Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 18Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213441
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6415213441.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci

navrhovateľa: Cortizo Slovakia, a. s., Nová Baňa, Železničný rad č. 29, IČO: 36030554, zastúpený
Lexpert s.r.o., Banská Bystrica, Horná č. 15, proti odporcovi: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXX,
o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu zo dňa 19.10.2015 je
n e p l a t n é.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 535,81 € všetko v

lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti
skončenia pracovného pomeru odporcu. Takýto návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania
vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 22.11.2013 pracovný pomer a to ku dňu 25.11.2013.
Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že dňa 19.10.2015 sa dostavil odporca k navrhovateľovi a
ústne oznámil, že končí s tým, že dáva výpoveď a od uvedeného dňa sa už na pracovisko nedostavil a
ani nevykonával prácu pre navrhovateľa. Odporca označil svoj právny úkon ako výpoveď ale okamžite
prestal vykonávať prácu pre navrhovateľa s tým, že ide o neplatné skončenie pracovného pomeru bez

ohľadu na skutočnosť, či ide o výpoveď odporcu alebo okamžité skončenie pracovného pomeru nakoľko
takýto pracovný pomer odporca neskončil písomne v zmysle § 61 ods. 1 resp. § 70 Zákonníka práce.
Okrem toho podľa názoru navrhovateľa odporca nemá pre okamžité skončenie pracovného pomeru
žiadny zákonný dôvod a preto sa domáha, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru odporcu zo
dňa 19.10.2015 je neplatné.

Naprejednanievecisúdnariadilpojednávanienaktorésadostavilprávnyzástupcanavrhovateľa,pričom

súd v zmysle § 101 ods. 2 Osp pojednával v neprítomnosti navrhovateľa ako aj odporcu nakoľko ani
jeden z nich nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že trvá na podanom návrhu na začatie konania
ako aj dôvodoch tam uvedených. Poukázal tiež na skutočnosť, že dňa 19.10.2015 sa dostavil odporca
k navrhovateľovi a ústne mu oznámil, že končí a dáva výpoveď s tým, že od uvedeného dňa sa odporca
nedostavilnapracoviskoaprestalvykonávaťprácuprenavrhovateľa.Ajkeďodporcaoznačilsvojprávny

úkon ako výpoveď tak okamžite prestal vykonávať prácu. Bez ohľadu na skutočnosť, či pracovný pomer
bol ukončený výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru tak ide o neplatné skončenie
pracovného pomeru nakoľko takýto právny úkon nebol urobený písomne a neboli splnené podmienky
pre okamžité skončenie pracovného pomeru tak ako to vyžaduje Zákonník práce. Právny zástupcanavrhovateľa ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ trvá na tom, aby odporca pre neho naďalej
vykonával dojednanú prácu s tým, že odporca nerozporoval skutočnosti uvedené v podanom návrhu.

Odporca sa k podanému návrhu na začatie konania nevyjadril.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľ ako zamestnávateľa a odporca ako zamestnanec uzavreli dňa 22.11.2013 pracovnú
zmluvu na základe ktorej sa zaviazal odporca vykonávať pre navrhovateľa prácu ako operátor anodickej

oxidácie s dňom nástupu do práce 25.11.2013 s tým, že zmluva sa uzatvárala na dobu určitú do
31.5.2014. Následne dodatkom č. 1 k takejto pracovnej zmluvy sa účastníci konania dohodli na predĺžení
pracovného pomeru do 30.4.2015. Dodatkom č. 2 sa účastníci konania dohodli na predĺžení pracovného
pomeru do 31.7.2015 s tým, že dodatkom č. 3 sa účastníci konania dohodli na tom, že pracovný
pomer sa uzatvára na dobu neurčitú. Následne odporca podľa tvrdení navrhovateľa, ktoré neboli
spochybnené ukončil pracovný pomer dňa 19.10.2015 takým spôsobom, že oznámil navrhovateľovi ako

zamestnávateľovi, že končí a od tohto okamihu prestal vykonávať pre neho dojednanú prácu. Zároveň
navrhovateľ oznámil, že trvá na tom, aby odporca vykonával pre neho prácu až do riadneho skončenia
pracovného pomeru. Súd uvedené skutočnosti považoval za nesporné a to vzhľadom na nečinnosť
odporcu, ktorý ich nerozporoval.
Podľa § 46 Zákonníka práce, pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v zmluve ako deň

nástupu do práce.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer zamestnávateľ je
povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu,
utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené

právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Podľa § 47 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 67 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek
dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

Podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť,

ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať práce bez vážneho ohrozenia svojho zdravia
a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú
prácu.

Podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak

zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť,
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí
ich splatnosti.

Podľa § 69 ods. 1 písm. c/ Zákonníka práce, zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak

je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákonníka práce, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby
naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k názoru, že medzi účastníkmi konania
vznikol pracovnoprávny vzťah na základe platne uzavretej pracovnej zmluvy s tým, že odporca ako

zamestnanec ukončil pracovný pomer s navrhovateľom takým spôsobom, že mu dňa 19.10.2015 ústne
oznámil, že u neho končí a od tohto okamihu prestal pre neho vykonávať dohodnutú prácu, pričom
navrhovateľ trval na tom, aby odporca pre neho vykonával aj naďalej takúto prácu. Súd vzhľadom na
uvedené skutočnosti posúdil právny úkon odporcu, ktorým chcel ukončiť pracovný pomer ako okamžité
skončenie pracovného pomeru a to vzhľadom aj na správanie sa odporcu, ktorý nepokračoval vo

vykonávaní práce pre navrhovateľa. Takéto okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu
je tak podľa navrhovateľa neplatné nakoľko nebolo urobené v písomnej forme, nebol v ňom skutkovo
vymedzený jeho dôvod s tým, že v konaní súd nezistil žiadny dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany odporcu ako zamestnanca v zmysle § 69 ods. 1 Zákonníka práce. Vzhľadom na
skutočnosť, že návrh na určenie neplatnosti pracovného pomeru bol podaný dňa 16.12.2015 s tým, že
k skončeniu pracovného pomeru došlo dňa 19.10.2015 s tým, že navrhovateľ trval na tom, aby odporca

pre neho naďalej vykonával prácu jeho pracovný pomer naďalej trvá, pričom navrhovateľ v prekluzívnej
lehote dvoch mesiacov uplatnil na tunajšom súde neplatnosť takéhoto skončenia pracovného pomeru
a preto súd vyhovel návrhu na začatie konania, ktorý podal navrhovateľ.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Osp nakoľko navrhovateľ bol úspešný v konaní

v celom rozsahu, a preto súd uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Účelne uplatnené trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z nasledovných úkonov právnej pomoci: prevzatie zastúpenia - 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2015
8,39 eur, spísanie návrhu na začatie konania - 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2015 8,39 eur, účasť
na pojednávaní dňa 15.4.2016 - 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2016 8,58 eur, účasť na pojednávaní

29.6.2016 - 64,53 eur + režijný paušál pre rok 2016 8,58 eur. Odmena za jeden úkon právnej pomoci
bola vyčíslená v zmysle § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. s tým, že súd vychádzal z odmeny,
ktorá tu bola v čase začatia konania. Právnemu zástupcovi navrhovateľa tiež vzniklo právo na náhradu
za stratu času /§ 15 písm. b/ v spojení s § 17 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. strávený cestovaním
na trase L. L. - Ž. X. P. a späť pri účasti na pojednávaní zo dňa 15.4.2016 vo výške 57,20 eur /14,30

eur/1 polhodina x 4 polhodiny/ ako aj za stratu času stráveného na trase L. L. - Ž. X. P. a späť pri účasti
na pojednávaní zo dňa 29.6.2016 vo výške 57,20 eur /14,30 eur/1 polhodina x 4 polhodiny/. Právny
zástupca navrhovateľa má tiež právo na náhradu cestovných nákladov v zmysle § 15 písm. a/ v spojení
s § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ktoré mu vznikli použitím osobného motorového vozidla
značky P. M., U.: L. na trase L. L. - Ž. X. P. a späť dňa 15.4.2016 vo výške 19,82 eur /0,183 eur/km

x 84 km + 4,45 eur za PHM/ ako aj dňa 29.6.2016 vo výške 20,23 eur /0,183 eur/km x 84 km + 4,86
eur za PHM/. Keďže právny zástupca navrhovateľa je platiteľom DPH zvyšuje sa priznaná odmena za
jednotlivé úkony právnej pomoci ako aj náhradu za stratu času a cestovné náklady o 20% DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3
vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.