Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611207950
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7611207950.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov
JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobkyne E.. J. E.Z., F.. XX.X.XXXX,
T. J. XXX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Vasiľom - advokátom, AK, Nerudova 14, Košice proti
žalovanej Základnej škole Slovinky, Slovinky 71, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Strižovským
- advokátom, AK, Starosaská 11, Spišská Nová Ves o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.500

€ s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
8C/86/2011-180 z 26.11.2015

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.
Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalovaná je povinná

zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 300,92 eur a na účet právneho zástupcu JUDr. Martina Vasiľa
trovy právneho zastúpenia vo výške 1 014,78 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Vychádzal z toho, že rozsudkom 8C 86/2011-117 zo dňa 16.2.2012 súd účastníkom náhradu trov
konania nepriznal. Krajský súd v Košiciach uznesením 5Co/110/2012-147 zo dňa 12.10.2012 rozsudok
vo výroku o trovách konania potvrdil, potom Najvyšší súd SR uznesením 1 MCdo 8/2013 zo dňa

29.9.2015 uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 12.10.2012 sp. zn. 5Co 110/2012 a rozsudok
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16.2.2012 č. k. 8C 86/2011-117 vo výroku o trovách konania
zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie. Uviedol, že
rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi v spojení s uznesením
krajského súdu, ktorým potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, že ustanovenia § 142 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.

zakotvujú v sporovom súdnom konaní pri rozhodovaní o trovách konania zásadu pomeru úspechu
účastníka v konaní. Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku z tejto zásady v tom zmysle, že
v prípadoch predpokladaných týmto ustanovením súd nepriznáva náhradu trov konania podľa pomeru
úspechu účastníka. V týchto prípadoch 1/ prizná plnú náhradu aj čiastočne neúspešnému účastníkovi za
predpokladu, že jeho neúspech vo veci je pomerne nepatrný, 2/ prizná základnú sadzbu advokáta podľa
výšky plnenia priznaného súdom vo veci samej, ak rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posudku

alebo úvahy súdu. Konanie o zaplatenie náhrady za nemajetkovú ujmu v peniazoch za neoprávnený
zásah do osobnostných práv je konaním, v ktorom výška priznaného plnenia závisí od úvahy súdu. V
novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania.

3. Trovy právneho zastúpenia spolu činia 1 014,78 €, za vyhotovenie predžalobnej výzvy súd odmenu
nepriznal, pretože ide o úkon vykonaný pred začatím konania, ktoré začína až doručením žaloby na súd.

Taktiež nepriznal odmenu za vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného voči odvolaniu, pretože tento
úkon nepovažuje za účelný. Vyjadrenie bolo vyhotovené dňa 21.11.2012, t. j. po tom, čo odvolací súduž o odvolaní dňa 12.10.2012 rozhodol. Odmenu za vyjadrenia k podanému mimoriadnemu dovolaniu
súd nepriznal z dôvodu, že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie na základe podnetu
žalobkyne azospisunevyplývaskutočnosť,žebybolažalobkyňanapodanievyjadrenívyzvaná.Navyše

súd má za to, že skutočnosti, na ktoré poukazuje vo vyjadreniach k mimoriadnemu dovolaniu boli i
súčasťou podnetu na jeho podanie. Z úkonov spojených s dovolacím konaním súd právnemu zástupcovi
žalobkyne DPH nepriznal, pretože podľa jeho vyjadrenia je jej platiteľom od 13.5.2013, a tieto úkony
boli vykonané v dobe kedy platiteľom nebol. Vec prevzal právny zástupca na základe plnej moci
dňa 1.2.2013, podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol spísaný dňa 11.1.2013 a Generálnej

prokuratúre bol doručený dňa 22.1.2013.

