Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6P/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205255
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Tomašková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8116205255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou v právnej veci manžela, ktorý podal

návrh: S. S.X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XX, zast. JUDr. Branislavom Kahancom, advokát so
sídlom v Prešove, Vajanského č. 33, proti manželke: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, V., o návrhu
na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom dňa 18.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XX a O. S., rodenej Č., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V., I. V., X. X uzatvorené dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v V., zapísané
v Knihe manželstiev matričného úradu V. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo X, r
o z v á d z a.

Na čas po rozvode s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:

Maloletá N. S., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec dieťaťa sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej sumou 80,- € mesačne, vždy do 15-tého
dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode
manželstva.

Otec dieťaťa je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou N. každú stredu v čase od 15.30 hod. do
19.30 hod. a každý párny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 19.30 hod. s tým, že otec je p o v
i n n ý dieťa prevziať v určenom čase v mieste bydliska matky, v určenom čase dieťa v mieste bydliska
matky odovzdať a matka dieťaťa je p o v i n n á dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným osobne súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhala rozvodu manželstva s
manželkou a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou uzavrel manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Zoznámili sa v roku
2013 a po pár mesiacoch zdieľali spoločnú domácnosť. Manželka v roku 2014 otehotnela, preto sa s

navrhovateľomdohodli,ževjúlitohoistéhorokuuzavrúmanželstvo.Navrhovateľuviedol,žemanželstvo
nebolo od začiatku harmonické a nenapĺňalo svoj účel. Po uzavretí manželstva sa manželia presťahovali
do nájomného bytu v V.. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že sa často hádali, hlavne kvôli nedostatku
financií. V tomto období pracoval navrhovateľ na pozícii šoféra, čím trávil veľa času na cestách vzahraničí. Keď sa vrátil domov manželka vytvárala zlú atmosféru. Po narodení dcéry navrhovateľ
očakával, že manželka svoje správanie voči nemu zmení. S manželkou spolu intímne ako manželia
nežijú. nezhody medzi manželmi pokračovali a manželka sa začala strániť navrhovateľovej rodiny, ktorá

im finančne vypomáhala. Od 11.08.2015 je navrhovateľ vedený v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny K.. Navrhovateľ uviedol, že tým, že trávil viac času doma, problémy s manželkou sa ešte viac
prehĺbili, čo vústilo do odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti v januári 2016. Od jeho odchodu zo
spoločnej domácnosti mu manželka umožňovala styk s maloletou dcérou len sporadicky. Akékoľvek
dohody o úprave styku manželka odmietala. Navrhovateľ uviedol, že manželka stretávanie s dcérou

podmienila plnením vyživovacej povinnosti, ktorú jej poskytoval podľa svojich možností a schopností.
Manželka sa odsťahovala do bytu v Prešove, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Navrhovateľ uviedol,
že mu manželka vyčíta, nízku sumu uhrádzaného výživného a oznámila navrhovateľovi, že mu maloletú
nemôže zveriť bez jej prítomnosti, nakoľko sa o maloletú nevie sám postarať. Od 03.03.2016 manželka
nereagovala na telefonáty a sms správy navrhovateľa, v ktorých sa domáhal stretávania s maloletou. V
časekeďbývalimanželiavspoločnejdomácnosti,sapočasjejneprítomnostivedelomaloletúadekvátne

postarať. Navrhovateľ uviedol, že manželka často nechávala maloletú u svojej matky alebo kamarátok.
Navrhovateľ uviedol, že k dcére má silný citový vzťah a tým, že mu

3. manželka neumožňuje styk s maloletou, sa navrhovateľ obáva, že naňho maloletá zanevrie.
Navrhovateľ má záujem sa aj naďalej podieľať na výchove maloletej a plniť si vyživovaciu povinnosť v

rámci svojich možností, schopností a majetkových pomerov.

