Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611010033
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2611010033.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému J. R., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom v čase spáchania skutku,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 7. marca 2016, sp. zn.
1T/11/2011, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. R., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný J. R. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že
dňa 23.5.2010 asi o 10.00 h. v Sekuliach u chaty č. 805 fyzicky napadol O. U. tak, že ho lopatou sotil do
pŕs, následne ho lopatou udrel do nohy nad pravé koleno a po hlave, čím poškodenému O. U. spôsobil

zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy v oblasti pravého ucha s tržno - zmliaždenou ranou, zmliaždenie
pravého ramena a pravého kolena, ktoré zranenie si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do
8.6.2010 a následne železnou tyčou udrel do pŕs D. R. a po páde na zem tohto s tyčou udrel do hlavy,
čím D. R. spôsobil zmliaždenie mäkkých tkanív hlavy v spánkovej oblasti vpravo s možnou vegetatívnou
symptomatológiou a pomliaždenie mäkkých tkanív II. prsta ľavej ruky s odreninou kože, ktoré zranenie
si vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosť do 13.6.2010,

Za to súd obžalovanému podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s použitím § 36 písm.
j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. sa mu určuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným:
- O. U., nar. X.X.XXXX v J., bytom E. J. D. XXX, škodu vo výške 555,00 Eur,

- D. R., nar. X.X.XXXX v J., bytom R. XXXX/XX, E., škodu vo výške 518,00 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený O. U., nar. X.X.XXXX v J., bytom E. J. D. XXX a D. R., nar.
X.X.XXXX v J., bytom R. XXXX/XX, E., odkazujú so zvyškom nároku na náhradu škody na občianske
súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu,

ktorým sa domáhal, aby odvolací súd na podklade skutkového stavu sám rozhodol rozsudkom vo veci
tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí, nakoľko skutok nie je trestným činom. V dôvodoch
odvolania poukázal na to, že súd I. stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil v rozpore s ustanovením § 2
odsek 12 Tr. por., a získané dôkazy dostatočne a správne nevyhodnotil a tým dospel k nesprávnemu
záveru, že konanie obžalovaného nenaplnilo znaky nutnej obrany. Rozsudkom zo dňa 21.10.2014 ho
súd I. stupňa oslobodil spod obžaloby, na tom skutkovom základe že skutok nie je trestným činom. V

konaní ktoré predchádzalo predmetnému rozhodnutie bolo jasne preukázané, že jeho konanie spĺňalo
zákonné znaky nutnej obrany, a v tomto zmysle aj súd I. stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil. Nesúhlasís tým, že by jeho konanie nieslo znaky úmyselného útoku na poškodených, ani s tým, že by zranenia
poškodených boli závažnejšie ako zranenia, ktoré utrpel ako on sám. Uviedol, že to boli práve
poškodení, ktorí svojou činnosťou vyvolali celý incident, ktorý vyvrcholil až fyzickým stretnutím vedúcim

k zraneniam, a to tým, že vykonávali neoprávnenú činnosť na pozemku, ktorého spoluvlastníkom je aj
on a snažili sa vybudovať zábranu, ktorou by jemu a jeho manželke vstupovať voľne na pozemok v jeho
spoluvlastníctve a zároveň by mu znemožňoval, resp. minimálne komplikovali prístup do jeho obydlia.
Zároveň poukázal nato, že poškodení fyzicky napadli jeho manželku, ktorú sa snažil brániť, pričom
došlo k fyzickému stretu s následnými zraneniami, ktoré utrpel jednak on sám ako aj obaja poškodení.

Ďalej uviedol, že súd I. stupňa nezdôvodnil, z akého dôvodu je podľa neho z vykonaných znaleckých
posudkoch zrejmé, že obaja poškodení utrpeli ťažšie zranenia ako utrpel on sám, keď v prvostupňovom
rozhodnutí uviedol, že všetci traja utrpeli v podstate rovnaké zranenia. Z vyjadrenia znalca podľa neho
tedavyplýva,žeuobidvochpoškodenýchdošlokzraneniamzaichaktívnejúčasti,toznamenáujedného
pri pretláčaní sa o železnú tyč a u druhého tým, že mu vyrazil z rúk lopatu. Je teda zrejmé, že z jeho
strany nešlo len o jednostranný útok, ale on sám sa musel brániť útokom poškodených. Ďalej uviedol, že

