Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. apríl 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214204867
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8214204867.1

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci žalobcu: Home
Credit Slovakia a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO 36234176 proti žalovanému: A. K., nar.
XX. X. XXXX, trvale bytom C., U. XX, toho času bytom C., S. S. XX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie Legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO 42 176 778 zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v

Košiciach, Urbánkova 6, o zaplatenie 2.025,66 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia vo výške 199,01 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr.
Moniky Marjanovič v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX. X. XXXX domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 2.025,66 Eur spolu s kapitalizovaným ročným úrokom z omeškania vo výške 413,06
Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.025,66 Eur od 19. 6. 2014 do zaplatenia

a trov konania vo výške 121,50 Eur z dôvodu, že so žalovaným uzavreli dňa XX. X. XXXX úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES,
pričom žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 2.323,57 Eur a žalovaný nedodržal platobnú
disciplínu a dostal sa do omeškania s úhradou splátok. Listom zo dňa 27. 2. 2012 vyzval žalobca
žalovaného na úhradu celého zostatku úveru, pričom vymáhaná suma pozostáva z istiny vo výške
1.703,38 Eur, z úroku vo výške 282,53 Eur, z poplatku za výpis z účtu vo výške 1,49 Eur a z úroku za

hotovostné transakcie vo výške 38,26 Eur.

V priebehu konania oznámil vstup do konania vedľajší účastník - Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778 s tým, že vstúpil
do konania na podporu žalovaného, pričom žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to,
že žalovaný pri podpise zmluvy nebol o výške úroku a poplatkov individuálne oboznámený a absentuje

aj samotný úkon zo strany žalovaného, ktorým by zmluvné podmienky akceptoval a prejavil súhlas s
ich uplatnením. Nárok na zaplatenie dojednania úrokov spôsobom uvedeným v hlave 7 § 9 úverových
podmienok a poplatkov v hlave 7 § 7, nie je ani individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou,
nakoľko časti zmluvy, resp. úverových podmienok sú uvedené menším písmom. Nakoľko zmluva podľa
vedľajšieho účastníka neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na informačnú povinnosť žalobcu stanovenú v ustanovení § 3

ods. 6, 7 zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že žalovaný zaplatil viac ako bola výška poskytnutých
finančných prostriedkov. Žiadal priznať náhradu trov konania.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že si požičal sumu 3.928,67 Eur a uhradil nateraz sumu ako je
uvedenávprehľadesplátokaúhrad.Zároveňuviedol,žetedauhradilvyššiusumu,akosipožičal.Prestal

splácať, keď prechádzal zo zamestnania do zamestnania. Zmluvné podmienky si neprečítal, lebo sú
písané malým písmom. Stotožňujem sa s názorom vedľajšieho účastníka, viac k veci nechcem uviesť
nič. Súhlasil s názorom vedľajšieho účastníka a žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 1. 4. 2016. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil

žalobca a vedľajší účastník, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali konať v ich
neprítomnosti. Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a
na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, žalobou, úverovou zmluvou zo dňa XX. X.
XXXX, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, výzvou o splatení celého dlhu zo dňa 27. 2. 2012,
poštovým podacím hárkom zo dňa 1. 3. 2012, výpisom čerpania splátok a úhrad, oznámením o vstupe
vedľajšieho účastníka zo dňa 7. 8. 2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka k žalobe zo dňa 25. 3. 2015

a ďalšími v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

ÚčastnícidňaXX.X.XXXXuzavreliúverovúzmluvuč.XXXXXXXXXXoposkytnutírevolvingovéhoúveru
a vydaní a používaní platobnej karty YES s tým, že bola dohodnutá výška úverového rámca 30.000,-
Sk (995,82 Eur) pri mesačnej splátke 1.200,- Sk. Súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky

spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. Žalovaný úver spočiatku riadne splácal, avšak neskôr porušil
platobnú disciplínu a preto žalobca výzvou zo dňa 27. 2. 2012 žalovaného vyzval k splateniu celého
úveru a požadoval zaplatenie sumy 2.299,21 Eur. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad, predloženého
žalobcom, za celú dobu úverového vzťahu čerpal žalovaný sumu 3.928,67 Eur, pričom na istine zaplatil
2.225,29 Eur, avšak spolu s ďalšími poplatkami a úrokom na tomto úvere zaplatil žalobcovi spolu sumu

5.350,75 Eur.

Podľa § 3 ods. 1) Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa
ods. 11 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa
odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať.

Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na zaplatenie sumy

2.025,66 Eur a kapitalizovaného úroku vo výške 413,06 Eur spolu s úrokom
vo výške 9 % ročne zo sumy 2.025,66 Eur od 19. 6. 2014 do zaplatenia nie je dôvodný a preto
ho v celom rozsahu zamietol. Je nesporné, že účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere,
ktorý bol žalovanému poskytnutý do výšky 30.000,- Sk, t.j. 995,82 Eur a žalovaný tento úver čerpal
prostredníctvom platobnej karty YES, pričom za celú dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal sumu

3.928,67 Eur. Na istine žalovaný uhradil doposiaľ sumu 2.225,29 Eur, avšak spolu s úrokom a ďalšími
uhradenými poplatkami bolo zo strany žalovaného celkovo uhradených 5.350,75 Eur.

