Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314209976
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314209976.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., U A. XXX/XA, proti odporcovi X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. A., Na Q. XXX/X, zastúpený
Advokátskou kanceláriou ADVOKÁT Adriana Hrdinová s. r. o., so sídlom Žilina, Vojtecha Spanyola
1726/13, o určenie manželského výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č. k. 27C/1/2015-48 zo dňa 05.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j ea vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke manželské
výživné za obdobie od 01.10.2014 do 31.03.2015 po 75 eur mesačne, spolu 450 eur v lehote do
troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšnej časti jej návrh zamietol a o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s .p. tak, že žiaden z účastníkov konania nemá na ich náhradu

právo. Mal za to, že návrh navrhovateľky, ktorá sa voči odporcovi domáhala platenia výživného 100
eur mesačne od 01.10.2014 do 31.03.2015 (návrh upresnila na pojednávaní 05.08.2015), je čiastočne
dôvodný. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s odporcom, s ktorým manželstvo stále trvá,
nie kvôli tomu, že by si našla priateľa, čo poprela, ale kvôli vzájomným nezhodám, z ktorého dôvodu
odsťahovaním sa do Čadce z objektívnych dôvodov prišla aj o zamestnanie, kde dosahovala príjem
380 eur mesačne. Od 01.04.2014 do 31.03.2015 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a

poberala podporu 210 eur mesačne, 50 eur platil otec výživné na maloleté dieťa mesačne (od októbra
2014 do marca 2015 100 eur), pričom mala výdavky na byt, stravu, hygienické potreby, pôžičku, telefón
a na maloletú. Vychádzajúc z uvedeného jej súd za požadované obdobie priznal na vyrovnanie životnej
úrovne manželské výživné 75 eur mesačne a vo zvyšku do požadovaných 100 eur mesačne návrh
zamietol, vychádzajúc z toho, že odporca mal do augusta 2014 priemerný mesačný zárobok 310 eur,
následne do konca roku z dôvodu poklesu odpracovaných hodín 155, resp. 176 eur mesačne, od roku

2015 86 eur, keďže došlo k ďalšiemu poklesu odpracovaných hodín. Skutočnosť, že spoločnosť, pre
ktorú odporca pracoval ako konateľ, je v úpadku a vykonáva činnosť nebola preukázaná. Preukázané
bolo, že spoločnosť, v ktorej jedným spoločníkom je matka odporcu, prenajíma penzión, a preto
nebolo preukázané, že u odporcu došlo k zníženiu zárobku z objektívnych dôvodov, z ktorého dôvodu
vychádzal podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine z jeho predpokladaného príjmu 310 eur mesačne. Výživné
navrhovateľke priznal za obdobie jej evidencie na úrade práce, t. j. za 6 mesiacov 175 eur, spolu 450

eur, keďže zodpovedá jej oprávneným potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a),
d), f) O. s. p. a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrh
navrhovateľky zamietnuť. Mal za to, že navrhovateľka neuviedla, za aké obdobie požaduje výživné,
pričom súd postupoval v rozpore so zákonom (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), keď jej priznal výživné za

obdobie pred začatím súdneho konania 10.11.2014. Mal za to, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného
je primárnym kritériom životná úroveň každého z manželov, keď od októbra 2014 do marca 2015 bolipreukázané príjmy navrhovateľky 210 - 220 eur podpora, 23 eur prídavky na dieťa + 100 eur výživné, z
prácnavrhovateľkynadohodu50eurmesačne,t.j.spolu380eurmesačne.Jehopríjembolvrozhodnom
období do konca roku 2014 160 eur mesačne a v roku 2015 80 eur mesačne z dôvodu znižovania

pracovného úväzku, pričom súd vychádzal z jeho príjmu 310 eur mesačne bez vykonania akéhokoľvek
dokazovania odôvodňujúceho takúto jeho úvahu. Súd nezdôvodnil, v čom vidí rozdiel v životnej úrovni a
ani ho nekvalifikoval, preto je jeho rozhodnutie neodôvodnené a nepreskúmateľné. Ničím nepodložené
tvrdenie navrhovateľky, že zo spoločnej domácnosti odišla kvôli vzájomným nezhodám, považoval súd
za pravdivé a jeho tvrdenie, že odišla kvôli mimomanželskému vzťahu, za nepravdivé, čoho dôkazom

malo byť, že podal návrh na rozvod, keď tak urobil práve pre jej mimomanželský vzťah. Konštatovanie
súdu, že navrhovateľka sa vzdala zamestnania z objektívnych dôvodov kvôli narušeným vzťahom, nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní. Presťahovanie sa navrhovateľky s dieťaťom po skončení pracovného
pomeru dohodou do lokality, kde sú obmedzenejšie pracovné možnosti, je vzdaním sa zamestnania
bez dôležitého dôvodu. Navrhovateľka po opustení spoločnej domácnosti mala možnosť bývať v Žiline,
kde maloletá chodila do škôlky a kde bol schopný poskytnúť pomoc pri starostlivosti o ňu, preto svoj

nižší príjem si zavinila subjektívne výlučne sama. Napriek týmto preukázaným skutočnostiam, bez
odôvodnenia rozdielu v životnej úrovni, mu bolo súdom stanovené platiť manželské výživné. Preto
považoval jeho rozhodnutie za arbitrárne.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny

potvrdiť, poukazujúc na to, že na základe výzvy súdu doplnila návrh 01.07.2015 a výživné žiadala určiť
od októbra 2014.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia

§ 214 ods. 2 O. s. p. toto rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Podľa§71ods.1Zákonaorodine,manželiamajúvzájomnúvyživovaciupovinnosť.Akjedenzmanželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah, aby životná úroveň oboch manželov

bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu krajský súd konštatuje, že okresný súd
pri svojom rozhodovaní nepostupoval dôsledne v zmysle hore citovaných ustanovení Zákona o rodine.
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nevyplýva, z akých dôvodov priznal výživné navrhovateľke
nie odo dňa podania návrhu, ale spätne, a takto postupoval v rozpore s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine.
Napriek rozpornosti v tvrdeniach účastníkov konania ohľadne dôvodov opustenia spoločnej domácnosti

zo strany navrhovateľky nevykonal žiadne dokazovanie (napr. oboznámením sa s rozvodovým spisom,
spisom vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z
manželstva, príp. iné), a preto jeho záver o tom, že sa tak stalo kvôli nezhodám medzi manželmi a nie pre
navrhovateľkin mimomanželský vzťah, z ktorého dôvodu výživné pre rozpor s dobrými mravmi nemožno
priznať (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), je ničím nepreukázaný a neodôvodnený.

V súvislosti s nemožnosťou priznať výživné podľa § 75 ods. 2 citovaného zákona neposudzoval ani
nevyhnutnosť odsťahovania sa navrhovateľky zo Žiliny, kde mala pravidelný príjem.

Vychádzajúc z uvedeného krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v priebehu ktorého bude jeho úlohou

vykonať dokazovanie v uvedenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.

Okresný súd súčasne rozhodne o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.