Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. október 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/64/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210657
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7116210657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou vo veci navrhovateľky/

manželky: A. F., W.. XX.X.XXXX, F. F. X, V., zast. JUDr. Jana Liptáková, advokátka so sídlom AK
Krmanova 1, Košice, proti odporcovi: T. F., W.. X.X.XXXX, F. F. X, V., zast. JUDr. Beáta Buhlová,
advokátka so sídlom Mlynárska 19, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom: Y. F., W.. XX.X.XXXX E. C. F., W.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania A. F. E. T. F. uzatvorené dňa XX.X.XXXX zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Košice - Juh, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX r o z v á d z a.

II. Mal. Y. F., W.. XX.X.XXXX a C. F., W.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia budú maloleté deti z a s t u p o v a ť a s p r a v o v a ť ich majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. F., W.. XX.X.XXXX sumou 250 Eur mesačne a
C. F., W.. XX.XX.XXXX sumou 200 Eur mesačne vždy k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky od

právoplatnosti rozsudku.

V. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:

Posledný týždeň v mesiaci v piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod., v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod.
a v nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý párny rok počas Vianočných sviatkov od 23.12. do 25.12
každý deň od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny rok počas
Vianočných sviatkov od 31.12. do 1.1. každý deň od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny rok počas

Veľkonočných sviatkov od Veľkonočného piatku do Veľkonočného pondelka každý deň od 9.00 hod. do
19.00 hod. a každé letné prázdniny v mesiaci august od 1.8. do 21.8 každý deň od 9.00 hod. do 19.00
hod.

VI. Otec maloleté deti p r e v e z m e v stanovené dni a hodiny pred bytom matky, kde mu táto dieťa
odovzdá a vráti jej ich na tom istom mieste v stanovený deň a hodinu.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 12.5.2016 žiadala, aby rozviedol manželstvo, nakoľko
neplní svoj spoločenský účel.2. V prípade rozvodu manželstva navrhla maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať
prispievať na ich výživu po 300 Eur mesačne. Úpravu styku určiť nežiadala.

3. Manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasil.

4. V prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, na výživu
mal. Y. je ochotný prispievať sumou 150 Eur mesačne a C. sumou 100 Eur mesačne. Súčasne žiadal
upraviť styk s maloletými deťmi.

5. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletých detí písomným podaním doručeným
súdu dňa 6.7.2016 v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti
matky, výživné určiť s prihliadnutím na odôvodnené potreby detí, ako aj príjmové, majetkové schopnosti
a možnosti na strane povinného rodiča, styk upraviť po dohode rodičov.

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 10.4.2010 čo vyplýva zo sobášneho listu zapísaného v
knihe manželstiev matričného úradu Košice - Juh, vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č.
XX. U oboch išlo o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti a to Y., W.. XX.X.XXXX
E. C., W.. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania na F. X U. V..

7. Súd vykonal dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že manželstvo uzavreli po 3-ročnej známosti na základe
obojstrannej vzájomnej citovej náklonnosti. Počas známosti nastal väčší konflikt, keď manžel navštívil
live chat na internete, avšak obhájil to so zvedavosťou a tým, že to bol jediný prešľap. Z trojročného

obdobia strávil približne rok pracovne v Nemecku. Vrátil sa na Slovensko v čase keďže boli manželia a
bola v siedmom mesiaci tehotenstva. Okrem bežných hádok a menších nedorozumení bolo manželstvo
harmonické a to až do 23.2.2012, keď sa dozvedela o prvej nevere, resp. kontaktovaní iných žien
manželom a dohadzovaní si vzájomných stretnutí s cieľom nevery. Keďže v tom čase mali dcéru,
dohodli sa, že pokiaľ manžel s týmito aktivitami prestane, tak je ochotná pokračovať v manželstve.

