Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313204290
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313204290.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu CD Consulting, s. r. o., IČO:
264 29 705, P.O.Box: Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká
republika, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
žalovanému V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. 6, XXX XX H., t. č. K. XXXX/XX, XXX XX B.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. so
sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166, právne zastúpeného Mgr. Henrichom
Schindlerom - advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 647,-

Eur s prísl., o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 30. septembra
2015, č. k. 21C/113/2013-103, a proti uzneseniu Okresného súdu Humenné zo dňa 02.06.2015, č. k.
21C/113/2013-65, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku nad 0,06% denne, v tejto časti rozsudok
z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti rozsudok p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na uplatnenie pohľadávky dožadoval zaplatenia
istiny 647,- Eur a zmenkového úroku vo výške 0,25% denne tak ako bol rozpísaný v návrhu. Žiadal

priznať aj úrok vo výške 6 % tak, ako bol rozpísaný v návrhu a zmenkovú odmenu vo výške 1/3
zmenkovej sumy čo predstavuje sumu 2,16 Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že je nadobúdateľom
všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 29.01.2009 na zmenkovú sumu 647,- Eur, pričom
sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 02.05.2009. V texte zmenky bol
uvedený záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalobcom predložená zmenka

zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako
dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom dňa 29.01.2009. Zmluvu o
úvere uzatváral žalovaný ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala
predtlačený text a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopreddané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do
zmluvy sa dopisovala len suma úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti,
pričom v predtlačenej forme formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi

sumu úveru zvýšenú o príslušný poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné
podmienkyposkytnutiaúveru,dohodaovyplnenízmenkyamediačnádohoda.Taktiežsazmluvnéstrany
dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať
Obchodným zákonníkom.

4. S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, je
spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

5. Vzniknutý právny vzťah sa považoval za vzťah spotrebiteľský a na tento vzťah boli aplikované

ustanovenia spotrebiteľského práva. Povaha tohto právneho vzťahu sa nezmenila ani postúpením
zmenky.

6. Hoci žalovaný v konaní vyslovene nenamietal, že zmenka je neplatná, platnosť zmenky bola
podrobená skúmaniu, nakoľko princíp, podľa ktorého právo patrí bdelým v spotrebiteľských veciach

v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.
Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému
rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov. Na túto vec sa vzťahuje viacero
právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o spotrebiteľských
úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a dynamickosť právnej

úpravy, spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov. Neinformovanosť
spotrebiteľa resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Účelom
spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže dodávateľ zneužiť
neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v
neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných

podmienok a v prípade, že sú zmluvné podmienky neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu
spotrebiteľa.

7.Odčleneniezmenkovéhoabstraktnéhovzťahuodspotrebiteľskéhovzťahuniejemožné,pretožepráve
v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitie zmenky regulované a obmedzené v § 4 ods. 6 zákona č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v rôznom znení do 31.12.2007 a od 01.01.2008. Posledná
platná úprava obsiahnutá v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch dokonca
zmenku v spotrebiteľských úveroch úplne zakazuje. Ak by došlo k odčleneniu abstraktného vzťahu
zo zmenky, nebolo by možné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čím by sa zmaril účel
spotrebiteľského práva. V takomto prípade by zmluva mohla obsahovať viaceré neprijateľné zmluvné

podmienky, ktoré by ale nemohli byť skúmané, čím by sa spotrebiteľovi odňalo jeho právo na právnu
ochranu.

8. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka demonštratívne určuje, čo je možné vyhodnotiť
ako neprijateľné zmluvné podmienky. Čo sa týka prípustnosti zmenky v spotrebiteľskom vzťahu

demonštratívny výpočet nekalých podmienok uvedených Občianskym zákonníkom je potrebné doplniť
ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa
zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Aby veriteľ mohol prijať zmenku od spotrebiteľa, musia byťnaraz splnené dve podmienky a to, že ide o zabezpečovaciu zmenku a že zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške

maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Tieto podmienky splnené neboli. Istina
poskytnutého úveru bola 500,- Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 647,- Eur, čo znamená, že
zmenková suma predstavuje viac ako 100 %z istiny úveru.