Súd skúmal náležitosti úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi podľa § 4 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 6. 2006 a zistil, že táto zmluva obsahuje

iba výšku úverového rámca a výšku mesačnej splátky. Uvedená zmluva neobsahuje žiaden údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorého neuvedenie zákon o spotrebiteľských úveroch sankcionuje
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou. Súd však má za to, že aj napriek tomu, že sa jedná o revolvingový
úver, mala byť súčasťou predmetnej zmluvy RPMN aktuálna v čase uzatvárania predmetnej zmluvy,
kedy sú úvodom známe relevantné údaje pre jej výpočet.

Ak by aj súd pripustil, že pri revolvingovom úvere netreba uvádzať žiaden údaj o RPMN, a že zmluva
je aj pri absencii ďalších náležitostí podľa § 4 ods. 2 cit. zákona a začatí čerpania úveru spotrebiteľom
platnou, treba mať na zreteli, vychádzajúc z ust. § 4 ods. 5 cit. zákona, že od spotrebiteľa nie je možné
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V tomto prípade

v samotnej zmluve nie je uvedený žiaden údaj o výške úrokovej sadzby, ani ďalších poplatkoch. Úroková
sadzba (úrok) je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a pri spotrebiteľskom úvere je v záujme
ochrany a informovanosti spotrebiteľa nevyhnutné tento údaj vyžadovať. V danom prípade nebola
úrokovásadzbarevolvingovéhoúveruuvedenávôbecvzmluve.Ajkebytedasúdnapriekmalémupísmu
úverových zmluvných podmienok pripustil, že žalovaný v danom prípade podpisoval úverovú zmluvu

so znalosťou všetkých jej ustanovení a aj úverových zmluvných podmienok, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy, súd dospel k záveru, že v zmluve a úverových zmluvných podmienkach chýbajú
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ ide o revolvingový úver,
ktoré vyžadoval zákon účinný v čase podpísania úverovej zmluvy aj v čase výberov z kreditnej
karty (zákon č. 258/2001 Z. z.). Nemožno pripustiť, aby podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere boli upravené inými listinami, ktoré netvoria súčasť zmluvy, napríklad sadzobníkom poplatkov,
výzvou na aktiváciu kreditnej karty, alebo inými listinami. Žalobca síce predložil Sadzobník poplatkov a
úrokov platný od 1. 1. 2004, podľa ktorého základná úroková sadzba predstavovala 2,21 % mesačne,
čo činí 26,52 % ročne, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že bol žalovaný pri uzatváraní úverovej
zmluvy oboznámený s uvedeným Sadzobníkom poplatkov a úrokov. V samotnej zmluve bolo v bode 2

uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia a.s., ale žalovaný nepodpísal aj prehlásenie, že sa oboznámil so Sadzobníkom poplatkov a
úrokov. Naviac sa žiada uviesť, že daná úroková sadzba by bola v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka), keďže v období uzavretia spotrebiteľskej zmluvy bola úroková sadzba
spotrebiteľských úverov nad 5 rokov podľa údajov NBS vo výške 11,03 %, teda v tejto časti by bola

zmluva neplatnou.

Na základe uvedeného v danom prípade mal súd za preukázané pre neuvedenie RPMN v zmluve, ktoré
podľa názoru súdu malo byť uvedené aspoň v čase uzatvárania zmluvy, že daný úver je nutné považovaťza bezúročný a bez poplatkov. Aj keby súd vychádzal z toho, že v revolvingovej zmluve je adekvátnym
postup bez uvedenia RPMN, z dôvodu absencie esenciálnej náležitosti každej úverovej zmluvy, a to
uvedenia úrokovej sadzby, nemožno žalobcovi priznať úrok z omeškania. V zmluve tiež absentovalo

uvedenie požadovaných poplatkov. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje aj na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/12/2013. V tomto smere žalobca nepreukázal nielen ich reálne
uvedenie v predmetnej zmluve, ale aj skutočnosť, že dané poplatky boli stanovené za plnenie, ktoré
prinášalo spotrebiteľovi reálnu protihodnotu.

Zmluva neobsahovala úrokovú sadzbu ani poplatky požadované žalobcom.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere „od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca ako
dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov. A to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené
(§ 4 ods. 4 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že

prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný
však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Podľa § 4 ods. 5 Zák.č.258/2001 Z.z. v znení účinnom k 30. 6. 2006 nie je možné od spotrebiteľa

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (keďže ide o
absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže chýbajúcu časť zmluvy nahradiť úrokovou sadzbou v tom čase
platnou pre obdobné úvery) a preto súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez
poplatkov.

Keďže úver poskytnutý žalovanému v zmysle vyššie uvedeného je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov, tak žalovaný, ktorému bol úver poskytnutý vo výške 3.928,67 Eur bol povinný vrátiť
uvedenú sumu. Žalovaný doposiaľ zaplatil navrhovateľovi sumu 5.350,75 Eur. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný zaplatil viac ako bol poskytnutý úver, preto žalobu žalobcu na zaplatenie sumy 2.025,66 Eur
považuje súd za nedôvodný a z toho dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že úspešnému
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal priznať.

Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešného

žalovaného pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 199,01 Eur (za dva úkony
právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie vo veci á 91,29 Eur a 1 x režijný paušál
v sume 8,04 Eur a 1 x režijný paušál v sume 8,39 Eur), ktoré je
podľa § 149 ods. 1 O.s.p. žalobca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho

vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.