Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/562/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711207845
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7711207845.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň

JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Rímskokatolícka cirkev, farnosť
Michalovce, Farská 3 Michalovce, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Fejova 4 Košice,
proti žalovanému Mesto Michalovce, Námestie osloboditeľov 30, Michalovce, o vydanie nehnuteľnosti
podľa zákona č.161/2005 Z.z., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 5C/100/2011-39 zo 7.1.2013
Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 5C/100/2011-39 zo 7.1.2013 žalobu
zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o
návrhu, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať mu nehnuteľnosti pôvodne
zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 10 k. ú. Z., ktoré boli podľa zápisu pod B3 zo dňa 9.12.1960 pod
čd. 4701 odňaté Rímskokatolíckej cirkvi v Michalovciach podľa § 10 ods. 2 zák. č. 46/1948 Zb. o novej
pozemkovej reforme pre Československý štát. Žalobca písomnou výzvou doručenou žalovanému dňa
28.4.2006 vyzval žalovaného na vydanie nehnuteľností evidovaných v jeho vlastníctve, odvodených od

pôvodných nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 10, k. ú. Z., a to v rozsahu stotožnenia
geometrickými plánmi, v akom nie sú žiadne prekážky ich vydania. Súd prvej inštancie zohľadnil aj
stanovisko žalovaného, ktorý nárok žalobcu neuznal ani čo do základu, keď podľa jeho názoru neboli
splnené podmienky pre vydanie požadovaných nehnuteľností vzhľadom k tej skutočnosti, že podľa §
2 ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. nie je splnená podmienka uvedená v § 1 písm. a/ v tom, že by
sa malo jednať o poľnohospodársku pôdu, keďže sa jedná o ostatné plochy, resp. zastavané plochy.
Ďalej sa žalovaný necíti byť pasívne legitimovaný ku všetkým nehnuteľnostiam, ktorých vydania sa

žalobca domáhal, lebo tieto nie sú v jeho vlastníctve. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie
vyplýva, že z listov vlastníctva, ako aj z identifikácie parciel vyplýva, že nehnuteľnosti, o ktorých vydanie
žalobca žiada z registra CKN v súčasnosti ide o zastavané plochy, resp. o ostatné plochy. Aplikujúc
ust. § 2 ods. 1 , § 3 ods. 1, 6 zákona č. 161/2005 Z.z.o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam
cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam , spolu s
§ 2 písm. b/ zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a s poukazom aj
na ust. § 33, § 34 ods. 1 vyhl.č. 79/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady SR o katastri

nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) súd prvej
inštancie dospel k názoru , že žalobca svoj nárok o navrátenie vlastníckeho práva opiera o zákon č.
161/2005 Z.z., avšak tento nárok žalobcu v uvedenom zákone nemá oporu. Súd prvej inštancie dôvodil,
že na prinavrátenie vlastníctva pôvodnému vlastníkovi musia byť kumulatívne splnené tri podmienky,a to 1/ musí ísť o poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace pôvodnej k
hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby s ním súvisiace a
podiely spoločnej nehnuteľnosti, 2/ žalovaný musel nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

spôsobom uvedeným v § 3 zákona, 3/ nesmie ísť o prípady uvedené v § 6 zákona. Z vykonaného
dokazovania najmä z predložených listov vlastníctva, ako aj z identifikácie parciel vyplýva podľa názoru
súdu prvej inštancie, že u nehnuteľností, o ktorých vydanie žalobca žiada, ide o zastavané plochy. Súd
prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v zmysle § 2 uvedeného zákona mal zákonodarca
na mysli tú skutočnosť, že sa vydávajú nehnuteľnosti, ktoré v čase odňatia tvorili poľnohospodársku

pôdu ( t.j. nemusí sa jednať o poľnohospodársku pôdu v čase vydania), a to z toho dôvodu, že v
§ 2 zákon jednoznačne uvádza, že vlastnícke práva sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria
poľnohospodársku pôdu (písm. a/). Vzhľadom na to, že zákonodarca neuviedol „ ktoré v čase odňatia
tvorili “, ale uviedol „ktoré tvoria “, to znamená, že v čase vydania musia nehnuteľnosti o ktorých vydanie
sa žiada spĺňať podmienku uvedenú v § 2 ods. 1 písm. a/ až d/. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že predmetné nehnuteľnosti netvoria poľnohospodársku pôdu, ale sú v zastavanom území obce, pričom

podľa jednotlivých listov vlastníctva im v registri CKN zodpovedá kód 13, ktorý predstavuje zastavané
plochy, resp. kód 14, ktorý predstavuje ostatné plochy. Z uvedeného podľa názoru súdu prvej inštancie
vyplýva, že sa nejedná o poľnohospodársku pôdu, ktorá by bola spôsobilá vydania v zmysle § 2 ods. 1
písm.a/citovanéhozákona.Súdprvejinštanciemalďalejzato,ževydaniubrániajprekážkauvedenáv§
6 písm. b/, teda ide o pozemky, ktoré boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavané. Na

základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že nie sú v danom prípade splnené zákonné podmienky
pre navrátenie vlastníckeho práva žalobcovi podľa zákona č. 161/2005 Z.z., a preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov,
lebo úspešný žalovaný náhradu trov konania nežiadal a neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania
nepatrí v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p..

