Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111219057
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7111219057.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne B. W., A. XX.X.XXXX, bývajúcej v O., O. Č.. XX, proti
žalovaným 1. Územné bytové družstvo Košice - Ťahanovce, so sídlom v Košiciach, Bukureštská č. 12,
IČO: 00 594 725, zastúpené JUDr. Annou Lacovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská č. 4, 2.
P.. O. O., A. X.X.XXXX, bývajúcemu v O., M. Č.. XX, X. Y. O.Č., naposledy bývajúcej v O., M.Á. Č.. XX,
toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom - žalovaným v 2. rade, 4. E. W., narodenému

XX.X.XXXX, bývajúcemu v H., J. X. P. Č.. XX, o určenie práva spoločného nájmu k bytu a o určenie
neplatnosti zmluvy, o návrhu na obnovu konania, o odvolaní žalovaného v 2. rade Mgr. Karola Kačalu
proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 7.8.2014, č. k. 37C/231/2011-167, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného v 2. rade na obnovu konania.

V odôvodnení uviedol, že návrh bol podaný na povolenie obnovy konania, ktoré sa viedlo na okresnom
súde pod sp. zn. 14C/935/1996 s tým, že je tu nová skutočnosť, ktorá nebola v priebehu konania
predmetom dokazovania a ani nevyšla najavo a to, že žalobkyňa bola s manželom po rozvode
majetkovo vysporiadaná a následne bola právoplatne vylúčená z Územného bytového družstva Košice
- Ťahanovce, proti čomu sa nikdy neodvolala. Konanie žalobkyne bolo motivované existenčnou snahou
vyriešiť si bytovú otázku, a to za akúkoľvek cenu, aj za cenu zavádzania súdu a uvádzania nepravdivých

údajov, pričom však rozhodnutím súdu bola poškodená rodina žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 2. rade
ďalej dôvodil, že k naplneniu podmienok pre povolenie obnovy konania v zmysle ust. § 228 O.s.p. došlo
v dôsledku existencie objektívnych skutočností a dôkazov vyplývajúcich z krivej výpovede žalobkyne,
ktoré urobila na základe ovplyvňovania jej právnej zástupkyne. Ako dôkaz predložil čestné prehlásenie
žalobkyne o krivej výpovedi, výpoveď z družstva žalobkyne, dohodu o majetkovom vyporiadaní. Tvrdil,
že existencia týchto faktov mohla v pôvodnom konaní privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo

veci, avšak tieto dôkazy bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pretože o existencii
krivej výpovede nevedel. Až v tomto konaní mal k dispozícii spomínané dôkazy v písomnej podobe. Aj
žalobkyňa vo svojom vyjadrení žiadala, aby bola obnova konania povolená, pretože v priebehu konania
14C /935/1996 bola pod silným psychickým nátlakom jej právnej zástupkyne a konala pod jej vplyvom.
Bola pod fyzickým nátlakom jednej agresívnej kriminálnej skupiny. Žalovaný v 1. rade žiadal návrh na
obnovu konania zamietnuť a uviedol, že žalovaným predložené dôkazy (dohoda o majetkoprávnom

vysporiadaní BSM a vylúčenie z družstva) sú v diametrálnom rozpore s vykonaným dokazovaním
súdu v konaní sp. zn. 14C/935/1996. Uviedol, že nezavdal žiadnu príčinu k tomuto konaniu a až po
právoplatnom rozhodnutí súdu, ktorým tento určil neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu medzi
žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade s tým, že žalobkyňa je spoločnou nájomníčkou družstevného
bytu v O. A. J.. Q. Č.. X, previedol predmetný byt do vlastníctva žalobkyne a následne táto previedla byt
na tretiu osobu. Všetky dôkazy účastníci konania mohli predložiť aj v pôvodnom konaní a nebránila im