9. Za takejto situácie zmluvné dojednanie dohody o vyplnení zmenky je potrebné považovať za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa a sleduje cieľ obísť
právnepredpisytýkajúcesaochranyspotrebiteľa.Dohodaovyplnenízmenkyjevrozporesustanovením
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená. Žalovaný sa v porovnaní s právnym predchodcom žalobcu nachádzal v

znevýhodnenom postavení, pokiaľ išlo o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia
ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred právnym predchodcom žalobcu bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah a aby si uvedomil ich následky. Žalovaný si neuvedomil, že vyplnením
zmenky došlo k značnému zhoršeniu jej postavenia, pretože veriteľ vyplnením zmenky nepochybne
zamýšľal obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, pretože na základe takto vyplnenej

zmenky požadoval zmenkový úrok 0,25 % denne, ktorý je vzhľadom na svoju výšku považovaný za
odporujúci dobrým mravom a v spotrebiteľských vzťahoch neprípustný. Veriteľ ako dodávateľ finančnej
služby oproti neznalému spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať
neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky
zabezpečujúcej záväzok spotrebiteľa musel počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej

podmienke a jej použití, súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

11. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu zamietol. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 142
ods. 1 O.s.p..

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby jeho návrhu na uplatnenie pohľadávky bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod
uviedol, že pri rozhodovaní došlo k porušeniu práva Európskej únie a to konkrétne k porušeniu článkov
4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007. Nariadenie má
všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej

republike. Na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli splnené podmienky nariadenia. Výnimočná
možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania s nízkou hodnotou
sporu. Pojednávanie možno nariadiť podľa nariadenia len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov
konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe predložených
listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nemožno uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich

informácii od účastníkov konania, doplnenia skutkových tvrdení a doplnenia dôkazov, pretože na tento
účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v článku 7 ods. 1 písm. a/ nariadenia. Pojednávania
nie je možné nariadiť podľa nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak
súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva Európskej únie prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III
nariadenia (tlačivo „ C“ na žalobnú odpoveď). V podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o

nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal
a nedoručil ho stranám v súlade s ustanovením § 45 a nasl. O.s.p.. Ak súd o nariadení pojednávania
nerozhodol platne uznesením toto sa nemohlo uskutočniť a ak sa uskutočnilo jeho výsledky nemohli byť
použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu,
ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia vo

veci sa vykonalo dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou a ďalšími listinnými
dôkazmi. Žalobca a ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi vôbec
nenavrhli. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočnosti tvrdených účastníkmi a vykonáva len tiedôkazy, ktoré účastníci navrhli. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v
sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy, ako tie ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je
možné využiť len výnimočne, ak je vykonávanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie

vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba
vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol
a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z
uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania
vykonaného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté

dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi
je preto jediným legitimizačných prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol
na základe čl. 5 ods. 3 a 6 nariadenia vzniesť námietky voči zmenke a ak tak neurobil, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej týmto
nariadením.Súdprvejinštancienavyšeprirozhodovanívychádzalzpodľanehonespornýchskutočností.

Za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. uzatvoril zmluvu o úvere,
ďalej,žezmenka,ktorájepredmetomtohtokonaniajezabezpečovacouzmenkouažežalovanýuzatvoril
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Tieto údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z
účastníkov konania. K týmto skutočnostiam sa účastníci nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob akým
by súd prvej inštancie mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností.

13. K rozhodnutiu dospel na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Zmenka je samostatným
abstraktnýmzáväzkomneakcesorickejpovahy.Niejemožnéjuspájaťčipodmieňovaťinýmiokolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke

upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Je nevyhnutné
zdôrazniť,žepredmetomkonaniajevýlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.Žalobcavkonaní
uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval ako by
išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Následkom tohto postupu bolo nesprávne rozhodnutie
vo veci. Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p.,

porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov ak prihliadol na skutočnosti a
dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 vykonané bez návrhu. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená

v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Žalobcom
uplatnený nárok je tak v celom rozsahu dôvodný. Samotný zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch pripúšťal, aby na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia.
Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje

použitie len istého druhu zmeniek ani nevylučuje použitie určitých doložiek a podobne. Z uvedeného
vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou
vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ustanovenia § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z.z. a použitia spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“,
je zrejme, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože

inak by použil spojenie „v čase vystavenia“, resp. by vylúčil vyplňovanie zmenky zo strany veriteľa.
Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

