stav vo veci:

Z rozhodnutia Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 12C 19/2010 zo dňa 2.6.2010 a z výpisu z listu
vlastníctva č. XXX k. ú. O. zo dňa 27.1.2010 súd zistil, že uznesením zo dňa 2.6.2010 Okresný súd
v Rožňave schválil zmier uzavretý žalobkyňou a jej bývalým manželom S., ktorým si bývalí manželia
vyporiadali svoje bezpodielové spoluvlastníctvo, okrem iných vecí aj k nehnuteľnostiam - rodinného

domu súp. č. XX stojacemu na parcele registra „Q.“ č. XXX a k pozemku - parcele registra „Q.“ č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX v k. ú. O.. Zmierom sa bývalí manželia dohodli, že tieto
nehnuteľnosti pripadnú do výlučného vlastníctva žalobkyne. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
18.6.2010. Podľa zápisu na liste vlastníctva č. XXX k. ú. O. bývalí manželia nehnuteľnosti nadobudli
kúpnymi zmluvami, na základe ktorých bol povolený vklad vlastníckeho práva v ich prospech pod č. V

1214/99 (pol. 38/99) a V 119/99 (pol. 21/99) .

Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. O. súd zistil, že podľa aktuálneho stavu zápisu
v katastri nehnuteľností je žalobkyňa v súčasnosti zapísaná na tomto liste vlastníctva ako výlučná
vlastníčkatýchtonehnuteľnosti.Zápisvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamvjejprospechbolvykonaný

na základe vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu v Rožňave sp. zn. 12C 19/2010.

Podľa ust. § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania (vypratania) veci od toho,
kto mu ju neprávom zadržuje.

Základnou podmienkou úspechu žaloby na ochranu vlastníckeho práva podľa cit. ust. § 126
Občianskeho zákonníka je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu k veci. Z úspešného dôkazu
vlastníctva však ešte nevyplýva, že žalobcov nárok na požadovanú ochranu je opodstatnený. Ďalším
predpokladom úspechu takejto žaloby je to, aby žalobca preukázal, že žalovaný zasahuje do jeho

vlastníctva neoprávnene. O neoprávnený zásah do vlastníctva žalobcu sa pritom nemôže jednať v
prípadoch, keď žalovaný má právo na užívanie veci vo vlastníctve žalobcu na základe platnej zmluvy,
vecného bremena alebo na základe iných skutočností.

V prejednávanej veci súd na základe vyššie uvedených dôkazov prijal záver, že žalobkyňa dostatočne

preukázala svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktorých vypratania sa v konaní domáha, ako aj tvrdenie,
že tieto nehnuteľnosti žalovaní majú u seba a užívajú ich. Keďže žalovaní sa vyprataniu nehnuteľností
v konaní bránili tvrdením, že so žalobkyňou uzavreli kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam na nich, ktorá má obligačné účinky, v dôsledku ktorých žalobkyňa nie je oprávnená
domáhať sa vypratania nehnuteľnosti, súd mal za to, že bolo na žalovaných, aby preukázali skutočnosti,

ktoré mali za následok vznik takého ich práva k nehnuteľnostiam, ktoré ich oprávňuje nehnuteľnosti
užívať.

Zlistinyoznačenejako„Kúpnazmluva“zodňa4.12.2003súdzistil,žedňa4.12.2003uzavrelažalobkyňa
spolu s bývalým manželom ako predávajúci so žalovanými ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, na základe

ktorej sa žalobkyňa s bývalým manželom zaviazali previesť na žalovaných vlastníctvo k nehnuteľnosti
označenej v čl. I. Zmluvy ako: „vlastníctvo domu súp. č. XX na parcele XXX v obci O. za kúpnu cenu
85 000,- Sk (čl. III.). Zmluva neobsahuje žiadne bližšie dojednania zmluvných strán ohľadne prevodu
vlastníctva ani ohľadne zaplatenia kúpnej ceny.Podľa ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