v tom žiadna objektívna príčina. Ak ich nepredložili len z dôvodu vlastného rozhodnutia manipulovať s
pravdou a spravodlivosťou, nemôže to byť dôvodom na obnovu konania, lebo úlohou súdu nie je brániťich pred ich vlastným konaním. Žalovaná v 3. rade sa k návrhu na obnovu konania nevyjadrila a žalovaný
v 4. rade uviedol, že dôvody na obnovu konania existujú v nových skutočnostiach, ktorými sú aj tvrdenia
jeho bývalej manželky - žalobkyne, s ktorou sa po rozvode majetkovo vysporiadali. Taktiež bola riadne

vylúčená z družstva a rozhodnutie jej bolo riadne doručené, preto v minulosti o týchto veciach na súde
klamala. Z čestného vyhlásenia zo dňa 20.6.2011 súd prvého stupňa zistil, že podpísaná žalobkyňa
prehlásila na svoju česť, že bola po rozvode so svojim manželom vysporiadaná a predložila o tom ako
dôkaz dohodu o majetkových právach zo dňa 12.5.1998 a zároveň, že ona a jej bývalý manžel E. W. boli
vylúčení z územného bytového družstva Ťahanovce, o čom bola vyrozumená doručením a prevzatím

oznámenia zo dňa 14.9.1996, proti ktorému sa neodvolala.

Po právnom posúdení veci podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a § 234 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa
v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil podstatu obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku,
ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia tak, ako ho vníma
právna teória. Dôvodil, že zo spisu 14C/935/1996 zistil, že listinné dôkazy, o ktoré žalovaný v 2. rade

opiera svoj návrh na obnovu konania sú súčasťou tohto spisu. Je tam prípadné rozhodnutie žalovaného
v 1. rade zo dňa 14.9.1995 na č.l. 9 spisu, dohoda o majetkovom vysporiadaní zo dňa 12.5.1998 na
č.l. 37 spisu, ako aj čestné vyhlásenie žalobkyne zo dňa 20.6.2011 na č.l. 267 predmetného spisu,
nejde teda o nové dôkazy. Dôvodom pre obnovu konania totiž v zmysle ust. § 228 ods. 1 písm. a/
O.s.p. nemôže byť skutočnosť, že súdy v pôvodnom konaní účastníkom navrhovaný dôkaz nevykonali

alebo ho nepokladali za podstatný. Je nepochybné, že dôkaz týmito listinami nebol v pôvodnom
konaní vykonaný nie z dôvodu, že to nebolo možné, ale preto, že takýto dôkaz nebol s ohľadom
na vyhodnotenie iných dôkazov považovaný za potrebný ku zisteniu skutkového stavu veci. Navyše,
pokiaľ ide o čestné vyhlásenie žalobkyne zo dňa 20.6.2011, ktoré je v podstate zmenou jej účastníckej
výpovede učinenej v pôvodnom konaní súd konštatoval, že toto nemôže byť dôvodom pre povolenie

obnovy konania, lebo ide o skutočnosť, ktorá nastala až po skončení konania vo veci samej (zmena
účastníckej výpovede). V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 25.2.2004
sp. zn. 22Cdo 2347/2003 uverejnené pod C 2383 v súbore civilných rozhodnutí Najvyššieho súdu.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd prvého stupňa s konštatovaním, že pre povolenie obnovy
konania nie sú splnené podmienky, pretože žalovaný v 2. rade v návrhu neuviedol nové skutočnosti,

rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, preto bol návrh
na obnovu konania zamietnutý. V závere odôvodnenia rozhodnutia súd uviedol, že o trovách konania
rozhodne samostatným uznesením.