je veľmi málo pravdepodobné, že by jeden človek dokázal spôsobiť zranenia dvom ľuďom naraz. Taktiež
sa podľa jeho názoru súd I. stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, prečo utrpel aj on sám
zranenia, keď údajne ani jeden z poškodených mu nijako fyzicky neblížil. Tvrdil, že jeho obrana bola
jednoznačne primeraná útoku nebola vedená ani vo vyššej intenzite, ani neprimeraným spôsobom, bola
vpodstaterovnakéhocharakteru,akoútokzostranypoškodených.Nikdynepopieraltúskutočnosť,žeby

poškodenýchudrel.Priznalsvojuúčasťnacelomincidentestým,žesaibaaktívnebránil.Ďalej poukázal
na to, že sa snažil iba brániť svoju manželku pred útokom dvoch mužov - poškodených. Súd I. stupňa
podľa jeho názoru nepostupoval správne, keď výpoveď jeho manželky Zároveň namietal, že jeden z
poškodených, O. U. sa nachádzal na pozemku a vykonával činnosti na pozemku, ku ktorým nemá žiadne
vlastnícke ani iné užívacie práva, a už vôbec nebol nijako oprávnený akýmkoľvek spôsobom zasahovať

do integrity tejto nehnuteľnosti. Uviedol, že výpoveď svedka E. R., súd nevyhodnotil objektívne, nakoľko
opomenul jeden dôležitý fakt, a síce, že svedok uviedol, že žiadne napadnutie nevidel a nevie, čo sa
dialo pred jeho príchodom na miesto incidentu. Spolu s výrokom o vine obžalovaný žiadal súčasne zrušiť
aj všetky výroky, a teda aj výrok o treste ako aj výrok o náhrade škody.
Zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por.

zamietnuť.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovanej nie je
dôvodné.

V postupe súdu I. stupňa neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku
rozsudku.
Súd I. stupňa skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré
z nich vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako jej to
kladie za vinu obžaloba a prvostupňový rozsudok.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa súd I. stupňa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.
Všetky vo veci vykonané dôkazy súd I. stupňa v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne
rozoberá preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
v Senici Okresný súd Senica prejednal na hlavnom pojednávaní trestnú vec obžalovaného J. R. pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a rozsudkom sp. zn. 1T 11/2011
zo dňa 23.10.2012 uznal obžalovaného J. R. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona, za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, pričom výkon

trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 rok a zároveň bol zaviazaný
nahradiť škodu poškodenému O. U. vo výške 703,90 Eur a poškodenému D. R. vo výške 741,35 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný odvolanie, v dôsledku ktorého Krajský súd v Trnave uznesením
zo dňa 20.8.2013 č. k. 5To 17/2013 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Senica v celom rozsahua vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení
Krajský súd v Trnave uviedol ako a v ktorom smere treba doplniť dokazovanie vo veci. Následne Okresný
súd Senica po doplnení dokazovania rozsudkom zo dňa 21.10.2014 podľa § 285 písm. b) Trestného

poriadku obžalovaného J. R. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Senici pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a
zároveň boli obaja poškodení s nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie. Proti
predmetnému rozsudku podal prokurátor odvolanie a odvolanie podali i poškodení vo vzťahu k výroku
o náhrade škody. V dôsledku podaných odvolaní Krajský súd Trnava uznesením zo dňa 12.1.2016 č.

k. 5To 75/2014 zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Senica v celom rozsahu a vec vrátil súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, pričom v odôvodnení Krajský
súd Trnava uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.,
keď získané dôkazy dostatočne a správne nevyhodnotil, pričom dospel k nesprávnemu hodnotiacemu
záveru, že konanie obžalovaného napĺňalo zákonné znaky nutnej obrany. Krajský súd Trnava vyslovil
vo svojom rozhodnutí právny názor na prejednávanú trestnú vec a okrem iného uviedol, že úlohou súdu

prvého stupňa bude prehodnotiť dôkazy smerom naznačeným odvolacím súdom v jeho rozhodnutí a vo
veci rozhodnúť zákonným spôsobom.
Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 327 ods. 1 Tr. por. prehodnotil vykonané dôkazy v súlade
s právnym názorom Krajského súdu Trnava a po dôslednom preskúmaní doterajších argumentov
prokurátora, ktoré prezentoval v podanej obžalobe, v písomných dôvodoch odvolania i na hlavnom
pojednávaní, uznal obžalovaného J. R. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák.,nakoľkodôkazmivykonanýmivpredmetnejvecibolopreukázané,žeobžalovanýJ.R.poškodeným