V čase keď mala prvorodená dcéra Y. 18 mesiacov, manžel prišiel o zamestnanie a keďže si okrem
príležitostných brigád nedokázal nájsť stabilné zamestnanie, bola nútená prerušiť materskú dovolenku
a nastúpiť do zamestnania v snahe udržať domácnosť. Mal. Y. v tom čase navštevovala detské jasle.
V januári 2013 opäť otehotnela a kvôli zdravotným komplikáciám bola nútená ostať doma s rizikovým
tehotenstvom. V apríli 2013 sa naskytla manželovi príležitosť vycestovať za prácou do Nemecka, kde

s malými prestávkami žije a pracuje dodnes. V tomto období sa zintenzívnili aj hádky medzi nimi.
Koncom roka 2013 sa dozvedela, že manžel dlžil na svojom osobnom účte v banke 500 Eur, ktoré si do
manželstva preniesol ešte z obdobia keď neboli manželia. Tento dlh tajil a k tomuto dlhu platil mesačne
úroky. Keďže to z dlhodobého hľadiska neriešil, rozhodla sa ho uhradiť v plnej výške z rodinných úspor. V
lete 2014 sa dcéry stali svedkom toho ako manžela odviezla kriminálna polícia a prebiehalo vyšetrovanie

trestného činu. Celý čas, ktorý žil a pracoval manžel v Nemecku sa snažila presvedčiť ho, aby sa vrátil
žiť a pracovať na Slovensko, aby žili a fungovali ako plnohodnotná rodina, avšak zo strany manžela
nevidela žiadnu snahu o zmenu. Za celú dobu neposlal ani jeden životopis zo slovenskej firmy a odmietol
absolvovať aj pohovory, ktoré sa mu snažili vybaviť známi s argumentom, že nie je ochotný robiť za
400 Eur a už vôbec nie akúkoľvek prácu. Prvých sedem mesiacov popri aktuálnej práci v Nemecku

sa snažil nájsť aj podnájom vhodný pre rodinu, avšak bola mu pridelená izba vo firemnom 4-izbovom
byte, kde žije s ďalšími tromi kolegami a následne prestal mať záujem hľadať byt pre spoločný život s
rodinou. Takéto odlúčenie spôsobilo ďalšie hádky. V máji 2015 prišla manželovi na ďalší mimomanželský
pomer, ktorý udržiaval v Nemecku. V tom čase pocítila definitívne výrazné vzájomné ochladenie vzťahov.
Približne od tohto času sa prestali ako manželia intímne stýkať. Taktiež boli z jeho strany opakované

klamstvá, aby mohol oddiaľovať príchody domov na Slovensko. Pritom keď bol doma na Slovensku, bol
neustále nervózny a hľadal si zámienky, aby mohol kričať na ňu a na maloleté deti, resp. zámienky k
hádke, čo maloleté vnímali veľmi zle. Vážne a nezvratné narušenie manželských vzťahov nastalo, keď
manžel pri poslednom pobyte na Slovensku po vzájomnom rozhovore oznámil, že ju už nemiluje a tiež,
že sa neplánuje vrátiť žiť ani pracovať na Slovensko a k rodine, pretože v Nemecku je spokojný a má

tam zázemie. Približne 5 rokov z 9- ročného vzťahu žil a pracoval manžel v Nemecku a príchodom na
Slovensko raz za dva, tri mesiace na jeden víkend s výnimkou letnej dovolenky kde strávil s nimi asi
dva týždne. V roku 2015 strávil manžel na Slovensku spolu len 36 dní. Z toho vyplýva, že manželstvo
po celú dobu neplnilo svoj spoločenský účel.9. Vzájomné citové, intímne, spoločenské a hospodárske odcudzenie spôsobilo hlboký, trvalý a
nezvratný rozpad manželstva. Manželské vzťahy medzi nimi sú z vyššie uvedených dôvodov

vážne narušené a manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a nemožno od nich ako od
manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo neplní žiadnu zo základných funkcií
manželstva a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel.

10. Navrhovateľka je s mal. C. na materskej dovolenke. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok spolu s

detskými prídavkami vo výške 250,24 Eur mesačne. Výdavky navrhovateľky sú nasledovné: úver na
bývanie321,25Eurmesačne,nájom,elektrina,rozhlas244,64Eurmesačne,plyn6Eurmesačne,škôlka
vrátane stravy, angličtina, ZRPŠ mal. Y. 55 Eur mesačne, mal. C. 110 Eur mesačne, strava A. 150 Eur
mesačne, Y. 150 Eur mesačne, C. 150 Eur mesačne, drogéria 50 Eur mesačne, hygienické, kozmetické
prípravky, cestovné 20 Eur mesačne, lieky 30 - 50 Eur mesačne, oblečenie 50 Eur mesačne, hračky 30
Eur mesačne, internet, TV 17,92 Eur mesačne, paušál 33 Eur mesačne, poistka 49,80 Eur ročne, odpad

75,23 Eur ročne a daň z bytu 20,25 Eur ročne. Spolu výdavky 1.499,92 Eur mesačne.

