Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204161
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514204161.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, pr. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
AK, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej M. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, v konaní o zaplatenie 5 517,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

III. Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, Chorvátsky Grob súd n e p r
i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, podanou dňa 27.11.2013, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu
5 817, 17 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 4 673,70 eur od 10.03.2013 do
zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanou dňa 23.4.2009 zmluvu o spotrebnom úvere
číslo 0532650805 (ďalej len zmluva o úvere), podľa ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 4 000 eur
pri fixnej úrokovej sadzbe 16,6 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v mesačných splátkach po

93,20 eur vždy ku 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na
deň 20.05.2009 a konečná splatnosť úveru na deň 20.12.2014. Zmluva upravovala podmienky čerpania
úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Zmluva spĺňa všetky náležitosti
zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm.d/ Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) a podľa
zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).
Pôvodný veriteľ dňa 28. 3.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky č. 0329/2013/CE postúpil žalobcovi

pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 6 277,02 eur, o čom bola žalovaná upovedomená
písomným oznámením postupcu.
Podaním doručeným súdu dňa 2.6.214 označeným ako vybavenie výzvy súdu, čiastočné späťvzatie
návrhu žalobca uviedol, že žalovaná po podaní žaloby na súd zaplatila dňa 21.10.2013 sumu 100 eur,
dňa 29.11.2013 sumu 100 eur a dňa 20.1.2014 sumu 100 eur, teda spolu sumu 300 eur. Na základe
uvedeného je žalovaná v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy vo výške 4 373,70 eur, zmluvných úrokov

vo výške 1 092,64 eur a nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 50,83 eur. Žalobca zobral
žalobu späť v časti zaplatenia istiny 300 eur a v tejto časti navrhol, konanie zastaviť. Súd uznesením č.
k. 5C/39/2014-45 zo dňa 16.6.2014 zastavil konanie v časti zaplatenia sumy 300 eur a v prevyšujúcej
časti vylúčil vec na samostatné konanie, kde bude rozhodnuté o trovách celého konania. Vylúčená vec
sa vedie pod sp. zn. 5C/210/2014

2. Súd strany o ich právach a povinnostiach a žalovanej doručil žalobu a vyzval ju, aby sa k nej v lehote
15 dní vyjadrila.3. Podaním, doručeným súdu dňa 26.06.2014, vstúpilo do konania na strane žalovanej Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob (ďalej len

Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ).
Súd poučil Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ o jeho procesných právach a
povinnostiach a žalovanú vyzval, aby sa vyjadrila, či súhlasí s jeho vstupom do konania. Žalovaná sa
ani k vstupu Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ na jej strane do konania, ani k žalobe
v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.

4. Súd vyzval žalobcu na predloženie dôkazov, týkajúcich sa postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods.
8 ZoB, a to na špecifikáciu všetkých plánovaných mesačných splátok, na uvedenie sumy, akú žalovaná
skutočne uhradila pôvodnému veriteľovi do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, na predloženie
dokladu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ako aj na uvedenie sumy, akú uhradila žalovaná po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 2.6.2014, na výzvu súdu špecifikoval žalovanú
sumu. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovanou a vyčíslenia dlžnej sumy
predložil spolu s vyjadrením platobnú históriu splácania úveru č. 0532650805 a uviedol, že žalovanej
bol poskytnutý úver vo výške 4 000 eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 16,6 %, ktorý sa zaviazala

platiť v 68 mesačných splátkach po 93,20 eur počnúc dňom 20. 5. 2009 a s konečnou splatnosťou
dňa 20.12.2014. Za správu úveru bol dohodnutý poplatok vo výške 1,99 eur mesačne a spracovateľský
poplatok vo výške 89,59 eur. Žalovaná bola ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní, preto pôvodný
veriteľ konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou zo dňa 28.3.2013
vo výške 6 277,02 eur. Písomnú výzvu pôvodného veriteľa žalovanej pred postúpením pohľadávky súdu

ale nepredložil dôkaz o jej doručení žalovanej.

6. Súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu, resp. jeho pr. zástupcu, žalovanú a Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca,
žalovaná ani Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ. Právny zástupca žalobcu svoju

účasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil. Žalovaná, ani Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, nežiadali odročiť pojednávanie z
dôležitých dôvodov, preto súd prejednal vec v ich neprítomnosti.

7. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou zmluvou o úvere (čl. 4),

oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (čl. 8), platobnou históriou (čl. 16 - 20), zmluvou
o postúpení pohľadávky a jej prílohou (čl. 12 - 15), informatívnym výpisom z OR žalobcu, písomnými
vyjadreniami žalobcu (čl. 10, 22, 57), výzvou pôvodného veriteľa (čl. 59), ako aj obsahom celého spisu
a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa 23.
04.2009 zmluvu o spotrebnom úvere číslo 0532650805, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo
výške 4 000 eur pri fixnej úrokovej sadzbe 16,6 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 68
mesačných splátkach po 93,20 eur mesačne vždy ku 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa
20. 05.2009 a konečná splatnosť úveru bola dňa 20.12.2014. Spracovateľský poplatok bol stanovený

vo výške 89,59 eur, poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 1,99 eur mesačne, RPMN 20,41 %,
priemerná RPMN 17,91 % a celková čiastka spojená s úverom vo výške 2 443,91 eur.
V záverečných ustanoveniach v čl. II. bod 2 zmluvy o úvere žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila
so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), Úverové
podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v zmysle

Úverovej zmluvy poskytuje. Podľa čl. II. bod 4 zmluvy Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v
úverovej zmluve, a ak je k Úverovej zmluve dohodnuté Poistenie k Úveru a súčasťou dokumentu je
časť II, tiež bod 4 a 5 v časti II. tohto dokumentu sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových
podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Podľa
čl. II. bod 5 zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §

262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.9. Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 20.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
ku 19.2.2013 vo výške 6 155,93 eur. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru doručil
pôvodný veriteľ žalovanej dňa 27.2.2013.

Nespornou skutočnosťou bolo, že pôvodný veriteľ dňa 28.3.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky
postúpil na žalobcu pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy, spornou ale ostala postúpená výška
pohľadávky 6 277,02 eur, pričom žalobca žalobou uplatňoval pohľadávku vo výške 5 517, 17 eur,
pozostávajúcu z istiny vo výške 4 373,70 eur, zmluvných úrokov vo výške 1 092,64 eur a nesplatených
poplatkov za správu úveru vo výške 50,83 eur. Žalobca však nepredložil oznámenie o postúpení

pohľadávky pôvodného veriteľa adresované žalovanej, a ani nepreukázal jeho doručenie žalovanej.

10. Sporné ostali tieto otázky, ktoré bolo potrebné v konaní riešiť:
- či predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať len podľa ustanovení ObZ tak, ako to tvrdí
žalobca, alebo ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv
a postúpenia pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa špeciálnych právnych

predpisov - zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a zákona o bankách (ďalej len ZoB),
- či je platné postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle príslušných ustanovení
OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku
- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ písomne vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy
a či jej doručil túto výzvu,

- či bola žalovaná v omeškaní s platením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej
postúpením na žalobcu,
- v akej výške bola splatná pohľadávka z úveru pred jej postúpením na žalobcu a či pohľadávka
pôvodného veriteľa v čase postúpenia bola splatná v takej výške, ako ju postúpil na žalobcu,
- čižalobcauniesolbremenotvrdeniaadôkaznébremenoačižalobcapreukázal,akodospelkžalovanej

sume a čo je v nej zahrnuté.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
11. Uvedený typ zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3
písm. d/ ObZ. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná vystupovala ako fyzická osoba, ktorá

úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľka, kým pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej
zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto
zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy - spotrebiteľského úveru aj napriek tomu, že v úvodnej
časti zmluvy je uvedené, že je uzavretá podľa§ 497 až § 507 ObZ a tiež napriek ustanoveniu čl. II. bod

4 a 5 zmluvy, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami, VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí a vzájomné
právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ. spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

12. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).
Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Na prejednávaný prípad je možné aplikovať len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so
Smernicou Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len Smernicou 93/13) a s ustanoveniami OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia
pohľadávky, s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a ustanoveniami zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a ustanoveniami zákona č. 438/2001 Z.z. o

bankách (ďalej len Zob), v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a postúpenia pohľadávky,
keďže ide o bankovú pohľadávku.