4. K svojim majetkovým pomerom navrhovateľ uviedol, že od 01.03.2016 je zamestnaný a jeho mesačný
príjem predstavuje sumu vo výške 416,- €. Navrhovateľ uviedol, že jeho mesačné výdavky predstavujú
výdavky na bývanie vo výške 65 €, stravu vo výške 90 €, hygienické potreby vo výške 20 €, výdavky

spojené so zdravotným stavom vo výške 56 €, výživné vo výške 40 €, nákupy vo výške 30 €, pohonné
hmoty vo výške 15 €, poplatok za telefón vo výške 8 €. Navrhovateľ uviedol, že manželka poberá
rodičovský príspevok a prídavky na maloletú. Študuje dennou formou na súkromnej vysokej škole v
K., ktorú si sama hradí. Užíva motorové vozidlo, ktoré je vo vlastníctve jej sestry, avšak manželka
navrhovateľa uhrádza všetky poplatky súvisiace s jeho užívaním.

5. Navrhovateľ žiada, aby súd manželstvo rozviedol a aby mal. N., nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej
starostlivosti matky a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 50,- € mesačne, ktorú je
povinný uhradiť k rukám matky detí vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred, počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku. Otec žiadal upraviť styk s maloletou tak, že je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny

víkend v nedeľu v čase od 9.00 hod do 17.00 hod. a každú stredu od 15.30 hod. do 17.30 hod., bez
prítomnosti matky.

6. Manželka navrhovateľa vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod uviedla, že dôvody rozvratu
manželstva, ktoré uviedol navrhovateľ v návrhu na rozvod nezodpovedajú pravde. Do nájomného bytu

v V. sa nasťahovali preto, že nemali kam ísť. Manželka navrhovateľa uviedla, že je pravdou, že sa
hádali kvôli financiám, ale dôvodom boli dlhy navrhovateľa, o ktorých ju informoval až po svadbe.
Vzťah k navrhovateľovej rodine bol ovplyvnený tým, že ju navrhovateľ obvinil, že mal. N. nie je jeho
dieťaťom, neskôr sa jeho otcovstvo potvrdilo. Navrhovateľ sa jej nikdy za dané obvinenie neospravedlnil,
avšak manželku navrhovateľa tieto obvinenia trápili, a preto sa začala strániť manželovej rodiny. V

tomto vidí manželka navrhovateľa hlavný dôvod odcudzenia medzi manželmi. V súčasnosti dodržiavajú
rodičia maloletej predbežné opatrenie, ktoré upravuje styk navrhovateľa s mal. N.. Manželka uviedla,
že k navrhovateľovi nemá žiadny citový vzťah a manželské spolužitie nechce obnoviť. Manželka
navrhovateľa žiada zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti a zaviazať otca maloletej prispievať na
jej výživu sumou vo výške 130,- € mesačne, a súhlasí, aby bol styk s maloletou upravený, tak ako žiada

navrhovateľ vo svojom návrhu.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, manželky navrhovateľa a kolíznej opatrovníčky,
ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi spisu, správou kolíznej opatrovníčky a zistil tento skutkový
stav.

8. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že má záujem o obnovu manželského spolužitia a je ochotný pre
záchranu manželstva vyhľadať odbornú pomoc. Zároveň uviedol, že má záujem o prerušenie konania vo
veci za týmto účelom. Navrhovateľ uviedol, že problémy v manželstve začali po narodení dcéry, ktorýchhlavným dôvodom boli dlhy, ktoré bolo nutné hradiť. Navrhovateľ v tom čase pracoval v zahraničí a
doma bol asi 5 dní v mesiaci. Navrhovateľ uviedol, že dôvodom nezhôd bola aj nespokojnosť so stavom
domácnosti, keď prišiel domov z práce, ale zároveň pripustil, že manželka sa v tom čase starala

o dieťa

9. a zároveň študovala. Manželke pri jednej z hádok oznámil, že bude situáciu riešiť návrhom na rozvod,
čo však v tom čase nemyslel vážne. Manželka mu následne začala vytýkať, kedy predmetný návrh

podá. Z dôvodu, že hádky prebiehali pred ich maloletou dcérou sa navrhovateľ rozhodol, že predmetný
návrh podá. Navrhovateľ uviedol, že momentálne inú známosť nemá. S mal. N. sa stretáva v zmysle
úpravy styku uvedenej v nariadenom predbežnom opatrení. Podľa názoru navrhovateľa nie je rozvod v
záujme mal. N., vzhľadom na to, že každé dieťa by malo vyrastať v usporiadanej rodine. Žiadal, aby bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a je ochotný prispievať na výživu maloletej sumou vo
výške 80,- € mesačne. Navrhovateľ pracuje v spoločnosti I. N.V. H. a má mesačný príjem vo výške 450,-