14. V konaní sa dospelo k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne je v rozpore
s dobrými mravmi, a teda v tejto časti považoval súd prvej inštancie zmenku za čiastočne neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi. Zmenku pritom vystavil samotný žalovaný. Túto dobrovoľne podpísal a išlo o
prejav jej slobodnej vôle. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola jej známa v čase
vystavenia zmenky. Žalovaný teda mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25

% denne a s takouto sadzbou zmenkového úroku jednoznačne súhlasil.15. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 378 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) preskúmal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 CSP a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Vo veci nie je možné stotožniť sa s argumentáciu spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní
dôkazov. V prejednávanom spore predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na
žalobcu sídliaceho v Českej republike, ktorý následne svoje práva vyplývajúce zo zmenky uplatňuje
pred súdom Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu
upraveného Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 z 11.7.2007. Článok 4 Nariadenia

upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Žalobca začne konanie vyplnením príslušného
tlačiva a jeho zaslaním na súd. Pokiaľ by súd nemal na základe vyplneného tlačiva k dispozícii všetky
potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, môže žalobcu vyzvať k doplneniu tlačiva a na iné úkony tiež
použitím príslušného tlačiva. Znenie Čl. 4 Nariadenia môže vzbudiť dojem, že súd nemá k dispozícií iné

dôkazné prostriedky ako príslušné tlačivá a v zásade nemá možnosť oboznámiť sa s inými písomnými
dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Takýto výklad je ale nesprávny. Cieľom Nariadenia č.
861/2007 totiž nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci,
ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo
čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom. Z Čl. 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne

vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonávať potrebné
dokazovanieanariadiťústnepojednávaniepokiaľtopovažujezapotrebné.Zjednodušenáformakonania
podľa tohto nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, ktorá prikazuje sudcom ex
offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi za predpokladu ak nie je ustanovené inak procesným právom

členského štátu v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva v Čl. 19 Nariadenia č. 861/2007.

18. V zmluve o úvere zo dňa 29.01.2009 okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje
uvedené nie sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo
živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list) vôbec vyplnené neboli. Z iných konaní
je pritom známe, že právny predchodca žalobcu subjekty podnikajúce, resp. vykonávajúce činnosť na
základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o úvere aj ich obchodným menom
a prideleným identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o

úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

19. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase uzatvorenia zmluvy bola obsiahnutá v zákone č.
258/2001 Z.z.. Tento právny predpis v ustanovení § 2 písm. a/ definoval spotrebiteľský úver ako dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania a spotrebiteľom podľa ustanovenia § 3 ods. 2 tohto právneho predpisu fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

20. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred prepravené a nie
je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek
pochybnosti všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla nakoľko boli už vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Právny predchodca žalobcu mal v predmete svojej činnosti

poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanej
za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti tejto účastníčky. S prihliadnutím
na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné
bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca.Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci

údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s
uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.
si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi právnym predchodcom

žalobcuažalovanourovnakývplyvakokebyvzmluveúčeljejuzatvoreniauvedenýnebol.Spotrebiteľský
charakter zmluvy o úvere bol teda bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.

21. Správnym nie je ani tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa malo vychádzať
jedine z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný záväzok neakcesorickej povahy.
Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a

správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru nezakazuje používanie
zmeniek v spotrebiteľských zmluvách, ale zo znenia Čl. 10 jednoznačne vyplýva, že členské štáty môžu
povoliť ich používanie v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú ochranu
spotrebiteľa v takýchto situáciách. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať so zreteľom
na Čl. 14 uvedenej smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu

spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo
skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
je abstraktný charakter zmenky, ktorý nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní zmenky prihliadal na kauzu
pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto

obsahuje nekalé zmluvné podmienky. Spotrebiteľ takisto nemá oprávnenie robiť voči majiteľovi zmenky
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý
poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Rešpektovanie abstraktného charakteru zmenky je neprijateľné
vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej
špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo

dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,
ktorá podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj Čl. 14 Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti
niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a

o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž nemožné alebo minimálne neprimerane
ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže v konaní o vymáhaní pohľadávky nie je
možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi samozrejme aj v takejto situácii ostáva
možnosť uspokojiť veriteľa (nadobúdateľa indosovanej zmenky) a následne ho žalovať o náhradu škody,
ale v zmysle ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb., by spotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať,

že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie
je nemožné, avšak dokazovanie tejto skutočnosti neprimerane sťažuje situáciu spotrebiteľa. Navyše je
zrejmé, že takáto požiadavka nie je v súlade s právom únie, keďže ochrana spotrebiteľa v zásade nie
je závislá od zavinenia veriteľa.

22. Abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto ustanovenia v súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak ide o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky

nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške max. 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je
povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny
majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

23. Vyššie uvedené ustanovenie teda výslovne zakazovalo splniť dlh zmenkou alebo šekom. Výnimku
tvorila len zabezpečovacia zmenka zo zákonnými limitmi obmedzujúcimi výšku zmenkovej sumy. Právny
predchodca žalobcu zákonný limit zmenkovej sumy vôbec nerešpektoval a zmenku napriek výslovnémuzákazu prijal a následne ju previedol na žalobcu. Zmenka vystavená v rozpore s právnym predpisom
predstavuje neplatný právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

24. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody žiadne
informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovanú nevyplývajú. Žalobca a ani jeho právny
predchodca sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôžu zbaviť

ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalovanej. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych
vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy

spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje
požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu.

25. Okrem toho vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu tohto

cenného papiera, si žalovaná bez akýchkoľvek pochybnosti zhoršila svoje zmluvné postavenie. Potreba
vystavenia a odovzdania zmenky právnemu predchodcovi žalobcu pritom pre žalovanú priamo vyplývala
zo všeobecných úverových podmienok. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Dojednanie o zmenke nezohľadňujúce právne predpisy na ochranu spotrebiteľa odporuje ustanoveniu §
54 ods. 1. 2 Občianskeho zákonníka, a preto je absolútne neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka.

26. Právne bezvýznamná je i námietka, podľa ktorej vo veci sa nevydalo žiadne rozhodnutie o
nariadení pojednávania a ani sa takéto rozhodnutie nedoručovalo stranám. Článok 5 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 priamo zakotvuje oprávnenie súdu alebo tribunálu nariadiť
ústne pojednávanie nielen vtedy, ak o to požiada niektorá zo strán, ale aj vtedy, ak to považuje za

potrebné. Akým spôsobom dochádza k nariadeniu pojednávania a aké sú jeho náležitosti v tomto
nariadení uvedené nie je. Na nariadenie pojednávania sa preto musí v súlade s čl. 19 Nariadenia
č. 861/2007 aplikovať procesné právo Slovenskej republiky podľa ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku. V prejednávanej veci predvolaním zo dňa 21.08.2015 bolo pojednávanie bez akýchkoľvek
pochybností nariadené na deň 30.09.2015 o 09.00 hod. a na toto pojednávanie boli predvolaní účastníci

a právny zástupca žalobcu. Ustanovenie § 115 O.s.p. ukladá súdu nariadiť na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. V predvolaní na
pojednávanie bol bez akýchkoľvek pochybností obsiahnutý i údaj o nariadení pojednávania na konkrétny
termín. Zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, aby nariadenie pojednávania muselo mať formu
samostatného rozhodnutia.

27. V priebehu odvolacieho konania žalobca vzal žalobu späť v časti zmenkového úroku v rozsahu nad
0,06 % denne. V dôsledku uvedeného bolo potrebné v súlade s ustanovením § 370 ods. 1, 2 CSP. v
tejto časti pripustiť späťvzatie žaloby, rozsudok čiastočne zrušiť a konanie zastaviť.

28. Čo do zvyšku odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim
z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením§255ods.1a§262ods.1CSP.Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,

že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.30. Súd prvej inštancie pripustil vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42309166, a to podľa
§ 93 O.s.p. Námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, vznesenú zo strany žalobcu vo vzťahu

k Združeniu spotrebiteľov Slovenska o.z., považoval za nedôvodnú, pretože vyššie uvedené Združenie
je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na základe splnomocnenia
zákonom o ochrane spotrebiteľa, to bez konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku
konania.

31. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie a vec mu vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Námietku neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva odôvodnil tým, že konanie v uvedenej veci je Európskym konaním vo veciach
s nízkou hodnotu sporou a je právne regulované Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007. Procesný postup súdu a strán v konaní je upravený označeným nariadením, a to odlišne od
vnútroštátnej úpravy v zákone č. 99/1963 Z.z.. Právna regulácia nariadenia v článkoch 4 a 5 vedľajšie

účastníctvo nepozná a aplikáciu procesných ustanovení v Občianskom súdnom poriadku pripúšťa len
výnimočne, a to vtedy, ak sa postupuje v súlade s príslušným procesným právom, uplatniteľným v
členskomštáte.Ďalejžiadal,abymusúdposkytolinformácieodôvodochnedodržanialehôtstanovených
v článku 4 ods.4, článku 5 ods.3,6 a článku 7 ods. 1 Nariadenia. Svoju argumentáciu doplnil o názor
Najvyššieho súdu SR, ktorý je vyjadrený v uznesení z 30. októbra 2013 vo veci sp. zn. 6 Cdo 357/2012 v

súvislostisvedľajšímúčastníkomanímpodanýmodporomprotiplatobnémurozkazu.Vzáverepoukázal
na nesúlad ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR, konkrétne s článkom 19 ods. 2 a 3 Ústavy
SR. Nesúlad uvedeného ustanovenia s Ústavou SR vyplýva, podľa jeho názoru, z toho, že vedľajší
účastník získava prístup k osobným údajom spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ k tomu súhlas nedal.
Ide o neoprávnené zasahovanie do súkromného života účastníka konania tak, že vedľajší účastník

zhromažďuje o ňom osobné údaje bez jeho súhlasu, čím dochádza k rozporu i s ustanovením § 7
ods.1 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, ktoré neoprávnené spracovávanie prísne
sankcionuje.

32. Vedľajší účastník sa k odvolaniu vyjadril podaním zo dňa 12.8.2015, ktorým žiadal potvrdiť uznesenie

súdu prvého stupňa ako vecne správne. Žalovaný sa po doručení napadnutého uznesenia k nemu
nevyjadril, čo znamená, že s vedľajším účastníctvom súhlasí.

33. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie pripustil vedľajšie účastníctvo

Združenia spotrebiteľov Slovenska o.z. do konania na strane žalovaného, správne zistil skutkový stav
a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie
uznesenia okresným súdom.

34. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd

dopĺňa:

35. Vedľajšie účastníctvo v konaní (nie nesporovom) nie je upravené v Nariadení a ani ustanoveniami
Nariadenia nie je nijako vylúčené. Nepredstavuje svojím výkonom a uplatnením rozpor s cieľom a ani
účelom európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Je preto možné aplikovať vnútroštátne

procesné právo v danom prípade, a to ustanovenie § 93 ods.1 O.s.p., a za splnenia zákonných
podmienok pripustiť vedľajšieho účastníka na podporu účastníka - žalovaného v konaní. Pokiaľ ide
o námietku odvolateľa, týkajúcu sa neprípustnosti pripustenia vedľajšieho účastníka rovnako ako v
skrátenom konaní, odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci nejde o konanie, v ktorom by bol
vydaný platobný rozkaz, pričom predmetná právna vec podlieha režimu sporového konania, i keď o veci

s nízkou hodnotou pohľadávky, v ktorej môže súd i nariadiť ústne pojednávanie, pokiaľ je to potrebné
(Článok 5 Nariadenia).

36. Právna úprava platná do 01.07.2016 (§ 93 O.s.p.) upravovala, že vedľajší účastník môže do konania
vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo z iniciatívy účastníka konania. Pokiaľ označený subjekt urobí

procesný úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli,
keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie, alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k
vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je
vedľajšie účastníctvo prípustné alebo neprípustné; o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje,ak niektorý z účastníkov túto neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania namietne. Aj vtedy,
ak vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu,
ktorým prejavil, že vstupuje do konania a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu. Zákonným

predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie §
93 ods. 1 O.s.p., je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého
vstúpil do konania. V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje
ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto má záujem na výsledku konania.
Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho

záujmu na výsledku sporu, tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide.

37. Združenie spotrebiteľov Slovenska o. z. je registrovaným združením v evidencii občianskych
združeníododňa12.9.2013.Vtomtoregistrimáuvedenýpredmetčinnosti-spotrebiteľské.Zuvedeného

je zrejmé, že Združenie spotrebiteľov Slovenska je združením, ktoré môže vstúpiť do konania ako
vedľajší účastník vo veci ochrany práv spotrebiteľa (ide o predmet jeho činnosti).

38. Za týchto okolností je vstup a ďalšie pôsobenie Združenia spotrebiteľov Slovenska o. z. ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v predmetnej veci plne dôvodné a legitímne, a preto

námietky prípustnosti takéhoto vedľajšieho účastníctva, podané žalobcom, nie sú dôvodné.

39.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuzneseniepodľa§387ods.1CSPakovecnesprávne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).