14. Vzťahy medzi pôvodným veriteľom a žalovanou na základe zmluvy o úvere vznikli v období, keď
SR už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom

spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostrannecestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným
princípom spotrebiteľských zmlúv patrí to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také

zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia
nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ
vyvážiťfaktickúnerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu. Slovenská
republika je povinná aplikovať európske právne predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými

právnymi predpismi, teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č.
93/13 EHS, ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., účinným
od 1.4. 2004, v ust. § 52-54 OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme

spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ku 10. 2.2009) Spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 cit. OZ Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä

ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sanajmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods.2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia zák. č. 250/2007 Zb. o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len ZoOS).
Podľa § 2 písm. a, b ZoOS Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti

b/ predávajúcim
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho
splnomocnenec,
2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,

3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín,

18. Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b/ podstatne narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu
k výrobu alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 7 ods. 4 ZoOS Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,

ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č.1.

19. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

20. V prejednávanom prípade išlo zo strany banky, pôvodného veriteľa, o spotrebiteľskú, typovú, vopred
predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším počtom občanov. Pôvodný veriteľ vopred pripravil
a naformuloval obsah tejto zmluvy, stanovil podmienky jej realizácie, ako aj podmienky a možnosti
postúpenia zmluvy z banky na tretí subjekt a z dlžníkov na tretí subjekt. Žalovaná ako fyzická osobaspotrebiteľka nemala možnosť zasahovať do obsahu vopred naformulovaných podmienok zmluvy o
úvere a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana nemohla vyjednávať a zmluvu mohla uzatvoriť len za
predpokladu, že vopred naformulované podmienky zmluvy prijme.

21. Súd skúmal, či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu zmluvou o
postúpení pohľadávky uzavretou medzi nimi. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na
základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom)
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo

bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom. Na postúpenie sa vyžaduje písomná forma a
postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. Avšak postúpenie pohľadávky nesmie byť
v rozpore s citovanou Smernicou Rady 93/13, ani s vyššie uvedenými ustanoveniami § 52 - § 54 OZ,
upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy a v rozpore so ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku.

22. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvyoúvereBankajeprávnickáosobasosídlomnaúzemíSlovenskejrepublikyzaloženáakoakciová
spoločnosť, ktorá
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.
Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené

v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky
zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej
banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo

ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.

Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov
získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať platobné služby pre iného v
rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu

vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha
bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk
alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež
nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44 ), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa
§ 49c .
Podľa § 6 ods. 8 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.

Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať
na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.

Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu
ani neprechádza na právneho nástupcu.

Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a
môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím
povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.
Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh
na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do

desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť.

23. Otázku, ktorú bolo potrebné v konaní pred súdom vyriešiť bolo, či boli splnené zákonné podmienky
na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlápri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková
činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä
pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo ku platnému

postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky na
žalobcu.

24. Podľa § 92 ods. 8 ZoB Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie
je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,

ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo

pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti
svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho
peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.

Žalobca na výzvu súdu nepredložil dôkaz o tom, aby pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky
doručil žalovanej písomnú výzvu na úhradu dlžnej sumy, s ktorou bola v omeškaní dlhšie ako 90
kalendárnych dní. Výzvu na úhradu dlhu nenapĺňa oznam pôvodného veriteľa - Slovenskej sporiteľne o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.2.2013. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaná ako
dlžníčka bola v omeškaní so splatením celej pohľadávky viac ako 90 dní pred vyhlásením mimoriadnej

splatnosti úveru a teda aj pred postúpením pohľadávky.

25. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel
k záveru, že nároku tak, ako si ho uplatnil žalobca, nie je možné vyhovieť.
Súd poukazuje na to, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby pôvodný veriteľ - banka ukončila

zmluvnýúverovývzťahsožalovanou,čiuž odstúpenímodzmluvyalebojej výpoveďou.Bankapostúpila
pohľadávku žalobcovi, no súd nemal preukázané, aby postúpenie pohľadávky na žalobcu oznámila
žalovanej. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné
postúpenie. Ako je uvedené, vyššie postúpiť bankovú pohľadávku zákon umožňuje iba:

1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,
3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.