V zákonnej lehote podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie žalovaný v 2. rade P.. O. O., ktoré došlo

na súd dňa 10.11.2014 s tým, že dôvody svojho odvolania doplní v lehote 7 dní. Urobil tak podaním
došlým na súd 14.11.2014. Tvrdil, že súd konanie uznesením prerušil a tento stav doposiaľ trvá, vo
veci vykonal nedostatočné dokazovanie, nevyžiadal od žalovaného v 1. rade podklady týkajúce sa
spomínaného konania, pretože nevypočul k veci riaditeľa Územného bytového družstva Ťahanovce,
ani nevypočul k veci B. W.. K hmotnoprávnym dôvodom odvolania uviedol, že po skončení pôvodného

konania sa objavili nové skutočnosti a dôkazy, ktoré v čase konania neboli známe a týmito dôkazmi boli
písomnosti a čestné prehlásenia - výpoveď B. W.. Preukázalo sa čestným prehlásením B. W. zo dňa
20.6.2011, že vylúčenie z Územného bytového družstva Ťahanovce jej bolo riadne do rúk doručené,
a preto sa ukázalo nepravdivým tvrdenie, že jej doručené poštou nebolo. Svedčí o tom prehlásenie
v konaní 14C/935/1996 zo dňa 15.11.2011, ako aj vyjadrenie k žalobe zo dňa 5.10.2010. Ukázalo sa

tiež nepravdivým tvrdenie, že manželia W. neboli po rozvode majetkovo vysporiadaní a ako dôkaz
o tom svedčí čestné prehlásenie B. W. zo dňa 20.6.2011. Toto klamstvo dôležitého svedka v konaní
spôsobilo, že na jeho základe a v dobrej viere súd rozhodol tak, ako rozhodol a jej návrhu a žalobe
vyhovel. Skutočnosti, že ide o nepravdivé tvrdenia však vyšli na povrch až s odstupom času po skončení
pôvodného konania 14C/935/1996. Podľa jeho názoru ide o nový dôkaz, ktorý je spôsobilý byť dôvodom

obnovy konania a môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, lebo tento dôkaz bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní. Pri tomto novom dôkaze nie je rozhodujúce, že sa týka
skutočnosti, ktorá je súdu už známa. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom konaní
nie je len mienená možnosť označiť dôkaz, ale aj nemožnosť predložiť ho účastníkom konania súdu.

K odvolaniu žalovaného v 2. rade sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade s tým, že nebol iniciátorom
uzavretia zmlúv, o neplatnosti ktorých rozhodol rozsudkom Okresný súd Košice I v konaní vedenom
pod sp. zn. 14C/935/1996, obnovy ktorého sa žalovaný v 2. rade domáha, postupoval podľa § 230
Obchodného zákonníka a podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytovýchpriestorov v platnom znení a nemá možnosť posúdiť pravdivosť alebo nepravdivosť tvrdení žalovaného
v 2. rade, a teda ani splnenie podmienok pre obnovu konania.

Žalobkyňa B. W. sa tiež písomne vyjadrila k podanému odvolaniu a poukázala na to, že dôkazy, ktoré
poskytla P.. O. O. v konaní na prvom stupni (zrejme mala na mysli konanie 14C/935/1996) neboli
súčasťou spisu. Súdu boli poskytnuté P.. O. O. až po právoplatnom rozhodnutí súdu. Tvrdila, že bola s
manželom právoplatne vylúčená kvôli neplateniu nájomného z bytového družstva a vylúčenie im bolo
obom oddelene doručené, pričom proti vylúčeniu sa nikto neodvolal, preto nadobudlo právoplatnosť a

vykonateľnosť.Taktiežniejepravdiváskutočnosť,žebyneboliporozvodevysporiadaníaokolnostiokolo
pôvodného sporu na súde boli pomerne neštandardné a nezodpovedali pravde a reálnym pomerom
skutočnosti. Preto obnova konania by mohla napraviť krivdu a omyl, ktorý sa stal žiaľ v tejto súvislosti
s uvedením nepravdivých skutočností jej právnej zástupkyni. Zároveň dala plnú moc na zastupovanie
v konaní P.. O. O., žalovanému v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade zaslal Krajskému súdu v Košiciach dňa 14.4.2015 opätovné doplnenie podania k
odvolaniu, kde opisuje históriu celej kauzy, ktorá sa pred súdom riešila. Toto podanie došlo na súd
bez vlastnoručného podpisu P.. O. O., avšak následne bolo zaslané súdu splnomocnenie P.. O. O. pre
JUDr. Alexandra Fuchsa zo dňa 9.6.2015, ním podpísané, avšak chýba podpis JUDr. Alexandra Fuchsa,
advokáta, ktorý by osvedčoval, že toto splnomocnenie prijíma. Riadne plnomocenstvo so všetkými