11. Finančne navrhovateľke doposiaľ vypomáhal manžel, pretože poslal v priemere asi 400 Eur, z toho
320 Eur boli prídavky na deti, ktoré mu vyplácali v Nemecku a zbytok zo svojich finančných prostriedkov.
Ostatné náklady hradila zo svojich úspor.

12. Z výpovede manžela súd zistil, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí. Manžel v čase
uzatvorenia manželstva pracoval v Nemecku približne 9 mesiacov. V čase keď bola navrhovateľka
tehotná sa vrátil na Slovensko a našiel si prácu, nakoľko to však bola práca v exteriéry s príchodom
zimy ostal bez práce, vrátil sa do bývalého zamestnania Metro Cash Cary Slovakia. V tom zotrval dva

roky. Manželstvo s navrhovateľkou hodnotí do tej doby ako dobré a aj keď sem tam sa vyskytli menšie
nedorozumenia. V deň prvých narodením dcéry Y. navrhovateľka nedôvodne obvinila manžela na
základe internetovej komunikácie z nevery. Manžel však žiadnu inú manželskú známosť nemal. Nakoľko
prišiel v tom čase o prácu, dohodli sa s navrhovateľkou, že tá nastúpi v čase materskej dovolenky
do práce. Manžel si aktívne snažil nájsť prácu a popri tom chodil po brigádach, za tým účelom má aj

založenúživnosť.PočasesinašielprácuvRakúskuanakoľkosazamestnávateľprejavilakoneseriózny,
pracovný pomer ukončil. Následne deň na to odišiel za prácou do Nemecka, ktorú mu sprostredkovala
navrhovateľkaujejbratranca.Manželdostávalvýplatunarukuakaždédvatýždnechodildomovkrodine
na víkend. Všetky zarobené peniaze okrem peňazí na cestu a stravu dával manželke. Práve z tohto
dôvodu nemá finančné prostriedky na vyrovnanie debetu na účte, platí len úroky. V súvislosti s určitými

nezákonnýmipraktikamizamestnávateľa, oktorýchnetušiladozvedelsaonichažneskôrmal problémy
s políciou. Nakoľko medzi ním a zamestnávateľom sa vzťahy veľmi zhoršili, pracovný pomer ukončil a
našiel si novú prácu v personálnej agentúre, v ktorej pracuje aj v súčasnosti. S manželkou sa dohodli
tak, že ak nájde v Nemecku vhodné ubytovanie pre celú rodinu príde navrhovateľka za ním. Z dôvodu,
že vyhovujúce bývanie pre 4-člennú rodinu bolo nad ich finančné možnosti, ostala manželka s deťmi na

Slovensku. Toto dlhodobejšie vzájomné odlúčenie spôsobilo citové ochladenie vzťahu medzi manželmi.
Hoci viackrát prosil manželku, aby za ním s deťmi na pár dní prišla, stále sa našiel dôvod prečo to nebolo
z jej strany možné. Manželka je veľmi silne naviazaná na rodičov, nedokáže byť dlhšie bez nich. Manžel
namieta tvrdenie o existencii mimomanželského pomeru. Manžel zjavne mimomanželský pomer nemal.
Napriek citovému ochladeniu má záujem udržať vzťah a kontakt s deťmi a tak vždy keď mohol prišiel

na Slovensko skoro vždy. Prišiel na predĺžený víkend.

