Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. október 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204000
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313204000.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a

členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o.,
K červenému dvoru 3269/25a, P.O. BOX Nagano Office Center, Praha 3, IČO: 264 29 705, Česká
republika, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej: X. M., nar. XX. X. XXXX, bytom K. N. XX, za účasti Združenia spotrebiteľov Slovenska
OZ, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpený Mgr. Henrichom Šindlerom,
advokátom, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, o zaplatenie 762,27 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 21C 86/2013-99 zo dňa 28. 8. 2015, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 21C 86/2013-66 zo dňa 2.6.2015 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti
zrušuje rozsudok a konanie zastavuje.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v zastavenej časti.

Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške.

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia zmenkovej
sumy 762,27 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 762,27 Eur od 4. 11. 2010 až
do zaplatenia, 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 762,27 Eur od 20. 12. 2010 až do zaplatenia,
zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy v sume 2,54 Eur na základe žaloby podľa

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou
hodnotou sporu zamietol. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 59,56
Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených
listinných dôkazov, najmä obsah zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 18.2.2010 uzavretej medzi

predchádzajúcimveriteľomspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.Bratislavaažalovanou,zktorejvyplýva,
že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 400 Eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť zvýšený o poplatok
vo výške 356 Eur, t.j. celkom 756 Eur v 12 mesačných splátkach po 63 Eur počnúc od 20. 3. 2010
na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani ročná percentuálna mieranákladov. Z predloženej zmenky žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka vystavená
v D. dňa 18. 2. 2010 s textom „zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť, s.r.o.
Bratislava, IČO: 35 807 598, sumu 762,27 Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25% denne od 4. 11.

2010. Splatné Pohotovosť, s.r.o. Bratislava bez protestu na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od
vystavenia“, pričom vystaviteľom bola žalovaná. Na opačnej strane rube zmenky je uvedené „namiesto
nás na rad CD Consulting s.r.o.“ - žalobca. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na čl. 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, v ktorom je uvedená dohoda o vyplnení zmenky, ktorá podľa názoru
súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle Zákona o zmenkách a

šekoch, jedná sa o zmenku platnú s tým, že súd prvej inštancie poukázal na obsah pripojeného spisu
Okresného súdu Humenné sp. zn. 17Er 355/2012, z ktorého vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd zamietol z dôvodu, že sa jedná o spotrebiteľský právny
vzťah, a preto je potrebné použiť právne normy na ochranu spotrebiteľa. Exekučný súd konštatoval,
že rozhodcovské doložky uzavreté v konaní sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako absolútne
neplatné, následne došlo k zastaveniu exekučného konania. Súd zdôraznil, že návrhom sa uplatňuje

nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera, dokonca z indosovanej zmenky podľa Zákona o zmenkách
a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi žalobcu, aby použitím zmenky obišiel ustanovenia o
ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenie aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke
neskúma kauza pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti

účastníkov zneužitím tohto inštitútu, a to bez možnosti súdnej kontroly. Poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 457/2010, ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vo veci POHOTOVOSŤ, s.r.o. C-76/10 a rozhodnutie C 419/2011 zo dňa 14. 3. 2013 vo veci Česká
spořitelna, a.s. proti Geraldovi Freichterovi, kde samotný Súdny dvor EÚ v konaní pri uplatnení práva zo
zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. V danom prípade z rozhodnutia

vyplýva, že sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, ale i
napriek tomu je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie
uviedol, že žalobu zamietol, lebo dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo Všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach oboch účastníkov spotrebiteľského vzťahu v neprospech spotrebiteľa, je v

rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatná. Bez platnej dohody je preto neplatná aj samotná
zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje pohľadávku. Dohody o vyplňovacom práve k zmenke,
ako aj zmenka sú neplatné podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, nie podľa Zákona o zmenkách
a šekoch. Následne súd prvej inštancie citoval čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1, 2 Smernice 93/13 EHS, §
121 Občianskeho súdneho poriadku, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), ods. 5, § 54 ods. 1, 2,

§ 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a uviedol, že je potrebné rozlišovať neplatnosť zmenky ako
cenného papiera podľa Zákona o zmenkách a šekoch, ako aj neplatnosť dojednaní o vystavení, resp.
vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní, ak sú v
rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami, a to či už pre neprijateľnosť zmluvných podmienok alebo
pre rozpor s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie posúdil dohodu o vyplnení zmenky ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku, a to podľa čl. 2 písm. a) v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. s) Smernice
93/13 EHS, pretože sa jedná o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie
záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky, t.j. zmenkového úroku
vovýške0,25%denne.Zároveňideoneprijateľnúzmluvnúpodmienkuajpodľa§52anasl.Občianskeho
zákonníka, a to predovšetkým podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože umožňuje

od spotrebiteľa požadovať neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné s poukazom na ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Dohoda o vyplnení zmenky a následne vystavená zmenka podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od spotrebiteľa neprimerane vysoké sankcie.