náležitosťami bolo Krajskému súdu v Košiciach doručené od JUDr. Alexandra Fuchsa, advokáta, až
dňa 20.7.2015, ide o plnomocenstvo zo dňa 10.7.2015 s tým, že boli opätovne doplnené dôvody
odvolania žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice č.k. I 37C/231/2011-167 zo
dňa 7.8.2014. Namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. s tým, že závery súdu
prezentované v napadnutom uznesení nemožno akceptovať. Považuje za celkom nesprávny právny

záver okresného súdu, podľa ktorého následná zmena účastníckej výpovede (B. W.) nemôže byť
dôvodom pre povolenie obnovy konania, keďže táto zmena nastala až po skončení konania vo veci
samej. V danom prípade zmena účastníckej výpovede žalobkyne sa týka tej rozhodujúcej skutočnosti,
či došlo alebo nedošlo k jej právoplatnému vylúčeniu z územného bytového družstva, resp., či podpísala
alebo nepodpísala dohodu o majetkovom vysporiadaní so žalovaným v 4. rade. Nie je možné a

priori vylúčiť obnovu konania založenú na skutočnosti, že niekto, kto v pôvodnom konaní vypovedal
nepravdivo,sadodatočnepriznáarozhodujúceskutočnostipravdivoopíše.Osobitnesatojavínaliehavé
v prípadoch, keď práve nepravdivá výpoveď tvorila základ pre ustálenie vecnej aktívnej legitimácie
a naliehavého právneho záujmu účastníka konania na strane žalobcu. V danom prípade nepravdivé
účastnícke výpovede žalobkyne v pôvodnom konaní bral súd za základ svojho rozhodovania. Otázka

pravdivosti účastníckej výpovede žalobkyne v pôvodnom konaní hrala z hľadiska výsledku konania
rozhodujúcu úlohu. Z čestného prehlásenia žalobkyne z 20.6.2011 vyplynula tá nová skutočnosť,
podľa ktorej bola právoplatne vylúčená z bytového družstva, uzavrela písomnú dohodu o majetkovom
vyrovnaní z 12.5.1998. Pravdivosť tvrdenia o vylúčení z družstva podporuje aj rozhodnutie o vylúčení,
ktoré poskytla žalovanému v 2. rade a ktorý tento ako nový dôkaz predložil.

K dodatočným dôvodom odvolania žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalovaný v 1. rade s poukazom na
uznesenie NS SR 5Cdo 279/2010 a to, že uplynula lehota na odvolanie a možnosť odvolateľa dopĺňať
dôvody odvolania zanikla. Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, čím sa obmedzuje
preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní s

výnimkou podľa § 212 ods. 2 a 3 O.s.p. Vzhľadom k týmto okolnostiam sa žalovaný v 1. rade k doplneniu
dôvodov odvolania nebude vyjadrovať. Uplatnil si následne náhradu trov odvolacieho konania v sume
144,49 eura v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb za dva úkony - vyjadrenie zo dňa 8.12.2014 a 1.3.2016 po 61,87 eura a 66 eur, 1 x
režijný paušál 8,04 eura a 1 x 8,58 eura. Žalovaný E. W., ako aj žalobkyňa B. W. sa opätovne vyjadrili

k doplneným dôvodom odvolania a zotrvávali na svojom stanovisku v ktorom žiadali, aby súd povolil
obnovu konania, aby sa tak napravil justičný omyl a krivda, ktorá sa údajne stala P.. O. O..

