Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615218583
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615218583.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: M. E., s.r.o., W. XXX/A, M., E.: XX XXX XXX
zastúpeného advokátkou F.. W. Z. Q.., W. XXX/A, M., IČO: XX XXX XXX proti povinnej: M. D., nar.
XX.XX.XXXX, F. XXX, o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom vedenej súdnou exekútorkou X.. F.
W., O. úrad M. o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
19.10.2015 č. k. 11Er/989/2015-15, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor dňa XX.XX.XXXX doručil súdu prvého stupňa
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného podľa
rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri R., L. A X., M. č.k. I./XXXX/XXXX zo dňa
XX.X.XXXX. Podľa odôvodnenia rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi právnym predchodcom oprávneného (Q. banka, a.s.) a povinnou, na

základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške XX.XXX,- Sk. Z uvedenej zmluvy súd zistil, že
jej súčasťou sú obchodné podmienky, ktoré v bode
9.2. upravujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy budú rozhodované Stálym
rozhodcovským súdom. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 243d ods. 1, ods. 2, §
44 ods. 2, § 41 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods.1, 4 písm. r/, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
smernice Rady č. 93/13/EHS a uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý povinnej na základe zmluvy je
spotrebiteľským úverom podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V zmluvných podmienkach, ktoré
sú súčasťou zmluvy, je v článku 9.2. uvedená rozhodcovská doložka. Súd prvého stupňa poukázal
na to, že všeobecné obchodné podmienky povinný ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, osobitne ich

nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť ani rozhodcovskú doložku vzhľadom na jej
splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam. Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho rozhodcovská doložka
núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spotrebiteľovi
znemožňuje brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Takto dojednaná rozhodcovská doložka podľa

záveru súdu prvého stupňa spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorý sa tým vopred vzdáva svojich práv, preto ju považovalza neprijateľnú zmluvnú podmienku, a tým za neplatnú podľa Občianskeho zákonníka. Rozhodcovské
konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenie sporov zo zmluvy, čo vyplýva aj zo znenia §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdeniaveci(§205ods.2písm.f/O.s.p.)ažeúčastníkovikonaniasapostupomsúduodňalamožnosť
konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citujúc § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky
ako rozsudok všeobecného súdu, preto exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s rozsudkom

všeobecného súdu. Exekučný súd preto nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a
právne závery) rozsudku rozhodcovského súdu a nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Poukázal na § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, z
ktorého vyplýva povinnosť právneho predchodcu oprávneného predložiť povinnej ako klientovi návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy s tým, že povinnej bola daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú

ponuku. Poukázal tiež na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a na § 45 ods. 1 písm.
c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z ktorého vyplýva, že súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z uvedeného zákonného
ustanovenia podľa oprávneného vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie na
to, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, keďže nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Oprávnený tiež zdôraznil, že
vychádzajúc z čl. 288 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej

únie, smernice a rozhodnutia nie sú priamo záväzné pre jednotlivcov, a teda ani pre účastníkov tohto
konania. Ďalej uviedol, že predmetná zmluva o úvere je štandardnou úverovou zmluvou,
ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v SR v súlade s ustanoveniami zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej Banky Slovenska,
nejde teda o žiadny nebankový subjekt. Oprávnený poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných

súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a na nálezy Ústavného
súdu Slovenskej republike a uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok predstavuje prekážku
pre opätovné prejednanie veci rovnako ako rozsudok všeobecného súdu. Zdôraznil, že exekučný
súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva a skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu či konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje
oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Citoval z uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. E.. ÚS XX/XXXX-X, podľa ktorého hoci je účelom exekučného práva
aj ochrana povinného pred nadmernými zásahmi prostriedkami núteného výkonu rozhodnutia, určite
ním nie je ochrana fyzickej osoby z titulu jej spotrebiteľskej pozície. Jednoducho v takom exekučnom

konaní, o aké ide aj v prerokovávanej veci, nezohráva fakt, že povinný bol
v základnom (nachádzacom) konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ, žiadnu právne významnú úlohu.
Zastával názor, že rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná podľa zákona a ako taká
nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.

Súdna exekútorka a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnej
exekútorke dňa X.XX.XXXX a povinnej dňa X.XX.XXXX.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o odvolanie podľa § 214

ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje
proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným pri R., L. A X., M. č.k. I./0111/0286 zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo povinnej
uložené zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného sumu XXX,XX eur s príslušenstvom. Právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka
uvedená v bode 9.2. VOP, ktoré tvoria súčasť zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi

právnym predchodcom oprávneného (Q. banka, a.s.) a povinnou dňa XX.X.XXXX.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného
poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej

pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade

so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť,
nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.

VychádzajúczprávnejúpravyobsiahnutejvExekučnomporiadkujezrejmé,žepovinnosťouexekučného
súdu je dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v

každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní
je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. v uznesení zo dňa 9. februára XXXX
sp. zn. X G. XXX/XXXX Najvyšší súd SR konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň

povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra XXXX sp. zn. X G. XXX/XXXX uviedol, že ak je
právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má
povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so
zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Exekučný súd musí pri tomto

zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale
aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. X G. X/
XXXX zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinnou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať
formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, lebo dôsledkom
takto formulovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je odopretá možnosť
brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd.

Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou,
ktorú si dodávateľ už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.
Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve
iných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv
dodávateľa.

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú plne namieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu

preexekučnýtitulvpredmetnomkonaní,znemožňujevoľbouspotrebiteľadosiahnuťrozhodovaniesporu
všeobecným súdom, pretože riešenie sporov z úverovej zmluvy rozhodcovským súdom je dojednané
ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

V prejednávanej veci je rozhodcovská doložka neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej

písomnej formy podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, lebo nie je
obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z obsahu spisu vyplýva, že
zmluvné obchodné podmienky pre úver, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka - bod
9.2. neboli podpísané zmluvnými stranami, preto tieto zmluvné obchodné podmienky nie je možné
považovať za rozhodcovskú doložku k hlavnej zmluve. Úprava obsiahnutá

v Zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v prejednávanej veci dodržaná nebola
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX. XX. XXXX, sp. zn. XCdo XXX/XXXX,
porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X G. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX).

Odvolací súd dospel k záveru, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc
rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský
rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. Z
uvedeného vyplýva, že neboli splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Ak oprávnený v podanom odvolaní namietal, že v čase podpisu zmluvy bol právny predchodca
oprávneného (Q. banka, a.s.) povinná podľa § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť
klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že
ich prípadné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, ani táto odvolacia námietka neobstojí.

Uvedené ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nijako nezbavovalo právneho predchodcu
oprávneného predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho
bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a
aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol
oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, správne súd prvého stupňakonštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako
nespôsobilý exekučný titul.

Odvolacísúdpretopodľa§219ods.1O.s.p.potvrdiluzneseniesúduprvéhostupňaakovecnesprávne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v
spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,
pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania

nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.