Podľa § 92 ods. 8 ZoB môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve
dlžníkovi, pričom táto výzva sa musí dostať aj do dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o faktický úkon,
ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo
strany banky. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz o doručení písomnej výzvy banky žalovanej
na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Žalobca v konaní nepreukázal, aby

došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky - ako postupcu na žalobcu ako
postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po splnení podmienok stanovených v zákone -
v § 92 ods. 8 ZoB a v § 565 OZ. Na základe uvedeného súd má za to, že uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávky medzi žalobcom a pôvodným veriteľom - bankou - je absolútne neplatný právny úkon podľa
§ 39 OZ, na neplatnosť ktorého súd musí prihliadať z úradnej povinnosti. V dôsledku toho neplatného

postúpenia bankovej pohľadávky na žalobcu, žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní a teda
nemôže uplatňovať voči žalovanej zaplatenie bankovej pohľadávky, preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.26. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

Podľa § 132 ods. 2 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

27. Žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočnosti,

ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí
od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v
zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie.
V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní)
pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.

zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Žalobcanepreukázal,akojeuvedenévyššie,abydošlokplatnémupostúpeniupohľadávkyz pôvodného
veriteľa - banky - ako postupcu na žalobcu ako postupníka a k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky
po splnení podmienok stanovených v zákone - v § 92 ods. 8 zák. o bankách a v § 565 OZ.

28. Na doplnenie súd ešte dodáva, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ust. § 92 ods. 8 ZoB upravuje len
podmienky, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Súd poukazuje na to, že
z dôvodová správa k § 92 ods. 7 ZoB (teraz § 92 ods. 8 ZoB) udáva, že v tomto ustanovení sú stanovené
podmienky pre splnenie platného postúpenia bankovej pohľadávky tak, ako je to uvedené vyššie.

29. Súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o
výšku uplatňovanej pohľadávky. Pri rozhodovaní o zamietnutí žaloby súd vychádzal z týchto úvah:
Vyššie citované zákonné ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j.
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je zásadne na
stranách sporu. Strana, ktorá neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie

nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného

dokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestranyniejepreukázané(vtomzmysle,žesúdhonepovažuje
za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez
návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť
- označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Ak strana nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani

nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom
neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu
nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky rozhodujúce skutočnosti; teda

okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný
právny pomer stranám. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

30. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že strana civilného sporového konania má povinnosť tvrdenia

i povinnosť dôkaznú, medzi ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže
vynucovať a ich nesplnenie sankcionovať. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových
konaniach za následok neúspech strany, ktorá tieto svoje procesné povinnosti nesplnila. Na strane
civilného sporového konania teda je, aby dbala o ochranu svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíše

všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci (vigilantibus iura scripta sunt veci - bdelým patrí
právo) a strana je povinná starať sa o to, aby rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené a aby na
ne aj označila dôkazy.31. V prejednávanej veci sa jedná o spor o zaplatenie peňažnej sumy, ktorá má základ v zmluve o
úvere č. 0532650805 zo dňa 23.4.2009 uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovanou. Žalobca
v takomto spore nesie bremeno tvrdenia, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou bol záväzkový

vzťah, z ktorého pôvodnému veriteľovi a následne žalobcovi vznikla pohľadávka voči žalovanej, ktorú je
potrebné čo do základu a výšky patrične zdôvodniť tak, aby ju bolo možné podrobiť hmotnoprávnemu
posúdeniu. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné pokiaľ ide o
preukázanie tvrdenia, že tento záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou skutočne platne vznikol.
Keďže dokazovať možno len to, čo sa stalo a nie to, že sa niečo nestalo, bolo by potom na žalovanej,

aby vyvrátila tvrdenie žalobcu, že svoju povinnosť nesplnila. Ak by tieto skutočnosti boli preukázané,
žalobca by uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno.