13. Z uvedeného dôvodu s návrhom na rozvod manželstva súhlasí.

14. Manžel v súčasnosti pracuje v spoločnosti Y. T. - N. J., Q.-O. s príjmom v priemere za 6 mesiacov

1.907,38 Eur v čistom. Z toho zrážky činia cca 503,10 Eur mesačne, za ubytovanie a náklady za
cestovné k zákazníkom. Po rozvode sa mu zmení daňová trieda a jeho príjem klesne o cca 300 Eur
mesačne. Iné príjmy nemá. Manžel poukazuje na skutočnosť, že po vzájomnej dohode o rozvode ich
manželstva ho manželka z bytu vyhodila, zbalila mu jeho veci a pri odchode jej musel odovzdať kľúče
od bytu. Navrhovateľke poslal výživné na deti 300 Eur + 50 Eur na kúpu oblečenia pre deti + ďalších

50 Eur. Mesačné výdavky sú nasledovné: ubytovanie 250 Eur, cestovné do práce 200 Eur, cestovné na
Slovensko 220 Eur, strava 250 - 300 Eur, drogéria 30 Eur, televízia povinný poplatok 17,50 Eur, internet
20 Eur, mobil 15 Eur nemecký, 10 Eur slovenský, životná poistka 20 Eur, poistka auto 65 Eur polročne,
voľný čas fitnes 46 Eur, oblečenie, obuv, príležitostne v prípade potreby lieky 30 Eur.15. Z oznámenia zamestnávateľa matky bolo zistené, že táto je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke
a od 27.4.2014 nemá príjem zo zamestnania.

16. Z oznámenie ÚPSVaR v Košiciach bolo zistené, že matka poberá rodičovský príspevok od 1.4.2014
aktuálne mesačne v sume 203,20 Eur, nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Naposledy bola v
evidencii v období od 7.9.2010 do 22.3.2011, dňa 23.3.2011 bola z evidencie vyradená pre narodenie
dieťaťa.

17. Otec predložil súdu listinný dôkaz o príjme.

18. Podľa ust. § 18 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a
povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

19. Podľa ust. § 19 ods. 1 citovaného zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

20. Podľa ust. § 19 ods. 2 citovaného zákona o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia
spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného

21. Podľa ust. § 22 citovaného zákona k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

22. Podľa ust. § 23 ods. 1,2,3 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

23. Podľa ust. § 100 CMP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

24. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví
rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

26. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo
v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.27. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

28. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.

29. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne

narušené a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nemôže vytvárať harmonické
a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v Zákone o
rodine ( § 18,19 ), a toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo
vážny rozvrat medzi účastníkmi konania v manželstve, ktorý je vážny a trvalý a bez možnosti obnovenia
základných funkcií manželstva.

30. Súd zároveň po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že od manželov už nemožno ani očakávať,
že manželské spolužitie niekedy obnovia. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým rozvratom
zapríčineným nezáujmom o manželské spolužitie a o rodinný život. Príčinou rozvratu manželstva
sú neprekonateľné názorové rozdiely účastníkov na fungovanie manželstva ako aj udržiavanie

manželského spolužitia a rodinného života. Účel manželstva spočíva tak vo vytváraní rodinného
prostredia vhodného pre výchovu detí ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. V danom prípade účastníci už nežijú v
spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že manželstvo účastníkov už neplní svoj účel, tak
navrhovateľ ako aj odporkyňa odmietajú obnovenie manželského spolužitia a preto dospel súd k záveru,
že všetky podmienky pre rozvod manželstva sú splnené.

32. V zmysle uvedeného súd návrhu navrhovateľky týkajúceho sa rozvodu účastníkov v plnom rozsahu

vyhovel a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine manželstvo rozviedol.

33. Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,
u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a

po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú
skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive detí. Prihliadol na citové väzby a vývinové potreby
a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre
deti. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal.
deti zastupovať a spravovať ich majetok.

34. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a

zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie
rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie

potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého zrodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška

mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je

porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

35. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,

hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených

mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

36. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,

jeho možnosti a majetkové pomery.

37. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,
že výživné vo výške 250,- Eur mesačne na mal. Y. a 200 Eur mesačne na mal. C. je primerané.
Pri určovaní výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z

odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností tak na strane
matky ako i na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o maloleté deti a dospel k presvedčeniu, že
takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich
potrieb a domácnosti. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že starostlivosť,
výchovu a výživu o maloleté deti zabezpečuje výlučne matka, nakoľko otec väčšiu časť v roku pracuje

v zahraničí (Nemecko), na výživu maloletých detí síce prispieval sumou 400 Eur mesačne, avšak z
uvedenej sumy bola suma 320 Eur mesačne, prídavky na deti, ktoré boli vyplácané štátom a ktorú
sumu otec posielal matke. Súd je toho názoru, že príjem otca je v takej výške, aby vedel v uvedenom
rozsahu plniť vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom. Otec uviedol, že jeho príjem v
priemere predstavuje 1.900,38 Eur netto, pričom príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku

a prídavkov na deti vo výške 250,24 Eur. Z uvedeného vyplýva, že príjem matky je podstatne nižší
ako dosahovaný príjem otca. Matka má náklady spojené s výchovou, výživou, ošatením maloletých
detí. Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa
ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je

potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonnéhoustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd
je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných
potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo

žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s
požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie
existovalo.Dieťamázozákonaprávonavýživu,ideojehozákonnýnárok.Rodičomjeuloženápovinnosť
plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený v
rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá

povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u
každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých
dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej
kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča,
je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého

majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, ktorého prejavom môže byť aj nákladný
spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom

rozsahu. Námietky otca ohľadne výdavkov, ktoré má v čase stretávania sa s maloletými deťmi, na
ktoré poukazoval pri určení vyživovacej povinnosti súd uvádza, že tieto nespĺňajú charakter výživného
a ich účelom nie je nahrádzať výživné, preto sa do vyživovacej povinnosti zásadne nezapočítavajú.
Aktivity otca počas styku s mal. dieťaťom sú rozhodne prínosom pre dieťa, ale v súlade so zásadou
vyjadrenou v Zákone o rodine, že otec okrem osobnej starostlivosti je povinný počas styku postarať

sa o osobné potreby dieťaťa naturálnym plnením, sa tieto výdavky zásadne nemôžu započítavať do
vyživovacej povinnosti ( povinnej osoby ), pretože svojim účelom sú viazané na pobyt dieťaťa u otca,
resp. sú jeho dobrovoľným plnením na základe vlastného uváženia aj keď sú vynakladané v záujme
dieťaťa, ktoré ich rozhodne vníma ako prejav otcovskej lásky a záujem poskytnúť mu širší rozhľad. Z
povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné plnenie,

vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je možné
kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad, pričom úlohou
súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

38. Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská

pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 250

Eur mesačne na mal. Y. a 200 Eur mesačne na mal. C. je primerané.

39. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

40. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk
rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú
neupraviť.

41. Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2

Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletými deťmi.

42. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa je nepochybne,
aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote

dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté
deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná
účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi, nielen etika príbuzenských vzťahov, aleaj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
je prikázaná obom rodičom. Záujem maloletých detí na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe
udržiavaniach vo vzťahu medzi rodičom a maloletými deťmi, v zmysle chápanie ho, ako vzoru a autority,

ktorý s rastúcim vekom detí, budú nadobúdať širšie rozmery (nález ÚS ČR vo veci II. ÚS363/03).
Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté deti, pretože
aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci školských prác (uznesenie
Ústavného súdu ČR vo veci II. ÚS 554/04). Pôsobenie oboch rodičov na deti je najmä z hľadiska
súčasného pubertálneho vývinového štádia detí nanajvýš vhodné. Pri výkone styku rodiča s maloletými

deťmi je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletých detí na nich
pozitívne vplývala a viedla k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote maloletých detí
je nepopierateľná, preto je úlohou matky, vhodne na tieto pôsobiť a zdôrazňovať dôležitosť stretávanie
sa s druhým rodičom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá
má zabezpečiť deťom veci na oblečenie a pod., ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na
stretávanie sa s druhým rodičom.

43. Podľa ust. § 24 ods. 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby i vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia, ako schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým

rodičom.

44. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi. Súd je toho názoru, že rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a

empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni, zaručuje bezproblémový výkon styku
s maloletými deťmi.

45. Vzhľadom na vyššie uvedené súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že tento je s nimi
oprávnený sa stretávať, avšak s prihliadnutím na denný režim maloletých detí zatiaľ bez prespania u

otca.

46. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obranyalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods. 2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.