Navyše nebola individuálne dojednaná. Taktiež dohoda o vyplnení zmenky a na základe nej vystavená
zmenka je absolútne neplatná aj podľa § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi, rozpor so zákonom, snahou obísť zákon právnej úpravy spotrebiteľského práva. Súd prvej
inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6. 5. 2008, v
ktorom súd konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho

zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka, pričom uviedol, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy
nemohlo veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Obchádzanie zákona obsahom alebo
účelom robeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.O nedovolenosť, a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď sa tento
prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva aj v zámernom použití prostriedkov, ktoré samy
osebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho sa javí ako

nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa práva, ale
tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. Žalobca si uplatňuje
úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej
inštancie poukázal aj na čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o
európskom konaní s nízkou hodnotou sporu a následne žalobu zamietol, lebo uplatnenú pohľadávku

považoval za neopodstatnenú a neprípustnú v rozpore so spotrebiteľským právom. O trovách konania
účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnej žalovanej
náhradu trov konania nepriznal. O trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovanej súd rozhodol podľa
zásady úspechu vedľajšieho účastníka tak, že mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
56,56 Eur, ktorú výšku špecifikoval.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal
inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej odňatie možnosti
konať pred súdom, ako aj nesprávne právne posúdenie. Jednotlivé dôvody podaného odvolania bližšie
konkretizoval s tým, že poukázal na abstraktný charakter zmenky, ďalej na účel konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z

11.07.2007), ako aj na samotný procesný postup súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasil vzhľadom
k tomu, že došlo k oboznamovaniu sa s novými listinnými dôkazmi ako je zmluva o úvere a príslušný
exekučný spis. Poukázal na iné rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré posudzujú obdobný nárok, ako
aj zdôrazňoval abstraktný charakter zmenky, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22.08.2002, z ktorého vyplýva, že zmenka je definovaná ako

dlžnícky dokonalý cenný papier za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí, na základe
ktorej vzniká priamy bezpodmienečný, nesporne abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi
zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a
návrhu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

4.Podanímzodňa22.12.2015(č.l.133spisu)právnyzástupcažalobcuvzalžalobusčastispäťvrozsahu
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto časti žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a konanie
zastaviť. Žalovaná sa k späťvzatiu žaloby sčasti písomne nevyjadrila.

5. Uznesením č. k. 21C 86/2013-66 zo dňa 2.6.2015 súd prvej inštancie pripustil vstup vedľajšieho

účastníka do konania Združenie spotrebiteľov Slovenska OZ, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42
309 166, s poukazom na ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, a to oprávnenie právnickej
osoby vstupovať do konania na základe osobitného predpisu v konaniach na ochranu práv spotrebiteľa.

6. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal,

že uplatnil pohľadávku podľa Nariadenia č. 861/2007, ktorá nepripúšťa vedľajšie účastníctvo v konaní.
Poukázal na nesúlad ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s Ústavou (čl. 19 ods. 2, 3) a
zákonaoochraneosobnýchúdajov.Navrholzrušiťnapadnutéuznesenieavrátiťvecsúduprvejinštancie
na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

7. Krajský súd (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, (ďalej len Civilného sporového poriadku)
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 380 Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania, s nariadeným termínom
verejnéhovyhláseniarozhodnutia,ktorýboloznámenýnaúradnejtabulisúdu,akoajinternetovejstránke

(§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu
nie sú dôvodné.

8. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v

konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa čl. 2 ods. 1, 2, čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozenýchalebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej

ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo.

Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi

záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi
chránené.

Podľa § 370 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o

pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

9. Z dôvodu späťvzatia žaloby sčasti po rozhodnutí súdu prvej inštancie odvolací

súd pripustil späťvzatie žaloby sčasti v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19% denne, v tejto
časti zrušil napadnutý rozsudok a konanie zastavil. Vychádzal z dispozičného úkonu žalobcu, ktorý po
rozhodnutí vo veci samej vzal žalobu sčasti späť, v ktorej žiadal konanie zastaviť.