O. U. a D. R. úmyselne ublížil na zdraví. Zároveň súd v skutku upravil zranenia poškodeného D.
R. v súlade so znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctvo. Súd prvého stupňa v súlade s
požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne a jasne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov pričom sa dôsledne riadil právnym názorom

odvolacieho súdu.
Pokiaľ ide o otázku viny je potrebné uviesť, že všetky vykonané dôkazy v predmetnej veci preukazujúce
vinu obžalovaného boli vykonané zákonným spôsobom a krajský súd v tomto smere nezistil žiadne
pochybenia ani porušenia zákona.
V tomto smere nie je možné sa stotožniť s názorom obžalovaného v tom smere, že súd I. stupňa

vyhodnotil dôkazy jednostranne v jeho neprospech, že nesprávne vyhodnotil závery znaleckých
posudkov a že uveril len výpovedi poškodených O. U. a D. R. a nesprávne posúdil výpoveď manželky
I. R..
Krajský súd k námietke obžalovaného, ktorá sa týka údajného nesprávneho vyhodnotenia znaleckých
posudkov súdom I. stupňa konštatuje, že z predmetných znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva

jednoznačne vyplýva, že obaja poškodení utrpeli zranenia, ktoré vznikli napadnutím inou osobou.
Zároveň je z týchto znaleckých posudkov zrejmé, že obaja poškodení utrpeli ťažšie zranenia ako utrpel
obžalovaný. Obaja poškodení, na rozdiel od obžalovaného pritom utrpeli aj zranenia hlavy a celkovo
utrpeli viac zranení ako obžalovaný.
K výpovedi manželky odsúdeného I. R. krajský súd konštatuje, že I. R. síce vypovedala v prospech

obžalovaného, jeho výpoveď potvrdila a uviedla, že mala byť poškodenými napadnutá, avšak lekárske
vyšetrenie nevyhľadala. V spise sa však nenachádza žiadna lekárska správa o jej lekárskom ošetrení
po predmetnom incidente i keď je zrejmé, že vzhľadom na svoje fyzické danosti a fyzické proporcie
poškodených by zranenia pri útoku utrpieť musela, a z tohto dôvodu sa krajský súd stotožnil s názorom
súdu I. stupňa, ktorý výpoveď tejto svedkyne vyhodnotil ako nevierohodnú, vykonanú v snahe napomôcť

obžalovanému.
Krajský súd zároveň konštatuje, že obžalovaného zo spáchania skutku nepriamo usvedčuje i jeho syn E.
R., ktorý vypovedal, že počul v inkriminovaný deň vonku krik, preto vyšiel pred dom a uvidel hlúčik ľudí
i svoju matku, ktorá na neho kričala. Ihneď k nim pribehol, resp. k chate A. R. a videl, ako obžalovaný
drží v rukách lopatu a oproti nemu stál O. U.. Následne videl, že O. U. tečie z hlavy, z oblasti za uchom,

krv. Ihneď priskočil k obžalovanému a zobral mu lopatu, ktorú držal v rukách, pretože obžalovaný sa
stále snažil na O. U. útočiť. Z uvedeného aj podľa názoru krajského súdu vyplýva, že ak by svedok
nezasiahol, útok obžalovaného na poškodeného by pokračoval.Rovnako tak v neprospech obžalovaného vyznievajú rozpory medzi jeho výpoveďami z prípravného
konania a výpoveďami na hlavných pojednávaniach. Obžalovaný J. R. na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že v roku 1996 dostal od rodičov príjazdovú cestu a pozemok, kde má postavený rodinný