32. V danom prípade, vychádzajúc z tvrdení žalobcu v žalobe bolo preto pre jeho úspech nevyhnutné,
aby na preukázanie svojho tvrdenia predložil predovšetkým Úverovú zmluvu č. 0532650805 zo dňa
23.4.2009, na ktorú sa v žalobe odvolával a ktorú označil za dôkaz a na základe ktorej mal vzniknúť

záväzkovývzťahmedzipôvodnýmveriteľomažalovanou.Tútosvojupovinnosťsižalobcasplnil.Žalobca
tiež preukázal čerpanie úveru poskytnutého žalovanej na základe predmetnej úverovej zmluvy. Teda
žalobca svoj nárok, čo do jeho základu súdu preukázal. Avšak súdu nepreukázal dôvodnosť výšky ním
uplatneného nároku majúceho základ v predmetnej úverovej zmluve, a to ani v podanej žalobe, ani na
výzvu súdu.

Súd písomne vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich výšku žalovanej dlžnej sumy 5
517,17 eur, keď zo žaloby vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013 bola na
žalobcu postúpená pohľadávka vo výške 6 277,02 eur. Súd ho tiež vyzval na objasnenie, z čoho
pozostávapostúpenáavymáhanásuma,akoajnajejšpecifikáciuatiež,abyuviedol,akúsumužalovaná
uhradila, v akej výške boli platby žalovanej započítané na istinu, na úroky, na poplatky a prípadné iné

príslušenstvo, na ktorú žalobca reagoval vyjadrením k výzve a predložením prehľadu splátok.

33. Súd však zo žaloby a jej príloh, ako aj z vyjadrenia žalobcu na výzvu súdu a z výpisu obratov
na úverovej zmluve, nemal preukázanú dôvodnosť výšky žalobcom uplatnených nárokov. Ani vo
vyjadrení žalobca neuviedol, akú sumu žalovaná uhradila pôvodnému veriteľovi. Z listinných dôkazov

predložených k žalobe vyplýva tak, ako je to uvedené vyššie, iba uzavretie zmluvy o úvere medzi
pôvodným veriteľom a žalovanou a čerpanie úveru žalovanou. Z prehľadu výpisu obratov na úverovej
zmluve predloženým súdu žalobcom nevyplýva výpočet žalobcom uplatnenej sumy a jej zložiek.
Nevyplýva z neho suma, ktorú žalovaná jednotlivými splátkami uhradila, ani to, aká časť žalovanou
uhradenej sumy, resp. sumy jednotlivých splátok, bola započítaná pôvodným veriteľom na úhradu

istiny úveru, na úhradu úrokov z úveru a poplatkov. Tiež nevyplýva zo žalobcom predložených listinných
dôkazov spôsob výpočtu nezaplateného úroku z úveru a úroku z omeškania a ich špecifikácia. Zo
žalobcom predloženého prehľadu nie je možné určiť, koľko splátok a v akej výške žalovaná uhradila,
kedy uhradila poslednú splátku a koľko splátok a v akej výške žalovaná neuhradila. Tiež z predložených
listinných dôkazov nevyplýva, či pôvodný veriteľ poplatky pripisoval k istine, ak áno, v akej výške a či

ich úročil spolu s istinou.

34. Súd poukazuje, na to, že pôvodný veriteľ bol bankou, ktorej predmetom bolo poskytovanie úverov,
s čím je jednoznačne spojená aj správa takéhoto úveru a vedenie presnej a podrobnej evidencie o
poskytnutom úvere, ako aj o transakciách s ním súvisiacich, pričom pôvodný veriteľ na plnenie týchto

úloh musel byť aj dostatočne personálne a technicky zabezpečený. Podľa názoru súdu mohol žalobca
bez akýchkoľvek komplikácií poskytnúť súdu podrobnú a prehľadnú špecifikáciu žalovanej sumy a jej
výpočet s poukazom na úhrady žalovanej, ako aj konkrétnu sumu týchto úhrad.

35. V prejednávanej veci súd uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku

uplatneného nároku. Na výzvu súdu mal žalobca možnosť odstrániť nedostatky, spočívajúce v
špecifikácii žalovanej sumy, ako aj v nepredložení dôkazov preukazujúcich oprávnenosť výšky žalovanej
sumy. Žalobca predložil súdu výpis obratov na úverovej zmluve, z ktorého však nebola zrejmá celková
suma úhrad žalovanou a tieto splátky ani nebolo možné jednoznačne určiť ich súčtom, nakoľko zo
žalobcom predloženého prehľadu nebolo možné určiť, či tá - ktorá suma v tomto prehľade bola splátkou

alebo už len zápočtom na istinu, na úroky, na poplatky alebo na úroky z omeškania.