10. Vo vzťahu k veci samej napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje

na to, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinnéhood01.07.2016,odvolacísúdposudzovalrozsahadôvodypodanéhoodvolaniapodľaCivilného
sporového poriadku, lebo v zmysle citovaného ust. § 470 ods. 1, 2, prvá veta Civilného sporového
poriadku právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali
zachované, avšak Civilný sporový poriadok platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti, pokiaľ nie je ustanovené inak (princíp okamžitej aplikability v spojení s princípom justifikácie
účinkov procesných úkonov). Ustanovenia o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení
protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany neboli uplatnené (§ 470
ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku).

11. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie
bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd položil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil správny právny predpis,
ale len nesprávne vyložil.

12. Odvolací súd s poukazom na zistené skutkové závery, ako aj právne posúdenie uplatneného nároku
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, s posudzovaním dohody o vyplnení
zmenky ako absolútne neplatného právneho úkonu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o
úvere, na základe ktorej bola zmenka žalovanou vystavená. Uplatnenú námietku nesprávneho právneho

posúdenia odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

13. Odvolací súd nesúhlasí ani s uplatnenou námietkou týkajúcou sa vád konania, ktoré by mali
za následok nesprávne rozhodnutie resp., že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred
súdom. Súd prvej inštancie postupoval v predmetnej veci štandardne v zmysle vnútroštátneho práva,

Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, ako aj v súlade s článkom 19
Nariadenia č. 861/2007 Z.z. Iné posúdenie uplatneného nároku žalobcu súdom nemožno považovať za
porušenie práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani porušenie
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Správne súd prvej inštancie rozhodol o veci

samej,akžalobuzamietolvychádzajúczospotrebiteľskéhocharakteruzmluvy,posúdenianeprijateľných
zmluvných podmienok vo vzťahu k dohode o vyplnení zmenky. Z tohto dôvodu nebolo možné odvolaniu
žalobcu vyhovieť. Odvolací súd nepovažoval za opodstatnené namietanie procesného postupu súdu
prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie, podrobil súdnej kontrole zmluvu o úvere, ako aj dohoduo vyplnení zmenky. Bez náležitého neoboznámenia sa s listinnými dôkazmi, by súd svojim postupom
porušil ustanovenie na ochranu spotrebiteľa. Ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v ostatnej časti ako vecne správny v súlade

s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

14. Za nedôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalobcu proti uzneseniu o pripustení vstupu
do konania právnickej osoby na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie o námietke žalobcu proti
vstupu rozhodol správne, lebo ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku umožňovalo vstúpiť do

konania aj právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. K
odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nesúladu ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s
Ústavou (čl. 19 ods. 2, 3) odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. PL. ÚS 1/2014 zo dňa 29.01.2014, v ktorom ústavný súd konštatoval, že ústava čl. 19 ods. 2
a 3 nezaručuje absolútnu ochranu pred zasahovaním do súkromného a rodinného života, resp. pred
každým zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o dotknutej osobe, priznáva

len ochranu pred neoprávneným zasahovaním do týchto ústavou chránených záujmov. Obmedzenie
základného práva musí sledovať legitímny cieľ, ktorý obstojí s ohľadom na ústavne určený obsah
dotknutého základného práva. Vychádzajúc z obsahu, zmyslu a účelu ust. § 93 ods. 2 Občianskeho
súdnehoporiadku,ktorémožnointerpretovaťaaplikovaťvspojitostisďalšímiprocesnýmiustanoveniami
obsiahnutýmivObčianskomsúdnomporiadkutiežsprihliadnutímnalimityspracúvaniaosobnýchúdajov

dané platným Zákonom o ochrane osobných údajov, ústavný súd nepovažoval označené ustanovenie
Občianskeho súdneho poriadku za spôsobilé zasiahnuť do základného práva garantovaného v čl. 19
ods. 2 a 3 ústavy. Odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa vstupu vedľajšieho účastníka do konania
nebola opodstatnená.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 387 ods. 1,

2 Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

16. O trovách konania v zastavenej časti odvolací súd rozhodol postupom podľa § 256 ods.1 Civilného
sporového poriadku, lebo z procesného hľadiska žalobca zavinil zastavenie konania sčasti, a preto
priznal žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že úspešnej žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči
žalobcovi, lebo žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady
trov konania rozhodne samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom súd prvej inštancie (§ 262
ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.