dom. Uvedený pozemok je vo vlastníctve spoluvlastníkov, a to obžalovaného, jeho manželky, D. R. a už
nebohého A. R.. Obžalovaný začiatok incidentu v prípravnom konaní popísal tak, že poškodení chytili
jeho manželku za ruky, ťahali ju smerom k bráne, hodili ju na bránu a poškodený R. ju naďalej pritláčal o
bránu. Ďalej uviedol, že poškodeného U. dvakrát udrel lopatou, raz do hlavy a raz do nohy. Na hlavnom
pojednávaniach vypovedal odlišne v tom smere, že jeho manželku poškodený D. R. udrel do hlavy a

potom päsťou do ramena a chrbta. Potom ju mal poškodený O. U. kopať a udierať po hlave a chrbte.
Kontakt s poškodeným U. tiež popísal odlišne v tom, že sa lopatou iba bránil, a v podstate pri tejto obrane
sa lopata odrazila a zasiahla poškodeného U. do hlavy.
Obžalovaný k rozporom vo svojich výpovediach uviedol, že jeho výsluch v prípravnom konaní prebiehal
tak, že tam prišli, začalo sa písať, potom mu bola daná zápisnica na podpis a išli preč. Nebol poučený
ako obvinený a neboli mu dané poučenia ani na prečítanie políciou. Výpoveď, ktorú podal na hlavnom

pojednávaní v tejto veci, je tá pravdivá a na nej trvá. Výpoveď, ktorá mu bola prečítaná z prípravného
konania, táto pravdivá nie je, boli zámerne menené vety a slovíčka, aby dávali iný význam.
Krajský súd mal z vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázané, že obžalovaný bol v
prípravnom konaní riadne poučený, vypočutý bol v súlade so zákonom a za prítomnosti svojho
vtedajšieho obhajcu JUDr. Juraja Procházku.

Krajský sa stotožnil s názorom súdom I. stupňa, že z vykonaného dokazovania je jednoznačne zrejmé,
že to bol práve obžalovaný J. R., ktorý keď zistil, že obaja poškodení aj so svedkom C. U. vykonávajú
bez jeho súhlasu stavebné práce, tak si zobral zo svojho domu lopatu a spolu so svojou manželkou
prišli na miesto spornej stavby. Následne lopatou začal útočiť najprv na poškodeného O. U. a potom
železnou tyčou napadol poškodeného D. R.. Obžalovaný teda prišiel na inkriminované miesto s lopatou,

súmyslomzaútočiťnapoškodených,ktorýchajvskutočnostinapadolavdôsledkujehoútokupoškodení
utrpeli zranenia. Zranenia utrpel aj obžalovaný, tieto mu síce spôsobili poškodení, avšak títo sa len
bránili voči jeho útoku a zranenia mu spôsobili pri svojej obrane. Z dokazovania je zrejmé, že prvotným
útočníkom bol obžalovaný a vzhľadom k uvedenému jeho konanie nemožno považovať za nutnú obranu.
Príčinou konfliktu medzi obžalovaným a poškodenými boli stavebné práce, ktoré vykonávali poškodení a

s ktorými obžalovaný nesúhlasil. Toto však obžalovaného neoprávňovalo k použitiu násilia, ale mal veci
riešiť zákonnou cestou. Súd I. stupňa preto postupoval správne keď obžalovaného uznal za vinného
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozsudku.
Keďže všetky dôkazy preukazujúcu vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani krajský

súd nezistil týmto dôvod neveriť osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I. stupňového
rozsudku.
Rovnako správne postupoval súd I. stupňa aj pri úvahách o druhu a výmere trestu a uložil obžalovanému
trest, ktorý plne zodpovedá všetkým zásadám pre ukladanie trestu pričom je potrebné zdôrazniť, že ide
o trest, ktorý bol uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní šesť mesiacov,

s tým, že výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu jeden rok, a takýto trest je
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, osobné pomery obžalovaného, trestom primeraným a spôsobilý
na splnenie svojho účelu.
Keďže krajský súd nezistil pochybenie ani vo výroku o náhrade škody a nezistil ani žiadne dôvody
pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, odvolanie obžalovaného J. R. ako nedôvodné v zmysle § 319

Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.