V prejednávanej veci vklad vlastníckeho práva žalovaných na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy zo
dňa 4.12.2003 nebol doposiaľ príslušným katastrálnym úradom povolený. Preto žalovaní sa na základe
tejto kúpnej zmluvy doposiaľ nestali vlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zmluvy. Tu súd len

poznamenáva, že návrh na vklad do katastra nehnuteľností je možné podať v časove neobmedzenej
lehote od uzavretia zmluvy (viď napr. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 201/96). Dôvodom, pre ktorý
k povoleniu vkladu na základe zmluvy v danej veci nedošlo, boli nedostatky v obsahu kúpnej zmluvy
ako aj v návrhu na vklad. Z rozhodnutí Správy katastra v Kežmarku zo dňa 23.2.2004 a 18.5.2004 č.
k. V 82/04 súd zistil, že katastrálny úrad konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe
tejto kúpnej zmluvy zastavil z dôvodu, že účastníci v stanovenej lehote neodstránili chyby spočívajúce

nesprávnom označení č. listu vlastníctva, na ktorom je dom zapísaný ( nie LV XXX, ale LV č. XXX),
v rozpore v označení znaleckého posudku, z ktorého sa pri dojednávaní kúpnej ceny vychádzalo v
zmluve a v návrhu na vklad, a tiež v nejasnosti ohľadne skutočnosti, či predmetom prevodu vzhľadom
na ocenenie aj pozemku v znaleckom posudku uvedenom v návrhu na vklad je len rodinný dom alebo
aj pozemok pod rodinným domom, teda aj parcela č. XXX.

Tu súd v nadväznosti na tvrdenia žalovaných, že sa v súčasnosti v súdnom konaní domáhajú uloženia
povinnosti žalobkyni vykonať opravu kúpnej zmluvy, len poznamenáva, že oboznámením obsahu spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 3C 178/2005 bolo v konaní zistené, že pod touto sp. zn. prebehlo na tunajšom
súde konanie o nahradenie prejavu vôle žalobkyne a jej bývalého manžela uzavrieť dodatok ku kúpnej

zmluve zo dňa 4.12.2003. Konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom zo dňa 26.2.2008, ktorým
bola žaloba zamietnutá. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.5.2008.

Z výpovedí žalobkyne a žalovaných, ktoré si vzájomne neodporovali, súd zistil, že v čase dojednávania
vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v roku 2003 rodinný dom súp. č. XX spolu s pozemkom parcelou č. XXX

v O. ako vlastníci užívali žalobkyňa s manželom, ktorí v tom čase uvažovali o kúpe nového domu v L..
Žalovaní bývali v dome v T.. Predaj nehnuteľností v O. sprostredkovával a všetky písomnosti ohľadne
neho vypracovával G. Aj napriek uvedeniu kúpnej ceny vo výške 85 000,- Sk v kúpnej zmluve, zmluvné
strany sa v skutočnosti dohodli na kúpnej cene vo výške 400 000,- Sk. Táto skutočnosť nebola medzi
účastníkmi sporná a vyplýva aj z listinného dôkazu označeného ako „Čestné prehlásenie“ (viď čl. 55

spisu sp. zn. 3C 178/2005), v ktorom žalobkyňa s manželom na Notárskom úrade JUDr. Stanislav
Dugasa so sídlom v Kežmarku prehlásili, že dňa 4.12.2003 prevzali od žalovaných sumu 300 000,-
Sk za odpredaj rodinného domu č. XX v O. ako zálohu z celkovej kúpnej ceny 400 000,- Sk. Zároveň
sa zaviazali, že dom ihneď prevedú na žalovaných po zaplatení zvyšnej sumy vo výške 100 000,-
Sk. Žalovaní sa sumu 100 000,- Sk zaviazli zaplatiť do 28.2.2004. Uvedených 100 000,- Sk mal

podľa pôvodnej dohody žalovaným požičať G.. V ten istý deň, tzn. hneď 4.12.2003 sa žalovaní, ktorí
súčasne predali svoj dom v T. presťahovali do domu v O., a žalobkyňa s manželom do nového domu v
L.. Žalovaní zvyšných 100 000,- Sk do 28.2.2004 nezaplatili. Túto sumu nezaplatili doposiaľ. Žalovaní
dnes argumentujú, že keď žalobkyňa zobrala 300 000,- Sk, je povinná podpísať aj dodatok ku kúpnej
zmluve. Majú záujem na tom, aby sa prevod vlastníctva nehnuteľností, a ako domu tak aj pozemku,

na ktorom dom stojí, vkladom do katastra dovŕšil. Žalobkyňa nemá záujem na vklade, pokiaľ žalovaní
nedoplatia zvyšok kúpnej ceny vo výške 100 000,- Sk. Žalovaní argumentujú, že v súčasnosti nie sú
schopní zaplatiť zvyšných 100 000,- Sk jednorázovo. V priebehu konania navrhli žalobkyni dohodu o
zaplatení sumy 100 000,- Sk v splátkach vo výške po 100 eur mesačne.