4. Advokát sa môže s klientom dohodnúť o akomkoľvek spôsobe dopravy, ak náklady s tým spojené
súd môže vo forme náhrady trov konania priznať len vtedy ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím
na okolnosti účelný. Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy bude spravidla doprava verejným
hromadným dopravným prostriedkom. Súd nepovažoval za účelne vynaložené trovy advokáta za

cestovnéosobnýmmotorovýmvozidlom.SídloadvokátajevKošiciachakprocesnémusúdudoSpišskej
Novej Vsi je vlakové spojenie trvajúce približne rovnako ako cesta osobným motorovým vozidlom.
Nebol preukázaný žiadny závažný dôvod, pre ktorý by tieto neúmerne zvýšené náklady cestovného
zástupcu žalobkyne mal znášať žalovaný a právny zástupca ničím bližšie nezdôvodnil, prečo bolo
použitie cestného motorového vozidla účelnejšie ako použitie verejného dopravného prostriedku. Súd

preto priznal náhradu cestovného len vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka na verejný
hromadný dopravný prostriedok, teda 8,- eur ( 1x trasa Košice-Spišská Nová Ves, Spišská Nová Ves
- Košice).

5. V odvolaní žalobkyňa žiadala zmeniť napadnuté uznesenie a priznať spolu 2.501,98 €, ktoré

pozostávajú z 2.139,62 € - právneho zastúpenia a za súdny poplatok 141 €, ostatných trov 221,36 € a
žiadala priznať aj ďalšiu náhradu prípadných trov vyplývajúcich zo spisu.

6. V odvolaní podala rozsiahle vyčíslenie trov (č.l. 191-192 spisu) a poukázala, že náhrada za stratu
času jej vznikla aj pri ceste právneho zástupcu z Košíc do Spišskej Novej Vsi a späť za 3 hodiny, t.j.

6 zmeškané polhodiny (po 12,72 €, 1,60 výpočtového základu spolu 763 €) a iné trovy len za náhradu
straty času celkovo žiadala 300,84 €.

7. O. i. v odvolaní namietala, že z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa v prípade použitia verejnej dopravy
by musela cestovať namiesto 35 minút, 1 hodinu 55 min, pričom právny zástupca by namiesto pôvodnej

1 hodiny 8 min musel cestovať 2 hodiny 14 min. Obdobne by uvedené platilo pri ceste späť, keď po
pojednávaní, ktoré by skončilo napr. o 12:00 by musela žalobkyňa a právny zástupca vyčkať na vhodný
spoj. Z priložených printscreenov je zrejmé, že cesta z pojednávania by trvala v oboch prípadoch okolo
2 hodín. Pri takomto chápaní je zrejmé, že náhrady za stratu času právneho zástupcu budú približne
dvojnásobné a v niektorých prípadoch aj viac ako dvojnásobné. Ak sa pozrieme na vyčíslenie trov

konania z 16. 2. 2012, náhrady za stratu času právneho zástupcu k uvedenému dňu predstavovali sumu
300,84 € a cestovné 153,16 €. Teda, ak by síce klesla hodnota cestovného o nejakú sumu, náhrady
za stratu času by boli takmer dvojnásobné, čo by v konečnom dôsledku znamenalo vyššiu sumu trov
konania než boli v tomto konaní vyčíslené. Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je v tejto časti nesprávne a nie je možné ho akceptovať. Vyjadrenie k mimoriadnemu

dovolaniu zo dňa 23. 7. 2013 bolo vykonané na základe prípisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1MCdo/8/2013 zo dňa 17. 6. 2013, na základe ktorého sa žalobkyňa mala k veci vyjadriť do
30 dní, ak to považuje za potrebné. Ak chce byť účastník konania úspešný, mal by dodržiavať zásadu
„vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým". Preto ak ho súd požiada o vyjadrenie,
účastník konania by mal zhrnúť doterajšie argumenty a predložiť ich súdu spôsobom, aby v tom-ktorom