36. Žalobca tiež neuniesol, ako je uvedené vyššie, dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie platného
postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu podľa § 92 ods. 8 ZoB.Po zhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu
celkom zamietol. Súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky na žalobcu v zmysle príslušných
ustanovení OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku, je absolútne neplatný

právny úkon, keďže žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal a nepredložil dôkaz o doručení písomnej
výzvy banky žalovanej na splnenie dlhu, ktorá musela predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní .

37. Žalobca tiež nereagoval na výzvy súdu a neobjasnil skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie súdu
rozhodujúce. Napriek snahe súdu k súčinnosti zo strany žalobcu nedošlo. Súd nielenže nemôže,

ale ani nesmie donekonečna vyzývať žalobcu, aby predložil dôkazy, na základe ktorých by mu súd
tvrdené právo mohol prisúdiť. Súd je totiž povinný rešpektovať zásadu rovnosti účastníkov konania a
tiež platné procesné zásady v sporových veciach, t.j. zásadu prejednaciu, zásadu kontradiktórnosti a
tiež to, že procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho pre rozhodnutie vo veci je
predovšetkým na stranách sporu. Nepredloženie dôkazov žalobcom nebránilo prejednaniu veci, keďže
nejde o nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle už uvedených zákonných

ustanovení a procesných zásad súd žalobe nemohol vyhovieť a preto z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena žalobcom ohľadom výšky uplatňovaného nároku súd žalobu zamietol.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 v spojení s § 257 CSP.
Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 257 CSP Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Žalobca v konaní uplatňoval zaplatenie istiny 5 817,17 eur s príslušenstvom. Po čiastočnom späťvzatí

žaloby súd uznesením č. k. 5C/39/2014-45 zo dňa 20.6.2014 zastavil konanie v časti zaplatenia istiny
300,-- eur z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaná uhradila sumu 300,-- eur. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti
zaplatenia sumy 5 517,17 eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol. Žalobca v dôsledku čiastočného
späťvzatia žaloby a zastavenia konania vo výške 300,-- eur by mal nárok na náhradu trov konania avšak
vo zvyšnej časti, ktorá predstavuje 95 % by mala žalovaná nárok na náhradu trov konania, t.j.

po odpočítaní 5 % je to 90 %. Žalovaná si však žiadne trovy konanie neuplatnila a zo spisu nevyplýva,
aby jej nejaké trovy konania vznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal. Na doplnenie súd však
dodáva, že ak by žalobca nezval žalobu späť v časti zaplatenia istiny 300,-- eur, súd by bol aj v tejto časti
žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena žalobcom ohľadom výšky uplatňovaného nároku, teda aj v tejto časti by bol žalobca v konaní

neúspešný.

39. Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, Chorvátsky Grob na podporu žalovanej súd
nepriznal náhradu trov konania, keďže tento okrem podania o vstupe do konania sa k žalobe nevyjadril,
žiadne trovy konania si neuplatňoval a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania vznikli.

Súd ešte dodáva, že podľa zák. č. 160/2015 - CSP s účinnosťou od 1.7.2016 - Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Chorvátsky Grob prestalo byť vedľajším účastníkom na
podporu žalovanej, keďže CSP pojem vedľajšieho účastníka nepozná a v zmysle § 95 ods. 1 CSP súd
môže združenie pribrať do konania ako osobitný subjekt na ochranu práv žalovanej, ak s tým strana,
na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí, avšak osobitný subjekt s poukazom na § 89 ods. 1 CSP

sa nemôže dať zastúpiť advokátom (advokátom sa môže dať zastúpiť len strana). Žalovaná ako strana
v spore môže splnomocniť združenie na jej zastupovanie v konaní tým, že mu udelí splnomocnenie.
V prejednávanom prípade združenie nepredložilo súdu ani splnomocnenie udelené žalovanou na jej
zastupovanie v spore a ani súhlas žalovanej s tým, aby súd pribral do konania združenie ako osobitný
subjekt a poukazom na § 195 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, aktvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

4./ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.