Na základe uvedených zistení súd v danej veci prijal záver, že žalovaní začali predmetný rodinný dom
spolu s pozemkom dňa 4.12.2003 užívať na základe dohody so žalobkyňou a jej manželom uzavretej
v súvislosti so zmluvou o prevode nehnuteľnosti do ich vlastníctva. Žalobkyňa v konaní nepoprela
skutočnosť, že so žalovanými sa na užívaní nehnuteľnosti počnúc dňom 4.12.2003 vzájomne dohodli.
Súd preto mal za to, že žalovaní v konaní preukázali skutočnosť - uzavretie dohody so žalobkyňou -

ktorámalazanásledokvznikichprávanehnuteľnostiužívať.Ajnaprieknejasnostivymedzeniapredmetu
kúpy v kúpnej zmluve (nie je zrejmé, či šlo len o rodinný dom alebo aj pozemok pod domom) zo
skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo nevyplýva, že by strany mali záujem žalovaným odpredať a vtej súvislosti preto aj umožniť im užívať iba rodinný dom bez pozemku pod domom. Takýto záver nemá
vzhľadom na všetky okolnosti danej veci žiadne opodstatnenie.

Žalobkyňa uloženie povinnosti žalovaným vypratať nehnuteľnosti v súčasnosti dôvodila argumentáciou,
že keďže žalovaní jej nedoplatili zvyšok kúpnej ceny vo výške 100 000,- Sk a na doriešení prevodu
vlastníctva nehnuteľnosti sa vzájomne nedokázala so žalovanými niekoľko rokov dohodnúť, žalovaní
nemajú už dnes právo nehnuteľnosti užívať. Súd mal za to, že pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že
žalovaní dnes už nemajú právo nehnuteľnosti užívať, bolo na nej, aby preukázala také skutočnosti, ktoré

mali za následok zánik tohto práva žalovaných.

Žalobkyňou tvrdené skutočnosti, že žalovaní jej doposiaľ nezaplatili časť kúpnej ceny ako aj že so
žalovanými sa od roku 2003 doposiaľ nedokázali na doriešení prevodu vlastníctva nehnuteľnosti
dohodnúť,hocajpravdivé,nepovažovalsúdbezďalšiehosamoosebezaskutočnosti,ktorébymohlimať
vdanejvecizanásledokzánikprávažalovanýchnehnuteľnostiužívať.Žalobkyňavkonanínepreukázala

a v konaní ani nevyšli najavo žiadne iné skutočnosti, ktoré by za situácie, že kúpna zmluva uzavretá
účastníkmi dňa 4.12.2003 je platná, viedli súd k záveru, že záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi
konania založený touto kúpnou zmluvou a dohodou o užívaní nehnuteľnosti žalovanými uzavretou
v súvislosti s ich kúpou, netrvá doposiaľ. Tento záver nakoniec akceptujú aj samotní účastníci, keď
žalobkyňa aj v priebehu konania prejavovala záujem na doplatení kúpnej ceny s tým, že vypratania

nehnuteľnosti sa domáha iba z dôvodu, že sa nemôže domôcť doplatenia. Žalovaní zase jednoznačne
prejavovali záujem stať sa vlastníkmi nehnuteľnosti a aj doplatiť kúpnu cenu, avšak v splátkach. Preto
v danej veci súd za stavu, že by kúpnu zmluvu zo dňa 4.12.2003 bolo možné považovať za platnú, na
základe skutočnosti tvrdených žalobkyňou ako aj skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo nemohol prijať
záver o neoprávnenom užívaní nehnuteľnosti žalovanými a žalobe o ich vypratanie vyhovieť.

Za podstatné však pre rozhodnutie a právne posúdenie súd v prejednávanej veci považoval zistenie,
ktoré vyšlo v konaní nesporne najavo a na ktoré súd musel prihliadať ex offo, a to že účastníci dňa
4.12.2003 mali zhodnú vôľu odpredať nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 400 000,- Sk, nie
za kúpnu cenu uvedenú v písomnej kúpnej zmluve vo výške 85 000,- Sk. Toto zistenie súd považoval

za rozhodujúce pre právny záver, že kúpnu zmluvu zo dňa 4.12.2003 nie je možné považovať za platný
právny úkon.

Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považuje za
nezastretý.