€. Z uvedeného príjmu prispieva rodičom na stravu a bývanie sumou vo výške 155,- € mesačne, ďalej
má výdavky vo výške 50,- € spojené s nákupom pohonných hmôt, poplatok za telefón vo výške 28,- €
a výživné vo výške 40,- €. Ostatné výdavky sú bežné týkajúce sa ošatenia, hygieny a stravy. Na úprave
styku s mal. N. sa s matkou mal. dohodli tak, že by bol oprávnený sa s mal. stretávať každú stredu od
15.30 hod. do 19.30 hod. a každý párny víkend od soboty od 9.00 hod do nedele do 19.30 hod.

10. Manželka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že obnova manželského spolužitia neprichádza
do úvahy a nie je ochotná pre záchranu manželstva urobiť nič, pretože si myslí, že to nemá zmysel.
Manželka uviedla, že vzájomné nezhody a hádky začali ešte pre uzavretím manželstva, vzhľadom na to,
že jej navrhovateľ klamal a požíval alkoholické nápoje. Manželka uviedla, že navrhovateľ sa zo spoločnej

domácnosti odsťahoval v januári 2016 a od tej doby spolu nežijú ako rodina a netrávia spolu čas. S
maloletousanavrhovateľstretávapravidelneariadnenaňuplatíurčenévýživné,podieľasaajnaúhrade
výdavkov, ktoré vznikajú v súvislosti s maloletou N.. Manželka momentálne inú známosť nemá. Podľa
názoru manželky je rozvod manželstva aj v záujme maloletej, pretože manžel tvrdil, že dieťa nie je jeho,
a z toho dôvodu sa musela podrobiť krvným testom. Manželka si myslí, že pre dcéru bude výhodnejšie,

ak bude vyrastať v pokojnejšom prostredí. K svojim majetkovým pomerom manželka uviedla, že pracuje
ako zdravotná sestra vo P. J. N. K. Z..M.. V. I. K. s čistým mesačným príjmom vo výške 620,- €. Manželka
uviedla, že za štúdium na vysokej škole uhradila 684,- €, ďalej prispieva rodičom na bývanie sumou
100,- € mesačne a má výdavky na benzín vo výške 80,- € mesačne, ostatné výdavky sú bežné.

11. Manželka súhlasí s návrhom manžela ohľadom úpravy styku s maloletou a výškou sumy, ktorú
je navrhovateľ ochotný platiť. Manželka súhlasí, aby bola vo vzťahu k úprave rodičovských práv a
povinností uzatvorená rodičovská dohoda.

12. Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká

na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

13. Podľa § 36 ods. 1 č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä

14. určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26
sa použijú primerane.

15. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoréviedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

17. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

18. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

20. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

21. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

25.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
o rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27.Podľa§75ods.1,ods.2Zákonaorodine,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.28. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

30. Z predložených listinných dôkazov, zo správy kolíznej opatrovníčky a z výpovede navrhovateľa

a manželky navrhovateľa mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoju
spoločenskú funkciu a nie je predpoklad, že by došlo k opätovnému spolužitiu medzi manželmi, aj s
poukazom na to, že manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Je nesporné, že opätovné spolužitie
manželov je vylúčené, vzhľadom na to, že manželka odmieta návštevu psychológa alebo odborného
poradenstva za účelom obnovy manželského spolužitia. Na základe uvedeného súd rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

31. Nakoľko o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej uzavreli rodičia na pojednávaní
rodičovskú dohodu, súd ju schválil podľa § 36 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 3 Zákona o rodine.

32. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 52

C.m.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej(§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 C.m.p.).

Podľa § 122 C.m.p. ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu
rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.