2.Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý ho žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie z dôvodu , že sa nestotožnil s výkladom § 2 zákona 161/2002 uskutočneným
súdom prvej inštancie, v čom videl nesprávne právne posúdenie veci . Rovnako pri rozhodovaní
o otázke existencie prekážky na vydanie veci podľa § 6 písm. b/ citovaného zákona súd prvej

inštancie nevykonal žiadne dokazovanie navrhované žalobcom na rozsah tvrdených prekážok vydania
prezastavanosťaspresnenievydávanýchvýmer,čobolonavrhovanéužvžalobe.Odvolateľtvrdí,ženie
je podstatné, či ide v súčasnosti o poľnohospodársku pôdu, ale podstatné je, či v čase odňatia o takúto
poľnohospodársku pôdu išlo, a preto nie je podstatným ani druh teraz evidovaného pozemku. Podstatné
je, či je preukázaná prekážka vydania z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 6 zákona č. 161/2005,

pričom žalobca je toho názoru, že v rozsahu, v akom sa žalobca domáha vydania týchto pozemkov,
resp. ich častí nie je daná takáto prekážka vydania v zmysle uvedeného ustanovenia. Žalobca citoval
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a zdôraznil, že na prekážku vydania podľa § 11 ods. 1
písm. c/ zákona č. 219/1991 Zb. musí ísť o stavbu legálnu, trvalú, postavenú do účinnosti zákona. Tieto
skutočnosti súd napriek návrhu žalobcu neskúmal.

3.Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomne , navrhol, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny
potvrdil. Poukázal na to, že vyvlastnené pozemky slúžili a slúžia účelu, na ktorý boli vyvlastnené,
t.j. komplexnej bytovej výstavbe, ktorej súčasťou sú aj stavby chodníkov, ciest, parkovísk a zelene a
podobne. Keďže parcely citované v odvolaní sú uvedené ako zastavaná plocha a nádvoria, resp. ostatná

plocha nepodliehajú vydaniu podľa zákona č. 161/2005 Z.z..

4.O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Co/127/2013-62 zo dňa
27.2.2014 tak, že rozsudok potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože
sastotožnilvcelomrozsahusodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,keďžeajpodľaodvolaciehosúdu

je rozhodujúce podľa § 2 zákona č. 161/2005 Z.z. akú nehnuteľnosť žiada navrhovateľ vydať ( t.j. stav v
čase kedy sa má nehnuteľnosť vydať ). V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že podľa
§ 2 ods. 1 písm. a/ zák. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku
pôdu a v tomto prípade sa navrhovateľ nedomáha vydania poľnohospodárskej pôdy. Pozemky, ktorých
vydania sa domáha žalobca, sú uvedené v operáte C Katastra nehnuteľností ako zastavané plochy a

nádvoria a iné plochy, teda v operáte nie je uvedené, že by išlo o poľnohospodársku pôdu, hospodárske
budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond, prípadne podiely
spoločnej nehnuteľnosti. Len k takýmto nehnuteľnostiam sa môže oprávnená osoba domáhať vydania
podľa tohto zákona, preto už odvolací súd ani neriešil otázku, ktoré nehnuteľnosti sa nevracajú v zmysle§ 6 uvedeného zákona, nakoľko v danom prípade nebola splnená základná podmienka pre vydanie,
ktorou je druh pozemku poľnohospodárska pôda.

5.Rozsudok odvolacieho súdu bol na základe dovolania žalobcu uznesením č.k. 5Cdo/203/2014- zo
14.10.2015 Najvyššieho súdu SR zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie
konanie. Z dôvodu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p. .Dovolací súd mal
za to, že odvolací súd do svojho rozhodnutia prevzal právne závery súdu prvého stupňa, avšak bez
ich logického vysvetlenia a bez uvedenia konkrétnych dôvodov, na základe ktorých považoval jeho

rozhodnutie za správne. Z takéhoto odôvodnenia nie je zrejmé, v čom spočíva konštatovanie správnosti
dôvodov rozhodnutia napadnutého odvolaním a v dôvodoch rozhodnutia tiež odvolací súd žiadnym
spôsobom nereagoval na dôvody odvolania žalobkyne. Ak odvolací súd nepovažoval dôvody odvolania
za podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia náležitým spôsobom dôvody takéhoto
záveru vysvetliť a pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo limitov práva na spravodlivý proces, v dôsledku
čoho bola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Zároveň k odňatiu

možnosti pred súdom konať v danom prípade došlo aj v dôsledku toho, že nebola žalobkyni vytvorená
možnosť oboznámiť sa s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, ktoré bolo formulované ako právna a
skutková argumentácia.