V prejednávanej veci skutočná vôľa oboch zmluvných strán zjavne smerovala k uzavretiu kúpnej zmluvy
za inú cenu, než strany prejavili v kúpnej zmluve zo dňa 4.12.2003, ktorá musela mať obligatórne

písomnú formu (§ 46 ods. 1 - išlo o prevod nehnuteľností). Tu súd poznamenáva, že v prípade
obligatórnej písomnej formy právneho úkonu je rozhodujúca iba vôľa strán, ktorú prejavili písomne.
Písomná kúpna zmluva zo dňa 4.12.2003 je preto pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ju skutočne
uzavrieť, tzn. skutočne dojednať kúpnu zmluvu s kúpnou cenou vo výške 85 000,- Sk, právnym
úkonom urobeným iba naoko, tzv. simulovaným právnym úkonom v zmysle cit. ust. § 41a Občianskeho

zákonníka. Zastretá kúpna zmluva, tzn. kúpna zmluva s kúpnou cenou dojednanou vo výške 400 000,-
Sk, ktorá zodpovedala skutočnej vôli strán, by mohla byť platná iba za situácie, že by spĺňala všetky
náležitosti požadované zákonom pre jej platnosť. Keďže zákon pre kúpnu zmluvu obligatórne stanovuje
písomnú formu, aj táto zastretá kúpna zmluva musela mať písomnú formu. Keďže táto zastretá kúpna
zmluva nemala písomnú formu, tzn., že zmluvné strany v písomnej forme neprejavili svoju vôľu uzavrieť

kúpnu zmluvu s takouto kúpnou cenou tak, aby takýto prejav vôle obsahoval všetky podstatné náležitosti
kúpnej zmluvy vyplývajúce z ust. § 588 Občianskeho zákonníka, aj zastretá kúpna zmluva je neplatná.

Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

V prípade neplatnosti zmluvy bez ďalšieho priamo zo zákona vzniká povinnosť účastníkov vrátiť si
vzájomne to, čo si plnili podľa neplatnej zmluvy. Nároky oboch účastníkov z neplatnej zmluvy sú
teda vzájomne podmienené (synallagmatické) a táto podmienenosť musí byť vyjadrená aj v rozsudku,ktorý súd vydáva o niektorom z nich. Vzájomne podmienenými sú pritom všetky plnenia, na vzájomnej
podmienenosti ktorých sa účastníci dohodli, ako aj plnenia, kde podmienenosť ako aj vzájomná
viazanosť vyplýva zo zákona.

Ak je predmetom kúpnej zmluvy nehnuteľnosť, vzájomne podmienenými plneniami sú zo strany
predávajúceho prevod vlastníctva a zo strany kupujúceho zaplatenie kúpnej ceny. V prejednávanej veci
na základe neplatnej kúpnej zmluvy nedošlo k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam z predávajúcej na
kupujúcich. Žalovaní ako kupujúci však zaplatili žalobkyni dojednanú kúpnu cenu 85 000,- Sk, nakoľko

jej zaplatili celkom 300 000,- Sk. Preto ak žalobkyňa sa v konaní v danej veci domáha na žalovaných
vypratania nehnuteľnosti za situácie, že jej vlastníctvo k nehnuteľnostiam ostalo zachované, a naviac,
kúpnu cenu žalovaným nevrátila, čo nebolo v konaní sporným, súd mal za to, že povinnosti vypratania
nehnuteľnosti sa žalobkyňa môže na žalovaných domáhať iba oproti povinnosti vrátiť žalovaným kúpnu
cenu. Tento záver je plne v súlade so všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi inštitút bezdôvodného
obohatenia (ust. § 457 je samostatnou skutkovou podstatou bezdôvodného obohatenia), ako aj zásadou

obsiahnutou v ust. § 560 Občianskeho zákonníka, tzn. zásadou, že splnenia záväzku sa môže domáhať
len ten, kto sám už splnil (vrátil predmet bezdôvodného obohatenia) a súčasne s uplatnením svojho
práva vracia to, čo prijal.

Keďže žalobný návrh žalobkyne v prejednávanej veci neobsahuje povinnosť žalobkyne k vzájomnému

plneniu, súd žalobe nemohol vyhovieť.

Žalobkyňa v tomto konaní nemala úspech a preto by bola inak povinná nahradiť žalovaným trovy tohto
konania ( § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ). Žalovaní však v priebehu celého konania o
náhradu trov nepožiadali. Pre im súd žiadnu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).