štádiu dokazovania zdôraznil najpodstatnejšie skutočnosti. Je logické, že účastník konania si nemôže
„šetriť" argumenty a skutočnosti na dovolacie konanie, keďže procesné predpisy od neho vyžadujú, aby
všetky podstatné skutočnosti uvádzal čo najskôr - ideálne pred súdom prvého stupňa. Ak však zhrnie
svoje argumenty, príp. hlbšie ich vysvetlí a dá do pozornosti najpodstatnejšie skutočnosti, nemožno mu
uprieť právo na náhradu trov konania za takýto úkon, preto náhrada trov konania za vyjadrenie zo dňa

23. 7. 2013 mala byť žalobkyni priznaná. Ďalej namietala, že žalobkyni sa nepriznali ani DPH, konkrétne
právnemu zástupcovi, lebo podľa jeho vyjadrenia je platiteľom od 13.5.2013 a tieto úkony boli vykonané
v dobe, kedy platiteľom nebol, posúdenie tejto otázky je v rozpore so zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty. Celkovou službou je právne zastupovanie žalobkyne v tejto veci, jednotlivé právneúkony, ktoré boli vykonávané v tejto veci musí súd považovať za čiastkovo dodávanú službu, napadnuté
uznesenie bolo vydané v čase, keď bola AK VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o. platiteľom DPH,
napadnuté uznesenie je posledným dňom obdobia, kedy bola vykonávaná služba právneho zastúpenia,

táto advokátska kancelária je povinná v súlade s právnymi predpismi platiť DPH.

8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná Základná škola Slovinky 71, navrhla potvrdiť uznesenie ako
vecne správne, nežiadala trovy odvolacieho konania, uviedla, že čo sa týka cestovných náhrad súd
nepovažoval za účelne vynaložené náklady advokátka osobným motorovým vozidlom, pretože nebol

preukázaný žiadny závažný dôvod, pre ktorý by tieto neúmerne zvýšené náklady cestovného mal znášať
žalovaný. Uznesenie súdu prvej inštancie je spravodlivé, súd správne vyčíslil trovy právneho zastúpenia
žalobkyne, lebo s poukazom na 142 ods. 3 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, môže
mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia závisel od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takomto prípade sa
musí priznať základná sadzby tarifnej odmeny advokáta, ktorá sa vypočíta z výšky súdom priznaného

plnenia. Pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta súd prvej inštancie vychádzal z
vyhl. č. 655/2004 Z.z. a hodnota úkonu činí 61,41 € a nie sumu 91,29 €, ktoré vypočítal právny zástupca
žalobkyne z výšky 2.000 €, lebo priznané plnenie súdom bolo vo výške 1.250 €.

9. Odvolací súd postupom podľa § 387 CSP (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal

uznesenie súdu prvej inštancie a zistil, že uznesenie je vecne správne a treba ho potvrdiť, pričom
odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí. V odvolaní žalobkyňa nespochybňuje
nárok na náhradu trov konania z hľadiska účelnosti trov.

10. V súlade s § 470 ods. 1 CSP, účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti a preto odvolací súd už aplikoval ust. § 251 a
nasl. CSP, pri potvrdení uznesenia súdu prvej inštancie. Trovy konania ak sú preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva,
súd prvej inštancie ich aj prizná. S poukazom na § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd

rozhodne podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a pretože ani úspešnej
žalovanej strane nevznikli žiadne trovy v odvolacom konaní a žalobkyňa nemala úspech v odvolacom
konaní, stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Pre tento spor je podstatné, že v konaní už prebehlo dovolacie konanie a najvyšší súd uznesením

1MCdo/8/2013 z 29.9.2015, keď predtým už bol právoplatný rozsudok v senáte 5Co vo veci samej, zrušil
uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/110/2012 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová
Ves z 16.2.2012 č.k. 8C/86/2011-117 vo výroku o náhrade trov konania a vec vrátil v rozsahu zrušenia,
t.j. čo do výroku o trovách konania súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a správne súd prvej inštancie
aplikoval na danú vec ust. § 142 ods. 3 O.s.p., vysvetlil z čoho pozostávajú trovy žalobkyne (300,92 €)

a rozčlenil trovy právneho zastúpenia.