6.Po vrátení veci odvolací súd doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu.

7.Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec opakovane prejednával a rozhodoval v čase účinnosti
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

8.Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

9.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v medziach odvolania,
t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami
žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP s,polu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

10.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

11.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

12.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

13.Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd pri rozhodovaní neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p., účinného v
čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v §
365 ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. e/ že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.14.Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

15.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.e/CSP (§205ods.2písm.c/O.s.p.účinnéhodo30.6.2016)

je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd
nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na
preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy
nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené

na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za
predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal
účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom .
Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

16.Odvolací dôvod podľa uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený,
pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých účastníkom
navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací
súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz navrhnutý účastníkom
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať

všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď by súd prvého stupňa nevykonal niektoré
žalobcom navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy
potrebné na preukázanie tých skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda
nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné. Nakoľko
na základe už vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebola splnená jedna z kumulatívnych

podmienok na vydanie nehnuteľností, nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie smerujúce k
preukázaniu splnenia, alebo nesplnenia ostatných podmienok, pretože už nesplnenie tejto jednej
podmienky znemožňuje vydanie nehnuteľností, t.j. spôsobuje nemožnosť vyhovenia žalobnému návrhu.

17.Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného

do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo
inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení

dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd
vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust.
§ 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe

ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

18.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani tento odvolací
dôvod, keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil
skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz

hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, prihliadol starostlivo na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by
skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

19.K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,

ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.20.Súd prvého stupňa v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

21.K odvolacej námietke žalobcu vzťahujúcej sa na výklad ust. § 2 zák. č. 161/2005 Z.z. odvolací súd
uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu vyjadreným v odvolaní (ako aj v jeho predchádzajúcich
prednesoch a písomných podaniach) , že nie je podstatné , či ide v súčasnosti o poľnohospodársku
pôdu, ale podstatné je či v čase odňatia o takúto poľnohospodársku pôdu išlo. Takýto názor nemá

oporu ani v gramatickom ani logickom, či systematickom výklade zákona .Súd prvej inštancie správne
poukázal na to , že v § 2 cit. zákon zákonodarca jednoznačne uvádza, že vlastnícke práva sa
vracia k nehnuteľným veciam, ktoré „tvoria“ poľnohospodársku pôdu . Aj podľa názoru odvolacieho
súdu vzhľadom na túto skutočnosť, že zákonodarca v tomto ustanovení neuviedol, že by sa má zákon
vzťahovať na nehnuteľnosti „ ktoré v čase odňatia tvorili “ poľnohospodársku pôdu, z uvedeného možno
vyvodiť záver, že jeho úmyslom bolo upraviť možnosť vydania tých nehnuteľností, ktoré v čase vydania

musia spĺňať podmienku uvedenú v § 2 ods. 1 písm. a/ až d/ , nie v čase odňatia.
Neobstojí ani námietka žalobcu, že pri výklade ako ho urobil súd prvej inštancie , by ostali bez
právneho významu ostatné ustanovenia z.č. 161/2005 Z.z., najmä ust.§ 6 upravujúce prekážky vydania,
ktorou je napr. zastavanosť, pretože podľa názoru odvolacieho súdu uvedené obe ustanovenia je
potrebné aplikovať a vykladať spoločne ( vo vzájomnej prepojenosti ) , pričom ustanovenie § 6 iba

umocňuje výklad realizovaný súdom prvej inštancie ,že v čase vydania musí mať nehnuteľnosť charakter
poľnohospodárskej pôdy .Ustanovenie § 6 cit. zák. iba spresňuje a dopĺňa ustanovenie § 2 a tak
zabraňuje možným nesprávnostiam a pochybnostiam pri výklade ( pri riešení jednotlivých prípadov,
keď by napríklad nebol v katastri nehnuteľností správny zápis, t.j. bola by nehnuteľnosť zapísaná ako
poľnohospodárska pôda ale reálne by sa jednalo o zastavané plochy a podobne ).