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniapodľaust.§214ods.2O.s.p.prejednalvecbeznariadenia
pojednávania, preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212

ods. 1,3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

Žalovanýv2.radepodalodvolaniezdôvoduuvedenéhov§205ods.2písm.f/O.s.p.,t.j.,žerozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne posúdenie vecimôže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho právneho predpisu alebo,
že správny použitý právny predpis nesprávne vyložil, príp. že ho na zistený skutkový stav veci nesprávne
aplikoval.

Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenie alebo že by ho nesprávne vyložil.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd poukazuje na správne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, s

týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

Nezmeniteľnosť a záväznosť rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť je jednou zo záruk právnej
istoty. Pravidlom je, že náprava rozhodnutí sa zjedná odvolaním proti rozhodnutiam, ktoré boli vydané
v konaní na prvom stupni. Výnimkou z tohto pravidla sú opravné prostriedky, ktoré možno podať

i po právoplatnosti rozhodnutia, ak sú tu také závažné okolnosti, ktoré spochybňujú správnosť a
spravodlivosť rozhodnutia, preto záujem na právnej istote ustupuje. Takouto výnimkou je aj obnova
konania.

Žalovaný v 2. rade podal návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., t.j., že sú

tu skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ pre neho
môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Musí pritom ísť o skutočnosti, ktoré nastali do doby vyhlásenia
rozhodnutia, pretože len k týmto k okolnostiam mohol súd prihliadať. Novo tvrdená skutočnosť musí
byť spojená vždy s novým dôkazom, pretože účastník domáhajúci sa obnovy konania musí o tvrdenom
dôvode poskytnúť dôkaz. V dôvode obnovy konania podľa citovaného ustanovenia sa zdôrazňuje

subjektívna stránka, t. j. nemožnosť použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v
pôvodnom konaní.

V pôvodnom spise pred právoplatnosťou rozsudku sa nachádza Dohoda o majetkovom vysporiadaní
medzi manželmi B. W. a E. W., avšak nie je podpísaná B. W., dokonca dve dohody, jedna z 24.10.1996 a

druház12.5.1998(podpísanáB.W.),tietobolipredmetomdokazovaniavpôvodnomkonaní.Predmetom
dokazovania bolo aj doručovanie výpovede z nájmu bytu B. W. ako spoločnej nájomníčke, ku ktorej sú
pripojené doručenka a nedoručená zásielka, obe však adresované E. W. a za tým účelom bola vypočutá
aj svedkyňa P.. U. M.. Ani v spise žalovaného v 1. rade sa doručenka od výpovede z nájmu žalobkyni
nenachádzala. Tak súd prvého stupňa a aj odvolací súd teda pri svojom rozhodovaní v pôvodnom konaní

nevychádzal len z jediného dôkazu - účastníckej výpovede B. W., o ktorej teraz čestným vyhlásením
prehlasuje, že nebola pravdivá. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že zmenená
výpoveď žalobkyne (nie svedkyne, ako to mylne uvádza žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní)
nemôže sa považovať za taký nový dôkaz, aký má na mysli ustanovenie o prípustnosti obnovy konania.
Navrhovateľ obnovy konania nepredložil žiaden dôkaz o tom, že práve zmenená výpoveď žalobkyne je

tá pravdivá. V kontexte ostatných vykonaných dôkazov samotná zmenená výpoveď žalobkyne, prípadne
jej čestné prehlásenie o tom, že v pôvodnom konaní klamala neznamená pre žalovaného v 2. rade
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V konečnom dôsledku poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie NS
SR 4Cdo 83/99, kde bol vyslovený názor, že ani vecná nesprávnosť rozsudku, ktorého obnova konania
sa navrhuje, nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1

O.s.p..

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.