12. Súd prvej inštancie rešpektoval odôvodnenie uznesenia NS SR sp. zn. 1MCdo/8/2013 a vo svojich
presvedčivých dôvodov poukázal na to, že nie všetky vyčíslené trovy boli účelne vynaložené podľa
vyhl. č. 655/2004 Z.z., za vyhotovenie predžalobnej výzvy odmenu nepriznal a taktiež vyjadrenie

žalobcu k vyjadreniu žalovaného proti odvolaniu (keďže tento úkon nepovažoval za účelný) tiež za
tento úkon nepriznal odmenu. Odmenu za vyjadrenie k podanému mimoriadnemu dovolaniu nemohol
súd priznať, lebo podnet podala žalobkyňa a zo spisu nevyplýva, aby bola vyzývaná na podanie
podnetu. Skutočnosti na ktoré poukázal vo vyjadreniach k mimoriadnemu dovolaniu žalobkyňa, boli i
súčasťou podnetu, duplicitné úkony nemožno zásadne priznať z hľadiska účelnosti. Z úkonov spojených

s dovolacím konaním súd nemohol právnemu zástupcovi žalobkyne DPH priznať, keďže podľa jeho
vyjadrenia je jej platiteľom od 13.5.2013 a tieto úkony boli vykonané v dobe, kedy platiteľom nebol, vec
prevzal právny zástupca na základe plnej moci 1.2.2013, podnet na podanie mimoriadneho dovolania
bol spísaný až 11.1.2013 a GP SR bol doručený dňa 22.1.2013, čo vyplýva zo spisu. Advokát sa
môže s klientom dohodnúť o akomkoľvek spôsobe dopravy, ale pri rôznych formách dopravy zo

Spišskej Novej Vsi do Košíc a aj v rámci Spišskej Novej Vsi súd prvej inštancie správne nepovažoval
za účelne vynaložené trovy advokáta za cestovné osobným motorovým vozidlom, sídlo advokáta je
stále v Košiciach a k procesnému súdu na súd prvej inštancie je vlakové spojenie trvajúce, dokonca
kratšie ako cesta osobným motorovým vozidlom pri nepriaznivých poveternostných podmienkach a pripreukázateľne členitom teréne, ktorým viedla cesta 1. triedy a časť diaľnice v čase vykonania úkonov.
Totoneúmernezvyšovanienákladovcestovnéhoprávnymzastupovanímžalobkynenemôžeznášaťtaká
štátna inštitúcia ako Základná škola. Napokon ani právny zástupca žalobkyne podrobnejšie nezdôvodnil

prečo by bolo použitie osobného motorového vozidla účelnejšie ako použitie rýchlika pri trase Košice
- Spišská Nová Ves a späť.

13. Odvolací súd poukazuje na ust. § 252 CSP, lebo každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú
a súd prvej inštancie zákonne postupoval a spravodlivo rozhodol, keď priznal úspešnej žalobkyni len

účelné trovy konania podľa § 255 ods. 2 CSP, lebo strana mala vo veci úspech len čiastočný a preto
riadiac sa uznesením NS SR č.k. 1MCdo/8/2013-176 toto správne rešpektoval a podľa jeho pokynov aj
rozhodol. Žalobkyňa v odvolaní ani nespochybňuje výšku základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta,
keďže treba vychádzať z vyhl. č. 655/2004 Z.z. a hodnota úkonu predstavuje sumu 61,42 € a nie akú
si v odvolaní vyúčtoval, resp. ako žiadala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu (podobne aj
súdna prax v oblasti trov konania, napr. Uznesenie NS SR 7MCdo/5/2012 z 20.3.2012).

14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.