Z uvedeného dôvodu za správny výklad § 2 uvedeného zákona považuje odvolací súd výklad
uskutočnený súdom prvej inštancie, t.j. aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že
v uvedenom ustanovení úmyslom zákonodarcu bolo umožniť vydanie ( mal zákonodarca na mysli, že
sa vydávajú ) nehnuteľností, ktoré v čase vydania musia spĺňať podmienku uvedenú v § ods. 2 písm.
a/ až d/, t.j. musí sa jednať o nehnuteľnosti, ktoré v čase vydania tvoria poľnohospodársku pôdu.

Odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť aj na to, že ani z dôvodovej správy k zákonu č . 161/2005
Z.z. nevyplýva iný výklad ( iný úmysel zákonodarcu ), t.j. ani z dôvodovej správy nemožno vyvodiť, že by
za rozhodný čas pre posúdenie charakteru pôdy ( či sa jedná o poľnohospodársku pôdu ) bolo potrebné
považovať čas odňatia a nie čas vydania.
Obdobný výklad uskutočnil Krajský súd v Košiciach aj v iných konaniach, napr. 6Co/122/2007, kde tiež

vyjadril názor, že pre rozhodnutie o vydaní nehnuteľností v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z. je rozhodujúci
charakter v čase vydávania a nie je rozhodujúci ich predchádzajúci charakter, alebo rozhodnutie
5Co/44/2008, kde krajský súd konštatoval, že ,, je potrebné vždy sa zaoberať tým rozhodujúcim časom
vzhľadom na skutočnosť, že v čase vydania musia nehnuteľnosti spĺňať podmienku uvedenú v 2 ods.
1 písm. a/ až d/, teda, že sa vydávajú nehnuteľnosti v zmysle § 2, ktoré v čase vydania musia spĺňať

podmienku uvedenú v tomto cit. zákonnom ust. Teda ide o nehnuteľnosti, ktoré tvoria poľnohospodársku
pôdu.“ .V danom prípade nepovažoval za relevantnú skutočnosť posúdenie nielen tej okolnosti, aký
charakter mala pôda v čase odňatia, ale ani tú skutočnosť, aký charakter mala ku dňu účinnosti zákona
č. 161/2005 Z.z. (ku dňu 1.5.2005), resp. nad rámec zistenia skutkového stavu nepovažoval potrebné
zisťovať, kedy a z akého titulu došlo k zmene charakteru pôvodnej poľnohospodárskej pôdy. Pokiaľ

odvolateľ poukazoval na rozhodnutie KS KE vo veci 2Co/33/2010, kde bol vykonaný odlišný výklad,
jedná sa o výnimočne odlišný výklad § 2 cit. zák. v inom konaní , ktorým odvolací súd v tomto prípade
nie je viazaný.

22.V tomto prípade sa žalobca domáha vydania pozemkov, ktoré sú uvedené v operáte C katastra

nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria a iné plochy, teda nejedná sa o poľnohospodársku
pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, lesný pôdny fond,
prípadne podiely spoločnej nehnuteľnosti, teda nebola splnená prvá základná podmienka stanovená
zákonom pre vydanie nehnuteľností v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z., a to, že sa jedná o navrátenie
pozemku, ktorý je v čase vydania poľnohospodárskou pôdou.

23.S poukazom na skutočnosť, že na prinavrátenie vlastníctva pôvodnému vlastníkovi v zmysle
zákona č. 161/2005 Z.z. musia byť kumulatívne splnené všetky tri podmienky, t.j. súčasne 1/musí
ísť o poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby patriace pôvodnej k hospodárskejusadlosti, lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby s ním súvisiace a podiely spoločnej
nehnuteľnosti,2/žalovanýmusel nadobudnúťvlastníckeprávoknehnuteľnostiamspôsobomuvedeným
v § 3 zákona, 3/ nesmie ísť o prípady uvedené v § 6 zákona., odvolací súd vzhľadom na nesplnenie

prvej podmienky stanovenej v § 2, nepovažoval za relevantné skúmanie splnenia ďalších podmienok
(v zmysle § 3 a § 6 citovaného zákona) a preto za nedôvodnú považoval námietku žalobcu o
nevykonanídokazovanianavrhnutéhožalobcomnarozsahtvrdenýchprekážokvydaniaprezastavanosť
a spresnenia vydávaných výmer (pre potreby posudzovania prípadov uvedených v § 6 zákona č.
161/2005 Z.z.) a nepovažoval za potrebné ani zaoberať sa stanoviskami Najvyššieho súdu ČR, na ktoré

žalobca poukazoval v odvolaní vo vzťahu k posudzovaniu prekážky vydania nehnuteľnosti podľa § 6
citovaného zákona.

24.Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvého
stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre

rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj
námietok žalobcu, na ktoré žalobca opakovane poukazovala aj v odvolaní).

25.Odvolací súd preto dospel k záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu
nie je možné vytknúť pochybenia zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatnených odvolacích

dôvodov.

26.Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

27.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP, keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli.

28.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).